Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 29. augusta – do 4. septembra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (sv. ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka)

V piatok od 17:00 adorácia k úcte B. Srdca, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude vzývanie Ducha sv. na začiatku školského roka.

Spovedanie pred prvým piatkom bude vo štvrtok od 13:30 a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Liturgická a súkromná modlitba

61. Medzi modlitbou Cirkvi a jednotlivých veriacich je hlboký a živý vzťah, ako to jasne potvrdil Druhý vatikánsky koncil. Dôležitým cieľom modlitby v domácej cirkvi je uviesť deti prirodzeným spôsobom do liturgickej modlitby, ktorá je vlastná celej Cirkvi, a to tak, že ich na ňu pripravujú a ďalej, že ju vnášajú do oblasti osobného, rodinného a spoločenského života. Preto je potrebné, aby každý člen rodiny postupne mal účasť na Eucharistii, najmä v nedele a sviatky, ako aj na iných sviatostiach, najmä tých, čo uvádzajú deti do kresťanského života. Koncilové smernice poskytli kresťanskej rodine novú možnosť tým, že ju zaradili medzi skupiny, ktorým sa odporúča spoločné slávenie liturgie hodín. Kresťanská rodina sa má starať aj o to, aby slávila aj doma, spôsobom primeraným pre jej členov, obdobia a sviatky liturgického roka.Aby sa mohla kresťanská rodina pripraviť doma na bohoslužbu, ktorú koná Cirkev a aby v nej mohla pokračovať, má používať súkromnú modlitbu, ktorá jestvuje v rozmanitých formách. Táto jej rozmanitosť svedčiaca o mimoriadnom bohatstve, ktorým Duch Svätý oživuje kresťanskú modlitbu, zodpovedá rôznym životným požiadavkám a situáciám toho, kto svoju myseľ obracia k Bohu. Okrem ranných a večerných modlitieb sa výslovne odporúča v zhode s pokynmi synodálnych Otcov čítanie Božieho slova a rozjímanie o ňom, príprava na sviatosti, pobožnosť k Srdcu Ježišovmu a zasvätenie sa mu, rôzne formy úcty blahoslavenej Panny Márie, modlitba pri stolovaní a prejavy ľudovej nábožnosti.

Cirkev pri rešpektovaní slobody Božích detí navrhovala i navrhuje veriacim niektoré prejavy nábožnosti so zvláštnym dôrazom a naliehavosťou. Medzi nimi treba pripomenúť modlitbu posvätného ruženca: “Veľmi chceme, priam tak, ako to robili Naši predchodcovia, živo odporúčať modlitbu svätého ruženca v rodine. Ruženec blahoslavenej Panny Márie patrí nepochybne medzi najvznešenejšie a najúčinnejšie spoločné modlitby, ktoré sa odporúčajú kresťanským rodinám. A naozaj je Naším úmyslom, ktorý ochotne vrelo odporúčame, aby v čase, keď sa členovia rodiny zídu na spoločnú modlitbu, často a radi sa modlievali ruženec.” Takáto opravdivo mariánska nábožnosť, prejavovaná úprimnou prítulnosťou k najsvätejšej Panne a nasledovaním jej duchovných postojov, stáva sa veľmi vhodným prostriedkom na posilnenie rodinného spoločenstva lásky a na rozvoj manželského i rodinného duchovného života. Ona, Matka Krista a Cirkvi, je osobitným spôsobom aj Matkou kresťanských rodín, domácich cirkví.

Modlitba a život

62.Nikdy neslobodno zabudnúť, že modlitba je podstatnou konštitutívnou časťou kresťanského života vzatého v jeho celkovosti a v jeho strede, ba patrí k samej našej “ľudskej prirodzenosti.” “Je prvým vyjadrením vnútornej pravdy o človeku, je prvou podmienkou opravdivej slobody ducha.” Pre toto modlitba vonkoncom nie je akýmsi únikom, ktorý by odvádzal od každodenných povinností, ale naopak, silným podnetom na to, aby kresťanská rodina prijímala a plnila všetky svoje úlohy prvej a základnej bunky spoločnosti. V tomto zmysle skutočná účasť na živote a poslaní Cirkvi vo svete je úmerná vernosti a vrúcnosti modlitby, ktorou sa kresťanská rodina spája s plodným viničom, ktorým je Kristus Pán. Zo životného spojenia s Kristom, posilňovaného liturgiou, sebaobetovaním a modlitbou vyviera i plodnosť kresťanskej rodiny, pokiaľ ide o jej osobitnú službu pre povznesenie človeka, ktorá nevyhnutne prispieva aj k premene sveta.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 22. augusta – do 28. augusta 2022.

Bohoslužby

 V nedeľu pobožnosť o 14:30  (loretánske litánie, adorácia).

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodinná modlitba

59. Cirkev sa modlí za kresťanskú rodinu a vychováva ju, aby žila veľkodušne a dôsledne podľa kňazského daru a poslania, čo prijala od Krista Veľkňaza. Krstné kňazstvo veriacich, prežívané vo sviatostnom manželstve, je v skutočnosti pre manželov a rodinu základom povolania a poslania, v duchu ktorého sa každodenný život manželov a rodiny pretvára na “duchovnú obetu Bohu príjemnú skrze Ježiša Krista”.149 Uskutočňuje sa to nielen slávením Eucharistie a iných sviatostí a obetovaním seba samých na slávu Božiu, ale aj obvyklou modlitbou, modlitbou ako dialógom s Otcom skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom.

Rodinná modlitba má svoje charakteristické znaky. Je to spoločná modlitba manžela a manželky, rodičov a detí. Spoločenstvo v modlitbe je súčasne plodom a požiadavkou onoho spoločenstva, ktoré sa utvorilo sviatosťou krstu a manželstva. Najmä na členov kresťanskej rodiny sa môžu vzťahovať slová, ktorými Pán Ježiš sľubuje svoju prítomnosť: “A zasa vám hovorím: ?Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi?.”

Svojským obsahom takejto rodinnej modlitby je sám rodinný život, ktorý sa vo všetkých svojich rôznych okolnostiach chápe ako Božie volanie a stáva sa synovskou odpoveďou na jeho volanie. Radosti a bolesti, nádeje a zármutok, narodenia a narodeniny, výročia sobáša rodičov, lúčenia, pobyt mimo rodiny a návraty, vážne a dôležité rozhodnutia, smrť drahých osôb a podobné udalosti sú zásahmi Božej lásky do života rodiny a zároveň sú aj vhodnými príležitosťami na vzdávanie vďaky, na prosby, dôverné odovzdanie sa rodiny do rúk spoločného Otca, ktorý je na nebesiach. Dôstojnosť a zodpovednosť kresťanskej rodiny ako domácej cirkvi môžu sa prejaviť iba za ustavičnej Božej pomoci, ktorá sa jej istotne poskytne, ak bude prosiť o ňu pokorne a s dôverou v modlitbe.

Výchova k modlitbe

60. Vlastnou úlohou kresťanských rodičov na základe ich hodnosti a kňazského poslania, ktoré majú všetci pokrstení, je učiť deti modliť sa a postupne ich viesť k poznávaniu Božieho tajomstva a k osobnému rozhovoru s Bohom: “Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, deti sa majú už od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho.”

Prvoradou a nevyhnutnou zložkou výchovy k modlitbe je konkrétny príklad a živé svedectvo rodičov. Taký otec a taká matka, čo sa modlia spolu s deťmi, čím prejavujú svoje kráľovské kňazstvo, zostupujú do hĺbky sŕdc detí, kde zanechávajú stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti. Počujme znova Pavla VI., ako povzbudzuje rodičov: “Matky, učíte svoje deti kresťanské modlitby? Pripravujete svoje deti za pomoci kňaza na sviatosti prvých rokov, na sviatosť zmierenia, na Eucharistiu a birmovanie? Navykáte ich, aby mysleli na trpiaceho Krista, keď ochorejú, aby vzývali o pomoc Pannu Máriu a svätých? Modlíte sa v rodine ruženec? A vy, otcovia, modlíte sa aspoň občas s deťmi a s celým rodinným spoločenstvom? Váš príklad, sprevádzaný čestným zmýšľaním i konaním a podporený spoločnou modlitbou, má takú váhu ako škola pre život, ako zvlášť záslužný bohoslužobný úkon. Takto vnášajte pokoj do svojich domovov: „Pokoj tomuto domu!“ A nezabúdajte, že takto budujete Cirkev!”

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 15. augusta – do 21. augusta 2022.

Bohoslužby

 V nedeľu pobožnosť o 14:30 (loretánske litánie, adorácia).

V utorok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa.

V pondelok pri sv. omši bude požehnanie kvetov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Manželstvo a Eucharistia

57. Úloha kresťanskej rodiny posväcovať sa má prvý koreň v krste a najvyššie vyjadrenie v Eucharistii, s ktorou sa kresťanské manželstvo vnútorne spája. Druhý vatikánsky koncil vyzdvihuje osobitný vzťah, ktorý jestvuje medzi manželstvom a Eucharistiou, keď prikazuje, aby sa “manželstvo slávilo spravidla vo svätej omši”. Je veľmi potrebné znova odkryť a prehĺbiť tento vzťah, ak chceme pochopiť a naozaj prežívať milosti a záväzky manželstva a kresťanskej rodiny.Vlastným zdrojom kresťanského manželstva je Eucharistia. Veď eucharistická obeta sprítomňuje zmluvu lásky Krista s Cirkvou, nakoľko bola spečatená jeho krvou na kríži. A v tejto obete Novej a večnej zmluvy nachádzajú manželia prameň, z ktorého vyviera, vnútorne sa stvárňuje a trvale oživuje ich manželský zväzok. Nakoľko je sprítomnením obety lásky Krista k Cirkvi, je Eucharistia prameňom lásky. V eucharistickom dare lásky nachádza kresťanská rodina základ a akoby dušu svojho “spoločenstva” a svojho “poslania”; eucharistický chlieb vytvára z rozličných údov rodinného spoločenstva jediné telo, ktoré je prejavením a účasťou na plnšej jednote Cirkvi. Účasť na Kristovom tele, ktoré “sa obetuje”, a na krvi, ktorá “sa vylieva”, stáva sa nevyčerpateľným prameňom misijnej a apoštolskej činnosti pre kresťanskú rodinu.

Sviatosť obrátenia a zmierenia

58. Nevyhnutnou a trvalou súčasťou úlohy posväcovania sa v kresťanskej rodine je prijatie evanjeliovej výzvy na obrátenie, určenej všetkým kresťanom, ktorí nezostávajú vždy verní onej “novosti” krstu, ktorým sa stali “svätými”. Ani kresťanská rodina nežije vždy dôsledne podľa zákona milosti a krstnej svätosti, ktorú znova hlása i sviatosť manželstva. Pokánie a vzájomné odpúšťanie vnútri kresťanskej rodiny, ktoré sú také časté v každodennom živote, nachádzajú sviatostné zvýraznenie v kresťanskom pokání. Pokiaľ ide o manželov, Pavol VI. napísal v encyklike Humanae vitae: “Ak sa dosiaľ nevymanili z hriechov, nech neklesajú na mysli, ale nech sa pokorne a vytrvalo utiekajú k Božiemu milosrdenstvu, ktoré tak štedro udeľuje sviatosť pokánia.“

Táto sviatosť má osobitný vplyv na rodinný život. Manželia a všetci členovia rodiny tým, že si vierou uvedomujú, ako hriech protirečí nielen zmluve s Bohom, ale aj ich manželskej zmluve a rodinnému spoločenstvu, sú vedení k stretnutiu s Bohom, “ktorý je bohatý na milosrdenstvo”, a tým, že ich zahrňuje svojou láskou mocnejšou ako hriech, obnovuje a zdokonaľuje manželskú zmluvu a rodinné spoločenstvo.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 8. augusta – do 14. augusta 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V nedeľu o 17:00 bude sv. omša z Vigílie Nanebovzatia a v deň sviatku 15. augusta sv. omša len ráno o 7:30. Pri oboch bude požehnanie kvetov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodinná svätyňa Cirkvi

55. Hlásanie evanjelia a jeho prijímanie vo viere dosahuje plnosť v slávení sviatostí. Cirkev, veriace a evanjelizujúce spoločenstvo, je súčasne kňazským ľudom, ktorý má dôstojnosť a účasť na moci Krista, najvyššieho Veľkňaza Novej a večnej zmluvy. Do Cirkvi ako kňazského ľudu je zapojená aj kresťanská rodina. Cez sviatosť manželstva, v ktorej má svoj základ a z ktorej čerpá potravu, ju ustavične Pán Ježiš oživuje i povoláva a zaväzuje k dialógu s Bohom prostredníctvom sviatostného života, obetovaním svojej vlastnej existencie a modlitbou. Taká je kňazská úloha, ktorú kresťanská rodina môže a má plniť v úzkom spojení s celou Cirkvou vo všetkých každodenných udalostiach manželského a rodinného života. Takto je kresťanská rodina povolaná posväcovať seba, cirkevné spoločenstvo a svet.

Manželstvo ako sviatosť vzájomného posväcovania a liturgický úkon

56. Vlastným zdrojom a jedinečným prostriedkom posväcovania sa pre manželov a kresťanskú rodinu je sviatosť manželstva, ktorá posväcujúcu milosť krstu obnovuje a rozmnožuje. V sile tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Krista, do ktorého kresťanské manželstvo ľudí znova ponára, manželská láska sa očisťuje a posväcuje: “Túto lásku Pán uznal za dobré ozdraviť, zdokonaliť a zošľachtiť osobitným darom milosti a lásky.” Dar Ježiša Krista sa nevyčerpáva slávením sviatosti manželstva, ale sprevádza manželov počas celého ich života. Výslovne to pripomína Druhý vatikánsky koncil, keď hovorí, že Ježiš Kristus “zostáva ďalej s nimi, aby manželia jeden druhého vo vzájomnej oddanosti navždy verne milovali, ako si on zamiloval Cirkev a seba samého obetoval za ňu… Preto sa kresťanskí manželia posilňujú a sťaby zasväcujú osobitnou sviatosťou, aby dôstojne plnili povinnosti svojho stavu. Jej pôsobením konajú svoje manželské a rodinné poslanie, naplnení duchom Kristovým, ktorý preniká celý ich život vierou, nádejou a láskou, a tak napredujú čím ďalej tým viac vo svojej vlastnej dokonalosti a vzájomnom posväcovaní, a teda aj v spoločnej oslave Boha.” Všeobecné povolanie ku svätosti platí aj pre kresťanských manželov a rodičov. Pre nich je ono spresnené sviatostným uzavretím manželstva a prenáša sa konkrétne do skutočnosti, ktorá je vlastná manželskému a rodinnému životu. Odtiaľ vyplýva milosť a požiadavka opravdivej a hlbokej manželskej i rodinnej spirituality, ktorá má čerpať dôvody zo stvorenia, zo zmluvy Boha s ľuďmi, z kríža, zmŕtvychvstania a znaku, na ktoré sa synoda niekoľkokrát odvolávala.

Kresťanské manželstvo, podobne ako všetky sviatosti ktoré “majú za cieľ posväcovať človeka, budovať Kristovo telo a konečne vzdávať úctu Bohu”, je samo v sebe liturgickým aktom oslavy Boha v Ježišovi Kristovi a v Cirkvi. Prijatím tejto sviatosti kresťanskí manželia vyznávajú svoju vďačnosť Bohu za jeho cenný dar, ktorý dostali, aby mohli vo svojom manželskom a rodinnom živote znovu prežívať samu Božiu lásku ku všetkým ľuďom a lásku Pána Ježiša k Cirkvi, svojej Neveste. A ako z tejto sviatosti plynie pre manželov dar a povinnosť každodenne prežívať posvätenie, ktoré dostali, tak z tej istej sviatosti prýšti aj milosť a mravný záväzok pretvárať celý život na trvalé “duchovné obety”.142 Aj na kresťanských manželov a rodičov najmä v pozemských a časných skutočnostiach, ktoré sú pre nich charakteristické, vzťahujú sa slová Koncilu: “A tak i laici tým, že si ako ctitelia Boha všade bezúhonne počínajú, zasväcujú mu sám svet.”