Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 26. augusta– do 1.septembra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (bolestný ruženec a premienka)

V piatok bude sv. omša v Domove Spása o 9:00 hod.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude vzývanie Ducha sv. na začiatku školského roka.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Monika

(27.augusta)

Monika bola matka sv. Augustína a ďalších dvoch detí. Rodičia ju vydali za pohanského úradníka Patrícia. Svojho syna Augustína zachránila svojimi modlitbami (modlila sa zaňho 17 rokov) a slzami od manichejského bludu a od nemravnosti, takže sa obrátil a stal sa slávnym biskupom v Hippo a cirkevným učiteľom. ,,Syn, pre ktorého matka vyplakala toľko sĺz sa nemôže stratiť, ” povedal raz sv. Ambróz – milánsky biskup Monike, keď bola opäť zúfala nad výstredným a bezúčelným životom svojho syna Augustína. So slzami ho prosila, aby sa obrátil a prijal krst. Ona mala rozhodujúci podiel na tom, že Augustín našiel cestu. Je znázorňovaná ako matróna alebo s vdovským závojom a má pri sebe kríž alebo knihu. Je patrónkou kresťanských žien a matiek a je vzývaná na záchranu duší detí. Pozostatky sv. Moniky sa nachádzajú v rímskom Kostole sv. Augustína, ktorý sa nachádza neďaleko Panteónu. Zomrela a bola pochovaná v Ostii. Na kvetnú nedeľu v roku 1430 dal jej pozostatky pápež Martin V. previesť do Ríma, do chrámu svätého Tryfonia. Neskôr boli prenesené a uložené v kostole sv. Augustína.

Monikina pamiatka bola do rímskeho kalendára vložená okolo roku 1550 a určená na 4. máj, deň, keď si ju pripomínal sv. Augustín. Od 5. mája sa potom oslavovalo obrátenia svätého Augustína. Presný deň jej smrti je neznámy. Pri revízii kalendára v 1969 v rímskokatolíckej cirkvi bol jej sviatok v presunutý ako pamiatka na 27. august, deň pred spomienkou na sv. Augustína.

Mesto v Kalifornii Santa Monica bolo pomenované po nej, pretože misionári na miesto dorazili po prvýkrát práve v deň jej sviatku.

Býva zobrazovaná s vdovským závojom, knihou, krížom, s ružencom v ruke, alebo aj v augustiniánskom hábite – na počesť sv. Augustína. Často je zobrazená, ako sa zhovára sa so svojím synom Augustínom.

Aj keď nebola umučená, občas býva zobrazená s palmou – znakom mučeníkov. Má sa tým naznačiť jej utrpenie, ktoré prežívala nad svojím synom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 19. augusta– do 25. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Legenda o nájdení Sv. Kríža

Keď praotec Adam zomieral, jeho syn Seth bol taký vyľakaný, že bežal cez hory a údolia a kričal k Bohu o pomoc. Vtedy poslal Najmilosrdnejší k bezmocnému anjela, ktorý priniesol Sethovi ratolesť z rajského stromu poznania. Anjel povedal Sethovi: “Zasaď túto ratolesť, a ak dá plody, bude z človeka sňaté prekliatie hriechu a smrti.” Seth sa vrátil s touto ratolesťou (výhonkom) k otcovi Adamovi, ale našiel Adama už mŕtveho. Seth dôveroval Pravde všemohúceho Boha a zasadil výhonok na vrchole hory Libanon a svojho otca Adama pochoval na rovnakom mieste. Z výhonku vyrástol strom, väčší a mocnejší ako všetky stromy na vrchu.

V tom roku, ako kráľ Šalamún poslal svojich ľudí, aby Bohu postavili v Jeruzaleme nádherný chrám, prišli aj na vrch Libanon a našli strom, zoťali ho spolu s inými stromami a jeho kmeň dopravili do Jeruzalema. Ukázalo sa však, že kmeň, ktorý zoťali, nepasuje celkom k ostatným stromom; tesári ho teda dali stranou a keď ho videl kráľ Šalamún, rozkázal, aby z neho urobili lávku cez potok v údolí Cedron. Potom prišla bohatá a nadovšetko múdra kráľovná zo Sáby, aby súťažila so Šalamúnom v múdrosti. Našla u Šalamúna všetko tak, ako to zodpovedalo jeho chýru. Ukázal jej mesto Jeruzalem, zaviedol ju aj do údolia Cedron a ukázal jej lávku, ktorá bola zo zvláštneho rajského stromu. Vtedy zostala kráľovná zo Sáby preľaknutá na lávke stáť, kľakla si a začala sa modliť. Keď sa neskôr vrátila do svojej krajiny, napísala Šalamúnovi, aby ten kmeň dobre opatroval, lebo príde čas, keď ľudia z neho urobia kríž a zavesia naň úbohého Syna človeka, smrťou tohto človeka bude prekliaty celý židovský národ a Šalamúnova ríša bude zničená. Vtedy sa kráľ tak veľmi naľakal, že nechal v noci kmeň stromu odniesť a schovať v jednej opustenej jaskyni v meste. Potom zariadil, aby sa v jaskyni nazhromaždila voda a vzniklo jazero, a každé ráno zostúpil z neba anjel a pohýnal vodou. A okolo jazera ležali mnohí chorí, lebo prvý chorý, ktorý zostúpil do vody, keď sa vody pohýňali, sa uzdravil.

Prišli roky, keď bol na Zemi Kristus a padol do rúk svojim nepriateľom. Tej noci sa zem zatriasla, takže kmeň stromu, ktorý schoval kráľ Šalamún, sa uvoľnil z hĺbky a objavil sa plávajúci na hladine jazera. Tesári, ktorých veľrada poslala hľadať drevo a urobiť z neho kríž pre Krista, išli tej noci okolo jazera a videli v mesačnom svite plávajúci strom. Vytiahli ho na breh a urobili z neho kríž, na ktorom trpel a zomrel Syn človeka. Keď Kristus víťazne vstal z mŕtvych, poslala veľrada sluhov, aby tri kríže, na ktorých visel Kristus a obaja lotri, zakopali spolu s mučiacimi nástrojmi v jednej jaskyni na Kalvárii.

Keď po niekoľkých sto rokoch cisárovná Helena prišla do Jeruzalema, pozvala si židovských mudrcov k sebe. Židia sa ale veľmi preľakli, keď počuli, že cisárovná chce vedieť, kde leží drevo kríža, na ktorom trpel Kristus. Iba jeden z nich poznal to miesto, volal sa Júda. Nchcel prezradiť svoje tajomstvo, lebo jeho starý otec mu povedal, že “keď raz budú hľadať Kristov kríž, bude to koniec židovskej ríše a odvtedy budú vládnuť tí, ktorí uctievajú Ukrižovaného…” Cisárovnú zaviedli k Júdovi, lebo žiadny zo Židov nechcel mať s vecou nič spoločné. Keď cisárovná položila Judášovi otázku, odpovedal: “Ó, Pani, akoby som mohol poznať to miesto, veď odvtedy uplynulo viac ako 200 rokov!” Helena poslala všetkých, ktorí tam boli, preč a povedala Júdovi: “Prisahám ti pri Ukrižovanom, že ťa nechám zahynúť od hladu, ak mi nepovieš pravdu.” A nechala ho hodiť do vyschnutej studne. Na koniec zaviedol cisárovnú a jej sprievod na miesto a cisárovná sa horlivo modlila. Pod zemou našli tri kríže, ale nevedeli rozpoznať Kristov kríž od krížov lotrov. Preto položili kríže uprostred mesta a čakali, či Pán ukáže svoju moc. Tu niesli okolo mŕtveho mládenca. Vtedy Júda zastavil sprievod a položil prvý a druhý kríž nad mŕtveho, ale ten sa nepohol. Keď položil naňho tretí kríž, mládenec ožil, vstal a chválil Boha. Helena však plná radosti zobrala kríž do Konštantínopolu. Pred smrťou drevo rozdelila a dala ho trom synom Konštantína, lebo verila, že drevo pokropené krvou Pána bude jasnou zárukou jednoty ríše. Tieto kusy Svätého kríža boli uchovávané v kostole S. Croce in Gerusalemme v Ríme. Mnohé ďalšie kostoly časom získali časti z týchto kusov kríža a všade požívajú veľkú úctu veriacich.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 12. augusta– do 18. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30.

V piatok je deň modlitieb za diecézu, o. biskupa a jeho úmysly.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Helena

Sviatok: 18. august

Flavia Helena, narodená okolo roku 250, neskoršia rímska cisárovná a matka Konštantína, pochádzala z nižších vrstiev a bola slúžkou a krčmárkou v hostinci v Drepane Bithynii. Tam si ju všimol Constantinus Chlorus, urodzený Ilýrčan. Pôvab a krása mladej ženy dôstojníka tak očarili, že zabudol na stavovský rozdiel a Helenu si zobral za zákonitú manželku. Ale napriek vysokému postaveniu, ktoré získala, zostala Helena veľmi skromná. Dala mu syna Konštantína, ktorý neskôr vstúpil do svetových dejín ako cisár Konštantín. Boli to pre Helenu šťastné časy. Ale keď Maximián, vtedajší cisár Západorímskej ríše, urobil Constantia Chlora spoluvládcom v Gallii a Anglicku, nastali pre Helenu neradostné časy. Manžel musel na príkaz cisára manželku zavrhnúť, vlastného syna na dôkaz vernosti poslať na dvor východorímskeho cisára Diokleciána a sám sa musel oženiť s adoptívnou dcérou Maximiána. Helena prepustila svojho muža, znášala trpezlivo svoj zlý osud a žila v ústraní.

Po smrti Constantia sa stal jej syn cisárom. Vzal svoju matku k sebe na dvor, udelil jej titul “Augusta” a nechal vyraziť mince s jej portrétom. Helena, ktorá v čase svojho utrpenia videla, s akou radosťou išli na smrť kresťanskí mučeníci, našla teraz sama Krista. Ako 64-ročná sa nechala pokrstiť. Medzitým Konštantín v bitke pri Milvijskom moste zvíťazil nad pohanom Maxentiom a prehlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo. Odteraz žila cisárovná úplne pre svoju kresťanskú vieru, starala sa o chudobných a slúžila Kristovi plná horlivosti a odovzdanosti. Nechala postaviť mnohé kostoly, v Trevíre, Bonne, Xantene a Kolíne. Ako 78-ročná vykonala Helena svoju pamätnú púť do Jeruzalema, ku Kristovmu hrobu. Na jej popud sa začal stavať kostol Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktorý bohato obdarila, podobne ako kostoly na Olivovej hore a v Betleheme. Krátko po tejto púti do Svätej Zeme ukončila svoje pozemské putovanie. Sv. Helena zomrela v Konštantinopole v auguste roku 329. Pochovaná bola v Ríme. Neskôr jej pozostatky preniesli do Hautevilliers v remešskej diecéze, lebka je uctievaná v dóme v Trevíre. Meno sv. Heleny je v Cirkvi nezmazateľne spojené s teraz už neustanoveným uctievaním Svätého Kríža, ku ktorému dala popud.

Zobrazovaná je s cisárskou korunou, modelom kostola, držiaca kríž a klinec. Piero della Francesca stvárnil nájdenie sv. Kríža cisárovnou na nádhernom cykle fresiek v S. Francesco v Arezze. Výtvarné umenie si postavu cisárovnej rado berie ako tému. Známa je kľačiaca bronzová postava sv. Heleny v Bonne (dóm). Sv. Helena je patrónkou farbiarov, kováčov klincov, našou ochrankyňou pred bleskom a požiarom. Pomáha pri odhaľovaní zlodejstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 5. augusta– do 11. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V sobotu o 13:00 je odchod autobusu na púť na Staré  Hory.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Terézia Benedikta z Kríža (rodným menom: Edith Stein) Sviatok: 9. august

* 12. október 1891 Vratislav, dnes Wroclaw, Poľsko
† 9. august 1942 Auschwitz, dnes Oświęcim, Poľsko

Edita Steinová sa narodila 12. októbra 1891 vo Vratislavi (Wroclaw) v Poľsku vo veľkej a nábožnej židovskej rodine ako najmladšia zo súrodencov. Bola výnimočnou študentkou. Najviac sa zaujímala o filozofiu a fenomenológiu. Dosiahla doktorát. Časom sa začala zaujímať o katolícku vieru, najmä po preštudovaní diela sv. Terézie Avilskej. V roku 1922 bola pokrstená v katedrále v Kolíne v Nemecku. O jedenásť rokov neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne. Prijala meno Terézia Benedikta z Kríža. Slávnostné sľuby zložila v roku 1938. Neskôr do kláštora vstúpila aj jej rodná sestra Róza. Kvôli politickým pomerom vo vtedajšom Nemecku ju poslali do Holandska, do kláštora v Echte. Keď nacisti obsadili Holandsko, Teréziu zatkli a spolu s jej sestrou Rózou ich deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Naskytla sa im možnosť ujsť, no neurobili tak. 9. augusta roku 1942 tam Terézia zomrela v plynovej komore. Mala vtedy 51 rokov. V roku 1987 ju pápež Ján Pavol II. v kolínskej katedrále blahorečil. Svätorečená bola 11. októbra 1998. Za patrónku Európy bola vyhlásená 1. októbra 1999 spolu so sv. Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou. V rokoch 1930-1945, keď ľudia a predovšetkým židia veľmi trpeli, Edita Steinová – Terézia Benedikta viedla odovzdaný život modlitby, pôstu, pokánia. Napriek tomu, že jej život vyhasol kvôli diabolskému plánu genocídy, pamiatka jej života žiari o to intenzívnejšie aj v dnešnej dobe.