Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 28. augusta – do 3. septembra 2017.

Bohoslužby

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 sv. ruženec, po sv. omši adorácia. O 17:30 adorácia za rodiny.

Spovedanie pred prvým piatkom:

Streda a piatok od 16:00 hod.

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

Pondelok 4. septembra je deň diecéznej poklony Najsvätejšej sviatosti Oltárnej.

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

(pokračovanie)

Akú horlivosť prejavoval biskup Pobožný, aby boli noví kňazi a akému veľkému riziku sa vystavoval?! Po zrušení kňazských seminárov a reholí v Československu odvážne v tajnosti vysvätil v roku 1950 viacerých kňazov a 2. januára 1951 Pavla Hnilicu SJ na biskupa. Podnet k vysluhovaniu sviatosti kňazstva a biskupskej vysviacky zdôvodnil, že takto konal len preto, aby cirkvi na Slovensku nikdy nechýbali duchovní pastieri. Následne bol úplne izolovaný od kňazov a veriacich v biskupskej rezidencii a v rokoch 1953 – 1956, ako som už spomínal internovaný s tromi českými biskupmi v Čechách v Myštěvsi pri Novom Bydžove a nakoniec krátko v Roželově pri Rožmitali. Biskupi trpeli zimou a nedostatkom vody, nedostavali žiadne informácie a nevedeli, kde sa vôbec nachádzajú.

Neskôr sa zúčastnil na troch zasadnutiach Druhého vatikánskeho koncilu, kde využil svoju prítomnosť a 13. novembra 1963 v Ríme podpísal vyhlásenie o biskupskej vysviacke Pavla Hnilicu. Biskupská vysviacka bola pápežom Pavlom VI. potvrdená a biskup Pobožný sa upevnil vo svojom presvedčení, že nechcel nič vykonať v rozpore s učením Cirkvi a jej disciplínou.

“Lásku bez kríža nenájdeš, a kríž bez lásky neunesieš.”

                                                                 sv. Ján Pavol II.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 21. augusta – do 27. augusta 2017.

Bohoslužby

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

(pokračovanie)

Po polnoci z 8. na 9. júna 1972, keď začínal deň Božského Srdca Ježišovho, odovzdal svoju šľachetnú dušu najvyššiemu Kňazovi Ježišovi Kristovi a odišiel do večnosti. Jeho posledné slová boli: „Biskup sa modlí za vás.“ Je to krásny odkaz, ktorému sa snažím i ja sám byť nestále verný. Modlím sa za vás, za všetkých. Každú nedeľu a prikázaný sviatok za vás, za celú diecézu slúžim sv. omše. Ale aj v iné dni. 16.-teho dňa každého mesiaca sa spolu zjednocujeme v modlitbe za diecézu, biskupa a na stanovený úmysel a tak prosíme za seba navzájom. Máme  pripravené modlitby za kňazov, ktoré už prišli aj do tejto farnosti a máme ich aj so sebou, môžete si ich vziať. Aby sme cítili túto jednotu, aby sme ju vytvárali. Mne nie je jedno, že táto farnosť musí byť zastupovaná z Michalovej. Ja by som bol rád, keby tu už mohol byť pastier. Modlime sa na ten úmysel. Pán Boh je mocnejší, ako my, i ako ja. My nedokážeme na všetko nachádzať riešenia. Ale ak sa  budeme modliť, Pán Boh ponúkne riešenie; ak o to stojíme, lebo je zaujímavé, že už niekedy nechceme mať v blízkosti pastiera. Sv. Ján Vianney nám hovorí: „Nechajte farnosť bez kňaza a uvidíte, čo tam bude po dvadsiatich rokoch. Všetko spustne.“ Tak vás prosím i vyzývam, aby sme sa naďalej modlili spoločne i na tento úmysel a aby sme zachytili ponúknuté Božie riešenie, ktoré príde z neba. Pán Boh nám ho ukáže.

“Nič tak neosvecuje rozum a nehýbe vôľu ako modlitba, najmä rozjímavá, keď ju konáme s celým srdcom.”

                                                                                                                   sv. František Saleský

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 14. augusta – do 20. augusta 2017.

Bohoslužby

15. augusta pri sv. omšiach zo sviatku bude požehnanie kvetov a bylín.

Streda je deň modlitieb za diecézu a biskupa.  Od 15:00 bude adorácia  k Najsvätejšej sviatosti  spojená s ružencom od 15:25.

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

4. časť

Táto výzva oslovuje nás kňazov, biskupov, ale oslovuje i každého rodiča, ktorý môže byť tiež pokúšaný všelijakými víziami kariéry. Akoby tento príklad, postoj služby pastiera mal byť odkazom  pre každého jedného otca a mamu, s oslovením, výzvou, ale i povzbudením : „Čo môže byť viac, ako keď ste dobrý otec, ako keď ste dobrá mama? Čo môže byť viac? Nič nemôže byť viac!“ Tým sa samozrejme nestrácajú starosti o rodinu; problémy s prácou, zdravím, financiami, vzťahmi a všeličím ďalším. Všetky starosti, ktoré mal v živote aj biskup Pobožný,  boli premostené práve službou  pastiera. Tu vidíme jeho veľkosť aj v tomto smere, či oblasti. Svoj život dával naplno, v rámci svojich možností, ako napísal neskôr: „Robím toľko, koľko môžem“; v daných podmienkach a v danom čase.

Ďalšia vec, na ktorú by som rád upriamil pozornosť v súvislosti s jeho osobnosťou, je hlboká úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu. V mesiaci, v júni, ktorý aktuálne prežívame  a  ktorý je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu, práve toto by sme si mohli pripomenúť a položiť dôraz na v minulosti často hlboko  prežívanú jednoduchú, ale pre duchovný život veľmi dôležitú tradíciu. V každej jednej domácnosti na čelnom mieste bol obraz Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. A bolo bežným zvykom, ak sa nedalo v máji ísť do kostola, tak sa rodina pri týchto obrazoch zišla a modlila mariánske litánie. V októbri ruženec a v júni litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu. K Božskému Srdcu, ktoré dáva ohromné prisľúbenia pre všetkých ctiteľov a zvlášť pre všetky rodiny. Pán biskup Róbert  si bol tohto hlboko vedomý a živil v sebe úctu k Božskému Srdcu. Modlitbou  za seba i za iných  vyprosoval hojné Božie požehnanie v duchu svojho biskupského hesla „V mene Ježišovom“  pre všetkých. Bolo mu dopriate,  čo si asi aj sám želal, zomrieť na sviatok Božského Srdca Ježišovho

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 7. augusta – do 13. augusta 2017.

Bohoslužby

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

3. časť

Bola aj taká chvíľa, keď sa pán biskup nemohol dostať ani na dvor, na nádvorie biskupského úradu.  Práve aj v tom je možné obdivovať  veľkosť  tohto biskupa, ktorý takto oklieštený, ohraničený a často ponížený, nestráca ducha viery, nestráca ducha zodpovednosti za diecézu. Naopak, on sa modlí a v rámci svojich možností či nemožností, snaží sa komunikovať s vtedajšou vládou a intervenovať za zavretých biskupov, udržiavať s nimi kontakt. To isté sa týkalo kňazov, aj všetkých veriacich, ktorí boli v nemilosti. Teda mohol by som aj o ňom povedať, že dôveroval proti nádeji. Lebo vedel, že nejeden z listov, ktoré písal naľavo, napravo na rôzne inštancie vtedajšieho režimu, mnohé tieto listy ostali nepovšimnuté, alebo boli hodené do koša. Tam sa osvedčil ako pastier.

A chcem povedať i ďalšiu, pre nás aktuálnu  skutočnosť,  ktorú som zdôraznil včera pri kňazskej vysviacke. Róbert Pobožný absolvoval svoje teologické štúdiá vo Viedni na Pázmaneu   a obhájil doktorát z teológie. Rok  po   vysviacke odhalil  svoju túžbu vyučovať. V tridsiatych rokoch si aj podal žiadosť, aby mohol vyučovať biblikum na teologickej fakulte v Bratislave. Nebolo to umožnené, pretože vôľa Pána, ako to on neskôr povedal, bola iná a tak sa venoval plne tej službe, ku ktorej ho povolala a do ktorej ho postavila Cirkev. Mohol sa vtedy ohradiť, argumentujúc, že má náležité biblické vzdelanie, ovláda jazyky, aj tie biblické. Mohol protestovať a povedať: „Ja mám predsa na viac!“ Ale on si vo svojom kňazskom srdci iste odpovedal: „A čo môže byť viac, ako služba pastiera?“ Čo môže byť viac, ako služba pastiera?! Tým dal odpoveď mnohým tým, ktorých, nazýva pápež František, že sú „horolezci“, aby robili v rôznych smeroch kariéru, a len na toto sa odvolávajú. Pápež František, aj keď nie týmito istými slovami, pripomína: „A čo môže byť viac, ako služba pastiera?“

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 31. júla – do 6. augusta 2017.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom:V stredu je spomienka Porciunkuly.

Štvrtok a piatok od 16:00

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

Na prvý piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:30 ruženec, po sv. omši adorácia, o 17:30 adorácia za rodiny.

Po celý týždeň po sv. omši bude deviatnik pred diecéznym odpustom na Úhornej.

Odprosenie Božského Srdca bude v nedeľu po druhej sv. omši.

DUCHOVNÉ SLOVO

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

Homília Mons. Stanislava Stolárika  v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného.

2.časť

Stále je v nás živá včerajšia, pekná slávnosť, pri ktorej som vysvätil dvoch kňazov a jedného diakona. Začnem teda vysviackou Róberta Pobožného, ktorá bola 4. septembra 1913 v biskupskej kaplnke v Rožňave, na biskupskom úrade. Teda bez nejakej väčšej slávy. Ako novokňaz pôsobil až do októbra nasledujúceho roka ako kaplán v Gelnici. Biskup Ľudovít Balász  ho potom ustanovením za archivára na biskupskom úrade, vzal do Rožňavy a až na čas internácie komunistickým režimom, už v Rožňave vlastne ostal až do svojej smrti. Žil v časoch prvej svetovej vojny, potom v čase novovzniknutej prvej Československej republiky, nasledoval čas vzniku Slovenského štátu, druhá svetová vojna, nástup komunizmu. Po smrti biskupa Bubniča bol postavený na čelo diecézy; najskôr, ako som spomenul, bol kapitulným vikárom, od roku 1949 už spravoval diecézu  ako biskup.  Nebolo vôbec jednoduché zachytávať a prehodnocovať všetky zmeny, ktoré doba prinášala. Pri nástupe komunistov a následnom  internovaní biskupa, čo sa udialo  13. mája 1953, ostáva diecéza osirelá a on sa len v diaľke modlí a obetuje za svoju milovanú diecézu. Neboli to jednoduché časy, keď vezmeme do úvahy, že po vojne ho dokonca chceli ustanoviť,  myslím, za predsedu Mestského národného výboru, slovom postaviť na čelo mesta Rožňavy, čo bolo pre neho samozrejme  neprijateľné. Potom už ho bolo treba odstaviť a poslať z Rožňavy preč.

Po návrate z internovania sa venuje diecéze v rámci svojich možností, ale nikdy nie bez tieňa. Keďže som rástol  v Košiciach, pamätám na mnohé veci, týkajúce sa aj biskupského úradu, tak viem, kto to boli štátni zmocnenci. Takého zmocnenca mal aj pán biskup Pobožný. Človeka, ktorého tam dosadila strana a štátna bezpečnosť, aby bol jeho tieňom, aby sledoval každého človeka, ktorý za ním prichádza, aby otváral jeho poštu, aby mu neustále dýchal na chrbát