Farnosť Poproč

v 25. týždni od 24. júna – do 30. júna 2019.

Bohoslužby

V piatok pri verejnej modlitbe Najmilší Ježišu možno získať úplné odpustky.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude poďakovanie na konci školského roka.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Bazilika sv. Petra v Ríme

Podľa tradície sv. apoštola Petra pochovali hneď po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavla na Ostijskej ceste. Vatikánsky vŕšok sa vtedy nachádzal za hradbami mesta. Na rozkaz cisára Konštantína Veľkého vystavali v roku 324 nad hrobom sv. Petra veľký chrám.

V polovici 15. storočia hrozilo, že táto prvá bazilika sa zrúti, a tak sa pápež Mikuláš V. rozhodol odstrániť ju a na jej mieste postaviť novú. Stavbu začal stavať Bernardo Rosselino v roku 1452. Po smrti sa práce zastavili. Pokračovali až v roku 1506. Vtedy pápež Július II. požehnal základný kameň baziliky, ktorú projektoval Bramante. Chrám mal mať tvar rovnoramenného gréckeho kríža. Po smrti Bramanteho sa stavby ujal Rafael. Ten chcel pozmeniť pôdorys do tvaru latinského kríža (s dlhším dolným ramenom). Následne po ňom sa Michelangelo vrátil k podobe gréckeho kríža. Pri projekte kupoly sa inšpiroval florentskou Bruneleschiho kupolou. Pod Michelangelovým vedením stavba rýchlo napredovala. Po jeho smrti (1564) kupolu dokončili architekti Vignola, della Porta a Fontana, ktorí sa však od pôvodných nákresov odchýlili. Pápež Pavol V., ktorého meno je vytesané na fasáde baziliky, sa vrátil k tvaru latinského kríža.

Bazilika bola posvätená 18. novembra 1626, na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu. Posvätil ju pápež Urban VIII. Chrám sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. Stavali ho sto rokov. Jeho dĺžka je 187 metrov (s portikom 211,5 m), šírka 137 metrov, kupola sa týči do výšky 119 metrov. Celková plocha vnútorného priestoru je 21 000 m2. V chráme sa nachádza 44 oltárov, v podzemí je ich ďalších 11, v sakristii 3. Ďalej je tam 40 bronzových, 96 mramorových, 161 travertínových a 90 sadrových sôch; 229 mramorových stĺpov, 16 bronzových a 503 travertínových.

Mnoho pozostatkov mučeníkov, pápežov a svätých sa nachádza sčasti v samotnom chráme a sčasti v kryptách. Hrob sv. Petra sa nachádza pod hlavným oltárom. Pred chrámom sa nachádza nádherná a mohutná Berniniho kolonáda. Pozostáva z 284 stĺpov v štyroch radoch a dvoch polkruhoch. Na vrchu sa nachádza 164 sôch. Je postavená do tvaru elipsy so šírkou 240 metrov.

v 24. týždni od 17. júna – do 23. júna 2019.

Bohoslužby

Vo štvrtok o 15:00 korunka k Božiemu milosrdenstvu a adorácia Najsvätejšej sviatosti do večernej sv. omše.

V nedeľu o 14:30 bude pobožnosť k úcte Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Uchovávanie Oltárnej sviatosti

V rímskokatolíckej cirkvi sa eucharistia čiže Najsvätejšia sviatosť tiež uchováva v kostoloch (z praktických dôvodov sa uchováva iba Telo Kristovo), a to vo svätostánku (tiež tabernákulum, či menej sanktuárium) v liturgických nádobách. Tieto nádoby majú podľa tvaru a funkcie rozdielne názvy: cibórium – v ňom sa uchovávajú malé hostie, ktoré prijímajú veriaci účastníci bohoslužby, ďalej pyxida (je buď celokovová, nepriehľadná, alebo so skleneným priehľadom, potom sa jej hovorí tiež kustódium) – v nej sa prechovávajú tzv. „veľké hostie“ umiestnené do zvláštneho úchytu nazývaného lunula, ktorá sa vkladá do monštrancie. Tiež sa niekedy do svätostánku dáva priamo monštrancia.

Monštrancia (monstrare = ukázať) alebo ostenzórium je zlatá alebo pozlátená nádoba z ušľachtilého kovu na verejné vystavenie Oltárnej sviatosti. Uprostred monštrancie, medzi sklom je lunula (mesiačik), do ktorej sa vkladá konsekrovaná Hostia.

Monštrancia sa používa pri slávnostných príležitostiach, najmä pri celodennej poklone. Kladie sa zvyčajne na oltár, alebo na nejaký podstavec kvôli lepšej viditeľnosti. Monštrancia sa aj nesie pri procesiách. Najznámejšie sú procesie na sviatok Božieho Tela a na slávnosť Vzkriesenia, večer na Bielu Sobotu.

Monštrancia sa začala používať od 14. storočia. Pôvodne slúžila na vystavenie relikvií svätých.

Sprvu sa totiž eucharistia uchovávala, len kvôli chorým kresťanom, aby tí, ktorí sa nemohli zúčastniť na svätej omši, mohli byť posilnení Kristovým telom, a to buď k uzdraveniu alebo k prechodu zo smrti do večného života (toto posledné sväté prijímanie sa nazýva viatikum, tzv. pokrm na cestu z latinského via – cesta). Až neskôr (za sv. Františka z Assisi) sa začína šíriť úcta klaňanie sa Telu Kristovmu a stým súvisiace snahy o čistotu liturgických plátien a vytvorenie všetkých pravidiel ako uchovávať túto sviatosť.

Jedným z týchto pravidiel je tzv. večné svetlo svietiace v blízkosti svätostánku, ktoré svojím svitom má upozorniť – pokloň sa pred Pánom, ktorý sa dal uväzniť…

Počas stáročí, úcta k eucharistii sa v katolíckej cirkvi prehlbovala, bolo zložených veľa piesní k sláve Najsvätejšej sviatosti (najznámejšia z nich pochádza od sv. Tomáša Akvinského: „Adoro te Devote“ – Klaniam sa Ti vrúcne…), boli zavedené adorácie a procesie a dokonca vznikla Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.

v 23. týždni od 10. júna – do 16. júna 2019.

Bohoslužby

V sobotu o 17:00 a v nedeľu o 15:00 katechéza pre birmovancov.

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k úcte Božského Srdca, adorácia a ruženec  za diecézu, o. biskupa a jeho úmysel.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sviatok Najsv. Trojice

Zmienka o Trojici sa implicitne objavuje v mnohých biblických požehnaniach, pokynoch a výrokoch: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19).

Výraz „Trojica“ (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo r. 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch Božských osobách – tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní Otcovia 3.a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu Trojjediného Boha, napísali učené traktáty (napr. sv. Augustín De Trinitate) a Prvý nicejský ekumenický koncil v r. 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko – carihradského vyznania viery. Votívne sväté omše (omše za zvláštny úmysel) na úctu Najsvätejšej Trojice sú známe z 8. a 9. storočia. V tomto čase bol už všeobecne rozšírený zvyk ukončiť odriekanie alebo spievanie žalmov chválospevom k Najsvätejšej Trojici: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému …“. V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup – mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170). V r. 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Úsilie bolo zavŕšené úspechom a v r. 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turiciach.

Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Zjavená pravda o Najsvätejšej Trojici bola hneď od začiatku v základoch živej viery Cirkvi najmä prostredníctvom krstu. Trojica je jedna, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 22. týždni od 3. júna– do 9. júna 2019.

Bohoslužby

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca.

V nedeľu o 14:30 slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.

Streda, piatok a sobota sú letné kántrové dni (za jednotu kresťanov a za duchovné povolania).

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Novény II.

Novény sa zvyčajne spájajú s liturgickými sviatkami, no nemusí to tak byť vždy. Často sa modlíme novény za úmysly, ktoré sa vyskytnú v priebehu života. Blahoslavený pápež Ján XXIII. v predvečer Druhého vatikánskeho koncilu prosil všetky farnosti na svete, aby sa slávnostne modlili novénu k Duchu Svätému. Nie vždy sa takáto potreba vyliatia Ducha Svätého zhoduje s cirkevným kalendárom!

Blahoslavená Matka Terézia z Kalkaty učila svoje sestry, aby sa vo chvíľach veľkej núdze modlili „expresnú novénu“ – deväťkrát zopakovali obľúbenú mariánsku modlitbu Memorare: Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen. Matka Terézia si všimla, že po ukončení takýchto novén sa im dostalo veľa milostí. (Všeobecne sa o nich hovorí, že nimi „klopeme na nebo“.)

Je dobré, ak máme pri modlitbe deviatnika na pamäti základy kresťanskej modlitby. K Bohu prichádzame so svojou potrebou; upriamujeme k nemu svoju myseľ i srdce; a prosíme ho o dobré veci. Mali by sme si dať pozor, aby sme modlitbu nebrali ako niečo mechanické či magické. Nemáme meniť Božie zmýšľanie; Boh sa nemení. Skôr naopak – práve pri modlitbe Boh s obľubou mení spôsob, ako rozmýšľame my. Tým nechcem tvrdiť, že modlitba je neúčinná. Ako som už spomenul v predošlej kapitole, Boh nám niekedy dáva to, čo chceme, aby sme rástli v dôvere a naučili sa prosiť ho o to, čo potrebujeme.

V určitých kruhoch je moderné vysmievať sa ľudovej zbožnosti. Tomu by som sa chcel vyhnúť. Roky ma naučili, že jednoduchá viera ide často oveľa hlbšie ako teologické kurzy na univerzitnom stupni.

Prostredníctvom emailu sa ku mne dostalo mnoho deviatnikov a z kostola som zozbieral dostatok všelijakých textov na to, aby som vedel, že je predsa len potrebné slovko výstrahy. Hlboko ma bolí, keď niekto rozširuje niečo, čo nazýva „zaručene účinná novéna“. Je jasné, že v istom zmysle je zaručená každá novéna. Boh vypočuje a odpovie na každú modlitbu, a to tak, aby to bolo pre nás čo najlepšie. Ale výraz „zaručene účinná“ nahráva domnienke, že Boha možno nejako riadiť či manipulovať. Navyše, ku kríze viery môžu dospieť tí, ktorí uveria, že zaručene dostanú, čo chcú, presne tak, ako to chcú. Už v druhom storočí sa severoafrický spisovateľ Tertulián obával o kresťanov, ktorých modlitba sa zmenila na poveru – rovnako ako to bolo u pohanov. Namiesto úsilia hľadať Božiu vôľu pozerajú na modlitby ako na spôsob, akým možno manipulovať božstvo. Mali by sme si dávať pozor, aby sme sa nemodlili týmto spôsobom. Ani by sme nemali podporovať modlitbu, ktorá by do omylu uviedla ľudí málo poučených vo viere. „Zaručené“ je lepšie ponechať na recepty na cukrovinky ako na novény!

Skutky apoštolov nám pripomínajú obdobie po Kristovom nanebovstúpení, keď sa apoštoli na jeho príkaz vrátili do hornej siene a zotrvávali na modlitbách s Ježišovou matkou a bratmi a sestrami v jednoduchom spoločenstve, ktoré bolo prvým jadrom Cirkvi (porov. Sk 1, 12 – 14). Cirkev každý rok po nanebovstúpení prežíva túto prvú novénu – novénu k Duchu Svätému. Apoštoli zhromaždení v hornej sieni s Kristovou matkou sa modlia o naplnenie prísľubu, ktorý im dal vzkriesený Kristus. „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Táto prvá apoštolská novéna k Duchu Svätému je vzorom každoročného slávenia v Cirkvi.

(Slovo medzi nami 2010/4)