FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 18. týždni od 6. mája – do 12. mája 2019.
Bohoslužby
| Pondelok | Pondelok po 3. veľkonočnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za ✟ Viktóriu Hillayovú, |
| 6.mája | výročná | ||
| Utorok | Prenesenie sv. otca Norberta | 07:00 | Sv. omša za zdravie a Božie požehnanie |
| 7.mája | pre Margitu | ||
| Streda | Streda po 3. veľkonočnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za ✟ Štefana Urbančíka |
| 8.mája | a Cecíliu r. Vindtovú | ||
| Štvrtok | Štvrtok po 3. veľkonočnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za ✟ Annu a Štefana |
| 9.mája | Kurjanovcov, syna Augustína, Máriu | ||
| Gáborovú a Petra Zvirinského | |||
| Piatok | Piatok po 3. veľkonočnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za ✟ Mariána Gajda, |
| 10.mája | rodičov Viktora a Máriu, bratov | ||
| Viktora a Ľubomíra | |||
| Sobota | Bl. Sáry Salkaháziovej, panny | 07:30 | Sv. omša za ✟ Emíliu a Michala |
| 11.mája | a mučenice (ľ. pomienka) | Kocurovcov | |
| Nedeľa | 4. Veľkonočná nedeľa | 08:00 | Sv. omša za ružencové bratstvo |
| 12.mája | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | |
| (detská) | |||
| Lektori Božieho Slova | |||
| Nedeľa | 4. Veľkonočná nedeľa | 08:00 | Z. Morvayová. Z. Podprocká, |
| 10:00 | deti | ||
V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť a poklona za duchovné povolania.
V nedeľu bude zbierka na kňazský seminár.
DUCHOVNÉ SLOVO
Obraz Obišovskej Panny Márie
Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov. Tento obraz visí v obišovskom kostole dodnes.
Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie v roku 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil. Cestopisné zápisky Ernsta Theodora Kriegera z roku 1841 opisujú v Obišovciach každoročnú veľkú púť, na ktorej sa schádzalo dobrých 6000 ľudí. Rekolekčné zasadnutie kňazov solivarského dekanátu riešilo v roku 1846 otázku, ako zvládnuť nápor pútnikov prichádzajúcich aj z gréckokatolíckych lokalít. Farár Mišlinský nezanedbal tieto okolnosti. V roku 1854 už opísal obišovský obraz Panny Márie ako výslovne milostivý a spolu s veriacimi i veľkostatkármi z celého okolia vycítil, že obraz si zaslúži väčší priestor, honor i dekor. Stavba nového, v poradí tretieho kostola, bola dokončená v roku 1865. Milostivý obraz, ktorý počas výstavby uchovávali vo farskom kostole v Drienove, sa tak v slávnostnej procesii vyniesol naspäť do Obišoviec, čo čiastočne zachytili tradované naratívne fragmenty.
Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. stor. rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4000 až 7000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac. Dovtedy azda najvyšší počet veriacich sa v Obišovciach zišiel počas púte 4. a 5. októbra 1947, keď tu evidovali do 20000 pútnikov. Ich počet presiahol účasť na júlovej púti v Gaboltove, kde košický biskup Jozef Čársky zasvätil diecézu Ježišovmu Božskému Srdcu. Tento fakt už vtedy signalizoval veľkú výhodu geografickej polohy v prospech Obišoviec.
Ani počas totality sa kontinuita pútí neprerušila. Pútnici prichádzali hlavne vlakmi z celého Šariša, z priľahlých častí Spiša, Abova i Zemplína. Prvá porevolučná ružencová púť (1990) presiahla účasť z povojnového obdobia. Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004 stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu v mesiaci, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca. Titul Sanctuarium dioecesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1. októbra 2017.
(KMEC, Jozef: Pútnické miesto Obišovce. Diecézna svätyňa a jej milostivý obraz Panny Márie, vyd. Tonio s.r.o., Košice 2017)
