Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 30. augusta – do 5. septembra 2021.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 17:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V utorok po sv. omši a v piatok od 18:00 bude adorácia k Nasjv. Sviatosti, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

Od pondelka 30.8.2021 sme podľa Covid automatu v oranžovej farbe. Vraciame sa k vstupu cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Jozefov vzťah k Ježišovi

Už oddávna rád opakujem dojemnú invokáciu k svätému Jozefovi, ktorú nám medzi prípravnými modlitbami pred Svätou omšou ponúka samotná Cirkev: Ó šťastlivý muž, blažený Jozef, keď mu bolo dané nielen vidieť a počuť Boha, ktorého chceli vidieť králi, a nevideli, počuť, a nepočuli; ale ho mohol aj pestovať, bozkávať, obliekať a dozerať naňho: oroduj za nás! (Rímsky misál, Preces selecta: O felicem virum, beatum Ioseph, cui datum est, Deum, quem multi reges voluentur videre et non viderunt, audire et non audierunt; non solum videre et audire, sed portare, deosculari, vestire et custodire!). Táto modlitba nám poslúži ako úvod do poslednej témy, ktorej sa dnes chcem venovať: Jozefovmu vrúcnemu vzťahu k Ježišovi.

Pre svätého Jozefa bol Ježišov život postupným objavovaním vlastného povolania. Už predtým sme spomenuli tie prvé roky, plné zdanlivo kontrastujúcich okolností: Ježišovo oslavovanie a útek, vznešenosť mudrcov a biedu maštale, spev anjelov a mlčanie ľudí. Keď prišla chvíľa predstaviť Dieťa v chráme, Jozef, ako skromnú obetu prinášajúci pár hrdličiek vidí, ako Simeon a Anna vyhlasujú, že Ježiš je Mesiáš. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo (Lk 2, 33), píše svätý Lukáš. Neskôr, keď bez vedomia Márie a Jozefa zostáva Ježiš v chráme, tento evanjelista hovorí, že keď ho po troch dňoch hľadania našli, stŕpli od údivu (Lk 2, 48).

Jozef sa diví, Jozef žasne. Boh mu odhaľuje svoje zámery a on sa ich snaží pochopiť. Ako každá duša, ktorá chce nasledovať Ježiša zblízka, ihneď odhalí, že nie je možné kráčať pohodlným krokom, že rutina tu nemá miesto. Pretože Boh sa neuspokojí so zotrvávaním na dosiahnutej úrovni, so žiadnym odpočívaním na vavrínoch v tom, čo už máme. Vyžaduje stále viac a jeho cesty sú iné ako naše ľudské cesty. Svätý Jozef — tak, ako žiaden iný človek pred ním ani po ňom — sa od Ježiša naučil byť pozorným pri rozpoznávaní zázračných Božích diel, a naučil sa mať dušu i srdce otvorené.

No ak sa Jozef naučil od Ježiša žiť božským spôsobom, odvážim sa povedať, že v tom ľudskom zasa on naučil mnohé veci Božieho Syna. Ešte stále sa mi niečo nepáči na titule ,,nevlastný otec,” ktorým Jozefa niekedy nazývajú, pretože by nás to mohlo zvádzať k predstave, že vzťah medzi Jozefom a Ježišom bol chladný a iba navonok. Samozrejme, naša viera nám hovorí, že nebol otcom podľa tela, lenže to však nie je jediným druhom otcovstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 23. augusta – do 29. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (litánie a adorácia).

V sobotu popoludní (v prípade priaznivého počasia) bude pri sv. Anne – Rozlúčka s prázdninami pre rodiny s deťmi (sv. omša o 16:00).

Od pondelka do piatka prebiehajú duchovné cvičenia.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Aby sme slúžili, slúžiť

Niekedy, keď Jozef pracoval pre človeka chudobnejšieho než bol on sám, prijal na výmenu za svoju prácu i niečo nižšej hodnoty a dotyčného človeka zanechal s dobrým pocitom, že riadne zaplatil. Bežne si však za svoju prácu pýtal primeranú sumu, ani viac, ani menej. Vedel vyžadovať toľko, koľko mu podľa spravodlivosti prináležalo, pretože vernosť Bohu nepredpokladá zrieknutie sa práv, ktoré sú v skutočnosti povinnosťami: svätý Jozef žiadal, čo bolo spravodlivé, lebo z odmeny za prácu mal živiť Rodinu, ktorú mu Boh zveril.

Dožadovanie sa svojich práv nemá byť ovocím individualistického egoizmu. Nemiluje spravodlivosť ten, kto ju nerád vidí prejavovanú voči svojim blížnym. Rovnako nie je možné uzavrieť sa do pohodlnej nábožnosti a zabúdať pritom na potreby ostatných. Kto túži byť spravodlivým v Božích očiach, musí sa usilovať, aby sa spravodlivosť medzi ľuďmi aj skutočne uplatňovala. A to nielen s dobrým úmyslom neurážať Božie meno, ale aj preto, lebo byť kresťanom znamená osvojiť si všetky šľachetné skutočnosti nachádzajúce sa v tom ľudskom. Pri parafrázovaní známeho textu apoštola sv. Jána (Porov. 1 Jn 4, 20) môžeme povedať, že kto tvrdí, že je spravodlivý pred Bohom, ale nie je spravodlivý voči ostatným, klame; a niet v ňom pravdy.

Spolu so všetkými kresťanmi, ktorí sme vtedy prežívali tie chvíle, som so vzrušením a radosťou prijal rozhodnutie o slávení liturgického sviatku svätého Jozefa Robotníka, sviatku, ktorý je akoby svätorečením božskej hodnoty práce. Tento sviatok len ukazuje, že Cirkev v živote spoločenstva i na verejnosti necháva zaznievať ústredné pravdy Evanjelia, ktoré Boh chce, aby sa o nich zvlášť v dnešnej dobe rozjímalo.

Už sme o tejto téme hovorili dosť pri iných príležitostiach, no dovoľte mi znovu nástojiť na prirodzenosti a jednoduchosti života svätého Jozefa, ktorý sa nijako neodďaľoval od svojich krajanov a ani vo vzťahu k nim nestaval nijaké zbytočné bariéry.

Preto — hoci by to snáď bolo v niektorých momentoch alebo situáciách vhodné — obvykle nerád hovorím o katolíckych robotníkoch, katolíckych inžinieroch, katolíckych lekároch atď., ako keby šlo o nejakú triedu v rámci daného rodu, a ako keby katolíci tvorili akúsi skupinku oddelenú od ostatných, vytvárajúcu dojem, že medzi kresťanmi a zvyškom ľudstva existuje nejaká priepasť. Hoci rešpektujem opačný názor, aj tak si myslím, že je oveľa vhodnejšie hovoriť o robotníkoch, ktorí sú katolíkmi, alebo o katolíkoch, ktorí sú robotníkmi; o inžinieroch, ktorí sú katolíkmi, alebo o katolíkoch, ktorí sú inžiniermi. Pretože veriaci človek, ktorý vykonáva duševnú, odbornú alebo manuálnu prácu, je a cíti sa byť spojený s ostatnými, je rovnaký ako oni, s tými istými právami a povinnosťami, s tou istou túžbou zlepšovať sa, s tou istou snahou čeliť spoločným problémom a nachádzať ich riešenia.

Katolík s týmito predpokladmi bude vedieť premieňať svoj každodenný život na svedectvo viery, nádeje a lásky, svedectvo prosté a normálne, bez potreby okázalých prejavov, poukazujúc tak jednotou svojho života na dôležitosť stálej prítomnosti Cirkvi vo svete, keďže všetci katolíci sú sami Cirkvou, a plnoprávnymi členmi jediného Božieho ľudu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 16. augusta – do 22. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu bude pobožnosť o 14:30 (litánie a adorácia).

V pondelok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa – od 18:00 adorácia.

Od pondelka 16.8.2021 sme podľa Covid automatu v oranžovej farbe. Vraciame sa k vstupu cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

Pri sv. omšiach v sobotu a v nedeľu bude zbierka na stavebné práce pri úprave schodiska.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.                      

Aby sme slúžili, slúžiť 

Jozef by určite neďakoval Bohu z takýchto pohnútok: jeho práca nemohla byť takého druhu. Svätý Jozef nebol človekom jednoduchých a zázračných riešení, ale človekom vytrvalosti, úsilia a — keď bolo treba — dômyslu. Kresťan vie, že Boh robí zázraky: konal ich pred mnohými storočiami, pokračoval v tom i neskôr a koná ich aj dnes, pretože non est abbreviata manus Domini — Pánova ruka nie je prikrátka; a Božia moc sa nezmenšila (Iz 59, 1).

Zázraky sú prejavom spasiteľnej všemohúcnosti Boha, a nie prostriedkom na riešenie následkov našej vlastnej neschopnosti či na uľahčenie našej pohodlnosti. Zázrak, ktorý od vás Pán žiada, je vytrvalosť vo vašom kresťanskom a Božom povolaní, posväcovanie každodennej práce: zázrak premieňania každodennej prózy na poéziu, na hrdinský epos prostredníctvom lásky, ktorú do svojich bežných povinností vkladáte. Tam vás Boh očakáva a čaká, že budete ľuďmi so zmyslom pre zodpovednosť, s apoštolskou horlivosťou a odbornou zdatnosťou.

Preto vám ako heslo pre vašu prácu môžem odkázať toto: para servir, servir (Para servir, servir: Kto chce žiť zmysluplne, musí vedieť slúžiť druhým; respektíve i prevrátené chápanie tejto slovnej hry: ak má mať služba človeka nejakú hodnotu, človek musí za niečo stáť, niečo vedieť, byť v živote schopný niečoho hodnotného. V španielčine má tento slovný obrat celkom asi štyri významy. (pozn. prekl.)). Pretože na prvom mieste, ak chceme niečo urobiť, musíme to vedieť aj dotiahnuť do konca. Neverím v správnosť úmyslu človeka, ktorý sa neusiluje dosiahnuť potrebnú zdatnosť, aby dokázal adekvátne splniť úlohy, ktoré mu boli zverené. Nestačí iba chcieť konať dobro, treba aj vedieť ako na to. A ak naozaj budeme chcieť, táto túžba sa premení na snahu uplatniť primerané prostriedky a nechať veci s ľudskou dokonalosťou dotiahnuté do konca.

Avšak aj tá služba po ľudskej stránke, tá schopnosť, ktorú by sme mohli nazvať technickou, to zvládanie vlastnej profesie, by mala byť ešte doplnená črtou, ktorá bola základom pre prácu svätého Jozefa a ktorá by mala byť základom aj pre každého kresťana: je to duch služby, túžba pracovať, aby sme prispievali k dobru ostatných ľudí. Jozefova práca nebola činnosťou, ktorá by sledovala len vlastnú sebarealizáciu; hoci jeho činorodý život práce z neho iste vyformoval zrelú a výraznú osobnosť. Patriarcha pracoval s vedomím, že plní Božiu vôľu, a myslel pritom na dobro svojich drahých, Ježiša a Márie, ako aj dobro všetkých obyvateľov malého Nazareta.

Jozef bol pravdepodobne jedným z mála remeselníkov v Nazarete, ak nie jediným. Tesárom, podľa všetkého. No ako to zvykne chodiť v malých dedinkách, určite bol schopný robiť aj iné veci: dať do poriadku pokazený mlyn alebo opraviť škáry v streche pred príchodom zimy. Vďaka dobre vykonanej práci Jozef nepochybne pomohol mnohým ľuďom dostať sa z ťažkostí. Jeho profesionálne povolanie bolo prácou zameranou na službu a na to, ako spríjemniť život ostatným rodinám v dedine; službu, ktorú sprevádzal úsmev, láskavé slovo, poznámka vyslovená len tak mimochodom, no prinavracajúca vieru a radosť tým, čo o ne takmer prišli.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 9. augusta – do 15. augusta 2021.

Bohoslužby

Na budúcu nedeľu pobožnosť nebude.

Pri sv. omšiach v sobotu a nedeľu bude požehnanie kvetov a bylín.

Sviatosť manželstva chcú prijať Denis Fox z Medzeva a MUDr. Viktória Petrášová z Poproča (3.)

V priebehu týždňa zastupuje FÚ v Nováčanoch (0918 754 745)

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, posväcovať iných svojou prácou

Naša profesionálna práca je takisto apoštolátom, príležitosťou odovzdať sa ostatným ľuďom, aby sme im zjavili Krista a viedli ich k Bohu Otcovi skrze lásku, ktorú v dušiach roznecuje Duch Svätý. Medzi príznaky, ktoré Svätý Pavol vymenováva v Liste Efezanom a ktorými sa má prejaviť zmena spôsobená ich obrátením, ich povolaním ku kresťanstvu, nachádzame aj tento: Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu (Ef 4, 28). Ľudia potrebujú nielen pozemský chlieb, ktorý im zabezpečí živobytie, ale tiež chlieb z neba, ktorý osvieti a rozohreje ich srdcia. A práve prostredníctvom vašej práce a všetkých iniciatív s ňou súvisiacich, prostredníctvom vašich rozhovorov a vášho styku s ľuďmi, môžete a mali by ste onen apoštolský príkaz uskutočňovať.

Ak budeme pracovať s týmto duchom, náš život — hoci uprostred obmedzení vlastných podmienkam na zemi — sa stane predchuťou nebeskej slávy, oného spoločenstva s Bohom a svätými, kde bude kraľovať iba láska, odovzdanosť, vernosť, priateľstvo a radosť. Vo svojom každodennom zamestnaní nájdete skutočný, trvalý a drahocenný základ na uskutočňovanie plného kresťanského života a na sprítomňovanie milosti pochádzajúcej od Krista.

Pri vašom pracovnom nasadení, vykonávanom v Božej prítomnosti, pôjde o príležitosť praktizovať vieru, nádej a lásku. Jednotlivé dopady, vzťahy a problémy, ktoré vaša práca so sebou prinesie, sa stanú námetom vašej modlitby. Úsilie popasovať sa s vlastným zamestnaním bude príležitosťou niesť kríž, ktorý je pre kresťana základom. Skúsenosť z vlastných slabostí a neúspechov, ktoré sa vyskytnú vždy a v každom ľudskom úsilí, vám dá viac realizmu, väčšiu pokoru, viac pochopenia pre iných. Úspechy a radosti budú pre vás výzvou vzdávať vďaku a myslieť na to, že nežijete iba pre seba, ale pre službu ostatným a Bohu.

Aby sme slúžili, slúžiť

Aby sme sa takto správali, a aby sme mohli posväcovať svoju prácu, je treba predovšetkým pracovať dobre, s ľudskou a nadprirodzenou poctivosťou. Chcel by som teraz ako protiklad pripomenúť jeden starý príbeh z apokryfných evanjelií: “Ježišov otec, ktorý bol tesárom, vyrábal jarmá a pluhy. Raz — pokračuje rozprávanie — si uňho objednal posteľ istý dobre situovaný človek. Ukázalo sa však, že jedna z bočných latiek bola kratšia než tá druhá, a Jozef nevedel, ako si s tým poradiť. Vtedy Dieťa Ježiš povedalo svojmu otcovi: ,Polož obe latky na zem a na jednom konci ich vyrovnaj!’ Jozef tak urobil. Vtedy sa Ježiš postavil z druhej strany, chytil kratšiu latku a natiahol ju tak, aby sa vyrovnala tej dlhšej. Jozef, jeho otec, s obdivom pozeral na tento zázrak a zasypal Dieťa objatiami a bozkami so slovami: ,Ó, aký som len šťastný, že mi Boh dal toto Dieťa’ (Evanjelium detstva (nesprávne pripisované sv. Tomášovi), z Apokryfných evanjelií)”.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 2. augusta – do 8. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 bude ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.

Vo štvrtok po sv. omši a v piatok od 18:00 adorácia, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť. O 18:30 adorácia za rodiny a večerná sv. omša s katechézou pre birmovancov.

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu, štvrtok, piatok od 18:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00.

Sviatosť manželstva chcú prijať Denis Fox z Medzeva a MUDr. Viktória Petrášová z Poproča.

DUCHOVNÉ SLOVO  

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom. 

 Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, osväcovať iných svojou prácou. 

Práca nevyhnutne sprevádza život človeka na zemi. S ňou sa objaví aj námaha, únava, vyčerpanosť, teda prejavy bolesti a zápasov, ktoré tvoria súčasť našej terajšej ľudskej existencie a ktoré sú znamením prítomnosti hriechu a zároveň potreby vykúpenia. No práca sama osebe nie je ani trápením, ani prekliatím a ešte menej trestom; tí, ktorí to tvrdia, zrejme dobre nečítali Sväté písmo.

Je načase, aby sme my kresťania nahlas povedali, že práca je Božím darom a že je nezmyslom deliť ľudí na rôzne kategórie podľa druhu práce, považujúc niektoré činnosti za ušľachtilejšie než iné. Práca, každá práca, je svedectvom dôstojnosti človeka a jeho postavenia ako koruny tvorstva. Je príležitosťou na rozvíjanie vlastnej osobnosti. Je putom jednoty s ostatnými jedincami, zdrojom príjmov pre zabezpečenie rodiny; prostriedkom ako prispieť k zveľaďovaniu spoločnosti, v ktorej žijeme, a k pokroku celého ľudstva.

Pre kresťana sa tieto perspektívy ešte rozširujú a zväčšujú, pretože práca sa ukazuje ako účasť na stvoriteľskom diele Boha, ktorý, keď stvoril človeka, požehnal ho slovami: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi! (Gn 1, 28). A keďže prácu si osvojil aj Kristus, stáva sa pre nás realitou vykúpenou i vykupiteľskou: nie je to len okruh, v ktorom sa človek pohybuje a žije, ale aj prostriedok a cesta k svätosti, posvätená i posväcujúca skutočnosť.

Netreba ale zabúdať, že táto dôstojnosť práce je založená na láske. Veľkým privilégiom človeka je schopnosť milovať, a tak presahovať všetko prchavé a prechodné. Dokáže milovať iné ľudské tvory, vysloviť ,,ty” a ,,ja” naplnené zmyslom. A môže milovať Boha, ktorý nám otvára brány neba, ktorý z nás robí členov svojej rodiny a ktorý nám dovoľuje hovoriť s ním bezprostredne tvárou v tvár.

Preto by sa človek nemal obmedzovať iba na robenie vecí, na vyrábanie predmetov. Práca sa rodí z lásky, je prejavom lásky a láske sa i podriaďuje. Boha spoznávame nielen pozorovaním divov prírody, ale aj skúsenosťou našej vlastnej práce, nami vynaloženého úsilia. Práca sa takto stáva modlitbou a vzdávaním vďaky, lebo vieme, že nás sem na zem postavil Boh, že nás miluje, a že nás spravil dedičmi svojich prisľúbení. Právom nám Apoštol vraví: Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu (1 Kor 10, 31).