Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 12. augusta– do 18. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30.

V piatok je deň modlitieb za diecézu, o. biskupa a jeho úmysly.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Helena

Sviatok: 18. august

Flavia Helena, narodená okolo roku 250, neskoršia rímska cisárovná a matka Konštantína, pochádzala z nižších vrstiev a bola slúžkou a krčmárkou v hostinci v Drepane Bithynii. Tam si ju všimol Constantinus Chlorus, urodzený Ilýrčan. Pôvab a krása mladej ženy dôstojníka tak očarili, že zabudol na stavovský rozdiel a Helenu si zobral za zákonitú manželku. Ale napriek vysokému postaveniu, ktoré získala, zostala Helena veľmi skromná. Dala mu syna Konštantína, ktorý neskôr vstúpil do svetových dejín ako cisár Konštantín. Boli to pre Helenu šťastné časy. Ale keď Maximián, vtedajší cisár Západorímskej ríše, urobil Constantia Chlora spoluvládcom v Gallii a Anglicku, nastali pre Helenu neradostné časy. Manžel musel na príkaz cisára manželku zavrhnúť, vlastného syna na dôkaz vernosti poslať na dvor východorímskeho cisára Diokleciána a sám sa musel oženiť s adoptívnou dcérou Maximiána. Helena prepustila svojho muža, znášala trpezlivo svoj zlý osud a žila v ústraní.

Po smrti Constantia sa stal jej syn cisárom. Vzal svoju matku k sebe na dvor, udelil jej titul “Augusta” a nechal vyraziť mince s jej portrétom. Helena, ktorá v čase svojho utrpenia videla, s akou radosťou išli na smrť kresťanskí mučeníci, našla teraz sama Krista. Ako 64-ročná sa nechala pokrstiť. Medzitým Konštantín v bitke pri Milvijskom moste zvíťazil nad pohanom Maxentiom a prehlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo. Odteraz žila cisárovná úplne pre svoju kresťanskú vieru, starala sa o chudobných a slúžila Kristovi plná horlivosti a odovzdanosti. Nechala postaviť mnohé kostoly, v Trevíre, Bonne, Xantene a Kolíne. Ako 78-ročná vykonala Helena svoju pamätnú púť do Jeruzalema, ku Kristovmu hrobu. Na jej popud sa začal stavať kostol Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktorý bohato obdarila, podobne ako kostoly na Olivovej hore a v Betleheme. Krátko po tejto púti do Svätej Zeme ukončila svoje pozemské putovanie. Sv. Helena zomrela v Konštantinopole v auguste roku 329. Pochovaná bola v Ríme. Neskôr jej pozostatky preniesli do Hautevilliers v remešskej diecéze, lebka je uctievaná v dóme v Trevíre. Meno sv. Heleny je v Cirkvi nezmazateľne spojené s teraz už neustanoveným uctievaním Svätého Kríža, ku ktorému dala popud.

Zobrazovaná je s cisárskou korunou, modelom kostola, držiaca kríž a klinec. Piero della Francesca stvárnil nájdenie sv. Kríža cisárovnou na nádhernom cykle fresiek v S. Francesco v Arezze. Výtvarné umenie si postavu cisárovnej rado berie ako tému. Známa je kľačiaca bronzová postava sv. Heleny v Bonne (dóm). Sv. Helena je patrónkou farbiarov, kováčov klincov, našou ochrankyňou pred bleskom a požiarom. Pomáha pri odhaľovaní zlodejstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 5. augusta– do 11. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V sobotu o 13:00 je odchod autobusu na púť na Staré  Hory.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Terézia Benedikta z Kríža (rodným menom: Edith Stein) Sviatok: 9. august

* 12. október 1891 Vratislav, dnes Wroclaw, Poľsko
† 9. august 1942 Auschwitz, dnes Oświęcim, Poľsko

Edita Steinová sa narodila 12. októbra 1891 vo Vratislavi (Wroclaw) v Poľsku vo veľkej a nábožnej židovskej rodine ako najmladšia zo súrodencov. Bola výnimočnou študentkou. Najviac sa zaujímala o filozofiu a fenomenológiu. Dosiahla doktorát. Časom sa začala zaujímať o katolícku vieru, najmä po preštudovaní diela sv. Terézie Avilskej. V roku 1922 bola pokrstená v katedrále v Kolíne v Nemecku. O jedenásť rokov neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne. Prijala meno Terézia Benedikta z Kríža. Slávnostné sľuby zložila v roku 1938. Neskôr do kláštora vstúpila aj jej rodná sestra Róza. Kvôli politickým pomerom vo vtedajšom Nemecku ju poslali do Holandska, do kláštora v Echte. Keď nacisti obsadili Holandsko, Teréziu zatkli a spolu s jej sestrou Rózou ich deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Naskytla sa im možnosť ujsť, no neurobili tak. 9. augusta roku 1942 tam Terézia zomrela v plynovej komore. Mala vtedy 51 rokov. V roku 1987 ju pápež Ján Pavol II. v kolínskej katedrále blahorečil. Svätorečená bola 11. októbra 1998. Za patrónku Európy bola vyhlásená 1. októbra 1999 spolu so sv. Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou. V rokoch 1930-1945, keď ľudia a predovšetkým židia veľmi trpeli, Edita Steinová – Terézia Benedikta viedla odovzdaný život modlitby, pôstu, pokánia. Napriek tomu, že jej život vyhasol kvôli diabolskému plánu genocídy, pamiatka jej života žiari o to intenzívnejšie aj v dnešnej dobe.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 29. júla– do 4. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu  o 14:30 ruženec svetla, odprosenie Božského Srdca a premienka.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny. V piatok je možnosť získať porciunkulové odpustky.

Spovedanie pred prvým piatkom: štvrtok a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V nedeľu je odpust na Úhornej, program je na nástenke v kostole.

V sobotu 10. augusta popoludní sa plánuje púť na Staré Hory so zastávkou v Heľpe.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätá Marta, Ježišova učeníčka (29.júl)

* okolo 1 (?) Betánia, dnes al-Eizariya, Palestína

† 84 (?) pri Marseille alebo Tarascon, Francúzsko

Atribúty: jednoduché šaty, lyžica, yzop, svätená voda

Patrónka domácností, gazdín, pomocníc v domácnosti, slúžok, kuchárov, práčok, hostinských, hoteliérov, sochárov, maliarov

Sv. Marta patrí do rodiny Márie a Lazára, ktorých Ježiš často navštevoval. Bývali v Betánii. Marta bola zrejme najstaršia. Betánia bola blízko Jeruzalema. Je všeobecne známa príhoda, keď ich Ježiš navštívil. Marta mala vtedy plno práce s obsluhou, zatiaľ čo Mária sedela Ježišovi pri nohách a počúvala ho. Ježiš vtedy napomenul Martu, že sa treba starať predovšetkým o duchovné veci. Ďalej sa spomína ich rodina, keď zomrel ich brat Lazár. Ježiš ho potom vzkriesil. Z tohto príbehu tiež vidno, ako veľmi ich rodinu miloval. Tu sa ukázalo, že Marta má vieru: „Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý má prísť na svet.“ A zrejme aj vďaka tejto jej viere vrátil Kristus Lazárovi život. Posledná zmienka o Marte je v Jánovom evanjeliu 12,1-2: „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.“

Tradícia ďalej hovorí o Marte, Márii a Lazárovi, že po mnohých prenasledovaniach, ktoré si vytrpeli od Židov, sa preplavili na loďke až na francúzske pobrežie, kde účinkovali v okolí mesta Marseille. Marta umrela okolo roku 84. Jej pozostatky vraj odpočívajú v meste Tarascone v podzemnej kaplnke. Tieto správy však nie sú presnými historickými faktami. Úcta k sv. Marte je veľmi živá najmä vo Francúzsku.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 29. týždni od 22. júla– do 28. júla 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

V nedeľu je odpustová slávnosť pri sv. Anne. Program je na nástenkách v kostole.

V sobotu 10. augusta popoludní sa plánuje púť na Staré hory so zastávkou v Heľpe.

DUCHOVNÉ SLOVO

Santiago de Compostela

Španielske mesto Santiago de Compostela má významnú pozíciu najmä medzi cirkevnými turistickými pamiatkami. Práve tam vedie najznámejšia európska púť, ktorá je veľkou výzvou nielen pre kresťanov. Pridať sa môžu i neveriaci, ktorí počas dlhých dní kráčania prehodnotia svoj život a nájdu v ňom to, čo je pre nich najdôležitejšie. Na konci putovania ich čaká nádherné miesto, ktoré sa im odmení nielen silnou duchovnou atmosférou, ale tiež množstvom zaujímavých turistických atrakcií.

Púť do Santiaga de Compostela dostala pomenovanie Svätojakubská púť podľa Kristovho učeníka apoštola Jakuba, ktorého pozostatky sú uložené v katedrále v tomto meste. Prvú púť absolvoval biskup z Le Puy v roku 951 a v 12. storočí vydali už prvý oficiálny manuál na jej prekonanie. Oficiálna trasa púte začína vo francúzskom meste Jean-Pied-du-Port a v tomto prípade ide o tú najdlhšiu verziu, ktorá meria až 780 kilometrov.

No v súčasnosti už existuje aj mnoho iných trás, ktoré sú kratšie a často aj s jednoduchším terénom. Môžete sa vybrať z niektorých španielskych miest ako Montseratt, Bilbao, Oviedo alebo Valencia. Niektoré cesty vedú tiež z Portugalska, keď si niekedy ľudia spájajú dve pútnické miesta – Santiago de Compostela a Fatimu.

Legenda hovorí, že mesto Santiago de Compostela je miestom posledného odpočinku apoštola Jakuba. O jeho pochovaní práve v tejto lokalite sa dlhé roky nevedelo. Až na začiatku 9. storočia miestny pastier šiel za jasnou žiarou jednej z hviezd, ktorá ho doviedla až k tomuto miestu. Tam našiel pozostatky, o ktorých povedal vtedajšiemu biskupovi. Po krátkom skúmaní usúdili, že ide práve o pozostatky svätého Jakuba. Z kresťanského hľadiska šlo o jeden z najvýznamnejších nálezov a už krátko po objavení sem putovali katolíci zblízka i ďaleka. Na mieste nad hrobom vystavali najprv menší kostol a po jeho zničení aj veľkú katedrálu. Tá bola dokončená na začiatku 13. storočia a neskôr prešla viacerými renováciami.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 28. týždni od 15. júla– do 21. júla 2019.

Bohoslužby

V utorok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa, od 17:00 adorácia k Najsvätejšej sviatosti  s ružencom.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k Predrahej Krvi Kristovej.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Hnedý (karmelitánsky) škapuliar

Škapuliar má byť zhotovený z vlnenej látky hnedej farby. Na jednom kúsku má byť obraz Matky Škapuliarskej a na druhom Srdce Ježišovo. Škapuliar má byť posvätený kňazom alebo diakonom. Treba ho nosiť tak aby jedna jeho časť spočívala na pleciach a druhá na prsiach. V roku 1910 pápež PIUS X. dovolil nahradenie pláteného škapuliara medailou posvätného škapuliara. Tak škapuliar, ako i medaila sa majú nosiť patričným spôsobom. Osoby, ktoré nosia škapuliar a patria do Bratstva posvätného škapuliara, majú účasť na duchovných dobrách celého karmelitánskeho rádu, nazývajú sa bratmi a sestrami a duchovným spôsobom nimi skutočne sú.

Najrozšírenejšie Bratstvo sv. škapuliara je pri reholi karmelitánov. Ich cieľom je vrelá láska k Bohorodičke. Volá sa Bratstvom Panny Márie karmelskej. Karmelitánsky škapuliar je hnedej, tmavogaštanovej farby s obrazom Panny Márie, podávajúcej škapuliar sv. Šimonovi Štokovi. Cirkev v Anglicku bola v 13. storočí vystavená mnohým nepríjemnostiam zo strany vládnucej moci, a tak aj pre karmelitánsky rád to boli ťažké časy. Rádu hrozila likvidácia, preto vtedajší generálny predstavený Šimon Štok, ktorý žil v povesti svätosti, sa spolu so svojimi spolubratmi celkom zasvätil Panne Márii. Prosil ju o zvláštne znamenie pomoci pre karmelitánsky rád, ktorý nosí vo svojom názve jej meno, aby mu udelila privilégiá a zachovala ho. Karmelitánska tradícia hovorí, že sv. Šimon Štok, brat Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel, sa k nej vrúcne modlil slovami antifóny: „Flos Carmeli“ – „Kvet Karmelu“. Panna Mária mu dala odpoveď. Zjavila sa mu obklopená anjelmi v noci z 15. na 16. júla 1251 v kláštore Karmelitánov v anglickom meste Cambridge. Ukázala na škapuliar a povedala:

„Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, znak môjho bratstva pre teba a pre všetkých Karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 27. týždni od 8. júla– do 14. júla 2019.

Bohoslužby

V pondelok je deň diecéznej poklony vo farnosti – od 11:00 do večernej sv. omše.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť  k Predrahej Krvi Kristovej.

DUCHOVNÉ SLOVO

Medaila sv. Benedikta

Tento týždeň máme liturgický sviatok sv.Benedikta, ktorý je patrónom Európy. Svätý Benedikt za svojho života mal veľkú úctu ku svätému krížu; znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Za svoj v Bohu ponorený život dostal svätý Benedikt zvláštne dary: liečiť nemocných, vyháňať zlých duchov, nazerať do prítomnosti a do budúcnosti (pápež Gregor Veľký potvrdzuje u Benedikta prorocký dar). Na jeho príhovor a modlitby sa diali mimoriadne udalosti a zázraky.

Dnes mnoho veriacich nosí medailu sv.Benedikta alebo kríž do ktorého je táto medaila vsadená. Čo to však znamená?

Nosením medaily dáva človek najavo, že sa stavia pod ochranu sv. Benedikta. Exorcizmus je znakom odmietnutia diabla a jeho pokušenia, ako to urobil sv. Benedikt a znak sv. Kríža je vyznaním viery kresťana. Zvláštnou formou medaily je tzv. benediktínsky kríž, čo je vlastne krucifix, ktorý má na krížení ramien vloženú medailu sv. Benedikta. Oboje predmety možno nechať požehnať.

Čo sa nachádza na medaile?

Na jednej strane je sv. Benedikt držiaci v pravej ruke kríž a v ľavej Regulu. Po pravej strane je rozbitý pohár s vychádzajúcim hadom, po ľavej havran odnášajúci otrávený chlieb. Tieto obrazy sa vzťahujú na príbehy z Dialógov sv. Gregora Veľkého, pri ktorých bol sv. Benedikt zachránený pred nepriateľskými úkladmi mocou znaku sv. Kríža. Pri svätcovi je nápis: „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta). Na obrube je nápis: „Eius in obitu nostro prasentia muniamur“ (Nech nás jeho prítomnosť chráni v hodine smrti).

Na druhej strane medaily je kríž s písmenami „C-S-P-B“, čo znamená opäť „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta). Nad krížom je nápis „PAX“ (Pokoj), čo je heslo rehole. Niektoré medaily majú namiesto textu Pax písmená „IHS“, čo znamená „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Spasiteľ ľudí). Na ramenách kríža sú písmená, ktoré znamenajú: „Crux Sacra Sit Mihi Lux“ (Svätý Kríž nech mi je svetlom) a „Non Draco Sit Mihi Dux“ (Diabol – doslova drak – nech nie je mojím vodcom). Na okraji sú začiatočné písmená exorcizmu: „Vade Retro Satana, Numquam Suade Mihi Vana – Sunt Mala Qua Libas, Ipse Venena Bibas“ (Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy).

v 26. týždni od 1. júla – do 7. júla 2019.

Bohoslužby

V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 14:30 radostný ruženec, odprosenie Božského Srdca  a premienka.

V piatok bude krátka adorácia k úcte Božského Srdca po rannej sv. omši, o 11:00 bude sv. omša na sv. Anne.

Spovedanie pred prvým piatkom: v kostole utorok a štvrtok od 16:00. Chorí a starší veriaci v stredu od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Bazilika sv. Pavla za hradbami

Druhým najväčším kresťanským chrámom je bazilika sv. Pavla za hradbami. Postaviť ju dal tiež cisár Konštantín Veľký nad hrobom sv. Pavla. Rozšírili ju za cisára Valentiniána v roku 386. Cisár Honorius ju prestaval a obnovil. Bola to veľkolepá päťloďová stavba. Mala mnoho stĺpov, mozaík, fresiek. V roku 1823 ju schvátil obrovský požiar. Zapríčinila to neopatrnosť klampiarov, ktorí opravovali strechu. Nechali tam dve panvy so žeravým uhlím. Práve v tom čase zomieral pápež Pius VII. Oheň zničil mnoho drahocenností, nádhernú svätyňu, strop sa zrútil. Hrob apoštola Pavla však zostal neporušený, takisto aj víťazný oblúk s apsidou. Pápež Lev XII. (1823-1829) hneď po svojom nástupe na pápežský stolec vyzval celý kresťanský svet prispieť k stavbe nového chrámu. Pápež Gregor XVI. (1831-1846) sa pustil do stavby. Vďaka nadšeniu a úsiliu mohol 5. októbra 1831 posvätiť krížnu loď, hlavný oltár a sláviť tam prvú sv. omšu. Chrám bol dokončený za pápeža Pia IX. (1846-1878). Začiatkom 20. storočia postavili pred chrámom štvorhranné nádvorie uzavreté radmi 150 stĺpov. Terajšia bazilika má rozmery pôvodnej, takisto aj pôdorys je takmer rovnaký. Jej dĺžka je 131 metrov, šírka 65 metrov a výška 24,5 metra. Na stenách sa nachádza tridsaťšesť fresiek, znázorňujúcich výjavy zo života sv. Pavla. Pod nimi a v bočných lodiach sa nachádzajú portréty všetkých pápežov. Popri stenách sú sochy apoštolov. Okrem toho je tam mnoho iných symbolov a umeleckých stvárnení biblických výjavov a svätých. Nad hlavným oltárom je baldachýn, slávne cibórium, postavené v roku 1285 Arnolfom di Cambio v gotickom štýle. Pod oltárom sa nachádza mramorový relikviár s ostatkami sv. Pavla. Bazilika bola posvätená pápežom Piom IX. na záver slávnosti vyhlásenia článku viery o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie dňa 10. decembra 1854 v prítomnosti mnohých biskupov celého sveta, ktorí sa zúčastnili Prvého vatikánskeho koncilu. Pápež nariadil, aby sa výročie posviacky baziliky slávilo spolu s výročím posviacky Baziliky sv. Petra 18. novembra.

v 25. týždni od 24. júna – do 30. júna 2019.

Bohoslužby

V piatok pri verejnej modlitbe Najmilší Ježišu možno získať úplné odpustky.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude poďakovanie na konci školského roka.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Bazilika sv. Petra v Ríme

Podľa tradície sv. apoštola Petra pochovali hneď po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavla na Ostijskej ceste. Vatikánsky vŕšok sa vtedy nachádzal za hradbami mesta. Na rozkaz cisára Konštantína Veľkého vystavali v roku 324 nad hrobom sv. Petra veľký chrám.

V polovici 15. storočia hrozilo, že táto prvá bazilika sa zrúti, a tak sa pápež Mikuláš V. rozhodol odstrániť ju a na jej mieste postaviť novú. Stavbu začal stavať Bernardo Rosselino v roku 1452. Po smrti sa práce zastavili. Pokračovali až v roku 1506. Vtedy pápež Július II. požehnal základný kameň baziliky, ktorú projektoval Bramante. Chrám mal mať tvar rovnoramenného gréckeho kríža. Po smrti Bramanteho sa stavby ujal Rafael. Ten chcel pozmeniť pôdorys do tvaru latinského kríža (s dlhším dolným ramenom). Následne po ňom sa Michelangelo vrátil k podobe gréckeho kríža. Pri projekte kupoly sa inšpiroval florentskou Bruneleschiho kupolou. Pod Michelangelovým vedením stavba rýchlo napredovala. Po jeho smrti (1564) kupolu dokončili architekti Vignola, della Porta a Fontana, ktorí sa však od pôvodných nákresov odchýlili. Pápež Pavol V., ktorého meno je vytesané na fasáde baziliky, sa vrátil k tvaru latinského kríža.

Bazilika bola posvätená 18. novembra 1626, na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu. Posvätil ju pápež Urban VIII. Chrám sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. Stavali ho sto rokov. Jeho dĺžka je 187 metrov (s portikom 211,5 m), šírka 137 metrov, kupola sa týči do výšky 119 metrov. Celková plocha vnútorného priestoru je 21 000 m2. V chráme sa nachádza 44 oltárov, v podzemí je ich ďalších 11, v sakristii 3. Ďalej je tam 40 bronzových, 96 mramorových, 161 travertínových a 90 sadrových sôch; 229 mramorových stĺpov, 16 bronzových a 503 travertínových.

Mnoho pozostatkov mučeníkov, pápežov a svätých sa nachádza sčasti v samotnom chráme a sčasti v kryptách. Hrob sv. Petra sa nachádza pod hlavným oltárom. Pred chrámom sa nachádza nádherná a mohutná Berniniho kolonáda. Pozostáva z 284 stĺpov v štyroch radoch a dvoch polkruhoch. Na vrchu sa nachádza 164 sôch. Je postavená do tvaru elipsy so šírkou 240 metrov.

v 24. týždni od 17. júna – do 23. júna 2019.

Bohoslužby

Vo štvrtok o 15:00 korunka k Božiemu milosrdenstvu a adorácia Najsvätejšej sviatosti do večernej sv. omše.

V nedeľu o 14:30 bude pobožnosť k úcte Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Uchovávanie Oltárnej sviatosti

V rímskokatolíckej cirkvi sa eucharistia čiže Najsvätejšia sviatosť tiež uchováva v kostoloch (z praktických dôvodov sa uchováva iba Telo Kristovo), a to vo svätostánku (tiež tabernákulum, či menej sanktuárium) v liturgických nádobách. Tieto nádoby majú podľa tvaru a funkcie rozdielne názvy: cibórium – v ňom sa uchovávajú malé hostie, ktoré prijímajú veriaci účastníci bohoslužby, ďalej pyxida (je buď celokovová, nepriehľadná, alebo so skleneným priehľadom, potom sa jej hovorí tiež kustódium) – v nej sa prechovávajú tzv. „veľké hostie“ umiestnené do zvláštneho úchytu nazývaného lunula, ktorá sa vkladá do monštrancie. Tiež sa niekedy do svätostánku dáva priamo monštrancia.

Monštrancia (monstrare = ukázať) alebo ostenzórium je zlatá alebo pozlátená nádoba z ušľachtilého kovu na verejné vystavenie Oltárnej sviatosti. Uprostred monštrancie, medzi sklom je lunula (mesiačik), do ktorej sa vkladá konsekrovaná Hostia.

Monštrancia sa používa pri slávnostných príležitostiach, najmä pri celodennej poklone. Kladie sa zvyčajne na oltár, alebo na nejaký podstavec kvôli lepšej viditeľnosti. Monštrancia sa aj nesie pri procesiách. Najznámejšie sú procesie na sviatok Božieho Tela a na slávnosť Vzkriesenia, večer na Bielu Sobotu.

Monštrancia sa začala používať od 14. storočia. Pôvodne slúžila na vystavenie relikvií svätých.

Sprvu sa totiž eucharistia uchovávala, len kvôli chorým kresťanom, aby tí, ktorí sa nemohli zúčastniť na svätej omši, mohli byť posilnení Kristovým telom, a to buď k uzdraveniu alebo k prechodu zo smrti do večného života (toto posledné sväté prijímanie sa nazýva viatikum, tzv. pokrm na cestu z latinského via – cesta). Až neskôr (za sv. Františka z Assisi) sa začína šíriť úcta klaňanie sa Telu Kristovmu a stým súvisiace snahy o čistotu liturgických plátien a vytvorenie všetkých pravidiel ako uchovávať túto sviatosť.

Jedným z týchto pravidiel je tzv. večné svetlo svietiace v blízkosti svätostánku, ktoré svojím svitom má upozorniť – pokloň sa pred Pánom, ktorý sa dal uväzniť…

Počas stáročí, úcta k eucharistii sa v katolíckej cirkvi prehlbovala, bolo zložených veľa piesní k sláve Najsvätejšej sviatosti (najznámejšia z nich pochádza od sv. Tomáša Akvinského: „Adoro te Devote“ – Klaniam sa Ti vrúcne…), boli zavedené adorácie a procesie a dokonca vznikla Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.

v 23. týždni od 10. júna – do 16. júna 2019.

Bohoslužby

V sobotu o 17:00 a v nedeľu o 15:00 katechéza pre birmovancov.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca, adorácia a ruženec  za diecézu, o. biskupa a jeho úmysel.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sviatok Najsv. Trojice

Zmienka o Trojici sa implicitne objavuje v mnohých biblických požehnaniach, pokynoch a výrokoch: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19).

Výraz „Trojica“ (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo r. 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch Božských osobách – tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní Otcovia 3.a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu Trojjediného Boha, napísali učené traktáty (napr. sv. Augustín De Trinitate) a Prvý nicejský ekumenický koncil v r. 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko – carihradského vyznania viery. Votívne sväté omše (omše za zvláštny úmysel) na úctu Najsvätejšej Trojice sú známe z 8. a 9. storočia. V tomto čase bol už všeobecne rozšírený zvyk ukončiť odriekanie alebo spievanie žalmov chválospevom k Najsvätejšej Trojici: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému …“. V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup – mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170). V r. 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Úsilie bolo zavŕšené úspechom a v r. 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turiciach.

Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Zjavená pravda o Najsvätejšej Trojici bola hneď od začiatku v základoch živej viery Cirkvi najmä prostredníctvom krstu. Trojica je jedna, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“