Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 26. júla – do 1. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Odpust sv. Anny: sv. omše – sobota 31.júla 17:00, nedeľa 1.augusta 10:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.  Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, posväcovať iných svojou prácou

Pri opisovaní ducha inštitúcie, ktorej som zasvätil svoj život — Opus Dei, zvyknem hovorievať, že sa ako dvere o svoje pánty opiera o bežnú prácu, o profesionálnu prácu uskutočňovanú uprostred sveta. Božie povolanie nám dáva poslanie, pozýva nás k spoluúčasti na jedinečnej úlohe Cirkvi a k tomu, aby sme svedčili o Kristovi pred našimi rovesníkmi, ľuďmi ako sme my, a všetky veci pozdvihovali k Bohu.

Povolanie zapaľuje svetlo, ktoré nám umožňuje spoznať zmysel našej existencie. Znamená presviedčať sa vo svetle viery o príčine našej pozemskej skutočnosti. Náš život, terajší, minulý i ten budúci získava nový význam, získava hĺbku, o ktorej sme predtým ani netušili. Všetky veci a udalosti teraz zaujímajú svoje pravé miesto: chápeme, kam nás chce Pán viesť a cítime sa byť akoby unášaní úlohou, ktorá sa nám zveruje.

Boh nás vymaňuje z tmy našej nevedomosti, z nášho neistého tápania v udalostiach dejín a bez ohľadu na to, aké miesto vo svete zaujímame, nás volá silným hlasom, ako voľakedy Petra a Ondreja: Venite post me, et faciam vos fieri piscatores hominum — Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí (Mt 4, 19).

Človek, ktorý žije z viery, sa môže stretnúť s ťažkosťami a zápasmi, s bolesťou a dokonca i so zatrpknutosťou, no nikdy by nemal zmalomyseľnieť ani podľahnúť úzkosti, lebo vie, že jeho život má hodnotu, vie, prečo prišiel na túto zem. Ego sum lux mundi — volal Kristus — qui sequitur me non ambulat in tenebris, sed habebit lumen vitae — Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8, 12).

Aby sme toto Božie svetlo dosiahli, je treba milovať, s pokorou si vedieť priznať našu potrebu byť spasení a spolu s Petrom vyznať: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý (Jn 6, 68-69). Ak budeme naozaj takto konať, ak necháme do nášho srdca vstúpiť Božie slovo, budeme môcť právom zopakovať, že nekráčame v temnotách, pretože nad našimi úbohosťami a osobnými nedostatkami svieti Božie svetlo tak, ako slnko nad búrkou.

Viera a kresťanské povolanie ovplyvňujú celú našu existenciu, a nielen jej časť. Vzťah k Bohu je nevyhnutne vzťahom odovzdanosti, a to odovzdanosti bezo zvyšku. Veriaci človek sa pozerá na život so všetkými jeho stránkami z novej perspektívy: z tej, ktorú nám dáva Boh.

Vy, ktorí dnes so mnou slávite sviatok svätého Jozefa, ste všetci ľudia venujúci sa práci v rôznych profesiách, tvoríte rôzne rodiny, patríte k toľkým odlišným národom, rasám a jazykom. Vzdelávali ste sa v aulách škôl alebo v dielňach či úradoch, roky ste vykonávali svoje zamestnanie, nadväzovali ste pracovné i osobné kontakty so svojimi kolegami, zúčastňovali ste sa na riešení kolektívnych problémov vo vašich podnikoch i v spoločnosti.

Nuž, chcem vám znovu pripomenúť, že nič z toho všetkého nie je vzdialené Božím plánom. Vaše ľudské povolanie je súčasťou — a to súčasťou dôležitou — Božieho povolania pre vás. Toto je dôvod, pre ktorý sa musíte posväcovať, a zároveň prispievať k posväcovaniu ostatných, ľudí ako vy, práve skrze posväcovanie svojej práce a svojho prostredia: toho zamestnania alebo úradu, ktoré vypĺňa vaše dni, ktoré dáva osobitý charakter vašej ľudskej osobnosti, ktoré je vaším spôsobom bytia vo svete; skrze posväcovanie vášho domova a vašej rodiny; a národa, v ktorom ste sa narodili a ktorý milujete.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 29. týždni od 19. júla – do 25. júla 2021.

Bohoslužby

V priebehu týždňa vo veciach zaopatrenia a pohrebu je potrebné sa obrátiť na FÚ v Nováčanoch (0918 754 745).

Púť k sv. Anne bude 31. júla a 1. augusta.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá

Ísť s Kristom. Jozefova viera, nádej a láska 

Viera, láska, nádej, — to sú základné piliere života svätého Jozefa, ako aj kresťanského života vôbec. Oddanosť svätého Jozefa je akoby utkaná z vernej lásky, z láskyplnej viery a z dôverujúcej nádeje. Preto je jeho sviatok dobrou príležitosťou na to, aby sme si všetci obnovili svoju oddanosť kresťanskému povolaniu, ktoré Pán každému z nás udelil. Keď človek úprimne túži žiť z viery, lásky a nádeje, potom obnovenie oddanosti neznamená, že by sa vracal k niečomu, čo bolo zanedbané. Ak máme vieru, lásku a nádej, obnovenie znamená — napriek osobným chybám, pádom a slabostiam — zotrvávať v Božích rukách: je potvrdením cesty vernosti. Obnovenie oddanosti, opakujem, je obnovením vernosti tomu, čo od nás chce Pán: milovať skutkami.

Láska má nevyhnutne aj svoje charakteristické prejavy. Niekedy sa o láske hovorí, akoby bola len podnetom na vlastné sebauspokojenie alebo jednoduchým prostriedkom, ako sebecky doplniť vlastnú osobnosť. Nie je to tak: pravá láska znamená vyjsť zo seba samého, odovzdať sa. Láska so sebou prináša radosť, ale je to radosť, ktorá má korene v podobe kríža. Dokiaľ sme na tejto zemi a ešte sme nedosiahli plnosť budúceho života, pravá láska nemôže existovať bez zakúšania obety a bolesti. Bolesť, ktorú si možno vychutnávať, ktorá je príjemná, ktorá je zdrojom vnútornej radosti, no zároveň bolesť skutočná, pretože predpokladá porážku vlastného egoizmu a prijatie lásky ako normy všetkých a každého jedného z našich skutkov.

Skutky lásky sú vždy veľké, hoci by napohľad išlo len o maličkosti. Boh sa priblížil k ľuďom, biednym tvorom, a povedal nám, že nás miluje: Deliciae meae esse cum filiis hominum — moja rozkoš je byť medzi synmi ľudskými (Prís 8, 31). Pán nám dáva poznať, že všetko má svoju hodnotu: tak skutky, ktoré sú v ľudských očiach mimoriadne, ako aj tie, ktoré považujeme za sotva povšimnutiahodné. Nič nevyjde nazmar. Boh nepohŕda žiadnym človekom. My všetci, každý vo svojom vlastnom povolaní — doma vo svojej rodine, v zamestnaní alebo v úrade, pri plnení si svojich stavovských a občianskych povinností a pri využívaní svojich práv —, sme povolaní byť účastní na nebeskom kráľovstve.

Tomu nás učí aj život svätého Jozefa: život prostý, normálny, obyčajný, skladajúci sa z rokov vždy rovnakej práce, z ľudskej stránky jednotvárnych dní, ktoré plynú jeden za druhým. Veľakrát som nad tým rozmýšľal, keď som rozjímal o postave svätého Jozefa, a toto je vlastne jeden z dôvodov, prečo ho mám v takej osobitnej úcte.

Keď Svätý Otec Ján XXIII. vo svojom záverečnom príhovore na Prvom zasadaní Druhého vatikánskeho koncilu 8. decembra 1962 oznámil, že v omšovom kánone bude uvedené meno svätého Jozefa, istý vysoký cirkevný hodnostár mi vzápätí zatelefonoval a povedal: “Rallegramenti — Gratulujem! Keď som tú správu počul, hneď som si pomyslel na Vás a na radosť, akú Vám to iste urobí.” A tak aj bolo: pretože na tomto koncilovom zasadaní, ktoré reprezentovalo celú Cirkev zjednotenú v Duchu Svätom, sa vyhlásila nesmierna nadprirodzená hodnota života svätého Jozefa, a hodnota jednoduchého života práce pred Božou tvárou, pri dokonalom plnení jeho vôle.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 28. týždni od 12. júla – do 18. júla 2021.

Bohoslužby

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Sviatosti oltárnej, v piatok od 18:00 (deň modlitieb za diecézu a o. biskupa). V nedeľu pobožnosť nebude.

Púť k sv. Anne bude 31. júla a 1. augusta.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá

Ísť s Kristom. Jozefova viera, nádej a láska 

Spravodlivosť neznamená jednoduché podriadenie sa nejakému pravidlu: bezúhonnosť musí vychádzať zvnútra, musí byť hlboká a živá, lebo spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť (Hab 2, 4). Žiť pre vernosť, žiť z viery: slová, ktoré boli neskôr často témou meditácií svätého Apoštola Pavla, sa vrchovato splnili na svätom Jozefovi. Jeho plnenie Božej vôle nie je ani rutinné ani formalistické, ale spontánne a hlboké. Zákon, podľa ktorého žil každý praktizujúci Žid, nebol preňho len jednoduchou zbierkou zákonov alebo chladným súborom predpisov, ale vyjadrením vôle živého Boha. Preto dokázal rozpoznať Pánov hlas, keď sa naňho tak neočakávane a prekvapujúcim spôsobom obrátil.

Veď život svätého Patriarchu bol síce prostý, ale nie ľahký. Po prežitých chvíľach úzkosti sa dozvedá, že Máriin Syn sa počal pôsobením Ducha Svätého. A toto Dieťa, Boží Syn, Dávidov potomok podľa tela, sa narodí v jaskyni. Anjeli oslavujú jeho narodenie a významné osobnosti z ďalekých krajín sa mu prichádzajú pokloniť, no judejský kráľ túži po jeho smrti a je potrebné utiecť. Boží Syn je zdanlivo bezbranné dieťa, ktoré bude žiť v Egypte.

Keď svätý Matúš opisuje tieto scény v svojom evanjeliu, neustále zdôrazňuje vernosť Jozefa, ktorý bez váhania plní Božie príkazy, aj keď sa mu ich zmysel niekedy môže zdať nejasný alebo ich súvislosť s ostatnými Božími plánmi skrytá.

Cirkevní Otcovia a duchovní autori pri mnohých príležitostiach vyzdvihujú túto pevnosť Jozefovej viery. Nadväzujúc na slová anjela, ktorý mu prikázal utiecť pred Herodesom a nájsť útočište v Egypte (Porov. Mt 2, 13), svätý Ján Zlatoústy píše: “Keď to Jozef počul, nepohoršil sa a nepovedal: ,To vyzerá ako nejaká záhada. Veď ty sám si nám dal pred časom vedieť, že on má spasiť svoj ľud, a teraz nie je schopný zachrániť ani seba samého, ba dokonca musíme utekať, vydať sa na dlhú cestu, trpieť vyhnanstvo — čo predsa protirečí tvojmu sľubu.’ Jozef neuvažuje takýmto spôsobom, pretože je mužom verným. Ani sa nepýta na čas návratu, napriek tomu, že ho anjel nechal neurčený, iba čo mu povedal: ,Budeš tam — v Egypte — , kým ti nedám vedieť.’ Napriek všetkému nevyslovuje námietky, ale poslúchne a uverí, a s radosťou znáša všetky skúšky (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 8,3 (PG 57, 85))”.

Jozefova viera neochabuje a jeho poslušnosť je vždy dôsledná a rýchla. Aby sme lepšie pochopili ponaučenie, ktoré nám tu svätý Patriarcha dáva, je dobré, keď si uvedomíme, že jeho viera je aktívna a že jeho poddajnosť nie je vyjadrením poslušnosti človeka, ktorý sa len necháva unášať behom udalostí. Kresťanská viera je totiž v úplnom protiklade s konformizmom či nedostatkom vnútornej aktivity a energie.

Jozef sa bezvýhradne odovzdal to Božích rúk, no nikdy neprestal udalosti zvažovať, a tak mohol od Pána získať taký stupeň pochopenia Božích diel, ktorý je onou pravou múdrosťou. Takto sa postupne naučil, že nadprirodzené zámery nesú v sebe Božiu logiku, ktorá je niekedy v úplnom protiklade s ľudskými plánmi.

V rozličných okolnostiach svojho života neprestáva Patriarcha rozmýšľať, ani sa nevzdáva svojej zodpovednosti. Naopak, do služby viery zapája celú svoju ľudskú skúsenosť. Pri návrate z Egypta, keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť (Mt 2, 22). Naučil sa pohybovať v rámci Božieho plánu a ako potvrdenie, že Boh skutočne chce to, čo Jozef tuší, dostáva pokyn odobrať sa do Galiley.

Takáto bola teda viera svätého Jozefa: bezvýhradná, plná dôvery, celistvá, prejavená v účinnom odovzdaní sa do Božej vôle a v inteligentnej poslušnosti. A, spolu s vierou, prichádza láska. Jeho viera sa spája s láskou, a to s láskou k Bohu, ktorý plní sľuby dané Abrahámovi, Jakubovi, Mojžišovi; s nežnou láskou ženícha k Márii a s otcovskou nehou k Ježišovi. Viera a láska v nádeji na veľké poslanie, ktoré Boh práve na svete začínal, pričom si poslúžil aj ním, tesárom z Galiley: poslanie vykúpenia ľudí.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 27. týždni od 5. júla – do 11. júla 2021.

Bohoslužby

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Sviatosti oltárnej.

Od 1. júla je zrušený dišpenz od účasti na nedeľných bohoslužbách a prikázaných sláveniach.

Od 7. júla sa zvyšuje kapacita kostola na 75%.

DUCHOVNÉ SLOVO  

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá

Ísť s Kristom. V Jozefovej dielni 2. 

Nestotožňujem sa s klasickým spôsobom zobrazovania svätého Jozefa ako starca, hoci sa to dialo s dobrým úmyslom zdôrazniť Máriino trvalé panenstvo. Predstavujem si ho ako mladého, silného, možno o niekoľko rokov staršieho než Panna Mária, ale v plnom rozkvete veku a životnej energie.

Na to, aby človek žil cnosť čistoty, nemusí čakať na starobu a nedostatok síl. Čistota sa rodí z lásky a čistej láske neprekáža ani fyzická zdatnosť, ani radosť mladosti. Mladé bolo srdce i telo svätého Jozefa, keď uzavrel manželstvo s Máriou; keď sa dozvedel tajomstvo jej Božieho materstva; keď s ňou žil, rešpektujúc jej neporušenosť, ktorú chcel Boh zanechať svetu ako ďalšie znamenie svojho príchodu medzi ľudské tvory. Kto by nebol schopný pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o tom, čo je to pravá láska, a kresťanský zmysel čistoty mu je úplne neznámy.

Jozef bol teda, ako sme povedali, remeselník z Galiley, muž ako mnoho iných. A čo môže očakávať od života obyvateľ jednej zapadnutej dedinky ako bol Nazaret? Len každodennú prácu, vždy s rovnakou námahou. A na sklonku dňa malý, chudobný domček, aby mohol načerpať sily a pustiť sa nasledujúci deň do svojich povinností.

Avšak meno Jozef v hebrejčine znamená Boh pridá. Boh pridáva k svätému životu tých, čo plnia jeho vôľu, netušené rozmery: to dôležité, to, čo dáva všetkému svoju hodnotu, to božské. Boh k pokornému a svätému Jozefovmu životu pridal — ak sa to tak môže povedať — život Panny Márie a život Ježiša, nášho Pána. Boh sa nikdy nenechá prekonať vo veľkodušnosti. Na Jozefa by sa tiež mohli vzťahovať slová, ktoré vyslovila preblahoslavená Panna Mária, jeho manželka: Quia fecit mihi magna qui potens est — lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný (Lk 1, 49), quia respexit humilitatem, lebo zhliadol na moju poníženosť (Porov. Lk 1, 48).

Jozef bol vskutku obyčajný človek, ktorému Boh zveril vykonať veľké veci. Každú jednu z udalostí, z ktorých sa skladal jeho život, dokázal prežívať tak, ako to chcel Pán. Preto Sväté písmo Jozefa chváli tvrdením, že bol spravodlivý. A v hebrejčine slovo spravodlivý znamená nábožný, bezúhonný Boží sluha, plniaci Božiu vôľu (Porov. Gn 7, 1; 18, 23-32; Ez 18, 5; Prís 12, 10). Na inom mieste spravodlivý znamená dobrý a dobročinný voči blížnemu (Porov. Tob 7, 5; 9, 9). Jedným slovom, spravodlivý je ten, kto miluje Boha a túto lásku dáva najavo plnením jeho prikázaní a zameraním celého svojho života na službu svojim bratom, ostatným ľuďom.