Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 53. týždni od 28. decembra – do 3. januára 2021.

Bohoslužby

Od piatka 1.1.2021 od 5:00 je zakázané otvoriť kostoly pre verejnosť.

Dekrét

Udeľuje sa dar osobitných odpustkov pri príležitosti Roku svätého Jozefa, vyhláseného pápežom Františkom

v rámci slávenia 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi.

Dnes uplynulo 150 rokov od vydania dekrétu Quemadmodum Deus, ktorým blahoslavený Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi, pohnutý vážnymi a bolestnými okolnosťami, v ktorých sa nachádzala Cirkev, sužovaná nepriateľstvom ľudí.

Pápež František, s úmyslom zachovať zverenie celej Cirkvi pod mocný patronát Ježišovho ochrancu, nariadil, aby sa od dnešného dňa ‒ na ktorý pripadá výročie vydania tohto dekrétu a zároveň sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, nevesty najčistejšieho Jozefa ‒ až do 8. decembra 2021 slávil osobitný Rok svätého Jozefa, počas ktorého každý veriaci môže

podľa jeho vzoru posilňovať svoj život viery dôsledným plnením Božej vôle. Všetci veriaci takto budú mať možnosť usilovať sa modlitbami a dobrými skutkami s pomocou sv. Jozefa, hlavy nebeskej Rodiny z Nazareta, získať útechu a úľavu vo vážnych ľudských a spoločenských trápeniach, ktoré dnes sužujú svet. Úcta k ochrancovi Vykupiteľa sa v dejinách Cirkvi rozvinula až do tej miery, že po Matke Božej, jeho manželke, je jedným z najviac uctievaných svätých, a sú mu tiež zverené rôzne patronáty.

Učiteľský úrad Cirkvi naďalej odhaľuje v tejto pokladnici, ktorou je sv. Jozef, staré i nové poklady, podobne ako hospodár v Matúšovom evanjeliu, ktorý „vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13, 52).

Na dokonalé dosiahnutie zamýšľaného cieľa veľmi dobre poslúži dar odpustkov, ktorý prostredníctvom tohto dekrétu, vydaného v súlade s vôľou pápeža Františka, veľkodušne udeľuje v Roku sv. Jozefa Apoštolská penitenciária.

Udeľujú sa úplné odpustky za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) veriacim, ktorí sa zrieknu akéhokoľvek hriechu a budú sa podieľať na Roku sv. Jozefa skutkami a spôsobmi stanovenými touto Apoštolskou penitenciáriou.

a) Sv. Jozef, opravdivý muž viery, nás pozýva, aby sme znovuobjavili svoj synovský vzťah k Otcovi, obnovili svoju oddanosť modlitbe a skrze počúvanie a hlboké rozlišovanie plnili Božiu vôľu. Udeľujú sa úplné odpustky tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať nad modlitbou Otče náš, alebo sa zúčastnia na aspoň jednodňovej duchovnej obnove, ktorá zahŕňa meditáciu o sv. Jozefovi.

b) Evanjelium prisudzuje sv. Jozefovi prívlastok „spravodlivý človek“ (porov. Mt 1, 19): on,ktorý je strážcom „intímneho tajomstva, ktoré spočíva v hĺbke srdca a duše“,¹ uchovávateľom Božieho tajomstva a teda ideálnym patrónom vnútorného fóra, nás nabáda znovuobjaviť hodnotu ticha, rozvážnosti a vernosti v plnení vlastných povinností. Čnosť spravodlivosti exemplárne žitá sv. Jozefom, je plným stotožnením sa s Božím zákonom, ktorý je zákonom milosrdenstva, „pretože práve Božie milosrdenstvo vedie k uskutočneniu pravej spravodlivosti“.² Preto tí, ktorí po príklade sv. Jozefa vykonajú skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva, rovnako môžu získať dar úplných odpustkov.

c) Hlavnou súčasťou povolania sv. Jozefa bolo to, že bol ochrancom Svätej rodiny z Nazareta, ženíchom preblahoslavenej Panny Márie a Ježišovým otcom pred zákonom. Aby boli všetky kresťanské rodiny povzbudzované vytvárať rovnaké ovzdušie intímneho spoločenstva lásky a modlitby, aké prežívala Svätá rodina, udeľujú sa úplné odpustky tým, čo sa v rodinách alebo spoločne ako snúbenci modlievajú svätý ruženec.

d) Boží služobník Pius XII. zaviedol 1. mája 1955 sviatok sv. Jozefa, robotníka, „s úmyslom, aby všetci uznali dôstojnosť práce, a aby táto inšpirovala spoločenský život a zákony založené na rovnakom rozdelení práv a povinností“.³ Preto bude možné udeliť úplné odpustky tým, ktorí denne zveria svoju prácu pod ochranu sv. Jozefa, a každému veriacemu, ktorý bude v modlitbe prosiť o príhovor tohto robotníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, našiel zamestnanie, a aby práca každého človeka bola dôstojnejšia.

1 PIUS XI.: Discorso in occasione della proclamazione dell’eroicità delle virtù della Serva di Dio Emilia de

Vialar. In: L’Osservatore Romano, roč. LXXV, č. 67, 20. ‒ 21. marca 1935, 1.

2 FRANTIŠEK: Generálna audiencia (3. februára 2016).

3 PIUS XII.: Discorso in occasione della Solennità di San Giuseppe artigiano (1. mája 1955). In: Discorsi e

Radiomessaggi di Sua Santità Pio XII, XVII, 71‒76.

e) Útek Svätej rodiny do Egypta „nám ukazuje, že Boh je tam, kde je človek v nebezpečenstve, kde trpí, uteká, pociťuje odmietnutie a opustenosť“.⁴ Úplné odpustky sa udeľujú veriacim, ktorí sa pomodlia Litánie k sv. Jozefovi (pre latinskú tradíciu), alebo akatist k sv. Jozefovi, celý alebo aspoň nejakú časť (pre byzantskú tradíciu), alebo nejakú inú modlitbu k sv. Jozefovi, vlastnú iným liturgickým tradíciám, modlitbu za prenasledovanú Cirkev ad intra a ad extra a za úľavu pre všetkých kresťanov, ktorí trpia akýmkoľvek prenasledovaním.

Svätá Terézia z Avily spoznala v sv. Jozefovi ochrancu vo všetkých situáciách života: „Zdá sa, že iným svätým Boh udelil schopnosť pomáhať nám v tej alebo onej potrebe, pokým ja som zažívala, že slávny sv. Jozef rozšíril svoj patronát na všetky“.⁵ Nie tak dávno sv. Ján Pavol II. pripomenul, že postava sv. Jozefa sa „pre Cirkev v našej dobe znovu stáva aktuálnou v súvislosti s novým kresťanským tisícročím“. ⁶ Na opätovné potvrdenie patronátu sv. Jozefa nad Cirkvou Apoštolská penitenciária okrem už uvedených okolností udeľuje úplné odpustky aj veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo vykonajú pobožnosť ku cti sv. Jozefa napríklad „K tebe blahoslavený Jozef“, zvlášť pri príležitosti 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa, na nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantského obradu), na 19. deň každého mesiaca a každú stredu, teda v deň venovaný pamiatke na tohto svätca podľa latinskej tradície.

V aktuálnej situácii ohrozenia zdravia sa dar úplných odpustkov zvlášť vzťahuje na starých, chorých, zomierajúcich a všetkých tých, čo z legitímnych dôvodov nemajú možnosť vychádzať z domova, ktorí sa v duchu zrieknu každého hriechu a s úmyslom splniť tri zvyčajné podmienky, len čo to bude možné, pomodlia sa doma alebo tam, kde sa pre prekážku zdržiavajú, pobožnosť ku cti sv. Jozefa, útechy chorých a patróna dobrej smrti, ponúknuc s dôverou Bohu svoje bolesti a strasti svojho života.

Aby sa pastoračne uľahčilo udelenie Božej milosti prostredníctvom moci kľúčov, penitenciária veľmi prosí všetkých kňazov, ktorí sú vybavení potrebnými fakultami, aby veľkodušne vysluhovali sviatosť pokánia a rozdávali chorým sväté prijímanie.

4 FRANTIŠEK: Anjel Pána (29. decembra 2013).

5 TERÉZIA z AVILY: Vita, VI, 6 (tal. preklad in Ead., Tutte le opere, a cura di M. Bettetini, Milano 2018, 67).

6 JÁN PAVOL II.: apošt. exhortácia Redemptoris custos o osobe sv. Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a

Cirkvi (15. augusta 1989), 32.

Tento dekrét platí počas Roku sv. Jozefa bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.

V Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 8. decembra 2020.

Kardinál Mauro Piacenza

vyšší penitenciár

Krzysztof Nykiel

regent

L+ S.

Prot. n. 866/20/I

DUCHOVNÉ SLOVO 

Eucharistia – „závdavok budúcej slávy“

1406 Ježiš hovorí: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky… Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život…, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,51.54.56).

1407 Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi, lebo v nej Kristus pridružuje svoju Cirkev a všetkých jej členov k svojej obete chvály a vzdávania vďaky, ktorú raz navždy priniesol na kríži svojmu Otcovi. Prostredníctvom tejto obety vylieva milosti spásy na svoje telo, ktorým je Cirkev.

1408 Eucharistické slávenie vždy obsahuje: hlásanie Božieho slova; vzdávanie vďaky Bohu Otcovi za všetky jeho dobrodenia, predovšetkým za dar jeho Syna; konsekráciu chleba a vína a účasť na liturgickej hostine prijímaním Pánovho tela a krvi. Tieto prvky tvoria jediný úkon kultu.

1409 Eucharistia je pamiatka Kristovej Veľkej noci, čiže diela spásy uskutočneného Kristovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním, diela, ktoré sa sprítomňuje liturgickým slávením (actio liturgica).

1410 Sám Kristus, večný Veľkňaz Novej zmluvy, prostredníctvom služby kňazov prináša eucharistickú obetu. A ten istý Kristus skutočne prítomný pod spôsobmi chleba a vína je aj obeťou eucharistickej obety.

1411 Len platne vysvätení kňazi môžu predsedať sláveniu Eucharistie a konsekrovať chlieb a víno, aby sa stali Pánovým telom a jeho krvou.

1412 Podstatnými znakmi sviatosti Eucharistie sú pšeničný chlieb a víno z viniča; na ne sa zvoláva požehnanie Ducha Svätého a kňaz nad nimi vyslovuje slová konsekrácie, ktoré Ježiš povedal pri Poslednej večeri: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás… Toto je kalich mojej krvi.“

1413 Konsekráciou sa uskutočňuje prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný sám živý a oslávený Kristus, jeho telo a jeho krv spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.

1414 Eucharistia ako obeta sa prináša aj na zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo časných dobier od Boha.

1415 Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia.
1416 Sväté prijímanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred ťažkými hriechmi. Keďže sa medzi prijímajúcim a Kristom upevňujú putá lásky, prijímanie tejto sviatosti upevňuje jednotu Cirkvi, Kristovho tajomného tela.

1417 Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie; ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka.

1418 Keďže v Oltárnej sviatosti je prítomný sám Kristus, treba ho uctievať kultom adorácie. Návšteva Najsvätejšej sviatosti je „dôkazom vďačnosti, znakom lásky a povinnosťou náležitej adorácie voči Kristovi Pánovi“.

1419 Kristus, ktorý odišiel z tohto sveta k Otcovi, dáva nám v Eucharistii závdavok slávy u neho; účasť na svätej obete nás pripodobňuje jeho srdcu, udržiava naše sily, kým putujeme týmto životom, vzbudzuje v nás túžbu po večnom živote a už teraz nás spája s nebeskou Cirkvou, s preblahoslavenou Pannou Máriou a so všetkými svätými. 

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od  21. decembra – do 27. decembra 2020.

Bohoslužby

 
V sakristii si možno prevziať podielové knihy SSV a zakúpiť diecézny kalendár.Od 19.12. je dovolené konať verejné bohoslužby s 25% účasťou veriacich (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2m. Na sv. omše  24.12. – 27.12.  je potrebné sa zapísať na zoznam v kostole na stolíku.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Eucharistia – „závdavok budúcej slávy“

1402 V jednej starodávnej modlitbe Cirkev s jasotom pozdravuje eucharistické tajomstvo: „O sacrum convivium in quo Christus sumitur: recolitur memoria passionis eius, mens impletur gratia et futurae gloriae nobis pignus datur – Ó svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“ Keďže Eucharistia je pamiatkou Pánovej Veľkej noci a našou účasťou na oltárnej obete sme naplnení všetkým nebeským požehnaním a milosťou, Eucharistia je aj anticipovaním nebeskej slávy.

1403 Sám Pán pri Poslednej večeri upriamil pohľad svojich učeníkov na zavŕšenie Veľkej noci v Božom kráľovstve: „Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca“ (Mt 26,29). Vždy, keď Cirkev slávi Eucharistiu, pripomína si tento prísľub a jej pohľad sa obracia na toho, „ktorý príde“ (Zjvl ,4). Vo svojej modlitbe vyprosuje jeho príchod: „Marana tha“ (1Kor 16,22), „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22,20), „Nech príde [tvoja] milosť a nech sa pominie tento svet.“

1404 Cirkev vie, že Pán už teraz prichádza vo svojej Eucharistii a že je v nej prítomný medzi nami. Táto prítomnosť je však zahalená. Preto keď slávime Eucharistiu, „očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ a modlíme sa: „Pevne dúfame, že aj my sa tam [v tvojom Kráľovstve]… budeme naveky radovať z tvojej slávy. Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre; budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť.“

1405 Nemáme istejší závdavok ani zjavnejší znak tejto veľkej nádeje, čiže nádeje na „nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť“ (2Pt 3,13), ako Eucharistiu. Lebo vždy, keď sa slávi toto tajomstvo, „uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia“ a my lámeme „jeden chlieb, ktorý je liekom nesmrteľnosti a protijedom, aby sme nezomreli, ale navždy žili v Ježišovi Kristovi“.

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od  14. decembra – do 20. decembra 2020.

Bohoslužby

Od 16.11. je dovolené konať verejné bohoslužby s 50% účasťou (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2 m.

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia v Roku Eucharistie.

V nedeľu o 15:00 sv. omša s katechézou pre prvoprijímajúcich.

V sakristii si možno prevziať podielové knihy a kalendáre SSV a zakúpiť diecézny kalendár.

Spovedanie:

Pondelok:  11:00 – 12:00, 15:00 – 17:00

Utorok:     15:00 – 17:00

Streda:      11:00 – 12:00, 15:00 – 17:00

Štvrtok:     15:00 – 17:00

Nedeľa:     16:00 – 18:00

Kapacita kostola pre spovedanie je 17 osôb – 1 osoba na 15m²

DUCHOVNÉ SLOVO 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

 VI. Veľkonočná hostina

1396 Jednota tajomného tela: Eucharistia utvára Cirkev. Tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom. Preto ich Kristus spája so všetkými veriacimi do jedného tela – Cirkvi. Prijímanie Eucharistie obnovuje, posilňuje a prehlbuje toto včlenenie do Cirkvi, ktoré sa uskutočnilo už krstom. V krste sme boli povolaní, aby sme tvorili jedno telo. Eucharistia uskutočňuje toto povolanie: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1Kor 10,16-17).
„Ak ste Kristovým telom a jeho údmi, vaša sviatosť je položená na Pánovom stole: prijímate svoju sviatosť. Na to, čím ste, odpovedáte Amen [Áno, je to pravda] a svojou odpoveďou to podpisujete. Počuješ totiž ,Telo Kristovo‘ a odpovedáš Amen‘. Buď teda údom Kristovho tela, aby [tvoje] Amen bolo pravdivé.“
1397 Eucharistia zaväzuje voči chudobným. Aby sme v pravde prijímali Kristovo telo a jeho krv obetované za nás, musíme spoznať Krista v tých najchudobnejších, jeho bratoch.  „Ochutnal si Pánovu krv, a ani tak nepoznáš brata;… teraz však zneucťuješ aj sám stôl, keď nepokladáš za hodného ani tvojho pokrmu toho, ktorý bol uznaný za hodného mať účasť na tomto stole… Boh ťa oslobodil od všetkých tvojich [hriechov] a uznal ťa za hodného takého stola: a ty si sa ani tak nestal štedrejším.“

1398 Eucharistia a jednota kresťanov. Pred veľkosťou tohto tajomstva svätý Augustín zvolá: „Ó sviatosť milosrdenstva! Ó znak jednoty! Ó puto lásky!“ Čím bolestnejšie sa pociťujú rozdelenia Cirkvi, ktoré prerušujú spoločnú účasť na Pánovom stole, tým naliehavejšie sú modlitby k Pánovi, aby sa vrátili dni úplnej jednoty všetkých, ktorí veria v neho.

1399 Východné cirkvi, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, slávia Eucharistiu s veľkou láskou: „Tie cirkvi, i keď sú oddelené, [majú] pravé sviatosti a najmä – na základe apoštolského nástupníctva – kňazstvo a Eucharistiu, ktorými sú s nami ešte stále spojení veľmi tesnými zväzkami.“ Preto „je istá účasť in sacris [na svätých veciach] nielen možná ale za vhodných okolností a so schválením cirkevnej vrchnosti sa aj odporúča“.

1400 Cirkevné spoločenstvá, ktoré vznikli z reformácie a sú oddelené od Katolíckej cirkvi, si nezachovali „pravú a neporušenú podstatu eucharistického tajomstv a najmä preto, že im chýba sviatosť posvätného stavu“. Z tohto dôvodu pre Katolícku cirkev nie je možná vzájomná účasť na Eucharistii (intercommunio) s týmito spoločenstvami. Keď si však tieto cirkevné spoločenstvá „pri Svätej večeri pripomínajú pamiatku Pánovej smrti a jeho zmŕtvychvstania, vyznávajú, že naznačuje život v spoločenstve s Kristom, a očakávajú jeho slávny príchod.“

1401 Keď sa podľa úsudku ordinára vyskytne naliehavá potreba, katolícki vysvätení služobníci môžu udeliť sviatosti (Eucharistiu, sviatosť pokánia a pomazanie chorých) aj iným kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, ak o ne dobrovoľne požiadajú; v takom prípade je potrebné, aby vyznávali katolícku vieru, čo sa týka týchto sviatostí, a aby mali potrebné dispozície.

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 7. decembra – do 13. decembra 2020.

Bohoslužby

Od 16.11. je dovolené konať verejné bohoslužby s 50% účasťou (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2 m.

Vo štvrtok po sv. omši adorácia v Roku Eucharistie.

V nedeľu o 15:00 sv. omša s katechézou pre birmovancov.

V sakristii si možno prevziať podielové knihy a kalendáre SSV a zakúpiť diecézny kalendár.

Spovedanie piatok a sobota od 16:00.

Podľa pandemickej situácie predvianočné spovedanie môže a nemusí byť. Preto je dobré neodkladať si spoveď na poslednú chvíľu, ale priebežne využiť možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.

Zbierka na charitu vyniesla 431,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

Od 1.12 – 15.12. prebieha v kostole zbierka trvanlivých potravín pre neziskovú organizáciu  DORKA – Centrum pre obnovu rodiny Košice. 

DUCHOVNÉ SLOVO 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE

VI.Veľkonočná hostina

1391 Prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Prijímanie Eucharistie prináša ako hlavné ovocie dôverné zjednotenie s Ježišom Kristom. Veď Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56). Život v Kristovi má svoj základ v eucharistickej hostine: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6,57). „Keď veriaci prijímajú na [Pánove] sviatky Synovo telo, ohlasujú si navzájom dobrú zvesť, že je daný závdavok života, ako keď anjel povedal Márii [Magdaléne]: ,Kristus vstal z mŕtvych!‘ Hľa, aj teraz sa udeľuje život a vzkriesenie tomu, kto prijíma Krista.“

1392 Čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote, to obdivuhodným spôsobom uskutočňuje sväté prijímanie v našom duchovnom živote. Účasť na tele vzkrieseného Krista, tele „oživenom Duchom Svätým a oživujúcom“, zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste. Tento rast kresťanského života sa potrebuje živiť eucharistickým prijímaním, chlebom nášho putovania, až do chvíle smrti, keď ho dostaneme ako viatikum („pokrm na cestu“).
1393 Prijímanie nás odlučuje od hriechu. Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“. Preto nás Eucharistia nemôže zjednotiť s Kristom bez toho, aby nás zároveň neočistila od hriechov, ktoré sme spáchali, a neuchránila pred budúcimi hriechmi.
„Vždy, keď [ho] prijímame, zvestujeme Pánovu smrť. Ak zvestujeme [jeho] smrť, zvestujeme odpustenie hriechov. Ak vždy, keď sa vylieva [jeho] krv, vylieva sa na odpustenie hriechov, musím ju stále prijímať, aby mi stále odpúšťala hriechy. Ja, ktorý stále pácham hriechy, musím mať stále liek.“

1394 Podobne ako telesný pokrm slúži na obnovenie stratených síl, tak Eucharistia posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť. A táto oživená láska zotiera všedné hriechy. Keď sa nám Kristus dáva, oživuje našu lásku a robí nás schopnými pretrhnúť nezriadené lipnutia na stvoreniach a zakoreniť sa v ňom:
„Keďže teda Kristus zomrel za nás z lásky, keď si počas obety pripomíname jeho smrť, prosíme, aby prišiel Svätý Duch a udelil nám lásku. Úpenlivo prosíme, aby sme skrze tú lásku, z ktorej sa Kristus dal ukrižovať za nás, aj my mohli po prijatí milosti Svätého Ducha považovať svet za ukrižovaný pre nás a mohli byť ukrižovaní pre svet… Keďže sme dostali dar lásky, zomrime hriechu a žime Bohu!“

1395 Eucharistia nás tou istou láskou, ktorú v nás zapaľuje, chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. Čím väčšiu účasť máme na Kristovom živote a čím väčšie pokroky robíme v priateľstve s ním, tým ťažšie sa od neho odlúčime smrteľným hriechom. Eucharistia nie je zameraná na odpúšťanie smrteľných hriechov. To je vlastné sviatosti zmierenia. Eucharistii je vlastné, že je sviatosťou tých, ktorí sú v plnom spoločenstve s Cirkvou. 

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi