Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od 30. apríla – do 6. mája 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

V stredu o 9:00 sv. omša v Domove sv. Anny.

Spovedanie pred prvým piatkom:

chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc

ostatní veriaci v kostole v stredu a piatok od 16:00.

V piatok od 17:00 adorácia k Božskému Srdcu, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

Zbierka na seminár vyniesla 379,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Služobníčka Božia Anna Kolesárová

Anna sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom a rodičia – Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a Anna, rodená Kušnírová – ju hneď na druhý deň dali pokrstiť. Jej otec bol veľmi prísny, ale spravodlivý. Keď v desiatich rokoch stratila mamu, musela prevziať starostlivosť o domácnosť a nahradiť matku aj svojmu staršiemu bratovi Michalovi. Kvôli povinnostiam nemala čas navštevovať svoje kamarátky, preto sa ony schádzali u nej a potom spolu išli na svätú omšu či litánie. Anka žila veľmi jednoducho. Bolo to dievča, ktoré dbalo o svoju povesť a čistotu. Pravidelne chodila do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Každú sobotu sa stretávali u susedov Podhorínovcov, kde sa spoločne modlili ruženec.

Koncom druhej svetovej vojny sa ľudia vo Vysokej nad Uhom počas prechodu frontu skrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár-Hruška bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu.

Hanka, daj mu niečo zajesť, iste je hladný, – obrátil sa otec k svojej šestnásťročnej dcére.

Dievča už niekoľko dní chodilo oblečené v čiernych šatách po matke, aby pôsobilo dojmom dospelej ženy a uchránilo svoju čistotu. Keď ju otec oslovil, vyšla hore do kuchyne. Po chvíli začal vojak na Anku naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla. Vytrhla sa mu z rúk a vbehla nazad do pivnice. Vojak skočil za ňou, namieril automat a zakričal: Rozlúč sa s otcom! Dievča vykríklo: Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!

Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady vykonal tamojší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do poznámok v Matrike zomrelých zapísal: Hostia santae castitatis (obeta svätej čistoty).

Dňa 22. novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam z roku 1944, ktorý urobil miestny farár Anton Lukáč, generálny vikár pre Užhorodský dekanát. Túto skutočnosť dosvedčilo svojím podpisom päť očitých svedkov. Podľa zápisu duchovného otca Annu pri tomto hrdinskom čine posilňoval eucharistický Kristus – krátko predtým totiž pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.

Vývoj politických pomerov na Slovensku neumožnil verejne sa zaoberať procesom blahorečenia Anny Kolesárovej, ale existujú vierohodné záznamy (už z roku 1957) o tom, že nebohý páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedkov jej života a smrti.

Musela zomrieť? Nikto z ľudí nedal človekovi život, a preto mu ho nikto nemôže vziať, ba ani on sám. Keďže život aj dôstojnosť nám dal Boh, sme povinní chrániť jedno aj druhé. Ale ak sa niekto rozhodne chrániť morálne hodnoty aj za cenu smrti, nemá hriech, pretože hodnoty, pre ktoré sa oplatí zomrieť, dávajú ľudskému životu krásu a zmysel.

To, čo vykonala Anna Kolesárová, je heroický skutok hodný obdivu. Nie každý človek by dokázal niečo také – zomrieť pre čistotu. Toto dievča je povzbudením a vzorom pre mládež.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 17. týždni od 23. apríla – do 29. apríla 2018.

Bohoslužby

Stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Katechéza pre birmovancov v sobotu o 9:00 a  9:45 hod.

V pondelok o 9:00 bude sv. omša v Domove sv. Anny, v piatok o 10:00 v Domove  Spása.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Marek, evanjelista

Sv. Marek je autorom druhého evanjelia. Hoci mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec sv. apoštola Petra. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že týmto mladíkom bol práve sv. Marek, keďže ostatní evanjelisti o tejto príhode mlčia. Podľa Nového zákona jeho plné meno bolo Ján Marek. On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení. Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov a potom aj pre kresťanov. V Skutkoch apoštolských sa opisuje vyslobodenie sv. Petra z väzenia. Peter bežal odtiaľ priamo do „domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek“ (Sk 12). Mnohí tam boli vtedy zhromaždení a modlili sa za neho. Exegéti predpokladajú, že v tomto dome prebehla Posledná večera a Zoslanie Ducha Svätého.

Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty sv. Pavla sa však predčasne vrátil do Jeruzalema (Sk 13,13). Potom sprevádzal Barnabáša na ostrov Cyprus (Sk 15,39). Takisto pôsobil v Ríme spolu so sv. Petrom a Pavlom. Euzébius hovorí, že založil Cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tam aj zomrel mučeníckou smrťou. Tieto údaje sú však veľmi nepravdepodobné. Svoje evanjelium napísal Marek pravdepodobne v Ríme pred rokom 60. Písal v gréčtine pre kresťanov, ktorí pochádzali z pohanských národov. Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra. Z toho, ako vystupuje Peter v Markovom evanjeliu, sa zdá byť táto tradícia veľmi pravdepodobná. Jeho evanjelium je najstaršie spomedzi všetkých štyroch evanjelií. Je písané špeciálne pre pohanov v Ríme – Marek nespomína židovské obyčaje, nespomína polemiky Ježiša so Židmi, nehovorí o podobenstvách, ktoré predpokladajú poznanie židovských obyčajov, a mlčí o tom, čo by mohlo navodzovať myšlienky, že Židia sú v Božom kráľovstve uprednostňovaní. Je to teda asi opis toho, čo Peter v Ríme kázal.

Podľa tradície Peter neskôr kázal Marekovi, aby šiel hlásať evanjelium do Egypta. Hovoria o tom mnohé starokresťanské spisy. Marek založil cirkevnú obec v Alexandrii, stal sa tam biskupom. Podľa nezaručených historických správ prvý človek, ktorý sa obrátil na Markovo kázanie, bol Anian, pôvodom obuvník, u ktorého si dal Marek opraviť obuv. Tento človek sa neskôr stal Markovým nástupcom na biskupskom stolci v Alexandrii. Podľa tradície zomrel Marek mučeníckou smrťou – pohania ho raz ráno prekvapili pri bohoslužbách, uviazali mu povraz okolo hrdla a vláčili ho ulicami mesta, kým nezomrel. Veriaci ho pochovali v dedine Bucoli pri Alexandrii. Pri vpáde mohamedánov do Egypta v roku 828 preniesli dvaja benátski kupci jeho pozostatky do Benátok. Toto však nie je zaručene isté. V Benátkach je úcta k nemu veľmi živá. V rokoch 1063-1094 tam postavili známu baziliku, ktorá je zasvätená práve sv. Markovi.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 16. týždni od 16. apríla – do 22. apríla 2018.

Bohoslužby

Stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

V pondelok je deň modlitieb za biskupa a diecézu.

V nedeľu 15.4. začína týždeň modlitieb za duchovné povolania.

V nedeľu zbierka na  seminár.

Počas neprítomnosti  nášho duchovného otca, zastupuje dekan Mgr. Václav Galo z Vyšného Medzeva.

DUCHOVNÉ SLOVO

Nedeľa Dobrého Pastiera

V časoch pápeža Gregora Veľkého sa ukončila výstavba liturgického roka, ustálil sa dátum slávenia Božieho narodenia, vznikol sviatok Najsvätejšej Trojice, zaviedli sa rôzne mariánske sviatky a sviatky mučeníkov. A niekedy v tomto období sa slávila aj štáciová svätá omša, ktorá vyzdvihovala Krista ako Dobrého pas­tiera, pričom sa začínala v Kostole sv. Kozmu a Damiána a odtiaľ sa pápež spolu s veriacimi presunul do Chrámu sv. Petra práve v Nedeľu Dobrého pastiera, čo bola vo vtedajšom liturgickom kalendári druhá nedeľa po Veľkej noci. V Chráme sv. Petra, kde bola nádherná mozaika Dobrého pastiera, mal Gregor Veľký príležitostnú homíliu o Dobrom pastierovi. Musela byť ozaj nádherná, pretože súčasníci sa o Gregorovi vyjadrovali, že sa na ľudí, a to i zblúdených, pozerá očami Dobrého pastiera.
Nedeľa Dobrého pastiera sa slávila v tomto termíne až do reformy liturgického kalendára Pavlom VI., ktorú požadovali otcovia Druhého vatikánskeho koncilu. Vtedy, aby sa zachovala trojica veľkonočných nedieľ, keď sa čítajú evanjeliá o zmŕt­vych­vstaní Pána, bola Nedeľa Dobrého pastiera presunutá v liturgii na Štvrtú veľkonočnú nedeľu.

Aby bol ešte viac vyzdvihnutý význam tejto nedele, Pavol VI. ju v roku 1964 ustanovil za Svetový deň modlitieb za kňazské a rehoľné povolania. V tomto roku sme Štvrtú veľkonočnú nedeľu takto slávili už 53. raz. K tohtoročnému svetovému dňu modlitieb za povolania, ktorý pripadol na 17. apríla, pápež František vydal posolstvo s názvom Cirkev, matka povolaní.
Bl. Pavol VI. poukázal na skutočnosť zaangažovania veriacich na rozvoji kňazských povolaní. Preto nie je najdôležitejšie vedieť presný dátum vzniku Nedele Dobrého pastiera, ale to, že takúto nedeľu máme aj v Misáli Pavla VI. Jej slávením si pripomíname veľkosť Božej lásky k človeku: Boh nás neustále hľadá, zranených berie ako pastier zranenú a nájdenú ovečku na svoje plecia a prostredníctvom svojich služobníkov nám prinavracia milosť ospravodlivenia z hriechov a uvádza nás do plného spoločenstva Cirkvi.

Daniel Dian

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 15. týždni od 9. apríla – do 15. apríla 2018.

Bohoslužby

V piatok  bude sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.
Stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Stretnutie nad evanjeliom sv. Marka bude v sobotu o 17:00.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sviatok Božieho milosrdenstva:

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.

V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.

Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

8. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.
9. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.

Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.

(Andrzej Witko – Úcta k Božiemu milosrdenstvu)

Farská matrika:

Marec

krsty

10.3. Samuel Hanečák

úmrtia

2.3. Anna Harčariková

6.3. Miroslav Štovčík

11.3. Cecília Bradová

12.3. Margita Toporčáková

16.3. Irena Timková

30.3. Michal Sopko

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 14. týždni od 2. apríla – do 8. apríla 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprojímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

V piatok od 17:00 adorácia k Božskému Srdcu, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť o 17:30 adorácia za rodiny.

Sv. spoveď na prvý piatok:

Chorí v piatok od 8:00 hod. V kostole od 16:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Paškál                                                                        

(z lat. paschalis, lat. a gréckeho pascha a to pôvodne z hebrejského pesah (prechod, prekročiť; pamiatka na odchod Židov z Egypta) je vysoká veľkonočná sviečka.

Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.

Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.

Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.

Pri veľkonočnej vigílii sa veľkonočná sviečka trikrát ponorí do vody počas jej žehnania. Pri každom krste sa od nej rozsvecuje sviečka krsteného. Veľkonočná sviečka býva umiestnená v blízkosti oltára, je žehnaná na Bielu sobotu a v kostole sa rozsvecuje pri každej bohoslužbe počas veľkonočnej doby, ktorá trvá až do Turíc, a pri slávení ďalších sviatostí počas celého roku (krst, sviatosť birmovania, manželstvo, svätenie, pohreb).

Ilustračná kresba možnosti zdobenia sviečky

Niekoľkokilogramová sviečka má pravidlá pre jej zdobenie: je na nej letopočet, kríž a písmená alfa a omega symbolizujúce začiatok a koniec, alebo tam môže byť aj strom života, baranček. Je symbolom kresťanského spoločenstva a Kristovho vzkriesenia.

Práve vloženie kadidlových zŕn do paškálu, jeho požehnanie tvorí spolu so slávnostným sprievodom s paškálom (nesie ho diakon alebo kňaz so spevom: „Svetlo Kristove“) a spevom Exultet bohoslužbu svetla na Veľkonočnú vigíliu.

Sviečka má byť pre pravdivosť znamenia zhotovená z vosku, každý rok nová, len jedna, dostatočne veľká a nikdy nie falzifikát. Neprípustné je teda používanie tzv. olejových paškálov, ktoré skutočnú sviečku len imitujú (podľa inštrukcií Kongregácie pre bohoslužbu z roku 1988).