Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 13. týždni od 28. marca – do 3. apríla 2022.

Bohoslužby

V piatok od 16:00 bude adorácia, o 17:00 bude pobožnosť krížovej cesty, v sobotu o 16:45 fatimská pobožnosť a v nedeľu o 14:30 bolestný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

Spoveď pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.

V nedeľu bude zbierka pre utečencov z Ukrajiny.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Muž ako manžel a otec

25. V rámci tohto manželského a rodinného spoločenstva a jednoty muž je povolaný na to, aby svoj dar a úlohu manžela a otca dokonale spĺňal svojím životom. V manželke vidí, ako sa uskutočňuje Boží plán: “Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.” A berie za svoje vlastné aj zvolanie Adama, prvého manžela: “Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.” Pravá manželská láska predpokladá a vyžaduje, aby muž hlboko rešpektoval rovnakú dôstojnosť ženy. Svätý Ambróz píše: “Nie si pánom, ale manželom; nedostal si otrokyňu, ale manželku… Odplácaj sa jej pozornosťou a buď jej vďačný za lásku.” Muž má žiť so svojou ženou v “celkom osobitnej forme osobného priateľstva”. Kresťan je ďalej povolaný na to, aby pestoval city novej lásky tým, že svojej manželke preukazuje nežnú a súčasne pevnú lásku, akou Kristus miluje Cirkev.

Láska k manželke ako matke, ako aj láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou k pochopeniu a uskutočňovaniu svojho otcovstva. Najmä tam, kde spoločenské a kultúrne podmienky ľahko privádzajú otca k určitému odstupu od rodiny alebo aspoň k jeho menšej účasti na výchove, treba sa usilovať o to, aby v spoločnosti znova zavládlo presvedčenie, že úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam. Sama skúsenosť učí, že otcova neprítomnosť spôsobuje psychologické a mravné poruchy, ako aj vážne ťažkosti v rodinných vzťahoch; podobne aj naopak: deprimujúca prítomnosť otca, najmä tam, kde sa ešte aj dnes vyskytuje prílišné panstvo mužov (po španielsky “machismo”), čiže zneužívanie predností mužských vlastností, čím sa ponižuje žena a prekáža sa rozvoj zdravých rodinných vzťahov. Muž, ktorý tu na zemi znova robí zjavným a prežíva Božie otcovstvo, je povolaný na to, aby zabezpečoval harmonický rozvoj všetkých členov rodiny. Túto úlohu splní, ak si bude veľkodušne uvedomovať zodpovednosť za život počatý pod matkiným srdcom, ak sa bude vo zvýšenej miere usilovať zúčastňovať sa spolu s manželkou na výchove, ak bude vykonávať prácu, ktorá nerozvracia, ale povznáša rodinu v jej súdržnosti a pevnosti, a napokon ak bude vydávať svedectvo zrelého kresťanského života, ktoré účinnejšie privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou.

Práva dieťaťa

26. V rodine ako spoločenstve osôb, treba venovať osobitnú pozornosť dieťaťu, a to tak, že sa prechováva veľká úcta k jeho osobnej dôstojnosti, berie sa ohľad na jeho práva a veľkodušne sa o ne zasadzuje. Vzťahuje sa to na každé dieťa, ale zvlášť je to naliehavé vtedy, keď je dieťa menšie, o mnohé veci ochudobnené, choré, trpiace, alebo postihnuté. Cirkev plní iste svoje poslanie, keď sa nežne a úzkostlivo stará o každé dieťa, ktoré prichádza na svet. Je povolaná na to, aby v priebehu dejín zjavovala a opakovala príklad a príkaz Krista Pána, ktorý postavil dieťa do stredu Božieho kráľovstva: “Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.” Znova opakujeme, čo sme už povedali na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov 2. októbra 1979: “Chcem vyjadriť… radosť, ktorú každému z nás prinášajú deti – jar života a predzvesť budúcich dejín všetkých tu prítomných národov. Nijaká krajina na svete a nijaký politický systém nemôžu pomýšľať na vlastnú budúcnosť inak než tak, že vezmú do úvahy tie nové generácie, ktoré prevezmú od rodičov mnohostranné dedičstvo hodnôt, povinností a túžob toho národa, ku ktorému patria, i celej ľudskej rodiny. Starosť o dieťa ešte pred jeho narodením, už od prvej chvíle počatia a potom v jeho detstve a mladosti je prvým potvrdením úzkych vzťahov medzi ľuďmi. Čo viac možno priať každému národu a celému ľudstvu, ako aj všetkým deťom na svete na prahu tretieho tisícročia, než lepšiu budúcnosť, v ktorej sa rešpektovanie ľudských práv stane skutočnosťou?” Neodmysliteľným rozlišovacím znakom kresťanov, najmä kresťanských rodín je, že vedia každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet, prijať, milovať, mať v úcte, postarať sa o jeho mnohostrannú a jednotnú výchovu hmotnú, citovú, vzdelávaciu a duchovnú. Takto deti tým, že budú môcť rásť “v múdrosti a v obľube u Boha i u ľudí”, budú cenným prínosom pri budovaní rodinného spoločenstva a posväcovaní samých rodičov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 12. týždni od 21. marca – do 27. marca 2022.

Bohoslužby

V piatok o 17:00  krížová cesta žien a matiek. Krížová cesta detí  bude o dva týždne.

V nedeľu po sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich. V nedeľu pobožnosť nebude.

Zo soboty na nedeľu je zmena času. Posúva sa o hodinu dopredu.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Źena a spoločnosť. Ak sa má uznať aj ženám, rovnako ako mužom, právo účasti na rozličných verejných úlohách, potom i spoločnosť sa musí usporiadať tak, aby manželky a matky prakticky neboli nútené pracovať mimo domácnosti a aby ich rodiny mohli žiť dôstojne a vzmáhať sa aj vtedy, keď sa budú celkom venovať vlastnej rodine.

Okrem toho treba prekonať mentalitu, podľa ktorej sa žene pripisuje väčšia úcta za prácu vykonanú mimo domácnosti ako za prácu v domácnosti. To však vyžaduje, aby si muži skutočne vážili a milovali ženu a mali v úcte jej osobnú dôstojnosť a aby spoločnosť vytvárala a rozvíjala podmienky vhodné pre domácu prácu. Cirkev, ktorá berie patričný ohľad na rozdielne povolania muža a ženy, musí, pokiaľ možno, napomáhať vo svojom vlastnom živote ich rovnaké práva a dôstojnosť, a to pre dobro všetkých, to jest rodiny, spoločnosti a Cirkvi. Je zrejmé, že toto všetko vonkoncom neznamená, že by sa žena mala zriekať svojej ženskosti alebo napodobňovať mužskú povahu, ale že sa má prejaviť pravá ľudská plnosť ženy, ktorá sa má ukázať tak v činnosti v domácnosti, ako aj v činnosti mimo domácnosti; pričom sa v tejto veci nesmie zanedbávať rozmanitosť zvyklostí a foriem kultúry.

Krivdy spáchané na dôstojnosti ženy

24. Kresťanskému posolstvu o dôstojnosti ženy, žiaľ, odporuje zakorenený názor, ktorý človeka nepovažuje za osobu, ale za vec, za predmet kúpy a predaja, ktorý slúži sebeckým záujmom a číremu pôžitku; a prvou obeťou, ktorú takýto názor postihuje, je práve žena.

Takýto názor prináša aj trpké plody, ako je: pohŕdanie mužom a ženou, otroctvo, utláčanie slabých, pornografia, prostitúcia – tým viac, ak je organizovaná – a všetky tie rôzne druhy diskriminácie, ktoré badať v oblasti výchovy, zamestnania, vyplácania mzdy za prácu a podobne.

Okrem toho aj v súčasnosti vo veľkej časti našej spoločnosti pretrvávajú rozličné formy ponižujúcej diskriminácie, ktoré ťažko postihujú a urážajú osobitné skupiny žien, ako bezdetné manželky, vdovy, ženy odlúčené od manželov, rozvedené, slobodné matky. Synodálni otcovia sa veľmi postavili proti týmto a ostatným diskrimináciám. Preto žiadame, aby sa všetci podujali na osobitnú primeranú a účinnú pastoračnú činnosť, ktorá by v základoch odstránila spomínané diskriminácie, a tak sa dostalo plnej úcty Božiemu obrazu, ktorý žiari z každého človeka bez výnimky.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 14. marca – do 20. marca 2022.

Bohoslužby

Štvrtok je deň diecéznej poklony Najsvätejšej sviatosti oltárnej (9:00 – 11:00, 15:00 – 17:30).

V piatok o 17:00 krížová cesta otcov, v nedeľu o 14:30 krížová cesta detí.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.

Zbierka na charitu vyniesla 520,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

V piatok o 16:30 stretnutie detí na fare.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na energie.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Práva a povinnosti ženy

22. Rodina, nakoľko je a stále sa má stávať jednotou a spoločenstvom osôb, v láske nachádza zdroj a ustavičný podnet na to, aby prijímala, vážila si a napomáhala rozvoj každého svojho údu v jeho najvyššej hodnosti, v hodnosti osoby, čiže živého Božieho obrazu. Ako správne zdôvodnili synodálni Otcovia, mravné kritérium opravdivosti manželských a rodinných vzťahov spočíva v rozvíjaní dôstojnosti a povolania jednotlivých osôb, ktoré sa plne môžu dosiahnuť iba v úprimnom a vzájomnom odovzdávaní sa….Pokiaľ ide o ženu, treba predovšetkým zdôrazniť, že má takú istú dôstojnosť a je viazaná takou istou zodpovednosťou ako muž. Táto rovnosť sa uskutočňuje osobitným spôsobom v darovaní seba: keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom, pričom obe darovania sú vlastné manželstvu a rodine. To, čo už ľudský rozum tuší a uznáva, plne zjavuje Božie slovo, pretože dejiny spásy sú trvalým a jasným svedectvom o dôstojnosti ženy.

Keď Boh stvoril človeka “ako muža a ženu”, obdaril rovnakou osobnou dôstojnosťou muža i ženu a obohatil ich neodcudziteľnými právami a povinnosťami, ktoré sú ľudskej osobe vlastné. Boh ďalej dal zažiariť dôstojnosti ženy tým, že sám vzal na seba ľudské telo z Panny Márie, ktorú Cirkev uctieva ako Božiu Matku a pod menom novej Evy predkladá ako vzor vykúpenej ženy. Kristova jemnocitná úcta k ženám, ktoré povolal, aby ho nasledovali a požívali jeho priateľstvo, ďalej to, že sa zjavil vo Veľkonočné ráno žene skôr, než by sa bol ako vzkriesený z mŕtvych ukázal ostatným učeníkom, potom poverenie žien, aby zaniesli apoštolom radostnú zvesť Zmŕtvychvstania, to všetko sú znaky, ktoré potvrdzujú, akú vznešenú mienku mal Kristus o žene. A apoštol Pavol hovorí: “Vierou v Ježiša Krista ste všetci Boží synovia… Už niet Źida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo v Kristovi Ježišovi ste všetci jedno.”

Źena a spoločnosť

23. Hoci teraz nerozoberáme v celom jej rozsahu zložitú otázku o vzťahoch medzi ženou a spoločnosťou, ale sa obmedzujeme iba na niekoľko dôležitých vecí, ktoré si zasluhujú pozornosť, predsa si nemožno nevšimnúť, že na čisto rodinnom poli rozsiahla a rozšírená spoločenská a kultúrna tradícia spôsobila, že žene zostala iba úloha manželky a matky, a že sa primerane nepripúšťala k verejným úlohám, ktoré sú zvyčajne vyhradené mužom. Je nepochybné, že rovnaká dôstojnosť a zodpovednosť muža a ženy plne oprávňujú prístup ženy k verejným úlohám. No práve povznesenie ženy vyžaduje aj to, aby sa jasne uznala hodnota jej materskej a rodinnej úlohy vzhľadom na ostatné verejné úlohy a zamestnania. Napokon takéto úlohy a zamestnania sa majú navzájom dopĺňať, ak chceme dosiahnuť, aby spoločenský a kultúrny pokrok bol skutočne a plne ľudský.

Dá sa to ľahko dosiahnuť, ak, podľa želania synody, obnovená “teológia práce” hlbšie osvetlí a prebáda význam práce v kresťanskom živote a vymedzí základnú spojitosť medzi rodinou a prácou, a tak aj pôvodný a nenahraditeľný význam domácej práce a výchovy detí.66 Preto Cirkev môže a má pomáhať súčasnej spoločnosti tým, že bude neúnavne požadovať, aby všetci uznávali domácu prácu ženy, aby sa jej tak – pre jej nenahraditeľnú hodnotu dostalo spravodlivej úcty. Má to zvlášť veľký význam vo výchovnej činnosti. Tak sa totiž odstráni sám koreň a zdroj akejkoľvek diskriminácie medzi rôznymi prácami a povolaniami a súčasne sa stane zrejmým, že všetci, vo všetkých oblastiach, pracujú s rovnakými právami a s rovnakými povinnosťami. Takto aj v mužovi aj v žene ešte jasnejšie zažiari Boží obraz.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 7. marca – do 13. marca 2022.

Bohoslužby

V nedeľu bude pobožnosť o 13:30. O 14:00  pohrebná za ✟ Boženu Tomašiakovú o 15:00 pohrebné obrady v Dome smútku.

Streda, piatok a sobota sú jarné kántrové dni (príprava na sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu).

V stredu o 17:00 bude pobožnosť krížovej cesty.

V sobotu pri sv. omši bude katechéza pre birmovancov, v nedeľu po druhej sv. omši pre prvoprijímajúcich.

Naďalej pokračuje diecézna zbierka pre Ukrajinu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Nedeliteľná jednota manželského spoločenstva

Dar sviatosti je pre kresťanských manželov súčasne povolaním i prikázaním, aby si navždy boli verní, hoci na nich doliehajú isté skúšky a ťažkosti, a aby veľkodušne poslúchli svätú Pánovu vôľu: “Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!”55

Jednou z najvznešenejších a najnaliehavejších povinností kresťanských manželov v súčasnosti je vydávať svedectvo o neoceniteľnej hodnote manželskej nerozlučiteľnosti a vernosti. Preto spoločne so všetkými bratmi, zídenými na synode, chválime a povzbudzujeme všetky tie početné manželské dvojice, ktoré, hoci narážajú na značné ťažkosti, uchovávajú si a rozvíjajú dar nerozlučiteľnosti. Plnia tak isto pokorne a odvážne im zverenú úlohu, aby boli vo svete “znamením”, malým síce, ale cenným znamením neochvejnej vernosti, ktorou Boh a Ježiš Kristus milujú všetkých ľudí a každého z nás. Treba uznať aj silu svedectva tých manželov, ktorých síce partner opustil, ale vďaka kresťanskej viere a nádeji neuzavreli nové spoločenstvo. Aj títo manželia vydávajú úprimné svedectvo vernosti, ktoré dnešný svet veľmi potrebuje. Preto ich majú duchovní pastieri a veriaci povzbudzovať a pomáhať im.

Širšie spoločenstvo rodiny

21. Spoločenstvo manželov je základom, na ktorom sa buduje širšie domáce spoločenstvo, a to spoločenstvo rodičov a detí, bratov a sestier medzi sebou, príbuzných a iných rodinných príslušníkov. Také spoločenstvo má korene v prirodzených zväzkoch tela a krvi. Rozvíja sa a skutočne ľudsky zdokonaľuje tým, že vytvára a privádza k zrelosti hlbšie a bohatšie duchovné putá. Láska, ktorá pestuje medziosobné vzťahy rôznych členov, je tou vnútornou silou, ktorá vytvára a oživuje domácu jednotu a spoločenstvo. Okrem toho kresťanská rodina je povolaná, aby okúsila nové a jedinečné spoločenstvo, ktoré potvrdzuje a zdokonaľuje prirodzené a ľudské spoločenstvo. V skutočnosti milosť Ježiša Krista, “prvorodeného medzi mnohými bratmi”, je svojou prirodzenosťou a vnútornou dynamikou “milosťou bratstva”, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský. Duch Svätý, ktorý sa vylieva pri slávení sviatostí, je živým prameňom a nevyčerpateľným pokrmom nadprirodzeného spoločenstva, ktoré veriacich zhromažďuje a spája s Kristom a medzi sebou v jednote Božej Cirkvi. Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať “domácou cirkvou”. Všetci členovia rodiny, každý podľa vlastného daru, dostávajú milosť a úlohu, aby deň čo deň budovali spoločenstvo osôb tak, že by sa rodina stala “akousi školou úplnejšej ľudskosti”. Takou sa stáva starostlivosťou a láskou k deťom, chorým a starým, ďalej vzájomnou každodennou službou a účasťou na dobrách, radostiach i bolestiach.

Prvoradú úlohu pri budovaní takéhoto spoločenstva má vzájomný výchovný vzťah medzi rodičmi a deťmi,60 v ktorom každý dáva a dostáva. Deti láskou, úctou a poslušnosťou voči rodičom prispievajú opravdu a úprimne k vytváraniu ľudskej a kresťanskej rodiny svojím zvláštnym a nenahraditeľným prínosom. Ľahšie sa im to darí, ak rodičia vykonávajú svoju autoritu, ktorej sa nemôžu zriecť, ako skutočnú a osobitnú službu, zameranú na ľudské a kresťanské dobro detí, najmä však na to, aby získali slobodu, ktorá v sebe obsahuje aj zodpovednosť a súčasne aby si rodičia ustavične uvedomovali “dar”, ktorý neprestajne dostávajú od detí. Rodinné spoločenstvo možno uchovávať a zdokonaľovať iba za cenu sebazaprenia a sebaobety. Od všetkých a od každého jednotlivo vyžaduje pohotovú a veľkodušnú vôľu, ochotnú odpúšťať, znášať, zľutovať sa, zhodnúť sa a zmieriť. Každá rodina dobre vie, ako slepá sebaláska, nesvár, napätie a zvady násilne napádajú a niekedy aj smrteľne zraňujú jej spoločenstvo. Odtiaľto pochádza mnoho rozličných roztržiek v rodinnom spolužití. Zároveň však Boh, pôvodca pokoja, povoláva každú rodinu “k zmiereniu”, aby sa touto radostnou a obrodnou skúsenosťou znovu vybudovalo, podporilo obnovené spoločenstvo a aby sa znovu nastolila jednota. Najmä účasť na sviatosti zmierenia a hostine Kristovho tela poskytuje kresťanskej rodine milosť a zaväzuje povinnosťou prekonávať všetky roztržky a usilovať sa o plné a pravé spoločenstvo, ktoré si Boh praje. Úsilím o to zadosťučiňuje Kristovmu vrúcnemu prianiu “aby všetci boli jedno”.