Monthly Archives: február 2019

FARSKÉ OZNAMY

Kostol v zimeRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 25. februára – do 3. marca 2019.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 7. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Michala Štovčíka,
25.februára v Cezročnom období   výročná
     
Utorok Utorok 7. týždňa 18:00 Sv. omša za Božie požehnanie
26.februára v Cezročnom období   rod. Štobrovej
     
Streda Streda 7. týždňa 09:30 ad int. celebrantis
27.februára v Cezročnom období  
     
Štvrtok Štvrtok 7. týždňa 07:00 Sv. omša za ✟ Jozefa, Margitu
28.februára v Cezročnom období   a rodičov
     
Piatok Piatok 7. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Imricha Urbančíka,
1.marca v Cezročnom období   mesačná
     
Sobota Panny Márie v sobotu 07:30 Sv. omša za  kňazské a rehoľné
2.marca     povolania
     
Nedeľa Ôsma  nedeľa 08:00 Sv. omša za ružencové bratstvo
3.marca v Cezročnom období 10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  14:30 POBOŽNOSŤ (slávnostný ruženec,
odprosenie Božského Srdca, premienka)
Lektori  Božieho Slova    
Nedeľa Ôsma  nedeľa 08:00 Z. Berciková
  v Cezročnom období 10:00 L. Grácová, Z. Grácová
   

 

Spovedanie pred prvým piatkom: streda a piatok od 16:00 do 18:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Marec – mesiac sv. Jozefa

 

Mnohí, možno tí skôr narodení poznajú a vedia, že mesiac marec je zasvätený úcte k svätému Jozefovi a poznajú aj prostriedky, ako ju praktizovať. Mladšia generácia, ak jej táto prax nebola odovzdaná, to však nevie. A je to veľká škoda, lebo prehliadame tohto najväčšieho zabudnutého svätého a sami seba veľmi ochudobňujeme.

Začína marec a nám sa otvára nová možnosť, šanca viac spoznať svätého Jozefa, jeho krásne, obdivuhodné vlastnosti, čnosti, ktoré môžeme však nielen obdivovať, ale ho v nich aj nasledovať. A nielen to. Môžeme sa zveriť jeho ochrane, príhovoru a potom zakúsiť moc jeho orodovania, silu jeho pomoci.

Prečo vlastne poznáme svätého Jozefa? Čo sa o ňom môžeme dozvedieť? Od neho predsa nemáme v evanjeliách zaznamenané ani jedno slovo. Ale v evanjeliu máme zaznamenané, kým a aký bol svätý Jozef. Jozefa poznáme preto, lebo Boh poslal na svet svojho Syna a vybral pre neho Matku a Pestúna, s ktorým bola Panna Mária zasnúbená – Jozefa. Ako sme mohli počuť v Pastierskom liste nášho otca biskupa Stanislava Stolárika na Nedeľu Svätej rodiny: „Boh sa chcel narodiť a vyrastať v rodine. Tým ju posvätil a urobil ju miestom stretnutia Boha s človekom. Počas svojho života v Nazarete si Ježiš ctil Máriu a Jozefa a ako dieťa, i neskôr ako mladík im bol poslušný (porov. Lk 2, 51-52). Týmto spôsobom poukázal na hodnotu rodiny pri výchove ľudskej osoby. Mária a Jozef vychovávali Dieťa Ježiša predovšetkým svojím vlastným príkladom. Na svojich rodičoch  vnímal krásu viery, lásku k Bohu a jeho zákonu, svätosť života, ktorá sa prejavuje v láske k blížnym. Svätá rodina bola svätou, lebo jej centrom bol Ježiš. Vždy a za každých okolností. Všetko sa „točilo“ okolo neho.“ Ale aby sa toto všetko mohlo uskutočniť, bol potrebný slobodný súhlas dvoch ľudí – Márie a Jozefa. Obidvaja sú úžasne veľkí vo svojom Bohu vyslovenom „áno“. Aby Boh mohol uskutočniť svoje spásne plány, ktoré má s ľuďmi, potrebuje náš slobodný súhlas, ak chceme byť v tomto pláne zapojení a potom aj čerpať z jeho naplnenia.

Je mnoho modlitieb ku svätému Jozefovi, máme novény, ruženec, modlitby v rôznych potrebách, pre rôzne skupiny ľudí – mladých, dospelých, je patrónom dobrej smrti… Keď sa zamyslíme a meditujeme nad možno najznámejšou modlitbou – Litánie k svätému Jozefovi, prídeme na to, že niet človeka, ktorému  by svätý Jozef nechcel, nevedel, či nemohol pomôcť. Jeho príhovor je mocný u Ježiša. Ježiš vypočúva orodovanie svojho pestúna, ochrancu, ktorý sa o neho a Jeho Matku s toľkou láskou a oddanosťou staral.

Začína marec, mesiac, ktorý pápež Lex XIII. odporúčal prežívať ako mesiac úcty k sv. Jozefovi. A ten istý pápež nariadil, aby sa po októbrovom ruženci modlila modlitba k sv. Jozefovi s názvom  K tebe sa utiekame. Aj z uvedených dôvodov sme sa 14. októbra 2017, po zasvätení diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, pomodlili s veľkou dôverou túto, nižšie uvedenú modlitbu k svätému Jozefovi, aby spolu s Pannou Máriou chránil našu diecézu. Táto modlitba je aktuálna aj v našich časoch, pre každého. Využijeme veľkú príležitosť priblížiť sa k Bohu aj v tomto pôstnom čase prostredníctvom úcty k svätému Jozefovi?

(http://www.burv.sk/2018/03/01/marec-mesiac-sv-jozefa/)

FARSKÉ OZNAMY

Kostol Všetkých svätých v zimeRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 18. februára – do 24. februára 2019.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 6. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Štefana Oružinského
18.februára v Cezročnom období  
     
Utorok Utorok 6. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Imricha Petráša,
19.februára v Cezročnom období   mesačná
     
Streda Streda 6. týždňa  
20.februára v Cezročnom období  
     
Štvrtok Štvrtok 6. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Máriu Bučekovú
21.februára v Cezročnom období  
     
Piatok Katedra sv. Petra, apoštola 18:00 Sv. omša za ✟ Elenu a Tomáša
22.februára (sviatok)   Gostíkovcov
     
Sobota Sv. Polykarpa, biskupa 07:30 Sv. omša za ✟ Kvetu Slovenkaiovú,
23.februára a mučeníka (spomienka)   výročná
     
Nedeľa Siedma  nedeľa 08:00 Sv. omša za uzdravenie a Božiu pomoc
24.februára v Cezročnom období   pre dcéru
  10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  14:30 POBOŽNOSŤ
Lektori  Božieho Slova    
Nedeľa Siedma  nedeľa 08:00 H. Majcherová, Z. Podprocká
  v Cezročnom období 10:00 M. Schmotzerová, S. Schmotzerová
   

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

 

DUCHOVNÉ SLOVO

 

Svätý Polykarp zo Smyrny, biskup a mučeník

Sviatok: 23. február
Sv. Polykarp sa narodil v roku 69 pravdepodobne v nežidovskej gréckej zámožnej rodine v prímorskom meste Smyrna (terajší Izmír v západnom Turecku). Bol žiakom apoštolov a veľmi dobre sa poznal s mnohými, ktorí videli Pána Ježiša. Podľa cirkevného spisovateľa Tertuliána apoštol Ján, ktorý bol biskupom v Efeze neďaleko Smyrny, ustanovil Polykarpa za biskupa v Smyrne. To sa udialo okolo roku 100. Ignác Antiochijský, ktorý bol umučený roku 107, svedčí o Polykarpovi ako o dobrom pastierovi s nezlomnou vierou. V Smyrne účinkoval asi 70 rokov. Kresťania ho mali vo veľkej úcte a obľube. Neúnavne pracoval na obrátení Židov i pohanov, úzkostlivo dbal na čistotu viery. Historik Euzébius spomína, že Polykarp spolu s pápežom sv. Anicétom rokoval o otázke Veľkej noci, keďže tento sviatok sa slávil na Východe inokedy ako na Západe. Bolo to niekedy na prelome rokov 154 a 155 v Ríme. Otázka sa síce vtedy nevyriešila, no obaja sa rozišli v pokoji.

O Polykarpovej mučeníckej smrti existuje záznam v podobe spisu „Umučenie Polykarpa“, ktorý je najstarším dokumentom z diela „Acta Martyrum“ (Skutky mučeníkov). Napísal ho očitý svedok. Podľa tohto spisu bol Polykarp už veľmi starý, keď v Ázii vypuklo prenasledovanie kresťanov. Pohania sliedili zvlášť po ňom. Vedeli, že on má „na svedomí“ obrátenie mnohých pohanov na kresťanskú vieru. Polykarp chcel zostať v meste, no na naliehanie veriacich odišiel do neďalekej dediny, kde sa ukrýval. Veriaci ho nechceli stratiť, tak bdeli nad jeho životom viac ako on sám. Pohania ho však predsa vysliedili. V poslednej chvíli ešte mohol ujsť, no nespravil to. Sám vyšiel v ústrety vojakom, ktorí sa sami zahanbili, že prišli toľkí, aby chytili slabého starca. Na jeho žiadosť mu dali ešte dve hodiny na modlitbu, potom ho vysadili na somára a viedli do mesta. Cestou stretli mestského sudcu, ktorý ho vzal k sebe na voz. Nahovárali ho, aby sa zriekol Krista. No napriek surovým slovám a fyzickým úderom Polykarp sa nepodvolil. Keď ho priviedli do amfiteátra, prokonzul mu povedal: „Potup Krista a prepustím ťa!“ No Polykarp mu vtedy povedal pamätné slová: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mu teraz mohol rúhať?“ Po rozličných vyhrážkach ho prokonzul – aj na žiadosť pohanských divákov dal upáliť. Stalo sa to 23. februára roku 155. Veriaci ho hneď po smrti mali vo veľkej úcte. Kde sú uložené jeho pozostatky, nevieme.

V Umučení Polykarpa sa po prvýkrát spomína pojem „katolícka“ cirkev (vo význame pravoverná). Robí sa tam aj rozdiel medzi úctou k svätým a klaňaním sa, ktoré patrí jedine Bohu. Spomína sa aj uctievanie mučeníkov, ktoré sa robilo v deň ich umučenia (narodenia pre nebo).

FARSKÉ OZNAMY

DSC05805Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 7. týždni od 11. februára – do 17. februára 2019.

Bohoslužby

Pondelok Prebl. Panny Márie Lurdskej 18:00 Sv. omša za pokoj vo svete
11.februára (ľubovoľná spomienka)  
     
Utorok Utorok 5. týždňa 18:00 Sv.  omša za  rod. Dudovú
12.februára v Cezročnom období  
     
Streda Streda 5. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Máriu Hiľovskú,
13.februára v Cezročnom období   mesačná
     
Štvrtok Sv. Cyrila, mnícha, a sv. Metoda, 18:00 Sv. omša za ✟ Štefana Hiľovského,
14.februára biskupa, patrónov Európy   manž. Annu a synov Štefana a Martina
     
Piatok Piatok 5. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Valériu Bradovú,
15.februára v Cezročnom období   výročná
     
Sobota Panny Márie v sobotu 07:30 Sv. omša za ✟ Martina Urbančíka,
16.februára     mesačná
     
Nedeľa Šiesta  nedeľa 08:00 Sv. omša za ✟ rodičov a spolusestry SNNMP
17.februára v Cezročnom období 10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti (detská)
  14:30 POBOŽNOSŤ
Lektori  Božieho Slova    
Nedeľa Šiesta  nedeľa 08:00  Z. Morvayová, D. Vincová
  v Cezročnom období 10:00 deti
   

 

Pondelok pri sv. omši bude pomazanie chorých, od 17:00 možnosť pristúpiť ku sv. spovedi.

V sobotu po sv. omši adorácia za diecézu, biskupa a diecézny úmysel. O 17:00 stretnutie nad evanjeliom sv. Marka.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

 

                                          DUCHOVNÉ SLOVO    

Sviatosť pomazania chorých

 

má udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti, súvisiace s chorobou alebo starobou. Prijať sväté pomazania má veriaci už vtedy, keď je vážnejšie chorý.Podstata slávenia tejto sviatosti spočíva v pomazaní chorého posväteným olejom na čelo a ruky (v rímskom obrade), ale aj na iné časti tela (vo východnom obrade) a vo sviatostných slovách, ktoré sprevádzajú pomazania.

Účinky sviatostného pomazania, ktoré človek prijíma, sú:

  • Zjednotenie trpiaceho s Kristovým umučením pre vlastné dobro chorého i pre dobro celej Cirkvi;
  • Posilnenie, pokoj, odvaha kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
  • Odpustenie hriechov, ak chorý už nemohol prijať sviatosť pokánia; návrat zdravia, ak to zodpovedá duchovnej spáse;
  • Príprava na prechod do večného života.

„Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ (Jak 5, 14-15)

Človek prijať sviatosť pomazania chorých aj viac ráz v živote, dokonca aj opakovane počas tej istej choroby, ak sa zdravotný stav človeka zhorší alebo ak sa u starého človeka stupňuje slabosť. (Pokladať sviatosť pomazania chorých za sviatosť umierajúcich sa prieči slovám svätého apoštola Jakuba (Jak 5, 14-15), ktorý hovorí o možnom uzdravení, a je to v rozpore aj s modlitbami Cirkvi pri pomazaní, v ktorých je reč o možnosti návratu chorého k jeho predošlým prácam.)

Nielen kňazi, ale i príbuzní a ostatní veriaci by mali povzbudzovať chorých na prijatie tejto sviatosti, poučovať ich o zmysle ľudskej choroby v tajomstve spásy a nabádať ich, aby spájali svoje utrpenie s trpiacim Kristom. Chorí majú cítiť, že nie sú sami, ani zbytoční, ani na ťarchu, ale že ich utrpenie má význam, lebo svojimi obetami môžu spolupracovať na duchovnej obnove svojej rodiny, farnosti i Cirkvi.

Ak je chorý v nebezpečenstve smrti, o to naliehavejšou povinnosťou príbuzných či veriacich z cirkevného spoločenstva je zavolať kňaza. Prirodzene, že je lepšie zavolať kňaza skôr, aby mohol chorý prijať sviatosti pri plnom vedomí, no keď sa to nestihne a chorý je už v stave agónie, aj vtedy je potrebné kňaza zavolať. Hoci sa už dotyčný nemôže spovedať, kňaz s ním vzbudí ľútosť, dá mu rozhrešenie a udelí mu úplne odpustky. Vyslúžením sviatosti pomazania chorých mu môže sprostredkovať osobitnú Božiu milosť – odpustenie hriechov, ak to chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia – ktorá pôsobí aj vtedy, ak sa táto sviatosť udeľuje človekovi v bezvedomí. Pôsobenie Božej milosti je o to silnejšie, ak dotyčný má habituálny úmysel, to znamená, že v živote si vzbudil a neodvolal túžbu zomrieť ako veriaci, zmierený s Bohom.

Keď je už jasné, že dotyčný zomrel, vtedy kňaz nemôže vyslúžiť sviatosť pomazania chorých, ale do určitého času od okamihu smrti môže dať zomrelému podmienečné rozhrešenie. V prípade, že od smrti človeka uplynul dlhší čas, kňaz môže prísť do rodiny zosnulého na pastoračnú návštevu, ktorej cieľom je pomodliť sa za spásu jeho duše a povzbudiť pozostalých v nádeji na opätovné stretnutie s ním vo večnosti.

V situácii blížiacej sa smrti je dôležité aj sväté prijímanie, ktoré zomierajúci prijíma ako viatikum – pokrm na cestu do večnosti. Prijatie Eucharistie počas prechodu z pozemského do večného života má pre zomierajúceho osobitný význam, lebo z nej pramení nádej, že kto je Kristovo telo a pije jeho krv, obsiahne večný život a Pán ho vzkriesi v posledný deň.

FARSKÉ OZNAMY

Kostol v zimeRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 6. týždni od 4. februára – do 10. februára 2019.

Bohoslužby

Pondelok Sv. Fridricha, opáta 18:00 Sv. omša za ✟ Viktora Petráša
4.februára premonštrátskeho rádu   a Cecíliu r. Grácovú
     
Utorok Sv. Agáty, panny a mučenice 18:00 Sv.  omša za ✟ Alberta a Alžbetu
5.februára (spomienka)   Podolských a ich rodičov o.s.
     
Streda Sv. Pavla Mikiho a spoločníkov 18:00 Sv. omša za ✟ Vladimíra Juhára
6.februára mučeníkov (spomienka)   a Katarínu Gáborovú
     
Štvrtok Štvrtok 4. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Daniela a Agnesu
7.februára v Cezročnom období  
     
Piatok Sv. Hieronyma Emilianiho 07:00 Sv. omša za zdravie a Božie požehnanie
8.februára (ľubovoľná spomienka)    rod. Martinák, Babic, Garanič
     
Sobota Vigília –  5. nedeľa 18:30 Sv. omša za ✟ Katarínu K., Ľudmilu B.,
9.februára v Cezročnom období   Antona K. (328)
     
Nedeľa Piata  nedeľa 08:00 Sv. omša za dar živej viery pre sestry
10.februára v Cezročnom období 10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  14:30 POBOŽNOSŤ (adorácia)
Lektori  Božieho Slova    
Nedeľa Piata  nedeľa 08:00 Z. Berciková, Z. Podprocká
  v Cezročnom období 10:00 Z. Slovenkaiová, V. Drábiková
   

 

 

V sobotu o 17:30 bude katechéza pre birmovancov.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

 

DUCHOVNÉ SLOVO 

 

Svätí Pavol Miki a spoločníci, japonskí mučeníci ( 6. február )

Do Japonska uviedol evanjelium roku 1549 veľký misionár z jezuitskej rehole sv. František Xaverský. Jeho rehoľní spolubratia úspešne pokračovali v misionárskej práci, takže roku 1587 bolo v Japonsku už vyše 200 tisíc katolíkov. Ich hlavným strediskom bolo mesto Nagasaki. Hlavní vladári, šoguni, boli sprvoti priaznivo naklonení kresťanstvu, najmä keď videli, že jezuitskí misionári rešpektujú japonskú kultúrnu tradíciu a pomáhajú ju rozvíjať. Ale odrazu roku 1587 šogun Tojotomi Hidejoši, nazývaný aj Taikosama, zmenil svoj postoj; zakázal šíriť kresťanstvo a vypovedal z krajiny všetkých misionárov. Spočiatku však nenaliehal na dôsledné plnenie tohto rozhodnutia. Preto iba časť jezuitských misionárov odišla; ostatní pokračovali ticho a nenápadne v misionárskej práci. Roku 1593 prišli do Japonska z Filipín niektorí františkánski misionári. Boli veľmi horliví a obetaví, ale azda trochu neprezieraví. Kázali verejne a vystupovali veľmi nápadne. V iných okolnostiach mohla byť takáto metóda veľmi dobrá, ale na nepriateľského šoguna a jeho radcov pôsobila provokatívne. Keď sa k tomu pridali ešte neúspechy v kórejskej vojne a zvýšenie napätia medzi Japonskom a Španielskom na jeseň 1596, šogun Hidejoši začal otvorené prenasledovanie kresťanov. 9. decembra toho istého roku uväznili v meste Osake šesť františkánov a troch jezuitov. V meste Meaku k nim pripojili 31. decembra pätnásť horlivých japonských veriacich. Tam sa začalo aj ich mučenie: všetkým odrezali ľavé ucho a potom ich na vozoch prevážali medzi zástupmi ľudí. Kresťanov to malo zastrašiť, kým nepriatelia zas mali možnosť vyvŕšiť sa na bezbranných obetiach. Súčasný kronikár však poznamenáva, že medzi zástupom bolo veľa kresťanov, ktorých pohľad na statočných mučeníkov upevnil vo viere. Z mesta Meaka viedli 24 zajatcov do Nagasaki, kde mali byť popravení. Dvaja milosrdní a odvážni veriaci sa im rozličnou pomocou usilovali uľahčiť poslednú cestu. Strážcom sa to nepáčilo; oboch chytili a pripojili k ostatným väzňom. Takto ich priviedli do Nagasaki dvadsiatich šiestich. Pre úplnosť tu uvádzame ich mená. Šiesti františkáni boli: Peter Baptista, Martin d’Aguirre, František Blanco, Filip Las Casas, František de San Miguel, Gonzales García. Styria pochádzali zo Španielska, Filip Las Casas z Mexika a Gonzales García z východoindického ostrova Bazain. Traja jezuiti: Pavol Miki, Ján Soan de Gotó a Jakub Kisai pochádzali z Japonska. Pavol Miki bol nielen prvým japonským jezuitom (vstúpil do rehole roku 1586), ale aj vôbec prvým rehoľníkom tejto krajiny. Jeho dvaja spoločníci neboli pred uväznením priamo rehoľníci, ale iba blízki jezuitskí spolupracovníci. Chceli však vstúpiť do rehole a pred smrťou zložili rehoľné sľuby. Sedemnásti laickí veriaci boli tiež všetci Japonci a patrili do tretieho rádu sv. Františka Asiského. Boli to: Kosimo Takeja, Michal Kozaki a jeho syn Tomáš, Pavol Ibarki, katechéta Lev Karasumo, jedenásťročný chlapec Ľudovít a trinásťročný Anton, Matej, Bonaventúra, lekár Joachim Sakkakibara, lekár František z Meaka, Tomáš Idauki, Ján Konoja, Gabriel de Duisko, katechéta Pavol Suzuki, František Fahelante a Peter Sukagiro. 5. februára 1597 ich všetkých vyviedli na vŕšok, ktorý sa teraz volá “Svätý vŕšok”, a tam ich pripútali na kríže. Všetci si počínali statočne, modlili sa, spievali a povzbudzovali kresťanov k vytrvalosti. Zvlášť hrdinsky si počínal jezuita Pavol Miki. Keď visel na kríži, silným hlasom sa obrátil na zástup, ktorý bol okolo: “V rozsudku sa hovorí, že odsúdenci prišli do Japonska z Filipín. Ale ja som neprišiel z inej krajiny; veď som pravý Japonec. Jediný dôvod, prečo ma idú zabiť, je, že som vyučoval Kristovu náuku. Ďakujem Bohu, že za toto zomieram… Chcem vám všetkým ešte raz povedať: Proste Krista, aby vám pomohol byť šťastnými. Ja poslúcham Krista. Podľa jeho príkladu odpúšťam prenasledovateľom… Prosím Boha, aby sa nad všetkými zmiloval, a dúfam, že moja krv spŕchne na mojich spolurodákov ako úrodný dážď.” Všetkých popravili typickým japonským spôsobom: každému prebodli hrudník dvoma kopijami, a to krížom z jednej i z druhej strany.

 

Archív