Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 5. týždni od 26. januára – do 2. februára 2020.

Bohoslužby 

V nedeľu o 14:30 bude pobožnosť (radostný ruženec a premienka).

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia (v rámci roka Eucharistie).

V sobotu o 7:00 bude fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši.

Zbierka na opravu kostola vyniesla 2603,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

5. „Mysterium fidei! – Hľa, tajomstvo viery!“ Keď kňaz vyslovuje alebo spieva tieto slová, prítomní odpovedajú zvolaním: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Keď Cirkev poukazuje na Krista v tajomstve jeho utrpenia, týmito alebo podobnými slovami zjavuje aj svoje vlastné tajomstvo: Ecclesia de Eucharistia. Ak s darom Ducha Svätého na Turíce vychádza Cirkev na svetlo a vydáva sa na cesty sveta, tak rozhodujúcim momentom jej utvárania istotne je ustanovenie Eucharistie vo večeradle. Jej základom a jej žriedlom je celé Triduum paschale, ktoré je však zhrnuté, už anticipované, a navždy „skoncentrované“ v eucharistickom dare. V tomto dare Ježiš Kristus odovzdal Cirkvi stále sprítomňovanie veľkonočného tajomstva. Ním ustanovil tajomné „sprítomnenie“ tohto Tridua v priebehu všetkých storočí.

Táto myšlienka v nás vzbudzuje city veľkého a vďačného obdivu. Vo veľkonočnej udalosti a v Eucharistii, ktorá ho cez stáročia sprítomňuje, sa nachádza akoby koncentrát, ktorý zahŕňa celé dejiny ako adresáta milosti vykúpenia. Tento obdiv musí stále napĺňať Cirkev zhromaždenú pri eucharistickom slávení, no osobitným spôsobom musí sprevádzať služobníka Eucharistie. Lebo v skutočnosti je to on, kto vďaka moci, ktorá mu bola daná v sviatosti kňazstva, uskutočňuje premenenie. Je to on, kto s mocou, ktorá pochádza od Krista vo večeradle, vyslovuje: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás… Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás…“ Kňaz vyslovuje tieto slová, alebo lepšie – dáva svoje ústa a svoj hlas k dispozícii tomu, ktorý ich vyslovil vo večeradle a chcel, aby sa opakovali z generácie na generáciu prostredníctvom tých, čo majú v Cirkvi služobne účasť na jeho kňazstve.

6. Touto encyklikou by som chcel zamerať pozornosť na obdiv k Eucharistii, a to v kontinuite s dedičstvom Jubilejného roku, ktoré som chcel Cirkvi odovzdať v apoštolskom liste Novo millennio ineunte s jeho mariánskym korunovaním v Rosarium Virginis Mariae. Kontemplovať Kristovu tvár, kontemplovať ju s Máriou je program, ktorý som na úsvite tretieho tisícročia predložil Cirkvi, pozývajúc ju, aby s entuziazmom novej evanjelizácie hlboko načrela do mora dejín. Kontemplovať Krista zahŕňa vedieť ho spoznať všade tam, kde sa prejavuje, v rozmanitých podobách jeho prítomnosti, no najmä v živej sviatosti jeho tela a krvi. Cirkev žije z eucharistického Krista, ním sa živí, on ju osvecuje. Eucharistia je tajomstvo viery a zároveň „tajomstvo svetla“. Vždy znova, keď ju Cirkev slávi, veriaci môžu istým spôsobom znova prežiť skúsenosť dvoch emauzských učeníkov: „otvorili sa im oči a spoznali ho“ (Lk 24, 31).

  Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 4. týždni od 20. januára – do 26. januára 2020.

Bohoslužby 

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (loretánske litánie, adorácia).

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia (v rámci roka Eucharistie).

Katechéza pre prvoprijímajúcich bude v nedeľu po druhej sv. omši, takisto aj katechéza pre rodičov.

Katechézy pre birmovancov budú v sobotu o 17:00 v Kultúrnom dome a v nedeľu o 15:30 v kostole. 

DUCHOVNÉ SLOVO

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

3. Z veľkonočného tajomstva sa rodí Cirkev. Práve preto sa Eucharistia, ktorá je sviatosťou veľkonočného tajomstva par excellence, stáva stredobodom cirkevného života. Vidno to hneď z prvých obrazov Cirkvi, ktoré nám ponúkajú Skutky apoštolov: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42). „Lámaním chleba“ sa myslí Eucharistia. Po dvetisíc rokoch pokračujeme v uskutočňovaní tohto prvotného obrazu Cirkvi. A keď tak robíme počas eucharistického slávenia, zrak duše sa zameriava na Veľkonočné trojdnie: na to, čo sa udialo na Zelený štvrtok pri Poslednej večeri a potom po nej. Ustanovenie Eucharistie sviatostne anticipovalo udalosti, ktoré sa uskutočnili po Poslednej večeri, počnúc getsemanskou agóniou. Opäť vidíme Ježiša, ako vychádza z Večeradla, zostupuje s učeníkmi, aby prešiel potokom Cedron a prišiel do Olivovej záhrady. V tejto záhrade je ešte dnes niekoľko veľmi starých olivovníkov. Možno boli svedkami toho, čo sa v ich tieni odohralo v ten večer, keď Kristus v modlitbe zakúšal smrteľnú úzkosť, „pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“ (Lk 22, 44). Krv, ktorú krátko predtým odovzdal Cirkvi ako nápoj spásy vo sviatosti Eucharistie, sa začala prelievať. Jej vyliatie sa napokon dovŕšilo na Golgote, kde sa stala nástrojom našej spásy: „keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov (…), raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie“ (Hebr 9, 11-12).
4. Hodina našej spásy. I keď bol nesmierne skúšaný, Ježiš neunikal pred „svojou hodinou“. „Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel“ (Jn 12, 27). Ježiš túži, aby mu učeníci robili spoločnosť, no musí zakúšať samotu a opustenosť: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!” (Mt 26, 40-41). Len Ján zostane pod krížom, vedľa Márie a zbožných žien. Getsemanská agónia bola úvodom do agónie kríža Veľkého piatka. Svätá hodina, hodina spásy sveta. Keď sa slávi Eucharistia v Jeruzaleme pri Ježišovom hrobe, takmer hmatateľne sa vraciame k „jeho hodine“, hodine kríža a oslávenia. Na to miesto a do tej hodiny sa duchovne prenáša každý kňaz, keď slúži svätú omšu, spolu s kresťanským spoločenstvom, ktoré sa na nej zúčastňuje.

„Bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych.” Vo vyznaní viery sa ozývajú slová kontemplácie a zvolanie: „Ecce lignum crucis, in quo salus mundi pependit. Venite adoremus.“ Je to pozvanie, ktorým sa Cirkev obracia na všetkých v popoludňajších hodinách Veľkého piatka. A opäť ho bude spievať, aby vo Veľkonočnom období ohlasovala: „Surrexit Dominus de sepulcro qui pro nobis pependit in ligno. Alleluja.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 3. týždni od 13. januára – do 19. januára 2020.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 15:00 (vešpery 2. cezročnej nedele).

V utorok bude sv. omša  len v Domove sv. Anny a v piatok v Domove Spása, obe o 9:00 hod.

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia (v rámci roka Eucharistie).

V nedeľu katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov, katechézy pre birmovancov začnú 25. a 26. januára.

V sobotu začína Týždeň modlitieb za zjednotenie kresťanov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

1. Cirkev žije z Eucharistie. Táto pravda nevyjadruje len každodennú skúsenosť viery, ale synteticky zhŕňa aj jadro tajomstva Cirkvi. V rozmanitých podobách s radosťou zakúša, ako sa neustále potvrdzuje prísľub: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20), no vo svätej Eucharistii, kde sa chlieb a víno premieňajú na Pánovo telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto prítomnosti. Odvtedy, čo na Turíce Cirkev – ľud Novej zmluvy – začala svoje putovanie k nebeskej otčine, božská sviatosť neustále ožarovala jej dni a napĺňala ich dôveryplnou nádejou.

Druhý vatikánsky koncil právom vyhlásil, že eucharistická obeta je „prameň a vrchol celého kresťanského života“ . „Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka a živý chlieb, ktorý prostredníctvom tela, oživovaného Duchom Svätým, Oživovateľom, dáva ľuďom život”. Preto sa pohľad Cirkvi neustále obracia na svojho Pána, prítomného v Oltárnej sviatosti, v ktorej objavuje plné prejavenie sa jeho nesmiernej lásky.

2. Počas Veľkého jubilea roku 2000 som mohol sláviť Eucharistiu v jeruzalemskom Večeradle, tam, kde ju podľa tradície prvýkrát slávil sám Kristus. Večeradlo je miesto ustanovenia Najsvätejšej sviatosti. Práve tam pri večeri vzal Ježiš do svojich rúk chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás” (porov. Mt 26, 26; Lk 22, 19; 1 Kor 11, 24). Potom vzal do svojich rúk kalich s vínom a povedal im: „Pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy” (porov. Mk 14, 24; Lk 22, 20; 1 Kor 11, 25). Som vďačný Pánu Ježišovi, že mi dovolil zopakovať na tom istom mieste v poslušnosti jeho príkazu slová „Toto robte na moju pamiatku” (Lk 22, 19), ktoré tu vyslovil pred dvetisíc rokmi. Pochopili apoštoli, prítomní na Poslednej večeri, slová, ktoré vyšli z Ježišových úst? Pravdepodobne nie. Tieto slová sa plne objasnili až na konci Triduum sacrum, Posvätného trojdnia, času, ktorý sa začína na Zelený štvrtok večer a trvá do nedeľného rána. V tých dňoch sa píše mysterium paschale; v nich sa píše aj mysterium eucharisticum.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 2.  týždni od 6. januára – do 12. januára 2020.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30.

Požehnanie vody bude v pondelok pri prvej sv. omši.

Vo štvrtok po sv. omši bude polhodinová adorácia (v rámci roka Eucharistie).

V nedeľu začnú katechézy pre prvoprijímajúcich a rodičov, katechézy pre birmovancov budú 25. a 26. januára.

Koledovanie Dobrej noviny vynieslo 455,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Kde sa nachádzajú Traja králi dnes?

Po narodení Ježiša nám Sväté písmo predkladá príbeh, ako králi alebo inak nazývaní aj mudrci z východu, prišli do Betlehema, aby sa Kristovi poklonili. Nový zákon kladie dôraz na skutočnosť, že na základe hviezdy na oblohe muži prišli až do Betlehema. Biblia nehovorí koľko týchto kráľov bolo ani z akej krajiny pôvodu vyrazili. Králi odovzdali Ježišovi tri dary: zlato, kadidlo a myrhu. Zlato bolo symbolom kráľovstva, kadidlo kňazstva a myrha predznamenávala utrpenie, ktoré Kristus podstúpi.

Na základe toho tradícia ustálila, že boli traja. V skutočnosti evanjelium podľa Matúša o počte kráľov nehovorí nič a ranná kresťanská ikonografia uvádzala častokrát iný počet. Ak boli mudrci naozaj kráľmi, mali so sebou zrejme aj kráľovský sprievod a služobníctvo, teda počet ľudí, ktorí dorazili do Betlehema bol väčší.

Západné kresťanstvo ustálilo mená Troch kráľoch ako Gašpar, Baltazár a Melichar. Od ranného kresťanstva sa predpokladalo, že ich pôvod bol v krajinách dnešného Iránu, Iraku, Saudskej Arábie alebo Jemenu. Aj v týchto častiach Perzie žili židovské komunity a preto študovali Tóru. Nie je preto vylúčené, že Traja králi patrili k židovskej komunite. V každom prípade išlo o ľudí veľkej vzdelanosti.

Biblický príbeh o Troch kráľoch sa končí tým, že vo sne im bolo zjavené, aby sa nevracali domov cez Jeruzalem a nestretávali sa s kráľom Herodesom, pretože ten sa nechcel Ježišovi pokloniť, ale dať ho zabiť. Týmto sa zdá, že príbeh sa končí.

Počas štvrtého storočia sa matka cisára Konštantína, svätá Helena, vydala do oblasti Blízkeho východu, aby identifikovala a ochránila miesta spojené so životom a smrťou Ježiša Krista.

V diele zo 14. storočia nazvanom Dejiny troch kráľov sa píše, že Traja králi boli z Indie, Perzie a Chaldey, čo je dnešný Irak. Na cestu sa vybrali každý samostatne a stretli sa až pred Jeruzalemom. Potom čo sa odklonili od smeru hviezdy, ktorá im ukazovala na Betlehem, sa rozhodli ísť do Jeruzalema, ktorý považovali za pravdepodobnejšie miesto narodenia kráľa ako malý Betlehem, na ktorý ukazovala hviezda. Keď sa od hviezdy odklonili, tá sa im stratila. Preto sa u Herodesa vypytovali na kráľa, pretože stratili smer a predpokladali, že on bude o dieťati niečo vedieť. Až keď odišli od Herodesa, hviezda sa im znovu objavila, načo sa zaradovali.

Potom, čo videli Krista, rozhodli sa spolu vrátiť do Indie, kde postavili kostol. Na tomto mieste nakoniec aj zomreli. Ich pozostatky boli pochované v postavenom kostole. Svätá Helena sa dozvedela o tomto príbehu a vydala sa preto do Indie, kde zobrala relikvie troch mužov rôzneho veku. Kosti uložila do zlatej truhlice plnej ornamentov a preniesla ich do Konštantinopolu do kostola sv. Sofie.

Cisár Mauricius tieto relikvie v 6. storočí z Konštantinopolu zobral a previezol ich do talianskeho Milána. Tu zostali až do 12. storočia, kedy Miláno povstalo proti vládcovi Barbarossovi. Ten porazil Milánčanov za pomoci arcibiskupa Kolína. Na znak vďaky ho vládca obdaril relikviami Troch králov, ktoré boli v roku 1164 prenesené do Kolína, kde bola kvôli týmto relikviám postavená gotická katedrála. Kosti sa tam nachádzajú do dnešného dňa v krásnej zlatej truhlici.

V roku 1864 bola truhlica otvorená a kosti boli preskúmané. Ide o pozostatky troch mužov. Jedného mladého, druhého stredného veku a tretieho starého. Mozaiky zo 6. storočia v meste Ravena znázorňujú troch kráľov práve ako troch mužov v mladom, strednom a staršom veku.

Tomáš Dominik