Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 12. týždni od 25. marca – do 31. marca 2019.

Bohoslužby

Pondelok je dňom ochrany počatého života. O 15:00 bude modlitba korunky k Božiemu milosrdenstvu pri pomníku nenarodených na cintoríne. Biele stužky sú vyjadrením kresťanského postoja v tejto veci.

V piatok o 17:30 a v nedeľu o 14:30 pobožnosť krížovej cesty.

Po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

Zbierka na energie vyniesla 1287,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Na krídlach anjelov

Loreto je pútnické miesto v strednom Taliansku (provincia Ancona). Tamojší mariánsky pútnický kostol stojí na pahorku pri pobreží Jadranského mora. Pôvodne to bol vrch, na ktorom rástol vavrínový háj, ktorý vlastnila pani s menom Laureta. V latinčine je slovom „laurea” nazývaný vavrín. V  bazilike nad morom sa ukrýva kaplnka, ktorú nazývame Domček Božej Matky. Uctieva sa v nej loretánska Madona s Ježiškom v náručí. Figúrka má čiernu farbu.

Stredoveká legenda tvrdí, že v roku 1291, keď sa definitívne ukončili križiacke vojny v Palestíne, murované steny Máriinho domu boli „tajomným anjelským spôsobom“ prenesené najskôr do dnešnej Rijeky v Dalmácii. Nazaretský domček našli údajne drevorubači cestou do práce na kopci Tersato ráno 10. mája roku 1291. Bola to malá kamenná stavba, ktorá tam predtým nestála. Nemala žiadne základy, stála iba na tráve. Vo vnútri sa nachádzal krb, police, stôl, kamenný oltár s krížom a socha Panny Márie s Ježiškom na rukách. Správa o objavení domčeka vyvolala rozruch. Po krátkom čase došlo k náhlemu uzdraveniu ťažko nemocného Alexandra de Giorgi, ktorý sa vraj predtým modlil k tajomstvu zvestovania. Ľuďom odovzdal tento uzdravený muž odkaz Panny Márie, že kamenný domček je vlastne nazaretským domčekom Svätej rodiny. Miestny panovník Mikuláš Franga následne poslal do Nazareta štyroch mužov, aby zistili, čo je na tom pravda. Vrátili sa s tým, že v Nazarete skutočne našli už len základy bez domu a zvyšky odneseného domčeka mali taký istý materiál i rozmery, aký mal domček, ktorý sa u nich objavil. Kostolík na kopci Tersato sa stal okamžite cieľom pútnikov z celej Dalmácie. Dlho tam však nezostal. O pozemok pod Svätým domčekom sa vraj škaredo sporili dvaja muži; iné legendy vravia, že pútnikov prepadávali zbojníci. Anjeli teda dom Svätej rodiny zdvihli a z Dalmácie ho preniesli do Loreta (bolo to v noci z 9. na 10. decembra roku 1294).

Legenda prežila veky a stala sa obľúbeným motívom výtvarníkov. Panna Mária z Loreta bola v roku 1920 vyhlásená pápežom Benediktom XV. za patrónku letcov. Jeden z kardinálov sa vtedy vyjadril, že letci majú byť spojení so Svätým domčekom v Lorete nielen kvôli prastarej tradícii o zázračnom lete anjelov, ale najmä kvôli letu, ktorý podnikol sv. archanjel Gabriel do nazaretského domčeka k Panne Márii. Úlohou letcov je prijať za svoj štýl letu let archanjela Gabriela a z každej svojej misie učiniť posolstvo pokoja, aby sa z každého miesta na svete stále viac šírila radostná zvesť, že Boh si postavil svoj príbytok medzi ľuďmi“.Historické a archeologické výskumy, ktoré boli v posledných desaťročiach vykonané  v sanktuáriu Domčeka Panny Márie, potvrdili starú tradíciu. Kaplnka, ktorá je považovaná za dom Svätej rodiny, bola s najvyššou pravdepodobnosťou ozaj privezená z Palestíny. Výskumy v nazaretskom Chráme zvestovania i v Chráme zvestovania v Lorete potvrdili, že pôvodný dom Ježišovej Matky pozostával z dvoch priestorov. Prvý priestor, jaskyňa vytesaná do skaly, je pod bazilikou v Nazarete. Druhým priestorom domu bola neveľká predná izba pozostávajúca z troch murovaných stien pripojených k otvoru spomínanej jaskyne.Vďaka archívnym výskumom sa podarilo osvetliť i legendu o anjeloch a dnes je všeobecne akceptovaná hypotéza, že steny Máriinho domu boli do Loreta privezené po Stredozemnom mori loďou. Transport však iniciovala šľachtická rodina s menom „Angeli“ (tzn. Anjeli). Dokument zo septembra roku 1294 svedčí, že Niceforo Angeli, panovník z Epíri, pri príležitosti svadby svojej dcéry Ithamar s Filippom z Taranta, štvrtým synom neapolského kráľa Carla II. d´Angio, odovzdal veno, ktorého súčasťou boli „sväté kamene prinesené z Domu našej Panej, Panny, Božej Matky“. (https://www.kolbeweb.sk/single-post/Loreto

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 18. marca – do 24. marca 2019.

Bohoslužby

V piatok o 17:30 a v nedeľu o 14:30 bude pobožnosť krížovej cesty.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Nábožné združenie sv. Jozefa, patróna dobrej smrti

V roku 1913 ho založil bl. Alojz Guanella (1842 – 1915) a schválil pápež sv. Pius X. Cieľom je rozširovať úctu k sv. Jozefovi, patrónovi Cirkvi a dobrej smrti, ako aj usilovať sa o duchovné dielo modlitieb a dobrých skutkov na pomoc zomierajúcim, aby dosiahli milosť večného života. Primárne sídlo združenia sa nachádza v Ríme pri Kostole sv. Jozefa. Členovia združenia, ktorých sú milióny po celom svete, sú účastní na milostiach plynúcich zo svätých omší, ktoré sa každý deň slávia v tomto chráme a na Slovensku každú stredu v Kláštore sv. Jozefa v Kremnických Baniach. Tak isto majú účasť na duchovných dobrách z pokladu svätých omší, svätých prijímaní, modlitieb a kajúcich skutkov lásky tohto apoštolátu, ba sú účastní na milostiach aj po svojej smrti. S dobrým srdcom sa modlia za umierajúcich, spomínajú si na nich pri svätom prijímaní, obetujú za nich dobré skutky a vyprosujú im odpustenie a milosť.

Členom združenia sa môžete stať, ak:

• nahlásite svoje meno a priezvisko do zoznamu v primárnom sídle v Ríme alebo u nás na adrese: Nábožné združenie sv. Jozefa, Kláštor kapucínov, Horný Turček 319, 967 01 Kremnické Bane (viac na www.kapucini.sk).
• sa budete modliť aj viackrát cez deň modlitbu: „Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (túto noc) umierajú.“

Prosba za šťastnú hodinu smrti modlitba svätého Alfonza

Svätý Jozef, ty si mal veľkú milosť, že si odchádzal z tohto sveta v náručí božského Spasiteľa a v prítomnosti svojej panenskej nevesty. Priblíž sa s Ježišom a s Máriou aj k môjmu smrteľnému lôžku, poteš ma a ochráň. Svätý Jozef, pre svoje veľké hriechy zasluhujem si nešťastnú smrť. Ak mi však ty pomôžeš, nebudem zatratený. Ty si bol nielen priateľom, ale aj ochrancom a pestúnom toho, ktorý ma raz bude súdiť. Ježiš ma nezavrhne, keď sa ty za mňa prihovoríš. Po Panne Márii si volím teba, svätý Jozef, za svojho príhovorcu a ochrancu. Sľubujem ti, že po celý čas života, ktorý mi ešte zostáva, budem ťa denne zvláštne uctievať a vzývať. Pre pomoc, ktorú ti Pán Ježiš a Panna Mária v poslednej chvíli tvojho života preukázali, stoj pri mne v hodine mojej smrti, aby som po šťastnom skonaní v tvojom spoločenstve mohol Boha večne chváliť a velebiť. Amen.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 11. marca – do 17. marca 2019.

Bohoslužby

Streda, piatok a sobota sú jarné kántrové dni (pokánie a láska k blížnemu).

V piatok (kántrový deň) o 17:30  pobožnosť krížovej cesty.

V nedeľu o 14:00 pobožnosť  s vyložením Najsvätejšej sviatosti, adorácia bude o 18:00, potom katechéza pre birmovancov.

V nedeľu po druhej sv. omši  katechéza pre prvoprijímajúcich a  rodičov.

V nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na energie.

DUCHOVNÉ SLOVO

Odpustky v pôste

Možnosť získania odpustkov v pôste je takáto:

1. Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred zastaveniami, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Ježiša. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten ,čo vedie pobožnosť.
2. Tí, čo sa pre vážnu prekážku nemôžu zúčastniť na krížovej ceste, môžu získať tie isté odpustky, a to čítaním a rozjímaním o umučení a smrti Ježiša aspoň nejaký čas, napríklad štvrť hodiny.
3. Veriaci, ktorí sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.

Modlitba k Ukrižovanému

Dobrý a preláskavý Ježišu, pred Tvojou tvárou padám na kolená a s celou vrúcnosťou duše Ťa prosím a žiadam: dobrotivo do môjho srdca vtlač city živej viery, nádeje a lásky, ako aj opravdivú ľútosť nad mojimi hriechmi a pevné odhodlanie ich napraviť. Dobrý Ježišu, s veľkým dojatím a bolesťou duše, uvažujem a rozjímam o Tvojich patich ranách. Mám pred očami, čo o Tebe do tvojich úst vložil prorok Dávid: Prebodli mi ruky aj nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti (Ž 22,17).

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 9. týždni od 4. marca – do 10. marca 2019.

Bohoslužby

V pondelok a utorok od 16:00 odprosujúca adorácia k Najsvätejšej sviatosti.

V piatok o 17:30 a v nedeľu o 14:30 bude pobožnosť krížovej cesty.

Streda je dňom prísneho pôstu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Dni pokánia a pôstna disciplína

Kán. 1249 – Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 – Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán. 1251 – Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252 – Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania sa mäsa, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Kán. 97 – § 1. Osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok života, je plnoletá; ak tento vek nedovŕšila, je maloletá.

• 2. Maloletá osoba pred dovŕšením siedmeho roku života sa volá dieťa a považuje sa za takú, ktorá nie je zodpovedná za seba, ale po dovŕšení siedmeho roku sa prezumuje, že je schopná používať rozum.

Pôstna disciplína

schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy.

• 1 – Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
• 2 – Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

1)   zdržovanie sa mäsitého pokrmu,

2)   skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec,

3)   čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút,

4)   skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.

5)   zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 25. februára – do 3. marca 2019.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: streda a piatok od 16:00 do 18:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Marec – mesiac sv. Jozefa

Mnohí, možno tí skôr narodení poznajú a vedia, že mesiac marec je zasvätený úcte k svätému Jozefovi a poznajú aj prostriedky, ako ju praktizovať. Mladšia generácia, ak jej táto prax nebola odovzdaná, to však nevie. A je to veľká škoda, lebo prehliadame tohto najväčšieho zabudnutého svätého a sami seba veľmi ochudobňujeme.

Začína marec a nám sa otvára nová možnosť, šanca viac spoznať svätého Jozefa, jeho krásne, obdivuhodné vlastnosti, čnosti, ktoré môžeme však nielen obdivovať, ale ho v nich aj nasledovať. A nielen to. Môžeme sa zveriť jeho ochrane, príhovoru a potom zakúsiť moc jeho orodovania, silu jeho pomoci.

Prečo vlastne poznáme svätého Jozefa? Čo sa o ňom môžeme dozvedieť? Od neho predsa nemáme v evanjeliách zaznamenané ani jedno slovo. Ale v evanjeliu máme zaznamenané, kým a aký bol svätý Jozef. Jozefa poznáme preto, lebo Boh poslal na svet svojho Syna a vybral pre neho Matku a Pestúna, s ktorým bola Panna Mária zasnúbená – Jozefa. Ako sme mohli počuť v Pastierskom liste nášho otca biskupa Stanislava Stolárika na Nedeľu Svätej rodiny: „Boh sa chcel narodiť a vyrastať v rodine. Tým ju posvätil a urobil ju miestom stretnutia Boha s človekom. Počas svojho života v Nazarete si Ježiš ctil Máriu a Jozefa a ako dieťa, i neskôr ako mladík im bol poslušný (porov. Lk 2, 51-52). Týmto spôsobom poukázal na hodnotu rodiny pri výchove ľudskej osoby. Mária a Jozef vychovávali Dieťa Ježiša predovšetkým svojím vlastným príkladom. Na svojich rodičoch  vnímal krásu viery, lásku k Bohu a jeho zákonu, svätosť života, ktorá sa prejavuje v láske k blížnym. Svätá rodina bola svätou, lebo jej centrom bol Ježiš. Vždy a za každých okolností. Všetko sa „točilo“ okolo neho.“ Ale aby sa toto všetko mohlo uskutočniť, bol potrebný slobodný súhlas dvoch ľudí – Márie a Jozefa. Obidvaja sú úžasne veľkí vo svojom Bohu vyslovenom „áno“. Aby Boh mohol uskutočniť svoje spásne plány, ktoré má s ľuďmi, potrebuje náš slobodný súhlas, ak chceme byť v tomto pláne zapojení a potom aj čerpať z jeho naplnenia.

Je mnoho modlitieb ku svätému Jozefovi, máme novény, ruženec, modlitby v rôznych potrebách, pre rôzne skupiny ľudí – mladých, dospelých, je patrónom dobrej smrti… Keď sa zamyslíme a meditujeme nad možno najznámejšou modlitbou – Litánie k svätému Jozefovi, prídeme na to, že niet človeka, ktorému  by svätý Jozef nechcel, nevedel, či nemohol pomôcť. Jeho príhovor je mocný u Ježiša. Ježiš vypočúva orodovanie svojho pestúna, ochrancu, ktorý sa o neho a Jeho Matku s toľkou láskou a oddanosťou staral.

Začína marec, mesiac, ktorý pápež Lex XIII. odporúčal prežívať ako mesiac úcty k sv. Jozefovi. A ten istý pápež nariadil, aby sa po októbrovom ruženci modlila modlitba k sv. Jozefovi s názvom  K tebe sa utiekame. Aj z uvedených dôvodov sme sa 14. októbra 2017, po zasvätení diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, pomodlili s veľkou dôverou túto, nižšie uvedenú modlitbu k svätému Jozefovi, aby spolu s Pannou Máriou chránil našu diecézu. Táto modlitba je aktuálna aj v našich časoch, pre každého. Využijeme veľkú príležitosť priblížiť sa k Bohu aj v tomto pôstnom čase prostredníctvom úcty k svätému Jozefovi?

(http://www.burv.sk/2018/03/01/marec-mesiac-sv-jozefa/)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 18. februára – do 24. februára 2019.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý Polykarp zo Smyrny, biskup a mučeník

Sviatok: 23. február
Sv. Polykarp sa narodil v roku 69 pravdepodobne v nežidovskej gréckej zámožnej rodine v prímorskom meste Smyrna (terajší Izmír v západnom Turecku). Bol žiakom apoštolov a veľmi dobre sa poznal s mnohými, ktorí videli Pána Ježiša. Podľa cirkevného spisovateľa Tertuliána apoštol Ján, ktorý bol biskupom v Efeze neďaleko Smyrny, ustanovil Polykarpa za biskupa v Smyrne. To sa udialo okolo roku 100. Ignác Antiochijský, ktorý bol umučený roku 107, svedčí o Polykarpovi ako o dobrom pastierovi s nezlomnou vierou. V Smyrne účinkoval asi 70 rokov. Kresťania ho mali vo veľkej úcte a obľube. Neúnavne pracoval na obrátení Židov i pohanov, úzkostlivo dbal na čistotu viery. Historik Euzébius spomína, že Polykarp spolu s pápežom sv. Anicétom rokoval o otázke Veľkej noci, keďže tento sviatok sa slávil na Východe inokedy ako na Západe. Bolo to niekedy na prelome rokov 154 a 155 v Ríme. Otázka sa síce vtedy nevyriešila, no obaja sa rozišli v pokoji.

O Polykarpovej mučeníckej smrti existuje záznam v podobe spisu „Umučenie Polykarpa“, ktorý je najstarším dokumentom z diela „Acta Martyrum“ (Skutky mučeníkov). Napísal ho očitý svedok. Podľa tohto spisu bol Polykarp už veľmi starý, keď v Ázii vypuklo prenasledovanie kresťanov. Pohania sliedili zvlášť po ňom. Vedeli, že on má „na svedomí“ obrátenie mnohých pohanov na kresťanskú vieru. Polykarp chcel zostať v meste, no na naliehanie veriacich odišiel do neďalekej dediny, kde sa ukrýval. Veriaci ho nechceli stratiť, tak bdeli nad jeho životom viac ako on sám. Pohania ho však predsa vysliedili. V poslednej chvíli ešte mohol ujsť, no nespravil to. Sám vyšiel v ústrety vojakom, ktorí sa sami zahanbili, že prišli toľkí, aby chytili slabého starca. Na jeho žiadosť mu dali ešte dve hodiny na modlitbu, potom ho vysadili na somára a viedli do mesta. Cestou stretli mestského sudcu, ktorý ho vzal k sebe na voz. Nahovárali ho, aby sa zriekol Krista. No napriek surovým slovám a fyzickým úderom Polykarp sa nepodvolil. Keď ho priviedli do amfiteátra, prokonzul mu povedal: „Potup Krista a prepustím ťa!“ No Polykarp mu vtedy povedal pamätné slová: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mu teraz mohol rúhať?“ Po rozličných vyhrážkach ho prokonzul – aj na žiadosť pohanských divákov dal upáliť. Stalo sa to 23. februára roku 155. Veriaci ho hneď po smrti mali vo veľkej úcte. Kde sú uložené jeho pozostatky, nevieme.

V Umučení Polykarpa sa po prvýkrát spomína pojem „katolícka“ cirkev (vo význame pravoverná). Robí sa tam aj rozdiel medzi úctou k svätým a klaňaním sa, ktoré patrí jedine Bohu. Spomína sa aj uctievanie mučeníkov, ktoré sa robilo v deň ich umučenia (narodenia pre nebo).

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 7. týždni od 11. februára – do 17. februára 2019.

Bohoslužby

Pondelok pri sv. omši bude pomazanie chorých, od 17:00 možnosť pristúpiť ku sv. spovedi.

V sobotu po sv. omši adorácia za diecézu, biskupa a diecézny úmysel. O 17:00 stretnutie nad evanjeliom sv. Marka.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

                                          DUCHOVNÉ SLOVO    

Sviatosť pomazania chorých

má udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti, súvisiace s chorobou alebo starobou. Prijať sväté pomazania má veriaci už vtedy, keď je vážnejšie chorý.Podstata slávenia tejto sviatosti spočíva v pomazaní chorého posväteným olejom na čelo a ruky (v rímskom obrade), ale aj na iné časti tela (vo východnom obrade) a vo sviatostných slovách, ktoré sprevádzajú pomazania.

Účinky sviatostného pomazania, ktoré človek prijíma, sú:

• Zjednotenie trpiaceho s Kristovým umučením pre vlastné dobro chorého i pre dobro celej Cirkvi;
• Posilnenie, pokoj, odvaha kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
• Odpustenie hriechov, ak chorý už nemohol prijať sviatosť pokánia; návrat zdravia, ak to zodpovedá duchovnej spáse;
• Príprava na prechod do večného života.

„Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ (Jak 5, 14-15)

Človek prijať sviatosť pomazania chorých aj viac ráz v živote, dokonca aj opakovane počas tej istej choroby, ak sa zdravotný stav človeka zhorší alebo ak sa u starého človeka stupňuje slabosť. (Pokladať sviatosť pomazania chorých za sviatosť umierajúcich sa prieči slovám svätého apoštola Jakuba (Jak 5, 14-15), ktorý hovorí o možnom uzdravení, a je to v rozpore aj s modlitbami Cirkvi pri pomazaní, v ktorých je reč o možnosti návratu chorého k jeho predošlým prácam.)

Nielen kňazi, ale i príbuzní a ostatní veriaci by mali povzbudzovať chorých na prijatie tejto sviatosti, poučovať ich o zmysle ľudskej choroby v tajomstve spásy a nabádať ich, aby spájali svoje utrpenie s trpiacim Kristom. Chorí majú cítiť, že nie sú sami, ani zbytoční, ani na ťarchu, ale že ich utrpenie má význam, lebo svojimi obetami môžu spolupracovať na duchovnej obnove svojej rodiny, farnosti i Cirkvi.

Ak je chorý v nebezpečenstve smrti, o to naliehavejšou povinnosťou príbuzných či veriacich z cirkevného spoločenstva je zavolať kňaza. Prirodzene, že je lepšie zavolať kňaza skôr, aby mohol chorý prijať sviatosti pri plnom vedomí, no keď sa to nestihne a chorý je už v stave agónie, aj vtedy je potrebné kňaza zavolať. Hoci sa už dotyčný nemôže spovedať, kňaz s ním vzbudí ľútosť, dá mu rozhrešenie a udelí mu úplne odpustky. Vyslúžením sviatosti pomazania chorých mu môže sprostredkovať osobitnú Božiu milosť – odpustenie hriechov, ak to chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia – ktorá pôsobí aj vtedy, ak sa táto sviatosť udeľuje človekovi v bezvedomí. Pôsobenie Božej milosti je o to silnejšie, ak dotyčný má habituálny úmysel, to znamená, že v živote si vzbudil a neodvolal túžbu zomrieť ako veriaci, zmierený s Bohom.

Keď je už jasné, že dotyčný zomrel, vtedy kňaz nemôže vyslúžiť sviatosť pomazania chorých, ale do určitého času od okamihu smrti môže dať zomrelému podmienečné rozhrešenie. V prípade, že od smrti človeka uplynul dlhší čas, kňaz môže prísť do rodiny zosnulého na pastoračnú návštevu, ktorej cieľom je pomodliť sa za spásu jeho duše a povzbudiť pozostalých v nádeji na opätovné stretnutie s ním vo večnosti.

V situácii blížiacej sa smrti je dôležité aj sväté prijímanie, ktoré zomierajúci prijíma ako viatikum – pokrm na cestu do večnosti. Prijatie Eucharistie počas prechodu z pozemského do večného života má pre zomierajúceho osobitný význam, lebo z nej pramení nádej, že kto je Kristovo telo a pije jeho krv, obsiahne večný život a Pán ho vzkriesi v posledný deň.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 6. týždni od 4. februára – do 10. februára 2019.

Bohoslužby

V sobotu o 17:30 bude katechéza pre birmovancov.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Svätí Pavol Miki a spoločníci, japonskí mučeníci ( 6. február )

Do Japonska uviedol evanjelium roku 1549 veľký misionár z jezuitskej rehole sv. František Xaverský. Jeho rehoľní spolubratia úspešne pokračovali v misionárskej práci, takže roku 1587 bolo v Japonsku už vyše 200 tisíc katolíkov. Ich hlavným strediskom bolo mesto Nagasaki. Hlavní vladári, šoguni, boli sprvoti priaznivo naklonení kresťanstvu, najmä keď videli, že jezuitskí misionári rešpektujú japonskú kultúrnu tradíciu a pomáhajú ju rozvíjať. Ale odrazu roku 1587 šogun Tojotomi Hidejoši, nazývaný aj Taikosama, zmenil svoj postoj; zakázal šíriť kresťanstvo a vypovedal z krajiny všetkých misionárov. Spočiatku však nenaliehal na dôsledné plnenie tohto rozhodnutia. Preto iba časť jezuitských misionárov odišla; ostatní pokračovali ticho a nenápadne v misionárskej práci. Roku 1593 prišli do Japonska z Filipín niektorí františkánski misionári. Boli veľmi horliví a obetaví, ale azda trochu neprezieraví. Kázali verejne a vystupovali veľmi nápadne. V iných okolnostiach mohla byť takáto metóda veľmi dobrá, ale na nepriateľského šoguna a jeho radcov pôsobila provokatívne. Keď sa k tomu pridali ešte neúspechy v kórejskej vojne a zvýšenie napätia medzi Japonskom a Španielskom na jeseň 1596, šogun Hidejoši začal otvorené prenasledovanie kresťanov. 9. decembra toho istého roku uväznili v meste Osake šesť františkánov a troch jezuitov. V meste Meaku k nim pripojili 31. decembra pätnásť horlivých japonských veriacich. Tam sa začalo aj ich mučenie: všetkým odrezali ľavé ucho a potom ich na vozoch prevážali medzi zástupmi ľudí. Kresťanov to malo zastrašiť, kým nepriatelia zas mali možnosť vyvŕšiť sa na bezbranných obetiach. Súčasný kronikár však poznamenáva, že medzi zástupom bolo veľa kresťanov, ktorých pohľad na statočných mučeníkov upevnil vo viere. Z mesta Meaka viedli 24 zajatcov do Nagasaki, kde mali byť popravení. Dvaja milosrdní a odvážni veriaci sa im rozličnou pomocou usilovali uľahčiť poslednú cestu. Strážcom sa to nepáčilo; oboch chytili a pripojili k ostatným väzňom. Takto ich priviedli do Nagasaki dvadsiatich šiestich. Pre úplnosť tu uvádzame ich mená. Šiesti františkáni boli: Peter Baptista, Martin d’Aguirre, František Blanco, Filip Las Casas, František de San Miguel, Gonzales García. Styria pochádzali zo Španielska, Filip Las Casas z Mexika a Gonzales García z východoindického ostrova Bazain. Traja jezuiti: Pavol Miki, Ján Soan de Gotó a Jakub Kisai pochádzali z Japonska. Pavol Miki bol nielen prvým japonským jezuitom (vstúpil do rehole roku 1586), ale aj vôbec prvým rehoľníkom tejto krajiny. Jeho dvaja spoločníci neboli pred uväznením priamo rehoľníci, ale iba blízki jezuitskí spolupracovníci. Chceli však vstúpiť do rehole a pred smrťou zložili rehoľné sľuby. Sedemnásti laickí veriaci boli tiež všetci Japonci a patrili do tretieho rádu sv. Františka Asiského. Boli to: Kosimo Takeja, Michal Kozaki a jeho syn Tomáš, Pavol Ibarki, katechéta Lev Karasumo, jedenásťročný chlapec Ľudovít a trinásťročný Anton, Matej, Bonaventúra, lekár Joachim Sakkakibara, lekár František z Meaka, Tomáš Idauki, Ján Konoja, Gabriel de Duisko, katechéta Pavol Suzuki, František Fahelante a Peter Sukagiro. 5. februára 1597 ich všetkých vyviedli na vŕšok, ktorý sa teraz volá “Svätý vŕšok”, a tam ich pripútali na kríže. Všetci si počínali statočne, modlili sa, spievali a povzbudzovali kresťanov k vytrvalosti. Zvlášť hrdinsky si počínal jezuita Pavol Miki. Keď visel na kríži, silným hlasom sa obrátil na zástup, ktorý bol okolo: “V rozsudku sa hovorí, že odsúdenci prišli do Japonska z Filipín. Ale ja som neprišiel z inej krajiny; veď som pravý Japonec. Jediný dôvod, prečo ma idú zabiť, je, že som vyučoval Kristovu náuku. Ďakujem Bohu, že za toto zomieram… Chcem vám všetkým ešte raz povedať: Proste Krista, aby vám pomohol byť šťastnými. Ja poslúcham Krista. Podľa jeho príkladu odpúšťam prenasledovateľom… Prosím Boha, aby sa nad všetkými zmiloval, a dúfam, že moja krv spŕchne na mojich spolurodákov ako úrodný dážď.” Všetkých popravili typickým japonským spôsobom: každému prebodli hrudník dvoma kopijami, a to krížom z jednej i z druhej strany.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 5. týždni od 28. januára – do 3. februára 2019.

Bohoslužby

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:15 fatimská pobožnosť. Pri sv. omši požehnanie sviec, o 17:30 adorácia za rodiny.

Spovedanie pred prvým piatkom:  Streda a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V nedeľu na záver omše bude spoločné svätoblažejské požehnanie, o 14:30 premienka, modlitba sv. ruženca  a odprosenie Božského Srdca. Po pobožnosti individuálne svätoblažejské požehnanie.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätoblažejské požehnanie

Nezaručená povesť rozpráva, že jedna vdova s plačom priniesla k Blažejovi svoje dieťa, ktorému zostala trčať v hrdle rybia kosť, a prosila ho o pomoc. Blažej sa vrúcne pomodlil, požehnal dieťa a chlapec sa uzdravil. Po jeho smrti sa tiež diali zázraky uzdravenia. Vyvinula s tradícia, že na sviatok sv. Blažeja (3. februára) sa udeľuje požehnanie sv. Blažeja – požehnanie hrdla. Sv. Blažej patril medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. Je veľmi uctievaný. Len v samotnom Ríme je päť kostolov zasvätených práve jemu.

Život sv. Blažeja bol opísaný veľmi neskoro po jeho smrti. Je to napísané skôr formou legendy, fakty sú teda nezaručené. Podľa nej bol Blažej nielen biskupom v Sebaste v Arménsku (dnes Sivas v Turecku), ale aj lekárom. Spoluvládcovia cisára Konštantína, ktorý dal kresťanom slobodu, ju nerešpektovali a prenasledovali kresťanov ďalej. Kvôli tomu sa aj biskup Blažej utiahol skalnej jaskyne. Legenda hovorí, že keď poľovníci usporiadali lov, zvieratá utekali jedným smerom, a to práve k jaskyni biskupa Blažeja, ktorý tam žil ako pustovník, jedinou spoločnosťou mu boli zvieratá. Poľovníci ho takto objavili a udali. Vladár vydal rozkaz, aby ho priviedli pred súd. Námestník Agrikolas ho vyzval, aby obetoval modlám. Keď to nespravil, sudca ho dal priviazať k stĺpu a bičovať. Potom ho odvliekli do väzenia a v r. 316 odsúdili na smrť.

Požehnanie hrdla je azda najrozšírenejším požehnaním, ktoré sa spája s týmto svätým biskupom a mučeníkom, ktorý bol podľa tradície lekárom a pomáhal ľuďom pri liečení chorôb.

Požehnanie sa udeľuje individuálne alebo spoločne, podľa uváženia kňaza. Toto požehnanie nahrádza záverečné požehnanie v omši, ak sa udeľuje po modlitbe po prijímaní. Obrad sa začne požehnaním sviec. Sviece na svätoblažejské požehnanie sa požehnávajú po homílii alebo po modlitbe po prijímaní.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 4. týždni od 21. januára – do 27. januára 2019.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

V nedeľu o 15:00 katechéza pre birmovancov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý František Saleský

(* 21. august 1567, zámok Sales pri Annecy – † 28. december 1622, Lyon)

bol katolícky teológ, spisovateľ, mystik, biskup a učiteľ cirkvi. Jeho spisy o duchovnom živote (Návod ku zbožnému životu alebo Filotea; Duchovné rozhovory; Traktát o Božej láske alebo Teotimus) patria ku klasike francúzskej mystiky i literatúry 17. storočia a mali veľký vplyv na katolícku spiritualitu novej doby. Jeho sviatok sa slávi 24. januára.

Modlitba v starobe od sv. Františka Saleského

Pane, ty vieš lepšie ako ja, že zo dňa na deň starnem a jedného dňa budem starý.

Chráň ma pred myšlienkou, že musím pri každej príležitosti a ku každej téme niečo povedať.

Zbav ma veľkej snahy chcieť dávať do poriadku záležitosti druhých ľudí.

Nauč ma, aby som bol rozvážny a ochotný pomáhať, ale aby som pri tom nevŕtal a nerozkazoval.

Nauč ma, aby som dokázal mlčky znášať svoje choroby a ťažkosti. Pribúda ich a vôľa o nich hovoriť rok Čo rok rastie.

Netrúfam s\ prosiť, aby si mi dal dar s radosťou počúvať druhých, keď opisujú svoje choroby, ale nauč ma trpezlivo ich znášať.

Tiež sa neodvažujem prosiť o lepšiu pamäť, len o trochu väčšiu skromnosť a menšiu istotu, keď sa moja pamäť nezhoduje s ich pamäťou.

Nauč ma tej obdivuhodnej múdrosti vedieť sa tiež mýliť.

Pomôž mi, aby som bol, ako je to len možné, láskavý. Starý mrzút je korunné dielo diablovo.

Nauč ma u iných odhaľovať nečakané schopnosti a daj mi krásny dar, aby som tiež dokázal zmieniť sa o nich.

Mám vrásky a Šedivé vlasy. Nechcem si sťažovať, ale tebe, Pane, to hovorím, že sa bojím staroby. Je mi tak, ako keby som sa musel rozlúčiť, nemôžem zastaviť čas. Cítim, ako zo dňa r\a deň strácam silu a prichádzam o bývalú krásu.

Bol som pyšný na to, že sa ešte stále môžem merať s mladými. Teraz cítim a uznávam, že už nie som toho schopný. Bol by som smiešny, keby som sa o to pokúšal.

Ale ty, Pane, hovoríš: „Kto verí vo mňa, tomu narastú krídla ako orlovi.”

ba] môjmu srdcu silu, aby som prijal život tak, ako ho ty riadiš. Nie mrzútsky, nie ľútostivo, nie so skleslou náladou, nie ako odchádzajúci, ale ako vďačný a pripravený ku všetkému, k Čomu ma ty ešte povoláš.

A k tomu mi daj všetku silu srdca. Amen.