Farnosť Poproč

Kostol bude v súvislosti so zákazom verejných bohoslužieb otvorený (až do odvolania) pre súkromnú modlitbu:

v pondelok až sobotu v čase 17.00 – 18.00

v nedeľu v čase 10.00 – 11.00 a 15.00 – 16.00

V tomto čase bude možné individuálne požiadať o sviatosť zmierenia  a sv. prijímanie.

Úradné záležitosti bude možné na farskom úrade vybavovať po telefonickom dohovore, tak isto aj individuálne vysluhovanie ostatných sviatostí.

Stanovisko KBS k zákazu verejného slávenia bohoslužieb

Predseda vlády SR Peter Pellegrini dnes Konferencii biskupov Slovenska telefonicky oznámil rozhodnutie, že s platnosťou od 10. 3. do 23. 3. 2020 sa nesmú na území Slovenska sláviť verejné bohoslužby…..

Podrobnejšie informácie, ktoré sa týkajú ďalších liturgických úkonov a slávení KBS poskytne po porade s Úradom verejného zdravotníctva v najbližšom čase……

Tam, kde je to možné, kostoly nech zostanú pre súkromnú modlitbu otvorené……

Zároveň povzbudzujeme veriacich k sledovaniu televíznych a rozhlasových prenosov bohoslužieb, ktoré sa budú konať neverejným spôsobom.

Kňazi nech pokračujú v poskytovaní duchovnej starostlivosti o veriacich takými spôsobmi, ktoré neprotirečia vydanému nariadeniu.

Kostol bude v súvislosti s uvedeným zákazom verejných bohoslužieb otvorený pre súkromnú modlitbu: 

v stredu 18.3. a štvrtok 19.3. v čase od 17:00 – 18:00

v piatok 20.3. v čase od 9:00 – 10:00

v nedeľu  22.3. v čase od 10:00 – 11:00 a 15:00 – 16:00

V tomto čase bude možné požiadať  o sviatosť zmierenia a sv. prijímanie (v  15 – minútových intervaloch).

Úradné záležitosti  bude možné na farskom úrade vybavovať  po telefonickom dohovore, takisto aj vysluhovanie sviatosti chorým a starším veriacim doma.

Počas tohto obdobia sú veriaci dišpenzovaní od účasti na sv. omši v nedeľu a prikázaný sviatok.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 9. marca – do 15. marca 2020.

Bohoslužby

V nedeľu bude pobožnosť o 14:30 (krížová cesta a krátka adorácia).

Štvrtok po sv. omši adorácia (v rámci roka Eucharistie). V piatok o 17:30 krížová cesta.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich, pre birmovancov 21. a 22. marca.

Jarná zbierka na charitu vyniesla 366,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

V nedeľu bude zbierka na opravy schodiska. 

DUCHOVNÉ SLOVO 

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

18. Zvolanie, ktoré ľud vyslovuje po premenení, sa právom uzatvára pripomenutím eschatologického pohľadu, ktorý charakterizuje eucharistické slávenie (porov. 1 Kor 11, 26): „kým očakávame jeho druhý príchod.“ Eucharistia je nasmerovaná k večnému cieľu a už teraz dáva zakúšať radosť z naplnenia Kristovho prísľubu (porov. Jn 15, 11); v istom zmysle je anticipáciou neba, „závdavku budúcej slávy“. V Eucharistii všetko vyjadruje dôveryplné očakávanie „blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa, Ježiša Krista“. Ten, čo sa v Eucharistii živí Kristom, nemusí čakať, kým bude na druhom svete, aby prijal večný život: vlastní ho už tu na zemi, s prvotinami budúcej plnosti, ktorá sa bude týkať človeka v jeho celistvosti. V Eucharistii totiž prijímame aj garanciu vzkriesenia nášho tela na konci sveta: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). Táto záruka budúceho vzkriesenia pochádza zo skutočnosti, že telo Syna človeka, ktoré sa nám dáva za pokrm, je jeho oslávené telo po vzkriesení. Možno povedať, že Eucharistiou sa pretvára na tajomstvo vzkriesenia. Preto svätý Ignác Antiochijský právom definoval eucharistický chlieb ako „liek nesmrteľnosti, protilátku smrti“

19. Eschatologické smerovanie, ktoré vychádza z Eucharistie, vyjadruje a posilňuje spoločenstvo s oslávenou Cirkvou. Nie náhodou sa vo východných anaforách a v latinských eucharistických modlitbách vždy s úctou spomína Mária, vždy Panna, Matka nášho Boha a Pána Ježiša Krista, anjeli, svätí apoštoli, slávni mučeníci a všetci svätí. To je aspekt Eucharistie, ktorý si zaslúži, aby sme naň poukázali: keď slávime Baránkovu obetu, spájame sa s nebeskou liturgiou a pripájame sa k tomu nesmiernemu množstvu, ktoré volá: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 10). Eucharistia je skutočne brána, ktorou sa nad zemou otvára nebo. Je lúčom slávy a nebeského Jeruzalema, ktorý preniká temnoty nášho života a vrhá svetlo na našu cestu.

20. Významným dôsledkom eschatologického zamerania, vlastným Eucharistii, je aj skutočnosť, že dáva podnety na ceste dejinami tým, že vkladá semeno živej nádeje v každodennom úsilí, ktorým sa veriaci venujú svojim úlohám. Ak totiž kresťanský pohľad vedie k tomu, aby sme pozerali na „nové nebo“ a „novú zem“ (porov. Zjv 21, 1), to nezoslabuje ale podnecuje náš zmysel pre zodpovednosť za súčasnú zem. Naliehavo túžim poukázať na to už na začiatku nového milénia, aby sa kresťania cítili viac ako doteraz zaviazaní nezanedbávať úlohy spojené s ich pozemským občianstvom. Ich úlohou je prispieť svetlom Evanjelia k budovaniu sveta, aby bol stavaný na mieru človeka a plne zodpovedal Božím plánom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 2. marca – do 8. marca 2020.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (krížová cesta a odprosenie Božského Srdca).

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia v rámci roka Eucharistie.

V piatok od 16:30 adorácia k úcte Božského Srdca,  o 17:30 krížová cesta.

V sobotu 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny, o 18:00 stretnutie nad evanjeliom sv. Marka na fare.

Katechéza pre prvoprojímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši, pre birmovancov 21. a 22. marca.

V pondelok až v stredu úradné hodiny na fare nebudú.

Spovedanie pred prvým piatkom: štvrtok a piatok od 17:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

„Adoro te devote, latens Deitas,“ spievame dodnes s Anjelským učiteľom. Zoči-voči tomuto tajomstvu lásky zakúša ľudská myseľ svoje hranice. To nám vysvetľuje, ako počas stáročí táto pravda podnecovala teológiu do namáhavého úsilia porozumieť mu. Je to chvályhodné úsilie, o to užitočnejšie a výrečnejšie, o čo je schopnejšie spojiť uplatňovanie kritického myslenia so „živým obsahom viery“ Cirkvi, ktorý je zahrnutý zvlášť v „charizme istoty pravdy“ jej Magistéria a vo „vnútornej inteligencii duchovných vecí“ , ktorú dosahujú predovšetkým svätí. Zostáva hranica, na ktorú poukázal Pavol VI.: „Každé teologické vysvetlenie, ktoré sa pokúša nejakým spôsobom preniknúť do tohto tajomstva, aby mohlo zostať v zhode s katolíckou vierou, musí zachovať ako istotu, že v objektívnej realite – nezávisle od nášho ducha – chlieb a víno prestali po premenení existovať, lebo od tej chvíle sú úctyhodným telom a krvou Pána Ježiša, aby boli reálne pred nami pod sviatostnými časťami chleba a vína.“

16. Spásonosná pôsobnosť tejto obety sa v plnosti uskutočňuje, keď sa prijíma Pánovo telo a krv. Eucharistická obeta je svojou povahou zameraná na hlboké spojenie nás veriacich s Kristom prostredníctvom svätého prijímania: prijímame jeho samého, ktorý sa obetoval za nás, jeho telo, ktoré za nás odovzdal na kríži, jeho krv, ktorú vylial „za všetkých, na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28). Pripomíname si jeho slová: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6, 57). Sám Ježiš nás uisťuje, že takéto spojenie, ktoré on sám potvrdil ako analógiu života Najsvätejšej Trojice, sa opravdivo uskutočňuje. Eucharistia je pravá hostina, na ktorej sa Kristus dáva ako pokrm. Keď Ježiš prvýkrát spomenul tento pokrm, poslucháči zostali prekvapení a dezorientovaní. Priviedli ho k tomu, aby podčiarkol objektívnu pravdivosť svojich slov: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53). Pritom nejde o metaforický pokrm: „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6, 55).

17. pprijímania jeho tela a krvi nám Kristus odovzdáva aj svojho Ducha. Svätý Efrém píše: „Nazval chlieb svojím živým telom, naplnil ho samým sebou a svojím Duchom. (…) A ten, čo ho je s vierou, je Oheň a Ducha. (…) Vezmite a jedzte z neho všetci, jedzte s tým istým Duchom Svätým. Pretože to je skutočne moje telo a ten, čo ho je, bude žiť naveky.“ Cirkev prosí o tento Boží dar, základ všetkých ostatných darov, v eucharistickej epikléze. V Božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho napríklad čítame: „Vzývame ťa, prosíme ťa, pokorne ťa žiadame: zošli svojho Ducha na nás všetkých a na tieto dary (…), aby boli pre tých, čo budú mať na nich účasť, očistením duše, odpustením hriechov, spoločenstvom s Duchom Svätým.“ A v Rímskom misáli celebrant prosí: „… a všetkých, ktorí sa živíme telom a krvou tvojho Syna, naplň Duchom Svätým, aby sme boli v Kristovi jedno telo a jeden duch.“ Tak v nás Kristus s darom svojho tela a svojej krvi rozmnožuje dar svojho Ducha, ktorý bol na nás vyliaty už krstom a ktorého sme prijali ako pečať vo sviatosti birmovania.