FARSKÉ OZNAMY

DSC05797Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 15. týždni od 15. apríla – do 21. apríla 2019.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok Veľkého týždňa 19:00 Pohr. sv. omša za ✟ Martina Šestáka
15.apríla    
     
Utorok Utorok Veľkého týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Jána Spišáka
16.apríla     a Cecíliu r. Hiľovskú
     
Streda Streda Veľkého týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Vladimíra Jaklovského
17.apríla    
     
Štvrtok Zelený Štvrtok Pánovej večere 18:00 Sv. omša za  kňazské a rehoľné
18.apríla     povolania
     
Piatok Veľký Piatok 15:00
19.apríla    
     
Sobota Biela sobota 19:30 Sv. omša za obrátenie a dar viery
20.apríla     pre Janku
     
Nedeľa Veľkonočná nedeľa 08:00 Sv. omša za ✟ ružencového bratstva
21.apríla Pánovho zmŕtvychvstania 10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
(slávnosť)  
 
Lektori  Božieho Slova    
   
Štvrtok Zelený Štvrtok Pánovej večere 18:00 M. Schmotzerová, S. Schmotzerová
Piatok Veľký Piatok 15:00 D. Vincová, Z. Podprocká
Sobota Biela sobota 19:30 Z. Bradová, Z. Morvayová,
  Z. Slovenkaiová
Nedeľa Veľkonočná nedeľa 08:00 D.Vincová, Z. Podprocká
  Pánovho zmŕtvychvstania 10:00 J. Kurjan, J. Brada
   

 

 

Veľkonočná spoveď bude v pondelok od 15:00 do 17:30. Po skončení bude možnosť pristúpiť k svätému prijímaniu (cca 17:45).

Utorok je deň modlitieb za biskupa a diecézu, od 17:00 adorácia  a ruženec.

Na Zelený Štvrtok bude kostol otvorený na poklonu do 20:30, na Veľký Piatok do 19:30, na Bielu sobotu od 9:00 do 12:00, od 14:00 (poklona detí) do 18:30.

Požehnanie jedál v nedeľu o 6:30, o 15:00 veľkonočné vešpery.

DUCHOVNÉ SLOVO

Paškál

 

(z lat. paschalis, lat. a gréckeho pascha a to pôvodne z hebrejského pesah (prechod, prekročiť; pamiatka na odchod Židov z Egypta) je vysoká veľkonočná svieca.

Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.

Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.

Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.

Pri veľkonočnej vigílii sa veľkonočná sviečka trikrát ponorí do vody počas jej žehnania. Pri každom krste sa od nej rozsvecuje sviečka krsteného. Veľkonočná sviečka býva umiestnená v blízkosti oltára, je žehnaná na Bielu sobotu a v kostole sa rozsvecuje pri každej bohoslužbe počas veľkonočnej doby, ktorá trvá až do Turíc, a pri slávení ďalších sviatostí počas celého roku (krst, sviatosť birmovania, manželstvo, svätenie, pohreb).

Niekoľkokilogramová sviečka má pravidlá pre jej zdobenie: je na nej letopočet, kríž a písmená alfa a omega symbolizujúce začiatok a koniec, alebo tam môže byť aj strom života, baranček. Je symbolom kresťanského spoločenstva a Kristovho vzkriesenia.

Práve vloženie kadidlových zŕn do paškálu, jeho požehnanie tvorí spolu so slávnostným sprievodom s paškálom (nesie ho diakon alebo kňaz so spevom: „Svetlo Kristove“) a spevom Exultet bohoslužbu svetla na Veľkonočnú vigíliu.

Sviečka má byť pre pravdivosť znamenia zhotovená z vosku, každý rok nová, len jedna, dostatočne veľká a nikdy nie falzifikát. Neprípustné je teda používanie tzv. olejových paškálov, ktoré skutočnú sviečku len imitujú (podľa inštrukcií Kongregácie pre bohoslužbu z roku 1988). U menších farností, ktoré na tom nie sú finančne práve dobre a ich paškál vyzerá ešte použiteľne, je bežné, že len upravia letopočet a veľkonočná vigília sa koná s rovnakou sviečkou aj niekoľkokrát.

 

Archív