Monthly Archives: september 2017

FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 39. týždni od 25. septembra – do 1. októbra 2017.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 25. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Vieru Luptákovú,
25.septembra v Cezročnom období   mesačná
     
Utorok Utorok 25. týždňa 07:00 Sv. za obete II. sv. vojny
26.septembra v Cezročnom období  
     
Streda Sv. Vincenta de Paul, kňaza 18:00 Sv. omša za ✟ Jozefínu Hiľovskú,
27.septembra (spomienka)   mesačná
     
Štvrtok Štvrtok 25. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Rozáliu Juhárovú,
28.septembra v Cezročnom období   výročná
     
Piatok Sv. Michala, Gabriela a Rafaela, 18:00 Sv. omša za obrátenie a spásu duše
29.septembra archanjelov (sviatok)   rodičov
     
Sobota Sv. Hieronyma, kňaza a učiteľa 07:30 ad int. celebrantis
30.septembra Cirkvi (spomienka)  
     
Nedeľa 26. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 Sv. omša za ružencové bratstvo
1.októbra OBDOBÍ 10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  14:30 POBOŽNOSŤ (ruženec a premienka)
   
Lektori  Božieho Slova    
   
Nedeľa 26. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 D. Vincová
OBDOBÍ 10:00 M. Schmotzerová, S. Schmotzerová
     

 

Zbierka na opravu františkánskeho kláštora vyniesla 485,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

Odpust pri kaplnke bude 8. októbra.

Do konca mesiaca možno prihlásiť tretiakov na prvé sv. prijímanie.

 

DUCHOVNÉ SLOVO

BOH S MÁRIOU ZVÍŤAZÍ AJ V NAŠOM ŽIVOTE

Diecézna púť v Úhornej na sviatok Panny Márie Snežnej 6. augusta 2017 Homília Mons. Stanislava Stolárika

2.časť 

Vráťme sa však do Portugalska. Po ich zasvätení sa Panne Márii sa stalo niečo zvláštne a veľmi silné: od okamihu tohto  zasvätenia a vyhlásenia Nepoškvrnenej Panny Márie za Kráľovnú Portugalska, od tejto chvíle králi Portugalska nenosili kráľovskú korunu, pretože Kráľovná bola jasná, Ona je jediná a jej jedinej prináleží kráľovská koruna. Od tejto chvíle sa rozbehol intenzívny náboženský život v celej krajine, stavali sa kostoly, kláštory, školy, duchovný život naberal značne na svojom rozmere. Portugalsko bolo považované za najnáboženskejšiu krajinu v Európe a možno aj vo svete.

Ale samozrejme vývoj ide ďalej, prichádzajú vplyvy Francúzskej revolúcie a prichádza 3. október 1910. Vtedy do prístavu v Lisabone pripláva brazílsky krížnik Sau Paolo. Čudujeme sa, čo tam môže robiť brazílsky krížnik?! My v našom regione vieme o krížniku, ktorý sa volal Aurora. Do Lisabonu doplával však krížnik z Brazílie. Antiklerikálne sily v celom svete  nemohli vystáť práve  to, že Portugalsko žije náboženským životom. Preto z Brazílie, z krajiny, ktorá vtedy už bola v rukách antiklerikálov – slobodomurárov,  posielajú tento mocenský znak, aby každému bolo jasné, že „ak si to nedáte v krajine do poriadku, v zmysle boja  proti Cirkvi, tak z tejto lode sa bude strieľať!“ V Portugalsku sa vlády chopia takto zmýšľajúci ľudia a namiesto misionárov, ktorých vysielajú do sveta, tvoria tzv. „laické misie“, aby títo „misionári“ šírili revolučné myšlienky  po Portugalsku. Grupujú sa úderky, ktoré sa nazývajú „Bieli mravci“, a práve títo „Bieli mravci“ páchajú atentáty, ničia kostoly, kláštory, zabíjajú kňazov, rehoľné sestry, veriacich ľudí, vyvolávajú v krajine strach a podnecujú protináboženské nálady. Vláda, ktorá je vtedy pri moci  vyhlási, že v priebehu dvoch generácií z Portugalska  zmizne katolícka viera. Skončí sa s katolíckou vierou!

 

Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza s radosťou oznamujú, že blahorečenie mučeníka saleziána kňaza ctihodného Titusa Zemana sa uskutoční v sobotu 30. septembra 2017 v Bratislave. Saleziánov a bratislavského arcibiskupa o tom informoval svojim listom Štátny sekretariát Svätej stolice. Zároveň v liste substitút Štátneho sekretariátu Mons. Angelo Becciu oznamuje, že reprezentantom Svätého Otca Františka na slávnosti blahorečenia bude kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre Kauzy svätých. Po 14 rokoch budeme mať na Slovensku nového blahoslaveného, prvého slovenského saleziána kňaza.

Životopisné údaje dona Titusa Zemana, saleziána – kňaza

  1. januára 1915 sa narodil v Bratislave – Vajnoroch
    6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby
    7. marca 1938 zložil doživotné rehoľné sľuby
    23. jún 1940 bol vysvätený za kňaza
    1941-1950 bol kaplánom, katechétom a školským radcom
    1943-1946 bol profesorom chémie
    31. augusta 1950 prvý raz ilegálne odviedol klerikov do Turína
    23. októbra 1950 druhý raz ilegálne odviedol klerikov, bohoslovcov a kňazov do Turína
    9. apríla 1951 pokus o ilegálny prechod cez hranicu nevyšiel, zatkli ho, vypočúvali, mučili väznili
    22. februára 1952 bol odsúdený v Bratislave na 25 rokov ťažkého väzenia (Ilava, Mírov, Jáchymov, Leopoldov a Valdice)
    10. marca 1964 bol podmienečne prepustený na slobodu
    1968 – dostal súhlas verejne vykonávať kňazskú službu
    8. januára 1969 zomrel v Bratislave
    11. januára 1969 bol pochovaný v Bratislave – Vajnoroch

Stručný  životopis Božieho sluhu Titusa Zemana

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915. Bol najstarší z desiatich detí Jána Zemana a Agneše rodenej Grebečiovej. Vyrastal v rodine, ktorá od útleho detstva vychovávala deti k viere, a tak niet divu, že už ako malý desaťročný chlapec sa rozhodol vydať na cestu rehoľného kňaza.
Nikomu sa nepodarilo odradiť ho od tejto myšlienky. Dokonca ani donovi Bokorovi, ktorý ho pred prijatím do ústavu saleziánov v Šaštíne skúšal. Na požiadanie rodičov, pretože boli chudobní, ho odrádzal, že je ešte malý a v kláštore saleziánov bude bez mamičky a nebude môcť plakať, keď mu bude za ňou smutno.
Od malého Titusa dostal odpoveď:
– Prečo hovoríte, že tu nebudem mať mamičku? Áno, svoju pozemskú mamu tu nebudem mať, ale bude tu so mnou Panna Mária Pomocnica, ktorej som sľúbil, že keď vyzdraviem, prídem za ňou. Tá ma bude opatrovať a ochraňovať. Ja sa nerozplačem, lebo tu budem mať svoju nebeskú mamičku.
Vtedy don Bokor kapituloval a povedal:
– S tým chlapcom sa nedá rozprávať. Nedá sa odhovoriť, ten chlapec je povolaný! Je to Božia vôľa, proti ktorej nemá zmysel bojovať!
Titusovi teda už nič nestálo v ceste ísť za vytúženým povolaním rehoľného kňaza.
Gymnaziálne štúdium absolvoval postupne v ústavoch saleziánov v Šaštíne, v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova, pričom polročné a koncoročné skúšky robil na Rímskokatolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval. Ako saleziánsky asistent pôsobil v Hronskom Svätom Beňadiku a v Moravskej Ostrave.
Teológiu začal študovať v roku 1937 v Ríme na Gregoriánskej univerzite. V štúdiu pokračoval v Chieri pri Turíne v Inštitúte teológie. Počas školského roku a prázdnin pomáhal ako asistent v oratóriu. Titusova túžba byť kňazom sa naplnila v Turíne 23. júna 1940, keď z rúk kardinála Maurilia Fossatiho pokorne prijal neoceniteľný dar kňazstva. Primície mal v rodných Vajnoroch 4. augusta 1940.
Keď sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, aby šíril Božie slovo a venoval sa mládeži, ako si to v mladosti zaumienil, začal pôsobiť v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej ulici.
1. júla 1941 bol ustanovený za kaplána vo farnosti Bratislava – Tehelné pole.
Inšpektor saleziánov don Jozef Bokor ho presvedčil, aby išiel študovať na Prírodovedeckú fakultu chémiu a prírodopis, aby mohol tieto predmety učiť na biskupskom gymnázium v Trnave. V roku 1943 uvoľnili dona Titusa z duchovnej správy. Preložili ho do Trnavy, aby tam učil na spomenutom gymnáziu.

Na Titusa Zemana veľmi doľahli udalosti barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Keď štátna moc obsadila kláštory a presunula rehoľníkov do sústreďovacích táborov, vďaka Božej prozreteľnosti bol na fare v Šenkviciach.
Trápilo ho pomyslenie, čo je so spolubratmi a rozmýšľal, ako by im pomohol. Začal sa zaoberať myšlienkou ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína, aby mohli dokončiť začaté štúdium. Navštívil dona Františka Revesa na fare v Brodskom a povedal mu, čo zamýšľa. Spolu sa išli pozrieť až k rieke Morave na miesta, kde začínalo hraničné pásmo a kde by mohli byť brody. Keďže nemali nijaké skúsenosti z ilegálnych prechodov hraníc, dohodli sa, že budú hľadať prevádzačov.
Don Titus sa vrátil do Šenkvíc so zámerom, čo najskôr sa stretnúť so spolubratmi.
V lete 2. júla 1950 navštívil dona Titusa v Šenkviciach don Ernest Macák a navrhol mu, aby odvádzal nedoštudovaných bohoslovcov a mladých spolubratov do zahraničia. Keď mu povedal, že ho napojí na jedného prevádzača, don Titus hneď súhlasil. Nezaváhal ani sekundu a prijal návrh, veď sám sa usiloval nájsť prevádzača.
Spolu odcestovali do Borského Svätého Mikuláša, kde dohodli stretnutie dona Titusa s prevádzačom Jozefom Mackom, ktorý bol jedným z najskúsenejších prevádzačov.
Don Titus sa stal organizátorom veľmi riskantnej a nebezpečnej činnosti. Od toho okamihu začal pripravovať prechod cez hranice.

Ani zlé skúsenosti a hroziace nebezpečenstvo počas prvých dvoch ilegálnych ciest do Turína neodradili dona Titusa od prípravy ďalšej cesty. Veril, že tí,  čo budú môcť študovať v Turíne, raz sa vrátia na Slovensko ako kňazi, alebo pôjdu ako misionári šíriť Božie slovo do sveta.
Z Talianska sa don Titus vrátil do saleziánskeho ústavu v Linzi a zistil, že Jozefa Maceka a Františka Totku zaistila rakúska polícia. Dona Titusa neopúšťala myšlienka previesť ďalšiu skupinu do Talianska. Kým čakal, kedy ich rakúska polícia prepustí, v sobotu a v nedeľu pravidelne kázal prostredníctvom rozhlasovej stanice Biele légie. Keď ani v marci 1951 nebol Jozef Macek ešte na slobode, dohodli sa s Františkom Totkom, že ďalšiu výpravu zorganizujú sami.

V snahe pomôcť svojim spolubratom si neuvedomoval riziko, do ktorého sa púšťal, lebo František Totka nebol taký skúsený prevádzač ako Jozef Macek, navyše bol neplavec.
František Totka pricestoval 22. marca za donom Titusom do Linza, spolu cestovali do Viedne a odtiaľ do Sierndorfu. Nepozorovane prešli cez celú sovietsku zónu, až prišli k rieke Morave. Rieka bola rozvodnená. Napriek tomu nafúkali čln a preplávali ju. Bol 23. marec 1.00 hod., keď sa dostali na slovenské územie. Za hranicami ich prekvapila hliadka, ale podarilo sa im ujsť. Mohli tak pripraviť ďalšiu skupinu na odchod z republiky.

Dňa 7. apríla 1951 sa v Šaštíne zišli don Andrej Dermek, don Leonard Tikl, don Pavol Pobiecky, don Jozef Paulík, dp. Justín Beňuška, ThDr. Štefan Koštial, koadjútor Jozef Baťo, bohoslovci Jozef Bazala, Anton Kyselý, Augustín Lovíšek, mladí spolubratia Ján Brichta, Anton Srholec, Anton Semeš, Anton Hlinka, Alojz Pestún a Klement Poláček. Nadránom 8. apríla sa vydali na cestu cez les smerom k Lakšarskej Novej Vsi, kde sa stretli s kňazom Antonom Botekom, prof. Františekom Minarovýchom, Dr. Emilom Šafárom a Dr. Viliamom Mitošinkom.
V noci bola búrka a terén, ktorým išli, bol rozbahnený. Don Titus poučil účastníkov výpravy, ako sa majú správať v lese a neskôr pri rieke Morave. Cesta bola dlhá a veľmi únavná. Starší kňazi nevládali sťaženým terénom postupovať potrebným tempom a zaostali. K rieke Morave prišli 9. apríla s viac ako trojhodinovým meškaním a zistili, že je stále rozvodnená. Navyše v skupine chýbali štyria alebo piati utekajúci.
V celej skupine vznikol chaos napriek ubezpečeniam dona Titusa, že uvažovaný spôsob prechodu cez rieku je bezpečný. Niektorí kňazi, najmä neplavci, to fyzicky a psychicky nezvládli. Báli sa.
Bolo už nadránom a nebola záruka, že sa všetci preplavia na druhú stranu za tmy. Don Titus nástojil:
– Za každú cenu sa treba pokúsiť prejsť, aj keď to niekto z nás odnesie prechladnutím alebo zápalom pľúc.
Napriek ubezpečeniam dona Titusa sa báli pokračovať v ceste cez rozvodnenú rieku. Nakoniec sa rozhodli, že sa vrátia. Skupina sa postupne rozpadla. Po rozchode ich spozorovali pohraničníci a postupne za pomoci armády a polície chytili šestnástich z dvadsiatich dvoch členov skupiny.
Už 9. apríla sa rozšírilo, že prechod sa nepodaril. Všetkým bolo jasné, že je zle. Smutná správa sa dostala aj do Turína a Ríma. V mysliach spolubratov nastalo zdesenie. V modlitbách sa obracali na Pána Boha a Pannu Máriu, Pomocnicu kresťanov, s prosbou, aby ich zachránili pred smrťou.

Don Titus o období vypočúvania, mučenia a väznenia povedal Augustínovi Krivosudskému:
Keď ma chytili, nastala pre mňa Krížová cesta.
Najťažšie chvíle po fyzickej a psychickej stránke som prežíval vo vyšetrovacej väzbe. Trvala v podstate dva roky. Pod oknom cely som mal popravisko. Denne ta privádzali ľudí. Počúval som strašné až neľudské výkriky a náreky – ešte aj tam ich mučili. Žil som v neustálom strachu, že v ktoromkoľvek okamihu sa otvoria dvere na mojej cele a vyvedú ma na popravisko. Pozri na mňa, aj z toho som takto ošedivel.
Keď sa mám v mysli vrátiť k nepredstaviteľnému mučeniu pri vyšetrovaní, poviem ti úprimne, že sa ma zmocňuje strašná hrôza. Používali neľudské metódy bitia a trýznenia najvyššieho stupňa. Opakovane napríklad pri vypočúvaní prinášali vedro plné výkalov zo žumpy, ponorili mi doň hlavu a držali, kým som sa začal dusiť. Obrovské kopance do celého tela, silné údery s nejakým predmetom, zauchá. Po jednom takomto údere som ohluchol.

Súdne pojednávanie proti Titusovi Zemanovi a spoločníkom sa začalo 20. februára 1952 o deviatej prednesením obžaloby. Obžaloba sa opierala o vymyslené udalosti vo vynútených priznaniach obžalovaných z vyšetrovacej väzby, pričom prokurátor sústavne útočil na Vatikán, Cirkev a veriacich.
Don Titus bol v obžalobe opísaný ako zarytý nepriateľ štátu, špión v službách Vatikánskej spravodajskej služby a CIC, ako vlastizradca, ktorý ilegálne odvádzal z republiky ďalších nepriateľov štátu. Prokurátor žiadal pre dona Titusa absolútny trest – trest smrti.

Obhajoba dona Titusa:
Vo svojom svedomí sa necítim vinný. Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som.
Cítil som povinnosť prevádzať “na západ” kňazov, ktorým tu bolo znemožnené kňazské pôsobenie. Za zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom a mladým spolubratom odísť študovať do Turína a dokončiť bohoslovecké štúdiá, keď tu po zatvorení rehoľných domov sa nemohli stať kňazmi, čo bolo ich vrúcnou túžbou. Svedomie mi nič nevyčíta. Som spokojný. Ráno 22. februára predseda súdneho senátu Pavol Korbuly prečítať rozsudok:

V mene republiky sa odsudzujú: Titus Zeman. Súd z príčin jemu známych odhliada od absolútneho trestu a odsudzuje sa na 25 rokov trestu odňatia slobody…
Úhrnný trest pre odsúdených aj s kňazom ThDr. Koštialom bol 308 rokov väzenia.

Vynesenie rozsudku nad donom Titusom a jeho spoločníkmi bolo podnetom pre rehoľnú sestru Zdenku (Cecíliu Schelingovú) a skupinu ľudí zo Štátnej nemocnice v Bratislave, aby sa pokúsili oslobodiť odsúdených z väznice Krajského súdu, ale 29. februára všetkých zaistili.

V posudku vypracovanom 21. marca 1956 v Jáchymove na dona Titusa sa píše:
… Jeho postoj k práci bol veľmi dobrý a z tejto stránky bolo na neho spoľahnutie. Pracoval v kolektíve, ktorý sa radil na tunajšom NPT medzi najlepšie. Jeho pracovné výkony boli vždy vysoko nad 100 %!
Jeho postoj k dnešnému ľudovodemokratickému zriadeniu je však úplne záporný a nijako to netají. Uložený trest pokladá za nespravodlivý a neúmerne vysoký. Dennú tlač odoberá a číta, no nečerpá z nej na svoju prevýchovu…

Po uplynutí polovice trestu požiadal don Titus o podmienečné prepustenie na slobodu. Dňa 9. marca 1964 mu dali podpísať prehlásenie o mlčanlivosti a na druhý deň ráno prebehlo na Okresnom súde v Jičíne súdne pojednávanie, na ktorom prijali uznesenie, že Titus Zeman je podmienečne prepustený z väzenia, ale celkovú dĺžku trestu mu neskrátili.
Takmer po trinástich rokoch väzenia 10. marca 1964 doobeda, presne 11.25 hod. dona Titusa s podlomeným zdravým podmienečne prepustili na skúšobnú dobu 7 rokov.

V roku 1967 sa začala politická  situácia v Československej republike uvoľňovať.
Don Titus dostal povolenie slúžiť svätú omšu pri bočnom oltári v kostole vo Vajnoroch v civilných šatách bez prítomnosti veriacich. Denne po návrate z práce a v nedeľu pred desiatou išiel do kostola a sám v tichosti slúžil svätú omšu pri oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Po niekoľkých mesiacoch dostal súhlas spovedať. Veľakrát od nedočkavosti ani neraňajkoval a utekal do spovednice, aby nikto nemusel na neho čakať. Hovorieval:
– Ja musím čakať na hriešnika a nie hriešnik na mňa.
Neopísateľnú radosť mal, keď začiatkom roku 1968 dostal súhlas slúžiť svätú omšu verejne a vykonávať kňazskú službu. Pritom sa postupne uzdravoval. Zabúdal na trýznenie, ktorému bol bezdôvodne vystavený vo väzení. Získaval sebadôveru a aj zmeny v politickej situácii mu dodávali odvahu. Naďalej však musel pracovať ako skladník.

Navečer 7. januára 1969 pocítil don Titus srdcovú nevoľnosť, na druhý deň večer 8. januára jeho šľachetné a obetavé srdce dotĺklo. Jeho telo zomrelo, ale jeho duša plná lásky sa vybrala na cestu do večnosti.

 

FARSKÉ OZNAMY

DSC06356

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 38. týždni od 18. septembra – do 24. septembra 2017.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 24. týždňa 16:00 Pohrebná sv. omša za ✟ Annu Grácovú,
18.septembra v Cezročnom období 17:00 Pohrebné obrady v Dome smútku
     
Utorok Utorok 24. týždňa 18:00 Sv. za ✟ Viktora a Margitu Petrášovcov
19.septembra v Cezročnom období   a vnuka Marka
     
Streda Sv. Andreja Kim Taegona, kňaza, 18:00 Sv. omša za ✟ z rod. Kubandovej
20.septembra a sv. Pavla Chong Hasanga  
a spoločníkov, mučeníkov (spomienka)  
     
Štvrtok Štvrtok 24. týždňa 07:00 Sv. omša za ✟ rod. Ončákovej
21.septembra v Cezročnom období  
     
Piatok Piatok 24. týždňa  
22.septembra v Cezročnom období  
     
Sobota Sv. Pia z Pietrelčiny, kňaza 08:30 Sv. omša za ✟ Jána Vincu, Cecíliu,
23.septembra (spomienka)   syna  a vnučku
     
Nedeľa 25. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 Sv. omša na poďakov. za prežité roky
24.septembra OBDOBÍ 10:00 Sv. omša za ✟ ružencového bratstva
     
  14:30 POBOŽNOSŤ
   
Lektori  Božieho Slova    
   
Nedeľa 25. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 H. Majcherová, S. Cingeľ
OBDOBÍ 10:00 Z. Bradová, I. Sopková
     

 

Streda, piatok a sobota sú jesenné kántrové dni (poďakovanie za úrodu).

Odpust pri kaplnke bude 8. októbra.

Do konca mesiaca možno prihlásiť tretiakov na prvé sv. prijímanie.

 

DUCHOVNÉ SLOVO

BOH S MÁRIOU ZVÍŤAZÍ AJ V NAŠOM ŽIVOTE

Diecézna púť v Úhornej na sviatok Panny Márie Snežnej 6. augusta 2017 Homília Mons. Stanislava Stolárika

1.časť

 

 

Je známy príbeh o starčekovi, ktorý sadil nové stromčeky, jablone. Keď išli ľudia okolo, s počudovaním sa ho pýtali: „Starček, povedz nám, prečo sadíš tieto nové jablone, veď ty z nich už nebudeš jesť? Ty už neokúsiš sladkosť ovocia, ktoré sa na nich urodí.“ Starček, so srdcom plným lásky aj pre tých, ktorí prídu po ňom, odpovedal skromne a jednoducho: „Viete, ale tí, ktorí prídu po mne, budú mať toto ovocie, oni sa budú tešiť z jeho chuti, a možno, že aj poďakujú za mňa, hoci pre nich neznámeho, predsa poďakujú za toho, kto tieto stromčeky zasadil.“

Milí bratia a sestry, koľko takýchto stromčekov máte, máme vo svojich záhradách, vidíme okolo seba, koľko iných dobrých vecí máme takisto naporúdzi. Ony sú vlastne darom tých, ktorí boli pred nami a sú motívom, že môžeme na týchto našich dobrodincov s vďakou spomínať. A môžeme zostúpiť ešte hlbšie rozšíriť svoj pohľad, zahľadieť sa do histórie a zamyslieť sa nad tým, čo všetko nám je zanechané z histórie, z dejín a zamýšľať sa aj nad tým, čo nám bolo zanechané dobré, ale aj nad tým, čo nám  naopak bolo zanechané ako nie dobré.

V Roku Fatimy, keď sa pozornosť celého  sveta upiera na Portugalsko, môžeme si nakrátko pripomenúť históriu práve tejto krajiny, ktorá okrem iného zápasila aj s moslimami. Napokon v tomto boji zvíťazila. Dôkazom, a neustálou pripomienkou tejto skutočnosti sú znaky na portugalskej zástave. Znakmi víťazstva sú hrady, ktoré znamenajú oslobodenie, ich záchranu od moslimov. V dejinách Portugalska prichádza rok 1646, kedy Ján IV. Obnoviteľ zasväcuje celú krajinu Nepoškvrnenej Panne Márii  a zároveň Nepoškvrnenú Pannu Máriu vyhlasuje za Kráľovnú Portugalska. Zasvätenie je úkon, o ktorom sa v tomto čase viackrát  hovorí aj na Slovensku, pretože 5. júla bolo zasvätenie  Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a my sa v našej diecéze chystáme na zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 14. októbra v Rožňave.

 

„Hoci je život človeka pôdou plnou tŕnia, vždy sa nájde miesto, na  ktorom môže vyklíčiť dobré semienko. Musíte dôverovať Bohu.“

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                 sv. otec František

FARSKÉ OZNAMY

foto: Alexander Jiroušek

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 11. septembra – do 17. septembra 2017.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 23. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Juraja a Annu
11.septembra v Cezročnom období   r. Vindtovú
     
Utorok Najsvätejšieho mena Panny Márie 18:00 Sv. omša za ✟ Michala Laufika,
12.septembra (ľubovoľná spomienka)   mesačná
     
Streda Sv. Jána Zlatoústeho, biskupa 18:00 Sv. omša za ✟ Jána Mihaľova,
13.septembra a učiteľa Cirkvi (spomienka)   polročná
     
Štvrtok Povýšenie sv. Kríža, sviatok 18:00 Sv. omša za ✟ Veroniku Timkovú,
14.septembra     mesačná
     
Piatok SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE, 08:00 Sv. omša za ružencové bratstvo
15.septembra PATRÓNKY SLOVENSKA 10:00 Sv. omša za slovenský národ
  (SLÁVNOSŤ)  
     
Sobota Sv. Kornélia, pápeža a Cypriána, 16:00 Sobášna sv. omša
16.septembra biskupa, mučeníkov 0spomienka)  
     
Nedeľa 24. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 Sv. omša Boží ľud farnosti
17.septembra OBDOBÍ 10:00 Sv. omša na poďakovanie za spoločné
    prežité roky manželstva
Lektori  Božieho Slova    
   
Piatok Sedembolestnej Panny Márie 08:00 Z. Berciková, Z. Podprocká
    10:00 L. Grácová, D. Morvayová
 
Nedeľa 24. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 Z. Morvayová
OBDOBÍ 10:00 V. Drábiková, Z. Slovenkaiová
     

 

V nedeľu pobožnosť o 14:30.

V sobotu o 15:00 ruženec  a adorácia za diecézu a biskupa.

 

 

Údaje z farskej matriky august 2017:

krsty

5.8. Sára Kráľová

6.8. Matúš Mudroň

20.8. Zuzana Štochová

 

sobáše

19.8. Peter Petrovič a Erika Toporčáková

 

úmrtia

30.7. Ondrej Pasternak, nar.1950, Partizánska 7

31.7. Helena Vincová r. Stanková, nar.1956, Východná 53

8.8. Mária Leláková r. Jaklovská, nar. 1933, Skladná 7, M. Ida

9.8. Michal Laufik, nar. 1945, Mieru 122

10.8.Ján Jaklovský, nar. 1934, Jablonové 439

11.8. Ladislav Jasaň, nar. 1950, Lipová 4

12.8. Veronika Timková r.Plachová, nar.1931, Východná 34

16.8. Anna Pižemová r.Petrášová, nar. 1933, Nová 3

20.8. Viera Ľuptáková, nar. 1953, Nová 13

25.8. Margita Sopková r.Vincová, nar.1931, Krátka 1

26.8 .Jozefína Hiľovská, nar.1936, Športová 10

 

 

 

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

(pokračovanie)

 

Povzbudzujem aj vás, milí bratia a sestry, nech tento odkaz vo Vás ostáva ďalej živý. Keď som si dovolil použiť prirovnanie, že odtiaľto zo železiarní bol vzatý oheň, lebo boli likvidované a bol prenesený do Košíc, tak dnes vám prinášam iný oheň, nielen z Košíc, ale aj z Rožňavy: oheň Boží, ten oheň, ktorý živil vášho rodáka, ktorý horel v jeho srdci, ktorý rozplameňoval život viery v celej diecéze, a dá sa povedať, že mnohými jeho úsiliami  aj v celom Československu. Pretože, napriek všetkej beznádeji  prekonával, prekračoval prah nádeje. A napriek mnohej nevôli  vtedajšieho času robil čo bolo možné, aj keď vedel, že mnohé aktivity skončia v prázdne. Ale klopal, aby raz bolo otvorené. Dnes mu za to ďakujeme  a  ďakujeme Pánu Bohu za silu, ktorú mu dával. Zároveň  i na jeho príhovor prosíme za našu diecézu, aby jeho odkaz bol stále v nás všetkých živý. Amen.

FARSKÉ OZNAMY

B45A9071

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 4. septembra – do 10. septembra 2017.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 22. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Jozefa Krupeľáka
4.septembra v Cezročnom období  
     
Utorok Utorok 22. týždňa 15:30 P.sv. omša za ✟ Máriu Molnárovú
5.septembra v Cezročnom období 16:30 Pohrebné obrady v Dome smútku
     
Streda Streda 22. týždňa 07:00 Sv. omša za duše v očistci
6.septembra v Cezročnom období  
     
Štvrtok Sv. košických mučeníkov 18:00 Sv. omša za ✟ Helenu Vincovú,
7.septembra     mesačná
     
Piatok Narodenie Panny Márie 07:00 Sv. omša za oslobodenie od závislosti
8.septembra     na počít. hrách, a za Božiu pomoc
      a ochranu pre Samuela
  18:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
     
Sobota Panny Márie v sobotu 07:30 Sv. omša za ✟ Máriu a Jána
9.septembra     Hanigovských
     
Nedeľa 23. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 Sv. omša na poďakovanie za dožité roky
10.septembra OBDOBÍ 10:00 Sv. omša za obyvateľov obce
   
Lektori  Božieho Slova    
   
Piatok Narodenie Panny Márie 07:00 H. Majcherová
18:00 M. Schmotzerová, S. Schmotzerová
Nedeľa 23. NEDEĽA v CEZROČNOM 08:00 D. Vincová, S. Cingeľ
OBDOBÍ 10:00 J. Kurjan, J. Brada
     

 

Pondelok 4. septembra je deň diecéznej poklony najsvätejšej sviatosti (9:30 – 12:00, 14:00 – 18:00).

V sobotu od 9:00 hod. katechéza pre birmovancov.

V nedeľu pobožnosť nebude.

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

(pokračovanie)

 

Biskup Róbert Pobožný prakticky celý svoj kňazský život prežil v Rožňave. Po vojne, keď bolo ešte trošku slobodnejšie, pracoval v školskej komisii, venoval sa rôznym aktivitám v Rožňave, rehoľným  sestričkám. Samozrejme, keď potom nastúpil kríž útlaku a totalitného režimu, už to bolo celkom iné. Ale to, čo načerpal a čím bol formovaný v mladosti, keďže pochádzal z jednoduchých pomerov, to si niesol celý život. „S ľudom som pracoval vždy a nebol by som sluhom Božím, keby som s ľudom a za ľud nepracoval.“ Sám pochádzajúci z početnej rodiny hovorieval: „Čím početnejšia rodina, tým plnšia radosť. Sám som to skusoval vo svojom detstve a je mi to stále vďačnou spomienkou.“ Aj ja pochádzam z početnej rodiny a som veľmi vďačný Pánu Bohu za to, že moji rodičia v ťažkých časoch prechodu –vojny, potom keď prišli päťdesiate, šesťdesiate roky, mali odvahu prijať 8 detí a  vychovávať nás. Som vďačný rodičom. Dostali sme od nich dobrú školu modlitby. Veľmi sa stotožňujem aj v tomto smere s pánom biskupom Pobožným. Záver jeho života bol už modlitbou, obetou, stálym pamätaním na všetkých, ktorých mu Pán zveril v diecéze.  Dovolím si povedať, milí Tisovčania, môžete byť právom hrdí na svojho rodáka, ale buďte aj vďační za tento príklad života viery a života pastiera. A buďte zároveň tými, ktorí v  šľapajach svojho veľkého rodáka chcú pokračovať aj v náročných podmienkach, v ktorých aktuálne žijete. Ani on, viete veľmi dobre, nežil v ideálnom čase, v ideálnych podmienkach; aj on, ako som vám to aspoň nakrátko načrtol, musel dennodenne prekonávať množstvo, množstvo prekážok. Ale čo dokáže sila viery, čo dokáže sila ochoty a sila obety; to znova dokumentuje jeho život.

 

 

Archív