Farnosť Poproč

Slovenská katolícka charita

Ukrajine pomáha od začiatku konfliktu v roku 2014, teraz vyhlásila celoslovenskú zbierku Pomôžme ľuďom na Ukrajine!.

Prostriedky zo zbierky použije na akútnu pomoc ľuďom v oblasti konfliktu, stravu, ubytovanie a zabezpečenie základných potrieb. Slovenská charita pri realizácii pomoci na mieste spolupracuje aj s ukrajinskou charitou a lokálnou Caritas Donetsk.

Do zbierky môžete prispieť online na stránke charita.darujme.sk/ukrajina alebo prevodom na číslo účtu zbierky SK93 1100 0000 0029 4546 3097, variabilný symbol 380.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Vyhlásila zbierku na okamžitú pomoc Ukrajine. Pápežská nadácia pôsobiaca vo viacerých krajinách prisľúbila Ukrajine okamžitú pomoc vo výške 1 milión eur, do tejto zbierky sa môžu zapojiť aj Slováci.

Finančná pomoc bude využitá výlučne na pomoc priamo v ukrajinských regiónoch. „Kostoly a farnosti sú pripravené na prívaly utečencov. Kňazi, rehoľníci aj laici prešli kurzami prvej pomoci, aby mohli pomáhať zraneným. Cirkev v krajine sa na situáciu pripravovala už týždne, hoci dúfala v mierové riešenie,“ uvádza nadácia.

Z finančnej pomoci sa nakúpi jedlo, voda, zdravotnícky materiál a zabezpečí úkryt pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou.

Svoj príspevok môžete poslať online na darovacej stránke alebo prevodom na číslo účtu zbierky SK09 0900 0000 0051 2133 9396, do poznámky uveďte „Pomoc Ukrajine“.

Depaul Slovensko

Nezisková organizácia Depaul Slovensko, ktorá sa venuje hlavne pomoci ľuďom bez domova, reaguje na prosby svojich ukrajinských kolegov a vyhlásila krízovú zbierku. Depaul Ukrajina pôsobí Depaul Ukrajina v Charkove, Kyjeve, Odese a Ivano-frankovskej oblasti.

„Náš kolega a dobrý priateľ Vitalij (zakladajúci člen Depaul Ukrajina) nás poprosil o finančnú zbierku, ktorá bude smerovať našim susedom na potreby základnej pomoci (potravinových balíčkov, zdravotného materiálu a pod.),“ komentovala vyhlásenie zbierky organizácia.

V prípade zhoršenia situácie a prerušenia kontaktu s kolegami z Ukrajiny použije Depaul Slovensko vyzbierané prostriedky na pomoc ukrajinským utečencom na Slovensku.

Zbierku môžete podporiť na darovacej stránke.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 9. týždni od 28. februára – do 6. marca 2022.

Bohoslužby

V pondelok, utorok a piatok bude od 16:00 do 17:00 adorácia a sv. spoveď. V piatok o 17:00 bude krížová cesta a v sobotu o 16:45 fatimská pobožnosť. V nedeľu o 14:30 bolestný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

Spovedanie chorých a starších veriacich v piatok od 8:00 hod.

Diecézna zbierka na pomoc ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny.

Diecézna charita v Rožňave prosí veriacich o zbierku:

– trvanlivé potraviny (konzervy, paštéty, cestoviny, cukor), keksíky pre deti, trvanlivé mlieko, čaj, káva

– dojčenská výživa, mlieko pre deti: napr. nutrilom, sunar, beba,

– hygienické potreby: mydlo, šampón, hygienické vreckovky, vlhčené antibakteriálne utierky (na hraniciach nie je tečúca voda, kde by si mohli umyť ruky,…), detské plienky, vlhčené obrúsky pre deti, dámske hygienické vložky

– deky, vankúše, respirátory (mnohí prichádzajú s respiračnými ochoreniami – na Ukrajine si respirátor kúpiť nevedia), dezinfekcia na ruky.

Potraviny a materiálne veci prineste na faru. Najlepšie po sv. omšiach, alebo po dohovore.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Nedeliteľná jednota manželského spoločenstva

19. Prvé spoločenstvo je to, ktoré vzniká a rozvíja sa medzi manželmi. Silou zmluvy manželskej lásky muž a žena “nie sú už dvaja, ale jedno telo” a sú pobádaní k neprestajnému rastu vo svojom spoločenstve každodennou vernosťou manželskému sľubu o vzájomnom a plnom darovaní sa. Toto manželské spoločenstvo má korene v prirodzenom dopĺňaní sa muža a ženy a živí ho rozhodnutie samých manželov spolu žiť celý životný údel, totiž, čo majú a čím sú. Takéto spoločenstvo je preto plodom a znakom hlboko ľudskej požiadavky. Boh však v Kristovi, Pánovi, berie túto ľudskú požiadavku, potvrdzuje ju, očisťuje, povznáša a sviatosťou manželstva zdokonaľuje. Duch Svätý, vyliaty pri sviatostnom slávení, poskytuje kresťanským manželom dar nového spoločenstva lásky, ktoré je živým a skutočným obrazom tej jedinečnej jednoty, ktorá robí z Cirkvi nedeliteľné tajomné telo Pána Ježiša. Dar Ducha je pre kresťanských manželov prikázaním života a súčasne povzbudzujúcim podnetom, aby sa každodenne čím dokonalejšie zjednocovali na všetkých rovinách: tiel, pováh, sŕdc, rozumu, vôle a duší, a tak zjavovali Cirkvi a svetu nové spoločenstvo lásky, ktoré je darom Kristovej milosti.

Takémuto spoločenstvu radikálne odporuje mnohoženstvo. Priamo totiž popiera Boží plán, ako bol na samom počiatku zjavený, lebo odporuje rovnakej osobnej dôstojnosti muža i ženy, ktorí sa v manželstve jeden druhému darujú celou, čiže jedinou a výlučnou láskou. Druhý vatikánsky koncil o tom napísal: “Jednota manželstva, Pánom potvrdená, navidomoči vysvitá aj z rovnakej osobnej dôstojnosti ženy a muža, ktorú treba uznávať vo vzájomnej a úplnej láske.”

Nerozlučiteľné spoločenstvo

20. Manželské spoločenstvo sa vyznačuje nielen svojou jednotou, ale aj svojou nerozlučiteľnosťou. “Toto dôverné spojenie – ako vzájomné sebadarovanie dvoch osôb – i dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a nástoja na nerozlučiteľnosti ich jednoty.” Povinnosťou Cirkvi je, ako to urobili synodálni Otcovia, stále zdôrazňovať učenie o nerozlučiteľnosti manželstva tým, čo v týchto časoch pokladajú za ťažké alebo priam za nemožné spojiť sa len s jednou osobou na celý život. A tým, ktorých ovládla taká forma kultúry, ktorá odmieta nerozlučiteľnosť manželstva, a ktorí otvorene zosmiešňujú záväzok manželov k vernosti, treba znova zdôrazňovať radostnú zvesť o definitívnom charaktere manželskej lásky, ktorá má svoj základ a silu v Ježišovi Kristovi, Pánovi. Manželská nerozlučiteľnosť, zakorenená v osobnom a úplnom odovzdaní sa manželov a požadovaná dobrom detí, nachádza svoju najvyššiu pravdu v pláne, ktorý Boh predostrel vo svojom Zjavení: on chce a dáva nerozlučiteľnosť manželstva ako ovocie, znak a požiadavku absolútne vernej lásky, ktorou Boh miluje človeka a ktorú Kristus Pán má k svojej Cirkvi. Kristus obnovuje pôvodný plán, ktorý Stvoriteľ vložil do srdca muža a ženy a v slávení sviatosti manželstva dáva “nové srdce”, takže manželia môžu prekonať “tvrdosť srdca”, ale – a to hlavne – môžu mať účasť na plnej a definitívnej láske Krista, ktorý je stelesnením novej a večnej Zmluvy. Tak ako je Pán Ježiš “verný svedok”, je “áno” Božích prisľúbení, a preto najvyšším prejavom bezvýhradnej vernosti, ktorou Boh miluje svoj ľud, tak aj kresťanskí manželia sú povolaní ku skutočnej účasti na neodvolateľnej nerozlučiteľnosti, ktorá viaže Krista k Cirkvi, jeho Neveste, ktorú miluje až do krajnosti.

Záujemcovia o účasť sa môžu do konca týždňa prihlásiť osobne na fare, telefonicky alebo e – mailom.

Synodalita – budovanie spoločenstva v Rožňavskej diecéze 

(prvé stretnutie farského synodálneho spoločenstva) 

Modlitba za synodu:    Adsumus Sancte Spiritus 

         Každé zasadanie Druhého vatikánskeho koncilu sa začínalo modlitbou Adsumus Sancte Spiritus, čo sú prvé slová latinského originálu, ktoré znamenajú: „Stojíme tu pred tebou, Duchu Svätý“. Je to modlitba, ktorá sa v dejinách používala na konciloch, synodách a iných cirkevných zhromaždeniach stovky rokov a pripisuje sa sv. Izidorovi zo Sevilly (približne rok 560 – 4. apríl 636). Prv ako začneme tento synodálny proces, vzývame  touto modlitbou Ducha Svätého, aby pôsobil v nás, aby sme boli jedno spoločenstvo a jeden ľud milosti. 

Sme tu pred Tebou, Duch Svätý:
zišli sme sa v Tvojom mene.
Ty si náš pravý radca.
Príď k nám,
stoj pri nás,
vstúp do našich sŕdc.
Pouč nás, kam máme ísť,
a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
Nedovoľ, aby sme my, slabí a hriešni,
spôsobili neporiadok.
Nech nás nezvedie nevedomosť.
Daj nám dar rozlišovania,
nech nie sme zaujatí kvôli predsudkom
a falošným ľudským ohľadom.
Veď nás k jednote,
aby sme nezišli z cesty pravdy a spravodlivosti,
ale napredovali na púti do večného života.
O to prosíme Teba,
ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach,
v spoločenstve s Otcom i Synom,
na veky vekov. Amen.

Jn 17,18-23:        „Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“

Mt 13,47:   „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy.“

Podnety na zamyslenie:

V evanjeliách vidíme, ako Ježiš oslovuje všetkých. Neprináša spásu len ľuďom ako jednotlivcom, ale ako ľudu, ktorý zhromažďuje ako jediný Pastier celého stáda (porov. Jn 10, 16). Ježiš nám svojím pôsobením ukazuje, že z Božieho plánu spásy nikto nie je vylúčený. Evanjelizačné dielo a posolstvo spásy nemožno pochopiť bez toho, aby sme brali do úvahy Ježišovu neustálu otvorenosť voči čo najširšiemu publiku. Evanjeliá ho nazývajú zástupom, ktorý tvoria všetci ľudia nasledujúci Ježiša na ceste a všetci tí, ktorých Ježiš volá, aby ho nasledovali. Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že „všetci ľudia sú povolaní do tejto jednoty Božieho ľudu“ (porov. LG 13). Boh skutočne pôsobí vo všetkých ľuďoch, ktorých zhromaždil. Z tohto dôvodu „Spoločenstvo veriacich ako celok, ktorému sa dostalo pomazania od Ducha Svätého (porov. 1Jn 2, 20 a 27), sa nemôže mýliť vo viere a túto svoju osobitnú vlastnosť prejavuje nadprirodzeným zmyslom pre vieru, ktorý je v celom ľude, keď ,od biskupov až po posledného veriaceho laikaʼ vyjadruje svoj všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov“ (LG 12). Koncil tiež zdôrazňuje, že toto rozlišovanie je oživované Duchom Svätým a prebieha prostredníctvom dialógu medzi všetkými národmi, pričom sa znamenia času chápu vo vernosti učeniu Cirkvi. (VM)

Spoločenstvo sa vytvára darovaním svojho života : spoločenstvo nebude existovať pre teba, ak sa nedaruješ, nebude existovať pre mňa, ak sa ja nedarujem. Je to dar, ktorý nás neochudobňuje, neoberá o nič, lebo to čo darujeme, budeme od teraz vlastniť nie ako osobnú vec ale ako spoločné dobro.  Všetko čo máme, máme preto, aby sme sa tým podelili, aby to patrilo všetkým, nie aby to bolo len mojim.

         My môžeme vytvárať spoločenstvo, ale cirkev nie je našim dielom. Ak my tým, že sme súčasťou spoločenstva, chceme vytvárať cirkev, musíme vstúpiť do vzťahu s Kristom. Ten istý, jediný Kristus musí prebývať v každom z nás. Vytvorenie skutočného bratského spoločenstva, skutočnej duchovnej jednoty bude ovocím životnej svätosti každého jedného z nás. (DB- Význam spoločenstva)

Myšlienky ku vykročeniu na spoločnú cestu:

Spoločenstvo: Boh vo svojej milostivej vôli spája naše národy, ktoré sú rôzne, ale majú jednu vieru, prostredníctvom zmluvy, ktorú ponúka svojmu ľudu. Spoločenstvo, ktoré tvoríme, má svoje najhlbšie korene v láske a jednote Trojice. Je to Kristus, ktorý nás zmieruje s Otcom a spája nás navzájom v Duchu Svätom. Spoločne sa inšpirujeme počúvaním Božieho slova a prostredníctvom živej Tradície Cirkvi, zakorenení v sensus fidei, na ktorom máme účasť. Všetci máme svoju úlohu pri rozlišovaní a prežívaní Božieho povolania určeného jeho ľudu. (VM)         „Je to Kristus, ktorý nás zmieruje s Otcom a spája nás navzájom v Duchu Svätom.“ Ak zostaneme v spoločenstve s Ježišom, ak ho opravdivo budeme počúvať, môžu sa udiať nádherné veci. Môže sa napríklad stať, že budeme schopní objaviť v našich spoločenstvách zhromaždených na slávenie Eucharistie obraz zmŕtvychvstalého Krista, že budeme schopní udržiavať v našich farnostiach dobré a konštruktívne vzťahy, ktoré dokážu byť oporou, ochranou, podporou pre život celej farskej rodiny alebo jej jednotlivých členov. A môže sa taktiež udiať, že napriek našej chudobe a krehkosti, dokážeme dať odpoveď – nielen na materiálne potreby, ktoré sa nevyhnutne objavia – ale taktiež na otázky o zmysle života, ktoré sa vynárajú v srdci toľkých osôb, podeliac sa s nimi o nádej, ktorou nás Ježiš obdaril.(CP)

Pre upevnenie sa v synodálnom duchu :

Cieľom tejto synody nie produkovať ďalšie dokumenty. Skôr chce inšpirovať ľudí, aby snívali o Cirkvi, ktorou sa máme stať, nechať rozkvitnúť nádeje, podnietiť dôveru, obviazať rany, nadviazať nové a hlbšie vzťahy, učiť sa jeden od druhého, budovať mosty a osvietiť mysle, zahriať srdcia, navrátiť silu rukám pre naše spoločné poslanie (PD 32).

To značí, že cieľom synodálneho procesu nie je len jednoduchý súbor krokov, ktoré začnú a skončia, ako skôr cesta skutočného rastu k spoločenstvu a misii, ku ktorým Boh povoláva Cirkev v treťom tisícročí. (VM)

Téma synodality nepredstavuje len jednu stať z ekleziológie a už vôbec to nie je len módna novinka, slogan alebo nový termín, ktorý treba používať a využívať na našich stretnutiach. Nie! Synodalita značí samotnú povahu Cirkvi, jej podobu, jej štýl, jej misiu. A preto keď hovoríme o synodálnej Cirkvi, nemáme na mysli len jeden prívlastok spomedzi iných, akýsi spôsob myslenia, ku ktorému existujú alternatívy. (FR)

Ak tam nebude Duch, bude to diecézny parlament, nie synoda. Neorganizujeme diecézny parlament, nerobíme prieskum o tom alebo o onom, nie. Sme na ceste vzájomného počúvania a počúvania Ducha Svätého, diskutovania a aj diskusie s Duchom Svätým, čo je spôsob modlitby. (FR)

Pre „spoločné kráčanie“ je nevyhnutné, aby sme sa nechali vychovávať Duchom ku skutočne synodálnej mentalite a s odvahou a v slobode srdca vstupovali do procesu obrátenia, bez ktorého nebude možná tá „ustavičná reforma, ktorú [Cirkev] ako ľudská a pozemská ustanovizeň neprestajne potrebuje“ (PD)

Vyhýbať sa pokušeniam:

1) Pokušenie chcieť viesť tento proces svojou cestou, namiesto toho, aby nás viedol Boh. Synodalita nie je strategickým firemným cvičením. Je to skôr duchovný proces vedený Duchom Svätým. Môžeme byť v pokušení zabudnúť, že sme pútnikmi a služobníkmi na ceste, ktorú nám vytýčil Boh. Naše skromné organizačné a koordinačné úsilie slúži Bohu, ktorý nás vedie na našej ceste. Sme hlinou v rukách božského hrnčiara (Iz 64, 8).

2) Pokušenie zamerať sa len na štruktúry. Synodálny proces si bude prirodzene vyžadovať obnovu štruktúr na rôznych úrovniach Cirkvi, aby sa podporilo hlbšie spoločenstvo, plnšia účasť a plodnejšia misia. Skúsenosť synodality by sa zároveň nemala zameriavať zvlášť na štruktúry, ale na skúsenosť spoločného kráčania, aby sme pod vplyvom Ducha Svätého rozpoznali cestu, ktorou ísť. K obráteniu a obnove štruktúr dôjde len prostredníctvom neustáleho obrátenia a obnovy všetkých členov Kristovho tela. 

Otázky na reflexiu o spoločenstve Božieho ľudu – Cirkvi, ktorá kráčajúc spolu ohlasuje Evanjelium:

Ako sa realizuje v našej farnosti táto „spoločná cesta“?

K akým krokom nás Duch Svätý pozýva, aby sme rástli v tomto „spolu kráčaní“?

Kto každý sa v našej farnosti zapája do tejto spoločnej cesty?

Keď hovoríme o „našej Cirkvi“, kto každý patrí do nej?

Kto by sa k nám mohol pridať? Ktoré skupiny alebo jednotlivci zostávajú na okraji?

Ssratky na pracovných listoch sú:

CP – porovn. :Mons. Corrado Pizziolo, Fare rete– lettera pastorale, Vittorio Veneto, 8.september 2021), str. 13

DB – porovn. :Divo Barsotti, Il senso communitario – meditazione (15 január 1956), Parva, 2021

FR – pápež František, Príhovor pápeža k veriacim diecézy Ríma na tému synodality, Rím, 18. Septembra 2021

VM – Synoda biskupov, Vademecum pre synodu o synodalite, september 2021

PD – Synoda biskupov, Prípravný dokument – Synoda 2021-2023

LG – Druhý vatikánsky koncil, dogm. konštitúcia Lumen gentium (21. november 1964)

EG – pápež František, apošt. exhortácia Evangelii gaudium (24. november 2013)

CTI – Medzinárodná teologická komisia, Synodalita v živote a misii Cirkvi (2. marec 2018)

Návrh na stretnutie

Hlavná otázka Synody
“Ako sa dnes na rôznych úrovniach uskutočňuje spoločné kráčanie, ktoré umožňuje Cirkvi ohlasovať evanjelium v súlade s misiou a aké kroky nás Duch Svätý pozýva vykonať, aby sme rástli ako synodálna Cirkev?“

Metóda Synody
– synoda má byť duchovným procesom, ktorý sa nesie v modlitbovej atmosfére a kde je medzi nami
prítomný Otec skrze Syna a v Duchu svätom – nejde len o zbieranie odpovedí či informácií, ale o autentické počúvanie jemného hlasu Ducha, ktorý prehovára k svojej Cirkvi
– autentický dialóg počas synodálnych stretnutí sa prejavuje: 1. odvahou hovoriť, lebo Duch môže povedať ďalším členom synody niečo cezo mňa; 2. pokorou počúvať iného, cez ktorého môže tiež Duch hovoriť niečo mne samému
– cieľom je rozlišovanie Božej vôle pre naše spoločenstvo (hnutie, farnosť, diecéza)

Návod na stretnutia
Moderátor – osoba poverená koordináciou synodálneho spoločenstva, animáciou jednotlivých stretnutí
a zapisovaním/odosielaním záverov
Forma stretnutia – osobná alebo online (pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu či vzdialenosť)
1. moderátor začne modlitbou a ponúkne pripravené rozjímanie nad biblickým textom
2. po rozjímaní vyzve členov k diskusii (môže si pomôcť ponúknutými otázkami)
3. spoločenstvo počúva, čo hovorí Duch Cirkvi skrze jednotlivých členov
4. spoločenstvo spoločným aktom rozlišovania analyzuje povedané a hľadá vízie pre miestne spoločenstvo (hnutie, farnosť, diecéza)
5. moderátor zapisuje spoločné výstupy
6. stretnutie sa ukončí modlitbou

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 21. februára – do 27. februára 2022.

Bohoslužby

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Pondelok, streda – sobota: 18:00 – 18:30

Nedeľa: 15:00 – 15:30

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Rodina, staň sa tým, čím si!

17. V pláne Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa rodina spoznáva nielen svoju “totožnosť”, čiže to, čím sama “je”, ale i svoje “povolanie”, čiže to, čo môže a má “robiť”. Úlohy, ktoré má rodina v priebehu dejín plniť, pramenia z jej samej povahy a ukazujú na jej dynamický a existenciálny vývoj. Každá rodina objavuje a nachádza v sebe samej výzvu, ktorú nemožno umlčať a ktorá súčasne určuje jej dôstojnosť i úlohu: Rodina, “staň sa” tým, čím “si”!

Rodina sa teda musí nevyhnutne vrátiť k “počiatku” Božej stvoriteľskej činnosti, ak sa chce spoznať a realizovať podľa vnútornej pravdy nielen svojho bytia, ale aj svojho historického konania. Nakoľko podľa Božieho plánu rodina je “dôverné spoločenstvo života a lásky”, má za úlohu stále viac stávať sa tým, čím je, čiže spoločenstvom života a lásky, a to v takom úsilí, ktoré, ako každá stvorená a vykúpená skutočnosť, nájde svoje zavŕšenie v Božom kráľovstve. Okrem toho z istého hľadiska, ktoré siaha až k samým koreňom skutočnosti, treba povedať, že podstatu a úlohy rodiny určuje koniec koncov láska. Preto rodina dostáva poslanie strážiť, prejavovať a sprostredkúvať lásku ako živú ozvenu a skutočnú účasť na Božej láske k ľudskému pokoleniu a na láske Krista Pána k Cirkvi, jeho neveste.

Každá osobitná úloha rodiny je výrazom a konkrétnym uskutočnením tohoto základného poslania. Treba teda hlbšie vniknúť do jedinečného bohatstva poslania rodiny a preskúmať jeho mnohoraký a pritom jednotný obsah.

V tomto zmysle posledná synoda, ktorá vychádzala z lásky a stále ju mala na zreteli, vyzdvihla tieto štyri hlavné úlohy rodiny:

I. vytváranie osobného spoločenstva,

II. služba životu,

III.účasť na rozvoji spoločnosti,

IV.účasť na živote a poslaní Cirkvi.

Láska ako základ spoločenstva

18. Rodina, založená na láske a ňou oživovaná, je spoločenstvom osôb: muža a ženy spojených manželstvom, rodičov a detí, ako aj príbuzných. Jej prvou úlohou je verne prežívať skutočnosť tohoto spoločenstva v ustavičnom úsilí o rozvoj opravdivého spoločenstva osôb.

Vnútorným princípom, stálou hnacou silou a najvyšším cieľom tejto úlohy je láska: ako rodina bez lásky nie je spoločenstvom osôb, rovnako bez lásky nemôže rodina ani žiť, ani rásť a zdokonaľovať sa ako spoločenstvo osôb. To, čo sme napísali v encyklike Redemptor hominis, prirodzeným a jedinečným spôsobom sa vzťahuje na rodinu ako takú: “Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a určitým spôsobom si ju neosvojí, ak nemá na nej živú účasť.”

Lásku medzi mužom a ženou v manželstve a z nej prameniacu a šíriacu sa lásku medzi členmi rodiny – medzi rodičmi a deťmi, medzi bratmi a sestrami, príbuznými a domácimi – oduševňuje a poháňa ustavične vnútorná dynamická sila, ktorá robí rodinu stále viac pevnejším a prežívanejším spoločenstvom, ktoré je základom a dušou manželského a rodinného spoločenstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 7. týždni od 14. februára – do 20. februára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie

pondelok – štvrtok: 18:00 – 18:30

sobota: 19:00 – 19:30

nedeľa: 15:00 – 15:30

V stredu je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodina ako spoločenstvo osôb

15. V manželstve a rodine sa vytvára súhrn medziosobných vzťahov – manželský vzťah, otcovstvo a materstvo, vzťah detí a súrodencov – ktorými sa každý človek vovádza do “ľudskej rodiny” i do “Božej rodiny”, ktorou je Cirkev. Manželstvo a kresťanská rodina budujú Cirkev: ľudská osoba sa totiž v rodine nielen rodí a postupne výchovou uvádza do ľudského spoločenstva, ale znovuzrodením v krste a výchovou vo viere sa uvádza aj do Božej rodiny, ktorou je Cirkev. Ľudská rodina, vo svojej jednote rozbitá hriechom, sa obnovuje výkupnou silou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Kresťanské manželstvo, účastné na spásonosnej účinnosti tejto udalosti, je prirodzeným miestom, kde sa ľudská osoba včleňuje do veľkej rodiny Cirkvi. Príkaz daný na počiatku mužovi a žene, aby rástli a množili sa, nadobúda takto celú svoju pravdu a svoje plné uskutočnenie. Cirkev nachádza takto v rodine, zrodenej zo sviatosti, svoju kolísku a miesto, kde môže uskutočniť svoje začlenenie do ľudských pokolení, a ony zasa do Cirkvi.

Manželstvo a panenstvo

16. Panenstvo a bezženstvo pre Božie kráľovstvo nielenže neodporujú dôstojnosti manželstva, ale skôr ju predpokladajú a potvrdzujú. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby prejavu a prežívania jediného tajomstva zmluvy Boha s jeho ľudom. Ak chýba úcta k manželstvu, nemôže jestvovať ani panenstvo zasvätené Bohu. A ak sa ľudská sexualita nepokladá za veľkú, Stvoriteľom darovanú hodnotu, stráca všetku silu aj zrieknutie sa jej pre Božie kráľovstvo. Veľmi správne podotýka svätý Ján Zlatoústy: “Kto zavrhuje manželstvo, ten aj panenstvo zbavuje jeho slávy; kto ho chváli, ten aj panenstvo robí obdivuhodnejším a vznešenejším. Lebo čo sa zdá dobré len pri porovnaní so zlom, sotva môže byť nejakým dobrom. Ale to, čo je lepšie než všeobecne uznávané dobro, je vynikajúce dobro.”

V panenstve očakáva človek, i telesne, eschatologické zásnuby Krista s Cirkvou tým, že sa úplne darúva Cirkvi v nádeji, že aj Kristus sa Cirkvi daruje v plnej pravde večného života. Osoba, žijúca v panenstve takto vlastne vo svojom tele nosí už predzvesť nového sveta budúceho vzkriesenia. Silou tohto svedectva panenstvo udržuje v Cirkvi živé vedomie tajomstva manželstva a chráni ho pred akýmkoľvek znižovaním a ochudobnením.

Keď sa srdce človeka zvláštnym spôsobom oslobodilo, “aby zahorelo väčšou láskou k Bohu a ku všetkým ľuďom”, panenstvo svedčí o tom, že Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť sú tou prevzácnou perlou, ktorej treba dať prednosť pred každou inou hodnotou, akokoľvek cennou, ba ktorú treba dokonca hľadať ako jedinú, istú a trvalú hodnotu. Práve preto Cirkev v priebehu svojich dejín vždy hájila nadradenosť tohto daru nad manželstvom, a to pre celkom jedinečné puto, ktoré ho viaže k Božiemu kráľovstvu. Panenská osoba, hoci sa vzdala telesnej plodnosti, stáva sa duchovne plodnou osobou, otcom a matkou mnohých, a tak prispieva k budovaniu rodiny podľa Božieho plánu.

Kresťanskí manželia majú preto právo očakávať od osôb, ktoré si zvolili panenstvo, dobrý príklad a svedectvo vernosti svojmu povolaniu až do smrti. Ako pre manželov sa niekedy vernosť stáva ťažkou a úsilie darovať sa vyžaduje umŕtvovanie a sebazaprenie, tak sa to môže stať aj osobám žijúcim v panenstve. Ich vernosť má aj v prípadných pokušeniach napomáhať manželom v ich vernosti.

Tieto úvahy o panenstve môžu poslúžiť ako osvietenie a pomoc tým, ktorí z príčin nezávislých od ich vôle nemohli uzavrieť manželstvo a prijali svoj stav v duchu služby druhým.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 6. týždni od 7. februára – do 13. februára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené pre režim OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie:

Nedeľa: 16:00 – 16:30

Pondelok – streda, piatok – sobota: 18:00 – 18:30

V piatok pri sv. omši a o 18:30 bude požehnanie pomazanie chorých.

DUCHOVNÉ SLOVO                   

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Manželstvo a spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi

Mocou sviatostnej povahy svojho manželstva manželia sú navzájom spojení nerozlučiteľným putom. Tým, že navzájom k sebe patria, vyjadrujú prostredníctvom sviatostného znaku spojenie Krista s Cirkvou. Manželia sú teda pre Cirkev ustavičnou pripomienkou toho, čo sa odohralo na kríži. Sú jeden pre druhého i pre deti svedkami spásy, na ktorej ich sviatosť robí účastnými. Manželstvo, ako každá iná sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto spásy. “Ako spomienka im táto sviatosť dáva milosť a povinnosť pripomínať si veľké Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na budúce stretnutie s Kristom.”

Ako každá zo siedmich sviatostí, aj manželstvo je pravým znakom spásy, pravda, osobitným spôsobom. “Manželia sa na nej zúčastňujú, nakoľko sú manželia, nakoľko sú dvaja, nakoľko sú pár, takže prvý a bezprostredný účinok manželstva (rest et sacramentum) nie je sama nadprirodzená milosť, ale kresťanský manželský zväzok, typické kresťanské spoločenstvo dvoch, pretože predstavuje tajomstvo Kristovho vtelenia a jeho tajomstvo Zmluvy. Aj obsah ich účasti na Kristovom živote je špecifický. Manželská láska predstavuje takú úplnosť, v ktorej dostávajú miesto všetky zložky osobnosti – požiadavky tela i pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorej nejde len o telesné spojenie, ale vytvára jedno srdce a jednu dušu. Vyžaduje však nerozlučnosť a vernosť tohoto vzájomného definitívneho darovania a otvára sa pre plodnosť (porov. Humanae vitae 9). Jedným slovom, ide tu o bežné vlastnosti každej prirodzenej manželskej lásky, ale s novým významom, ktorý ich nielen očisťuje a spevňuje, ale až tak povznáša, že sa stávajú výrazom rýdzo kresťanských hodnôt.”

Deti – drahocenný dar manželstva

14. Podľa Božieho ustanovenia manželstvo je základom širšieho rodinného spoločenstva, pretože sám manželský stav a manželská láska sú určené na plodenie a výchovu potomstva, v čom nachádzajú svoje dovŕšenie. Láska vo svojej najhlbšej skutočnosti je v podstate dar. Manželská láska, ktorá vedie manželov k “poznaniu” a robí z nich “jedno telo”, nijako sa nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi. Takto manželia, keď sa navzájom darujú sebe, darujú zo seba novú skutočnosť, dieťa, živý obraz svojej lásky, trvalý znak manželskej jednoty, ako aj živú a nedeliteľnú syntézu svojho otcovstva a materstva. Keď sa manželia stávajú rodičmi, dostávajú od Boha dar novej úlohy, spojenej so zodpovednosťou. Ich rodičovská láska sa má stať pre deti viditeľným znakom samej Božej lásky, “od ktorého pochádza každé otcovstvo na nebi i na zemi”.

Neslobodno však zabúdať, že manželský život nestráca svoju hodnotu ani vtedy, keď plodenie nie je možné. Telesná neplodnosť môže byť totiž manželom príležitosťou na to, aby preukazovali iné dôležité služby ľudskej osobe, ako je napríklad prijatie dieťaťa za svoje, rôzne výchovné akcie, pomoc iným rodinám alebo chudobným a postihnutým deťom.