Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 22. týždni od 3. júna– do 9. júna 2019.

Bohoslužby

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca.

V nedeľu o 14:30 slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.

Streda, piatok a sobota sú letné kántrové dni (za jednotu kresťanov a za duchovné povolania).

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Novény II.

Novény sa zvyčajne spájajú s liturgickými sviatkami, no nemusí to tak byť vždy. Často sa modlíme novény za úmysly, ktoré sa vyskytnú v priebehu života. Blahoslavený pápež Ján XXIII. v predvečer Druhého vatikánskeho koncilu prosil všetky farnosti na svete, aby sa slávnostne modlili novénu k Duchu Svätému. Nie vždy sa takáto potreba vyliatia Ducha Svätého zhoduje s cirkevným kalendárom!

Blahoslavená Matka Terézia z Kalkaty učila svoje sestry, aby sa vo chvíľach veľkej núdze modlili „expresnú novénu“ – deväťkrát zopakovali obľúbenú mariánsku modlitbu Memorare: Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen. Matka Terézia si všimla, že po ukončení takýchto novén sa im dostalo veľa milostí. (Všeobecne sa o nich hovorí, že nimi „klopeme na nebo“.)

Je dobré, ak máme pri modlitbe deviatnika na pamäti základy kresťanskej modlitby. K Bohu prichádzame so svojou potrebou; upriamujeme k nemu svoju myseľ i srdce; a prosíme ho o dobré veci. Mali by sme si dať pozor, aby sme modlitbu nebrali ako niečo mechanické či magické. Nemáme meniť Božie zmýšľanie; Boh sa nemení. Skôr naopak – práve pri modlitbe Boh s obľubou mení spôsob, ako rozmýšľame my. Tým nechcem tvrdiť, že modlitba je neúčinná. Ako som už spomenul v predošlej kapitole, Boh nám niekedy dáva to, čo chceme, aby sme rástli v dôvere a naučili sa prosiť ho o to, čo potrebujeme.

V určitých kruhoch je moderné vysmievať sa ľudovej zbožnosti. Tomu by som sa chcel vyhnúť. Roky ma naučili, že jednoduchá viera ide často oveľa hlbšie ako teologické kurzy na univerzitnom stupni.

Prostredníctvom emailu sa ku mne dostalo mnoho deviatnikov a z kostola som zozbieral dostatok všelijakých textov na to, aby som vedel, že je predsa len potrebné slovko výstrahy. Hlboko ma bolí, keď niekto rozširuje niečo, čo nazýva „zaručene účinná novéna“. Je jasné, že v istom zmysle je zaručená každá novéna. Boh vypočuje a odpovie na každú modlitbu, a to tak, aby to bolo pre nás čo najlepšie. Ale výraz „zaručene účinná“ nahráva domnienke, že Boha možno nejako riadiť či manipulovať. Navyše, ku kríze viery môžu dospieť tí, ktorí uveria, že zaručene dostanú, čo chcú, presne tak, ako to chcú. Už v druhom storočí sa severoafrický spisovateľ Tertulián obával o kresťanov, ktorých modlitba sa zmenila na poveru – rovnako ako to bolo u pohanov. Namiesto úsilia hľadať Božiu vôľu pozerajú na modlitby ako na spôsob, akým možno manipulovať božstvo. Mali by sme si dávať pozor, aby sme sa nemodlili týmto spôsobom. Ani by sme nemali podporovať modlitbu, ktorá by do omylu uviedla ľudí málo poučených vo viere. „Zaručené“ je lepšie ponechať na recepty na cukrovinky ako na novény!

Skutky apoštolov nám pripomínajú obdobie po Kristovom nanebovstúpení, keď sa apoštoli na jeho príkaz vrátili do hornej siene a zotrvávali na modlitbách s Ježišovou matkou a bratmi a sestrami v jednoduchom spoločenstve, ktoré bolo prvým jadrom Cirkvi (porov. Sk 1, 12 – 14). Cirkev každý rok po nanebovstúpení prežíva túto prvú novénu – novénu k Duchu Svätému. Apoštoli zhromaždení v hornej sieni s Kristovou matkou sa modlia o naplnenie prísľubu, ktorý im dal vzkriesený Kristus. „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Táto prvá apoštolská novéna k Duchu Svätému je vzorom každoročného slávenia v Cirkvi.

(Slovo medzi nami 2010/4)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 21. týždni od 27. mája – do 2. júna 2019.

Bohoslužby

Pondelok, utorok a streda sú prosebné dni. Modlitby za úrodu budú pri sv. omši v pondelok.

Do piatka budú pred sv. omšou májové pobožnosti, od štvrtka Turíčna novéna a počas júna po sv. prijímaní vo všedné dni a v nedeľu pri pobožnosti litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu.

V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, od 9:30 spoveď prvoprijímajúcich a rodín, o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca.

Zbierka na seminár z nedele Dobrého pastiera vyniesla 355,-€.  Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Novény I. 

Novény nepochybne patria medzi najpopulárnejšie formy úcty v modernej dobe. Ich korene, silné biblické korene, siahajú do staroveku. A predsa ich súčasná forma i popularita je relatívne nová v porovnaní s tým, kedy Cirkev vznikla. Datujú sa „iba“ od sedemnásteho storočia.

Novéna je modlitba, ktorá má deväť častí. Buď ide o deväť modlitieb, ktoré sa odriekajú určitú dobu, alebo sa tá istá modlitba opakuje deväťkrát, napríklad každý deň počas deviatich dní či každý týždeň počas deviatich týždňov.

Slovo novéna pochádza z latinského novem, čo znamená deväť. Jej zástancovia hovoria, že táto prax vznikla, keď Ježiš v deň svojho vystúpenia do neba nariadil deväť dní modlitieb: „Prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie… Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali… Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 4. 14). Učeníci sa modlili deväť dní a na ten desiaty – na Turíce – prijali Ducha Svätého.

V Cirkvi mali na počiatku aj iný deviatnik. Trúchliace rodiny a priatelia sa deväť dní modlievali alebo chodili na svätú omšu, pričom dávali milodary ako obetu za pokoj zomrelých príbuzných.

Prečo je číslo deväť také významné? Podľa niektorých odborníkov je znamením ľudskej biedy a nedokonalosti, lebo je o jedno menej ako desať, ktoré je okrúhle a predstavuje plnosť a dokonalosť. Keďže sa často modlievame novény na osobitné úmysly, skutočnosť toto vysvetlenie potvrdzuje.

Novén existuje veľa. Do deväťkusových balíkov môžeme zabaliť vlastné obľúbené modlitby. Cirkev však odporúča1, aby sme svoje súkromné modlitby zosúladili s liturgickým rokom – pretože, ako už bolo spomenuté, kalendár je katechizmus a mali by sme rešpektovať logiku, s akou sa nám podáva. Takto sa novény, veľmi obľúbené u pápežov, vždy zoskupovali okolo významnejších sviatkov. Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike o Duchu Svätom (Divinum Illud Munus) uviedol, že každá katolícka farnosť by mala v dňoch medzi nanebovstúpením a Turícami usporiadať novénu k Duchu Svätému, a tým nasledovať príklad apoštolov a blahoslavenej Panny.

Všetci nedávni pápeži mali zvlášť radi „vianočnú novénu“ – deväť dní modlitieb či rozjímaní, ktoré vyvrcholili slávnosťou Narodenia. Každý deň predstavuje jeden mesiac, ktorý Ježiš prebýval v lone svojej matky. Pápež Benedikt XVI. si želal, aby všetci katolíci žili ducha tejto úcty: „Vo vianočnej novéne…, keď sa postupne blížime k svätej noci, liturgia, naberajúc na duchovnej intenzite, nás pobáda, aby sme opakovali: ‚Maranatha! Príď, Pane Ježišu!‘ Toto vzývanie vychádza zo sŕdc veriacich vo všetkých kútoch sveta a bez prestania zaznieva v každom eucharistickom spoločenstve.“2 Nič nám nebráni, aby sme tento rok uskutočnili tento stredoveký zvyk jednoduchými slovami: „Maranatha! Príď, Pane Ježišu!“, ktoré vyslovíme aspoň raz denne počas deviatich dní (pozri 1 Kor 16, 22; Zjv 22, 20).

Pápeži a novodobí svätci mali v obľube aj novénu k Nepoškvrnenému Počatiu, ktorá môže veriacim pomôcť pripraviť sa na tento veľký sviatok preblahoslavenej Panny.

(Slovo medzi nami 2010/4)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 20. týždni od 20. mája – do 26. mája 2019.

Bohoslužby

V nedeľu  o 14:30 bude májová pobožnosť.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svetový deň modlitieb za Cirkev v Číne 

Vo svojom liste čínskym katolíkom, zverejnenom 30. júna 2007, pápež Benedikt XVI. ustanovil 24. máj za Svetový deň modlitieb za Cirkev v Číne. V liste pripomína, že na 24. mája pripadá sviatok „Panny Márie, Pomocnice kresťanov“, slávený tiež mnohými čínskymi pútnikmi v mariánskej svätyni Sheshan, asi 50 km juhozápadne od Šanghaja.

Vo svojom liste Svätý Otec píše: „Drahí pastieri a všetci veriaci, 24. máj – ktorý je venovaný liturgickej spomienke na Pannu Máriu, Pomocnicu kresťanov, uctievanú s veľkou zbožnosťou v mariánskej svätyni Sheshan v Šanghaji – by sa mohol v budúcnosti stať príležitosťou pre katolíkov na celom svete, aby sa zjednotili v modlitbe za Čínu. Želal by som si, aby sa tento dátum stal pre vás Dňom modlitieb za Cirkev v Číne. Nabádam vás, aby ste ho slávili obnovením vášho spoločenstva viery v nášho Pána Ježiša Krista a vernosti pápežovi. Aby ste sa modlili za stále hlbšiu a viditeľnejšiu jednotu medzi vami. Pripomínam vám tiež prikázanie lásky – ktoré nám dal Ježiš – milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí vás prenasledujú, ako i pozvanie apoštola Pavla: „Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 1-4).

V tento deň vyzývam katolíkov na celom svete – osobitne tých, ktorí sú čínskeho pôvodu – aby vám prejavili svoju bratskú solidaritu a povzbudenie. Prosím Pána dejín za dar vytrvalosti vo svedectve a som si istý tým, že vaše utrpenie v minulosti a súčasnosti pre meno Ježiš a vaša neohrozená lojalita voči jeho zástupcovi na zemi bude odmenená, hoci teraz sa ešte všetko môže zdať ako neúspech.“

„Keď pochopíme život ako dar, svet ako zázrak, ráno ako začiatok dobrodružnej cesty, druhého človeka ako radostné stretnutie, stávajú sa obyčajné veci neobyčajnými.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 19. týždni od 13. mája – do 19. mája 2019.

Bohoslužby

Štvrtok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa.

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť s adoráciou.

V sobotu o 17:30 a v nedeľu o 15:00 bude katechéza pre birmovancov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Úcta k sv. Jánovi Nepomuckému

Sv. Ján Nepomucký má vďaka jezuitským misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v Bavorsku a krajinách Latinskej Ameriky. Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch.

Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia – kňaz v rochete, s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž, prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán Kristových či písmená latinského tacui (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba Panna Mária. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v 18. storočí v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo. Ďalšími atribútmi sú paládium Zeme českej v Starej Boleslavi (podľa barokovej legendy sem sv. Ján putoval), most, kotva či chudák, ktorému Ján dáva almužnu.

Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým barokom, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom Čiech a Bavorska. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v Česku, ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od 6. mája – do 12. mája 2019.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť a poklona za duchovné povolania.

V nedeľu bude zbierka na kňazský seminár.

DUCHOVNÉ SLOVO

Obraz Obišovskej Panny Márie

Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov. Tento obraz visí v obišovskom kostole dodnes.

Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie v roku 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil. Cestopisné zápisky Ernsta Theodora Kriegera z roku 1841 opisujú v Obišovciach každoročnú veľkú púť, na ktorej sa schádzalo dobrých 6000 ľudí. Rekolekčné zasadnutie kňazov solivarského dekanátu riešilo v roku 1846 otázku, ako zvládnuť nápor pútnikov prichádzajúcich aj z gréckokatolíckych lokalít. Farár Mišlinský nezanedbal tieto okolnosti. V roku 1854 už opísal obišovský obraz Panny Márie ako výslovne milostivý a spolu s veriacimi i veľkostatkármi z celého okolia vycítil, že obraz si zaslúži väčší priestor, honor i dekor. Stavba nového, v poradí tretieho kostola, bola dokončená v roku 1865. Milostivý obraz, ktorý počas výstavby uchovávali vo farskom kostole v Drienove, sa tak v slávnostnej procesii vyniesol naspäť do Obišoviec, čo čiastočne zachytili tradované naratívne fragmenty.

Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. stor. rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4000 až 7000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac. Dovtedy azda najvyšší počet veriacich sa v Obišovciach zišiel počas púte 4. a 5. októbra 1947, keď tu evidovali do 20000 pútnikov. Ich počet presiahol účasť na júlovej púti v Gaboltove, kde košický biskup Jozef Čársky zasvätil diecézu Ježišovmu Božskému Srdcu. Tento fakt už vtedy signalizoval veľkú výhodu geografickej polohy v prospech Obišoviec.

Ani počas totality sa kontinuita pútí neprerušila. Pútnici prichádzali hlavne vlakmi z celého Šariša, z priľahlých častí Spiša, Abova i Zemplína. Prvá porevolučná ružencová púť (1990) presiahla účasť z povojnového obdobia. Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004 stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu v mesiaci, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca. Titul Sanctuarium dioecesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1. októbra 2017.

(KMEC, Jozef: Pútnické miesto Obišovce. Diecézna svätyňa a jej milostivý obraz Panny Márie, vyd. Tonio s.r.o., Košice 2017)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 17. týždni od 29. apríla – do 5. mája 2019.

Bohoslužby

Od 1. mája pred sv. omšou v týždni májová pobožnosť a v nedeľu o 14:30 bude májová pobožnosť, slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť a o 17:30 adorácia za rodiny.

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý Florián, patrón hasičov a záchranárov

4. máj

To najdôležitejšie, prečo sa sv. Florián stal patrónom hasičov je jeho charakter a odvaha. Svoj život obetoval preto, aby zachránil ďalších 40 spoločníkov – vojakov, ktorí sa stali kresťanmi. Jeho odvahu, vernosť svojmu presvedčeniu a altruizmus s nasadením a obetou vlastného života je to, čo robí sv. Floriána dôstojným patrónom hasičov a záchranárov.

Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florianus) je katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom v Rakúsku, kde bolo po ňom pomenované aj mesto (Sankt Florian), taktiež v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku (Bologna), Poľsku (Krakov).

Narodil sa v Enns v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených  kresťanských legionárov v Lorchu . Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns. Nie je zistené, v akom veku bol popravený.

Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život.

Časť jeho relikvií je od roku 1183 v Krakove, ktoré daroval mestu pápež Lucius III. Pre ne dal postaviť knieža Kazimír II. (Spravodlivý) baziliku zasvätenú sv. Floriánovi. Ostatky svätca sa nachádzajú aj v relikviári Svätovítskeho chrámu v Prahe. Kult patróna hasičov bol neskôr rozšírený po celej strednej Európe. Postavilo sa množstvo jeho sôch na ochranu pred požiarmi.

Vyobrazenia Floriána sa vyskytujú aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a hlavne na hasičských zbrojniciach Pred Floriánom v 15. storočí boli ochrancami pred ohňom sv. Agáta a sv. Vavrinec.

Povesť hovorí, že v ôsmom storočí zachránil Florián nemecké mesto Nurnberg pred požiarom. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a bol zachránený na príhovor svätca. Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník, alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie. Katolícka cirkev oslavuje jeho pamiatku 4. mája.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 16. týždni od 22. apríla – do 28. apríla 2019.

Bohoslužby

V nedeľu  bude hodina milosrdenstva s korunkou.

Katechézy pre birmovancov v sobotu o 17:30 a v nedeľu o 15:45 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

HODINA MILOSRDENSTVA

“Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli je otvorené dokorán pre každú dušu (Denníček, 1572). Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet” (1320).

Pán Ježiš túži, aby sa každý deň uctievala hodina jeho umierania na kríži (tretia hodina popoludní), v ktorej – ako povedal – “sa dostalo milosti celému svetu: milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou” (1572). Túži, aby sa v tejto chvíli rozjímalo o jeho bolestnom umučení, lebo v tejto hodine sa najvýraznejšie prejavila Božia láska k ľuďom, aby zvelebovali a oslavovali Božie milosrdenstvo a pre zásluhy Kristovho umučenia prosili o potrebné milosti pre seba a celý svet, a zvlášť pre hriešnikov.

“Ak ti to dovolia povinnosti” – poúčal s. Faustínu -“snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu” (1572).

Je to hodina – ako prisľúbil Pán Ježiš – v ktorej “vyprosíš všetko pre seba a druhých (1572). Neodopriem nič duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie” (1320).

Modlitba v hodine milosrdenstva je úzko spojená s treťou hodinou popoludní, treba sa obrátiť na Pána Ježiša a v prosbách sa odvolávať na cenu a zásluhy jeho bolestného umučenia.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 15. týždni od 15. apríla – do 21. apríla 2019.

Bohoslužby

Veľkonočná spoveď bude v pondelok od 15:00 do 17:30. Po skončení bude možnosť pristúpiť k svätému prijímaniu (cca 17:45).

Utorok je deň modlitieb za biskupa a diecézu, od 17:00 adorácia  a ruženec.

Na Zelený Štvrtok bude kostol otvorený na poklonu do 20:30, na Veľký Piatok do 19:30, na Bielu sobotu od 9:00 do 12:00, od 14:00 (poklona detí) do 18:30.

Požehnanie jedál v nedeľu o 6:30, o 15:00 veľkonočné vešpery.

DUCHOVNÉ SLOVO

Paškál

(z lat. paschalis, lat. a gréckeho pascha a to pôvodne z hebrejského pesah (prechod, prekročiť; pamiatka na odchod Židov z Egypta) je vysoká veľkonočná svieca.

Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.

Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.

Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.

Pri veľkonočnej vigílii sa veľkonočná sviečka trikrát ponorí do vody počas jej žehnania. Pri každom krste sa od nej rozsvecuje sviečka krsteného. Veľkonočná sviečka býva umiestnená v blízkosti oltára, je žehnaná na Bielu sobotu a v kostole sa rozsvecuje pri každej bohoslužbe počas veľkonočnej doby, ktorá trvá až do Turíc, a pri slávení ďalších sviatostí počas celého roku (krst, sviatosť birmovania, manželstvo, svätenie, pohreb).

Niekoľkokilogramová sviečka má pravidlá pre jej zdobenie: je na nej letopočet, kríž a písmená alfa a omega symbolizujúce začiatok a koniec, alebo tam môže byť aj strom života, baranček. Je symbolom kresťanského spoločenstva a Kristovho vzkriesenia.

Práve vloženie kadidlových zŕn do paškálu, jeho požehnanie tvorí spolu so slávnostným sprievodom s paškálom (nesie ho diakon alebo kňaz so spevom: „Svetlo Kristove“) a spevom Exultet bohoslužbu svetla na Veľkonočnú vigíliu.

Sviečka má byť pre pravdivosť znamenia zhotovená z vosku, každý rok nová, len jedna, dostatočne veľká a nikdy nie falzifikát. Neprípustné je teda používanie tzv. olejových paškálov, ktoré skutočnú sviečku len imitujú (podľa inštrukcií Kongregácie pre bohoslužbu z roku 1988). U menších farností, ktoré na tom nie sú finančne práve dobre a ich paškál vyzerá ešte použiteľne, je bežné, že len upravia letopočet a veľkonočná vigília sa koná s rovnakou sviečkou aj niekoľkokrát.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 14. týždni od 8. apríla – do 14. apríla 2019.

Bohoslužby

V piatok o 17:30 pobožnosť krížovej cesty.

Chorých na veľkonočnú spoveď nahlásiť v sakristii. Bude v piatok pred Kvetnou nedeľou od 9:00.

Na Kvetnú nedeľu o 15:00 bude Pašiová hra detí.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Zvyk zahaľovať kríže a obrazy

pred Piatou pôstnou nedeľou je predpísaný aj v misáli Pavla VI, ktorý sa používa dnes: Ak biskupská konferencia uzná za dobré, môže sa aj naďalej zachovávať zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole. Kríže zostanú zahalené až do konca Slávenia utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok a obrazy až do začiatku Veľkonočnej vigílie. Ak je to možné, odnesú sa z kostola aj kríže. Tie, čo zostanú v kostole, mali by sa zahaliť.

Starobylý zvyk, zahaľovať kríže a obrazy pochádza asi spred deviateho storočia. Liturgista Polykarp Radó uvádza tri pravdepodobné dôvody vzniku zahaľovania kríža:

• prvým je, že v tejto dobe sa sústredí pozornosť na utrpenie a nie na smrť Pána a že zahalením kríža sa vyzdvihne jeho dôležitosť a tak sa pritiahne pozornosť na kríž, ktorý je vyvrcholením umučenia,
• druhým dôvodom môže byť história umenia, že v románskom slohu sa na kríži predstavoval Kristus ako Kráľ večnej slávy a v čase umučenia sa takýto obraz nezhodoval s pohľadom na trpiaceho Pánovho služobníka,
• tretím dôvodom môže byť súvislosť s niekdajšími „pôstnymi plátnami“, ktorými sa zakrýval oltár, lebo penitenti sa považovali za nehodných aby hľadeli na slávenie omše.

Toto veľké „pôstne plátno“ sa nazýva „velum famis“ a zakrýval sa ním celý oltár. Až neskôr sa zakrýval iba kríž a obrazy a sochy svätých.

Z liturgických predpisov je vidieť, že sú tu dve príležitosti zahaliť kríže. Buď sa zahaľujú už pred Piatou pôstnou nedeľou a to z rozhodnutia biskupskej konferencie (ako je to na Slovensku), alebo sa zahalia po večernej Omši na pamiatku Pánovej večere, ale toto už nezávisí od rozhodnutia Biskupskej konferencie. V každom prípade, kríže sa zahaliť majú a to bez ohľadu na osobné dojmy niektorých jednotlivých veriacich. Latinským výrazom „imagines“ sa označujú nie len obrazy, ale aj sochy. Mali by sa zahaľovať tiež. Nie vždy je to fyzicky možné, ale vo väčšine kostolov by to bolo možné a žiaľ nerobí sa tak.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 13. týždni od 1. apríla – do 7. apríla 2019.

Bohoslužby

V piatok o 17:30 a v nedeľu o 14:30 bude pobožnosť krížovej cesty.

Spovedanie pred prvým piatkom: streda od 16:00, piatok od 15:30. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc. Chorých na veľkonočnú spoveď nahlásiť v sakristii. Bude v piatok pred Kvetnou nedeľou. Pre ostatných veriacich bude spovedanie pred Veľkou nocou v pondelok po Kvetnej nedeli.

Milodary na kvety k Božiemu hrobu môžete vložiť do pokladničky na stĺpe.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Na krídlach anjelov

(pokračovanie)

Pravdivosť príbehu z Loreta potvrdzujú aj nálezy v stenách sanktuária. Pri skúmaní muriva Máriinho domčeka sa našlo päť krížov z červenej látky, ktoré boli znakmi križiakov, alebo rytierov niektorého z početných vojenských rádov, úlohou ktorých bolo ochraňovať dôležité pútnické miesta a relikvie v Palestíne. V murive sa našli i zvyšky škrupín pštrosích vajec. Aj to sa považuje za dôkaz palestínskeho pôvodu a znak, ktorý sa v tradičnej symbolike spája s tajomstvom Kristovej inkarnácie, čiže vtelenia Božieho Syna. Múry domčeka sú vybudované so zvláštnou štruktúrou. Dokázateľne ide o murárske umenie, ktoré nepochádza z loretského kultúrneho konceptu. Technické porovnanie Svätého domčeka v Lorete s jaskynkou pod novou Bazilikou v Nazarete ukázalo, že obe časti pôvodného domu vznikli v rovnakom čase. Majú rozmery, ktoré poukazujú na to, že pôvodne tvorili jeden celok a oddelené časti do seba presne zapadajú. Preukázalo sa, že kamene Máriinho domčeka v Lorete boli opracované tzv. nabatejským spôsobom, teda technikou, ktorá bola rozšírená v Galilei v čase Pána Ježiša. Obrovský záujem odborníkov vzbudili nápisy, grafity na stenách loretského domu. Experti poukazujú na ich židokresťanský obsah a na veľkú podobnosť s nápismi nájdenými na zvyškoch toho istého domu v Nazarete.

Stena loretského domčeka, pri ktorej stojí oltár a figúrka Čiernej Madony, nie je originálna. Východná časť príbytku bola totiž na pôvodnom mieste napojená na vytesanú jaskyňu. Tri originálne steny, ktoré sú vysoké takmer tri metre, naozaj nemajú základy. Postavené boli na antickej ceste. Dnes sú sčasti omurované červenými tehlami, ktoré pochádzajú z okolia Loreta a samozrejme, nie sú pôvodné. Dostali sa tam v roku 1536, keď bolo toto miesto upravené pre potreby kultu. Ďalším zásahom do pôvodnej podoby bolo vyhotovenie freskovej výzdoby, ktorá sa dnes zachovala už iba fragmentárne.

Z vonkajšej strany je Máriin domček obložený mramorom. Obloženie inicioval pápež Július II. okolo roku 1507. V roku 1509 nakreslil slávny Donato Bramante jeho návrh. Následne ho realizovali renomovaní talianski renesanční umelci.

Pôvodná Čierna Madona z Loreta pochádzala zo 14. storočia (zničil ju požiar v roku 1921). Loretánska Madona je „Čiernou Madonou“. Mnohí ľudia si myslia, že je vyhotovená z ebenového dreva. Nie je to však pravda. Vytesali ju z libanonského cédra. Drevo libanonského cédra má symbolický mariologický význam. Cédre v Libanone produkujú zvláštnu živicu, ktorá obsahuje látky s repelentnými účinkami. Ich drevo netrpí napadnutia drevokazným hmyzom. Je ideálnym materiálom na vytvorenie podoby Nepoškvrnenej Panny plnej milosti, celej krásnej, nedotknutej hriechom. Céder nemá čierne drevo. Mária je zvonka čierna, vo vnútri biela.

Stredovekých teológov doslovný význam biblických textov príliš nezaujímal. Prednosť mal spirituálny výklad, ktorý vnímal biblický text ako alegorickú reč slúžiacu k mravnému poučeniu veriacich a cestu k mystickej kontemplácii tajomstva Boha. Jeden z najvplyvnejších autorít stredoveku, cistercitský mních Bernard z Clairvoix, vo svojom komentári na knihu Veľpieseň rozoznáva v čiernej snúbenici obraz svätcov, ktorí vynikajú poníženým a opovrhnutiahodným zovňajškom, často zanedbaným, vo vnútri ale ukrývajú žiarivú Pánovu tvár, lebo sú v stále väčšej sláve premieňaní na jeho obraz. Svätci sú podľa Bernarda navonok čiernymi, vnútorne ale žiaria bielobou. (https://www.kolbeweb.sk/single-post/Loreto)