Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 21. týždni od  22. mája – do 28. mája 2023.

Bohoslužby

Májové pobožnosti s novénou k Duchu sv. budú pred večernou sv. omšou, v nedeľu popoludní o 15:00 hod.

V sobotu o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 14:00 sv. omša  s katechézou pre prvoprijímajúcich.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok krstu a birmovania

Pane, obnov v nás oheň krstného a birmovného povolania III.

(homília Mons. Stanislava Stolárika)

Keďže v týchto dňoch prežívame čas odchodu Svätého Otca Benedikta XVI. k nebeskému Otcovi († 31. 12. 2022), pripomeniem, čo som hovoril pri Polnočnej sv. omši (25. 12. 2022) a zopakoval som to aj na Silvestra, keď svet už vedel o jeho smrti. Pripomenul som krásnu udalosť z jeho detstva, keď ako malý Jozef Ratzinger písal list Ježiškovi. Keďže papier bol ešte vzácnosťou, na ten istý list papiera, ktorý bol adresovaný Ježiškovi, napísali svoje prosby, aj jeho starší súrodenci – brat Georg a sestra Mária. Jozef Ratzinger nežiadal ani hračky ani cukríky, ani nič podobné, čo je v detských hlavičkách a srdiečkach  celkom prirodzené ako prejav túžby, hoci dnes je to už iste oveľa rozmanitejšie. Malý Jozef si žiadal, aby mu Ježiško priniesol ornát a Ľudový misál – aby mohol „slúžiť“ svätú omšu. Takúto žiadosť napísal aj jeho brat Georg, aby aj on mohol „slúžiť“ sv. omšu. Takto sa hrávali títo dvaja bratia – na sv. omšu. Neskôr im Pán Boh dal milosť, že sa stali kňazmi a Jozef aj pápežom. Aká živá musela byť viera v ich rodine, keď si tieto deti priali takýto dar od Ježiška! Mnohí by isto reagovali – a možno aj pri rádiách reagujete – konštatovaním: dnes by sa už také niečo nestalo! Ale stalo! A môžem svedčiť, že sú také rodiny, kde si deti žiadali buď niečo podobné alebo chlapci aspoň miništrantské šaty. Potom, keď ich našli pod stromčekom, obliekli si ich a celý štedrý večer boli v nich oblečení. Vďaka rodičom, ktorí do sŕdc nevinných detí zasiali hlbokú úctu ku kňazskému stavu a ku kňazskej službe, aj vo vízii budúceho života viery svojich detí – s vedomím ich životného povolania, ktoré treba objaviť a neklásť mu prekážky.

Môžeme spomenúť skúsenosť rodiča z trošku inej oblasti, ale predsa ako dôležité praktizovanie, ktoré možno uplatniť aj pri odovzdávaní viery. Otec brával na kolená svojho syna a rozprával mu rozprávky. Raz priniesol počítač s nahratými rozprávkami. O niekoľko dní sa synka spýtal, či sa mu páčia rozprávky z počítača. Syn pohotovo odpovedal: „Vôbec sa mi nepáčia! Počítaču si totiž nemôžem sadnúť na kolená.“

Milí bratia a sestry, viem, že všetko sa nedá zvládať úplne ideálne, ale osobná blízkosť, kontakt sa nahradiť nedá. Ak, tak len nakrátko, ale je to znova o tom, čo máme uložené vo svojom srdci – možno z domu alebo po obrátení, po konverzii. Prejavme dobrú vôľu a to dobré, čo máme vložené vo svojich srdciach ako poklad viery, obnovme. Možno znova vložme do svojho srdca i sŕdc detí túžbu po živej viere, nebojme sa opakovať a volať s apoštolmi: „Pane posilni našu vieru!“ (porov. Lk 17, 5) Posilni! Znova opakujem, že ponúkame i katechézy i spôsob ako realizovať spomenutú výzvu v Pastierskom liste. Zistime si deň svojho krstu, svojej birmovky a spoločne tieto dni slávme v rodinách tak, ako slávime narodeniny alebo meniny, veď Boh nás cez krst oslobodil od hriechu a pri birmovke poslal ho ohlasovať. Možno pri návšteve kostola, vyhľadajme, kde sa nachádza krstiteľnica. Ak sa dá, navštívme kostol, v ktorom sme boli pokrstení. Poznáte známu udalosť zo života svätého Jána Pavla II., ktorý svojho času pri návšteve Wadowíc si kľakol pred krstiteľnicou a povedal známe slová: „Tu sa to všetko začalo!“ Keď Pán Boh nasmeroval moje kroky sem, do Rožňavy, po šesťdesiatich rokoch od môjho narodenia, možno si niektorí ešte pamätáte, že som si v inauguračnom príhovore vypožičal tieto slová sv. Jána Pavla II., lebo som bol s nimi hlboko stotožnený, a tiež som povedal to isté: „Tu sa to všetko začalo. Áno, tu som sa narodil, tu som bol pokrstený.“ Aj keď nie tu – v katedrále – ale vo vtedajšej nemocničnej kaplnke. Ale tu sa to všetko začalo…

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 20. týždni od  15. mája – do 20. mája 2023.

Bohoslužby

Pondelok, utorok a streda sú prosebné dni, modlitby za úrodu budú v pondelok pri sv. omši.

V utorok od 17:30 adorácia za diecézu a o. biskupa.

Májové pobožnosti budú pred sv. omšou, v nedeľu popoludní o 15:00 hod.

Od piatku po májovej pobožnosti bude novéna k Duchu sv.

V sobotu pri sv. omši bude katechéza pre birmovancov.

V nedeľu o 14:00 sv. omša s katechézou pre prvoprijímajúcich a pri sv. omšiach zbierka na katolícke masmédia.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok krstu a birmovania

Pane, obnov v nás oheň krstného a birmovného povolania II.

(homília Mons. Stanislava Stolárika)

Svätý Otec František veľakrát pripomenul, že v súčasnom svete sú kresťania najviac prenasledovaní a denne zomiera mučeníckou smrťou 13 kresťanov. A práve v tých krajinách, kde sa prelieva ich krv, je Cirkev stále živá a z jej počtu neubúda, ale naopak rastie aj počtom. Znova sa potvrdzuje to, čo kedysi vyriekol Tertulián: „Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov.“ Na druhej strane, musíme s bolesťou konštatovať, že v krajinách, kde sa pre vieru nezabíja, i keď ponižovanie existuje, v týchto krajinách sa veriaci menia skôr na praktických materialistov alebo ako to už niektorí hovoria – na pohanov, ktorí – ako to kedysi povedal dnes už sv. Ján Pavol II. – „žijú akoby Boha nebolo“. A ak ešte hovoria o sebe, že sú veriaci, dávajú si veľký pozor, aby vo svojom okolí nejako nevyčnievali a najmä aby ich nepovažovali za fanatikov, keď by ich videli každú nedeľu a sviatok chodiť do kostola, a ešte nebodaj, že by sa – či na verejnosti alebo v pracovnom, školskom či inom kolektíve – zastali Cirkvi alebo kňazov.

Milí bratia a sestry, v roku, keď si v našej diecéze chceme pripomenúť dôležitosť krstu i sviatosti birmovania a vôbec prehodnotiť osobný vzťah k Bohu, začnime spoločne odhaľovať krásu a hĺbku týchto sviatostí a tak sa prehĺbi aj náš život viery. Je pravdou, že to nepríde samo, že každý bude musieť pre to niečo aj urobiť. Teda napr. dopĺňať si poznanie o týchto sviatostiach z Katechizmu katolíckej Cirkvi, alebo čítať katechézy, ktoré ponúkame a odporúčame pre tento rok a budeme ich uverejňovať na našej webovej stránke www.burv.sk, a brať za samozrejmú prax života kresťana katolíka aj pravidelnú účasť na bohoslužbách. To bez týchto krokov nepôjde! Takisto sa treba očistiť od nemúdrych názorov a nerozumných postojov, lebo je veľmi dôležité, čo dostanú deti v rodinách od svojich rodičov. Teda, prvé otázky, na ktoré treba odpovedať osobne, sú: Aký názor mám na sviatosti krstu a birmovania, na svoj vzťah k Bohu? Sú moje postoje sformované podľa náuky Cirkvi alebo podľa ducha sveta? Duch sveta napr. nahovára aj kresťanským rodičom, že narodené dieťa nie je treba čím skôr pokrstiť, ale keď dorastie, nech sa rozhodne samo, či chce… Či rodič, ktorý prijme takýto postoj, prijme tento model pre život dieťaťa všeobecne? To nebude učiť svoje dieťa už od detstva slušnosti, materinskému jazyku, nepošle ho do školy a pod.?! Je správne, ak rodičia nebudú dieťa učiť rozprávať od malička? Rodič, ktorý je veriaci bude od malička nábožensky vychovávať všetky svoje deti! To isté platí aj o prijatí sviatosti birmovania. Múdremu a zodpovednému rodičovi bude záležať, aby ich syn či dcéra sa vo svojom čase zúčastnili na príprave k sviatosti birmovania a boli pobirmovaní. Lebo ako uvažujú rodičia, teda ako sa uvažuje v rodine, a ako sa praktizuje viera v rodine, tak sa to ukladá a utvrdí aj v srdciach detí.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 19. týždni od  8. mája – do 14. mája 2023.

Bohoslužby

Májové pobožnosti budú pred večernou sv. omšou, v nedeľu po sv. omši o 10:30.

V sobotu  katechéza pre birmovancov nebude, v nedeľu pri sv. omši o 14:00 katechéza pre prvoprijímajúcich, po skončení preskúšanie.

V nedeľu o 16:00 pohr. obrady v Dome smútku za ✟ Matildu Vincovú.

Zbierka na seminár vyniesla 377,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok krstu a birmovania

Pane, obnov v nás oheň krstného a birmovného povolania I.

(homília Mons. Stanislava Stolárika)

V Katolíckych novinách pred Vianocami som čítal, ako istý kňaz na záver Polnočnej sv. omše zvykol ľuďom takto vysloviť prianie: „Všetkým prajem šťastný nový rok i veľkonočné sviatky a uvidíme sa opäť o rok!“ Myslel to iste tak, ako to povedal. Mnohých možno uvidí znova – keď – až o rok, na Polnočnej. „Keď!“ Rozmýšľal som, aké by boli reakcie v kostole, keby som spomínané slová nepovedal dnes, ale na Polnočnej svätej omši… Aká atmosféra by zavládla v kostole a kto by bol označený za vinníka dusnej atmosféry na Polnočnej? Ďalšie otázky v tejto súvislosti už nekladiem.

Keďže sme v našej diecéze 1. januárom 2023 začali Rok sviatostí krstu, sviatosti birmovania a modlíme sa zvlášť aj za hľadajúcich Boha, vedie nás to k zamýšľaniu sa, ako všetkým – pokrsteným, pobirmovaným, hľadajúcim Boha – ako predstaviť a vysvetliť nanovo veľkosť, krásu a dôležitosť sviatostí krstu a birmovania. Teda nechceme riešiť, len či niekto bol alebo nebol na Polnočnej, hoci aj to nie je zanedbateľné, ale zamýšľajme sa nad tým, ako prebudiť nových Ondrejov, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu (porov. Jn 1, 35 – 42). Ako prebudiť nových Ondrejov, ktorí sami naplnení vzťahom k Ježišovi, priam musia k nemu privádzať aj iných! A pritom si zvážme a pripomeňme, že Ondrej v tom čase ešte nebol ani pokrstený, ani pobirmovaný, nebol ešte ani apoštol, ale aký už bol zapálený pre Ježiša Krista! Teda, aby sme sa aj my – ktorí už sme pokrstení, pobirmovaní, aby sme sa zapálili pre Krista a iných ťahali ku nemu – k Ježišovi Kristovi! Aby sme sa zapálili! To som odporúčal aj kňazom našej diecézy na Kňazský deň 7. decembra v minulom roku, keď sme konštatovali, že po pandémii sa mnohí ľudia doposiaľ nevrátili do chrámov. Čo robiť, aby sa vrátili? V určitej, možno aj v značnej miere bude ich návrat závisieť – aj od zápalu každého jedného kňaza, aby Boh cez neho mohol konať! Ale tento zápal, to musí byť Boží oheň aj v nás kňazoch, biskupoch, aby Boh mohol cez nás konať.

Ale to sa netýka len kňazov, to treba povedať aj všetkým pokrsteným a pobirmovaným. Zapáľme sa pre Ježiša Krista! Dovoľme Bohu, aby mohol cez nás konať, aby mohol konať cez nás svoje veľké skutky a priťahovať k sebe našich najbližších a cez svedectvo života i tých vzdialenejších. Veď o každom z nás, na „našu adresu“, boli pri našom krste vyrieknuté nádherné slová: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra.“ A pri birmovke sme dostali množstvo darov Ducha Svätého. Boli sme „pasovaní“ za apoštolov, aby sme tieto dary, využívali v našom birmovnom poslaní. Ako som spomenul na Nový rok v pastierskom liste, so silou Ducha Svätého, s jeho darmi nerátal, napr. známy francúzsky neverec – Voltaire, keď sa posmešne vyjadril o diele dvanástich apoštolov a plný pýchy povedal: „To čo dokázali dvanásti apoštoli, to ja zničím sám – svojím rozumom!“ Vieme, že sa mu to nepodarilo, že Cirkev je tu stále, aj keď v pôvodných kresťanských krajinách je život viery oslabený. Ale treba sa nám pozrieť na plné kostoly v Afrike, v Ázii, v ktorých počuť radostný spev a modlitby. A pritom v niektorých krajinách týchto svetadielov ľudia veľmi dobre vedia, že ak sa v nedeľu ráno vyberú do kostola na sv. omšu, ešte sa z nej nemusia vrátiť. Teroristi už pripravili o život veľký počet kresťanov. O týchto kresťanoch nikto nepovie, že sú kresťanmi len na papieri alebo len zo zvyku.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od  1. mája – do 7. mája 2023.

Bohoslužby

Májové pobožnosti budú pred večernou sv. omšou, v nedeľu popoludní.

Spovedanie pred prvým piatkom: streda, štvrtok, piatok od 17:00, chorí a starší v piatok od 8:00.

V piatok od 17:00 bude adorácia k Najsv. sviatosti, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

V nedeľu o 14:00 sv. omša pre prvoprijímajúcich, o 15:00 slávnostný ruženec, loretánske litánie, odprosenie Božského Srdca, premienka.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok krstu a birmovania

Katechéza o sviatosti krstu na mesiac apríl III.

Rehoľná sestra Briege McKenna, OSC v knihe Sila sviatostí podáva krásne svedectvo jednej matky na Floride, ktorej syn sa vzdialil od Cirkvi. Odvrátil sa od nej a mnoho rokov o ňom nepočula. Jedného dňa sa kňaz spýtal tejto matky: „Je váš syn pokrstený?“  Odpovedala: „Áno, určite je pokrstený.“ – „Teda viete, čo máte urobiť?“ povedal jej. „Vyhľadajte si formulu krstu, celý krstný obrad. Prečítajte si ho a v mene svojho syna obnovte krstné sľuby. Obnovte sľub, že sa zriekate satana a všetkých jeho zlých skutkov. Robte tak pre svojho syna vždy, keď sa budete zaňho

modliť. Žiadajte o silu sviatosti jeho krstu. Poproste Krista, ktorý vidí vášho syna, nech je kdekoľvek na svete, aby v ňom pôsobila milosť krstu.“

O tri týždne, uprostred noci, tento chlapec zavolal svojej matke. Vzlykal: „Mami, neviem, ako mám opísať to, čo sa mi stalo.“

Potom jej vyrozprával, ako stretol v obchode  niekoho, kto ho pozval na modlitbové stretnutie. V tejto atmosfére znovu objavil svoju vieru. Uvedomila si, že sa to stalo v čase, keď ho modlitbou obnovenia krstných sľubov prijímala opäť do Božej rodiny.

Prvé slovo Boha zaznamenané rukou svätopisca v Biblii je: „Buď svetlo!“ (Gn 1, 3). Pán Ježiš o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8, 12) a zároveň pripomína svojim učeníkom: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14). V tme iba tápeme, sme neistí a hrozí nám pád. Podobne je to v živote, ktorému chýba Boh. V úvode Jánovho evanjelia zaznieva smutné konštatovanie: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal“ (Jn 1, 9-10). Na začiatku Veľkonočnej vigílie na Svätú (Bielu) sobotu po zotmení kráča kňaz so zažatou veľkonočnou sviecou kostolom ponoreným do tmy a trikrát spieva: „Kristus, svetlo sveta!“ Táto veľkonočná svieca má názov paškál, od lat. slova „Pascha“, odvodeného od spomínaného hebrejského výrazu „Pesach“. Paškál symbolizuje vzkrieseného Krista.

Preto pri krste zapáli kňaz krstnú sviecu práve od paškála a odovzdá ju rodičom a krstným rodičom so slovami: „Prijmite svetlo Kristovo“ a pokračuje: „Vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa vždy kráčalo vo svetle Kristovom ako dieťa svetla…“ Čo sa to vtedy deje? Kňaz symbolicky odovzdáva Krista a prosí rodičov, aby Kristus natrvalo prebýval v ich rodine, aby svetlo jeho prítomnosti v rodine nikdy nezhaslo. Môžeme sa pýtať, prečo práve svieca je symbolom Krista. Je to jednak preto, že dáva svetlo a teplo, ale aj preto, že zháraním sa svieca pomaličky stráca. Je to symbol sebaobetovania Krista, ktorý vydal svoj život v láske pre nás a pre našu spásu.

Aké by to bolo, keby na celom Slovensku na nejaký čas vypadol elektrický prúd a naše domácnosti by zostali bez umelého osvetlenia. My kresťania, by sme tento čas snáď preklenuli tak, že by sme sa zhromaždili pri požehnanej sviečke a spoločne by sme sa modlili. A tak išli spať. Naše rodiny by boli naplnené hlbokým, dnes už takmer nepoznaným pokojom. Nemusíme čakať, kým nás odpoja od elektriny na to, aby sme zakúsili premieňajúcu moc stíšenia sa v modlitbe a zrieknutia sa dlhého vystavovania sa zlému žiareniu – sledovaniu televízie, či internetu. Ak sa naučíme tieto prostriedky správne a selektívne používať, nielen že urobíme dobre svojmu zdraviu, ale Kristovo svetlo bude môcť naplno zažiariť v našich rodinách.

https://www.burv.sk/4-katecheza-o-sviatosti-krstu-na-mesiac—april-a6-723