Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 26. týždni od 27. júna – do 3. júla 2022.

Bohoslužby

V stredu bude zbierka na charitatívne diela sv. otca a pri večernej sv. omši poďakovanie na konci školského roka.

V piatok od 17:30 bude poklona Sv. oltárnej, v sobotu o 7:15 fatimská pobožnosť.

V nedeľu o 14:30 radostný ruženec, odprosenie B. Srdca a premienka.

Spovedanie pred prvým piatkom: Streda  od 16:00, piatok od 17:30, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodina je prvá a živá bunka spoločnosti

Sociálny prínos rodín má svoj osobitný ráz, ktorý treba lepšie poznať a rozhodnejšie podporovať, predovšetkým počas dorastania detí, do čoho, podľa možností, treba zapojiť všetkých členov rodiny. Zvlášť treba zdôrazniť stále rastúci význam pohostinnosti v našej spoločnosti, a to vo všetkých jej formách: od otvorenia vlastného domu či skôr brány vlastného srdca pred prosbami bratov, až po konkrétne úsilie zaistiť každej rodine vlastný príbytok ako prirodzené prostredie, ktoré ju udržuje a umožňuje jej rásť. Predovšetkým kresťanská rodina je povolaná na to, aby prijala Apoštolovo upozornenie: “Buďte vždy pohostinní!” a aby podľa Kristovho príkladu a účastná na jeho láske pomáhala núdznym bratom. “A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.” Sociálna úloha rodín sa má prejavovať aj vo forme politickej činnosti. Rodiny sa majú ako prvé zasadzovať o to, aby štátne zákony a inštitúcie nielen neurážali, ale pozitívne podporovali a chránili práva a povinnosti rodiny. V tomto zmysle si rodiny majú čoraz viac uvedomovať, že “hrajú hlavnú úlohu” v “rodinnej politike” a majú brať na seba zodpovednosť za pretvorenie spoločnosti. Inak sa stanú prvými obeťami toho zla, na ktoré sa s ľahostajnosťou dívali. Výzva Druhého vatikánskeho koncilu, aby sa skoncovalo s individualistickou etikou, platí aj pre rodinu ako takú.

Spoločnosť v službe rodiny

45. Tak ako úzky vzťah medzi rodinou a spoločnosťou vyžaduje od rodiny, aby sa otvárala smerom k spoločnosti a mala účasť na jej živote a rozvoji, rovnako tento vzťah ukladá spoločnosti, aby sa nikdy nespreneverila svojej základnej úlohe, ktorou je rešpektovať a povznášať rodinu.

Úlohy rodiny a spoločnosti sa pri obrane a pri povznášaní dobra všetkých ľudí vôbec, i každého človeka osobitne, iste navzájom dopĺňajú. Ale spoločnosť – a ešte viac štát – majú uznať, že rodina je “spoločenstvo s vlastnými a základnými právami”, a preto v ich vzťahoch k rodine ich viaže povinnosť riadiť sa zásadou vzájomnej podpory.

V duchu tejto zásady štát nemôže a ani nesmie oberať rodiny o tie úlohy, ktoré ony samy môžu dobre plniť jednotlivo alebo v slobodnom združení s inými. Naopak, štát má podporovať a domáhať sa zodpovednej iniciatívy rodín. Verejná moc má byť presvedčená, že rodina je nepostrádateľnou a neodcudziteľnou hodnotou občianskej spoločnosti, a preto sa má všemožne usilovať poskytnúť rodinám hospodársku, sociálnu, výchovnú, politickú a kultúrnu pomoc, ktorú potrebujú na zodpovedné plnenie všetkých svojich úloh.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 25. týždni od 20. júna – do 26. júna 2022.

Bohoslužby

 V nedeľu pobožnosť k Božskému Srdcu o 14:30 hod.

V pondelok po sv. omši, piatok pri odprosujúcej pobožnosti a pri slávnosti 1. sv. prijímania možno získať úplné odpustky.

V sobotu o 9:00 sviatosť zmierenia prvoprijímajúcich a ich rodín, o 13:00 test birmovancov (témy 1 – 11).

 DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodina je prvá a živá bunka spoločnosti

42. “Keďže Pôvodca všetkého ustanovil manželský zväzok za počiatok a základ ľudskej spoločnosti,… rodina sa stala základnou živou bunkou spoločnosti.” Rodina je so spoločnosťou životne a organicky zviazaná, pretože tvorí jej základ a ustavične ju živí svojou službou životu. Z rodiny totiž vychádzajú občania a v rodine nachádzajú prvú školu tých sociálnych čností, ktoré sú dušou života a rozvoja samej spoločnosti. Takto rodina svojou povahou a povolaním, vzdialená od toho, aby sa uzatvárala sama do seba, otvára sa iným rodinám a spoločnosti, lebo berie na seba sociálnu úlohu. Rodinný život ako prežívanie spoločenstva a spoluúčasti

43. Prežívanie spoločenstva a spoluúčasti, ktoré má byť charakteristickou črtou každodenného rodinného života, je jej prvým a základným prínosom pre spoločnosť. Na vzťahy medzi členmi rodinného spoločenstva pôsobí a riadi ich “zákon nezištnosti”, ktorý tým, že rešpektuje a podporuje vo všetkých i v každom osobitne osobnú dôstojnosť ako jedinú cennú hodnotu, robí pohostinnosť, stretnutia a rozhovory srdečnými, ochotu nezištnou, službu veľkodušnou a duchovné vzťahy hlbokými. Úsilie o opravdivé a zrelé spoločenstvo osôb v rodine sa stáva prvou a nenahraditeľnou školou zmyslu pre spoločnosť, príkladom a podnetom pre širšie spoločenské vzťahy na základe vzájomného rešpektovania, spravodlivosti, dialógu a lásky. Takýmto spôsobom sa, ako už pripomenuli synodálni Otcovia, stáva rodina domovom a najúčinnejším nástrojom, ktorý spoločnosť robí ľudskejšou a vtláča jej osobný ráz. Jedinečným a účinným spôsobom prispieva pri budovaní sveta tým, že umožňuje žiť skutočne ľudský život, no najmä tým, že stráži a sprostredkúva čnosti a “význačné hodnoty”. V rodine sa, ako píše Druhý vatikánsky koncil, “stretávajú rozličné generácie a vzájomne si pomáhajú osvojiť si plnšiu múdrosť, ako aj zlaďovať osobné práva s ostatnými požiadavkami spoločenského života.” Z toho vyplýva, že vzhľadom na takú spoločnosť, ktorej hrozí nebezpečenstvo stratiť citlivosť pre osoby a ktorá sa stáva zhlukom davu, čím stráca charakter ľudskosti, a škodlivými účinkami ženie ľudí do toľkých foriem “úniku”, ako sú napríklad alkoholizmus, drogy a sám terorizmus, rodina vlastní a šíri aj dnes ohromnú silu, schopnú vytrhnúť človeka z anonimity, udržať v ňom povedomie jeho osobnej dôstojnosti, obohatiť ho hlbokým ľudským cítením a aktívne ho včleniť ako jedinečnú a neopakovateľnú bytosť do tkaniva spoločnosti.

Spoločenská a politická úloha rodiny

44. Spoločenská úloha rodiny sa nevyčerpáva len plodením potomstva a jeho výchovou, hoci je to jej prvá a nenahraditeľná forma, ktorou sa prejavuje. Rodiny, či už jednotlivé alebo združené, sa preto môžu a majú venovať rôznym sociálnym službám, najmä na prospech chudobných a vôbec všetkých osôb a prípadov, ktoré sú mimo dosahu verejných orgánov sociálneho zabezpečenia.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 24. týždni od 13. júna – do 19. júna 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť k Božskému Srdcu bude o 14:30 hod.

Vo štvrtok po sv. omšiach bude eucharistická pobožnosť, od 17:00 bude adorácia.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši. 

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Vzťah k iným výchovným činiteľom

40. Výchovná úloha kresťanskej rodiny zaujíma preto veľmi dôležité miesto v riadnej pastorácii, čo so sebou prináša i novú formu spolupráce medzi rodičmi a kresťanskými komunitami, medzi rôznymi výchovnými skupinami a duchovnými pastiermi. Pri obnove katolíckej školy sa musí zvláštna pozornosť venovať tak rodičom žiakov, ako aj vytvoreniu dokonalého spoločenstva vychovávateľov. Rodičom sa musí zaručiť absolútne právo voliť takú výchovu, ktorá zodpovedá ich náboženskej viere. Štát a Cirkev majú povinnosť poskytovať rodinám všemožnú pomoc, aby mohli primeraným spôsobom plniť svoju výchovnú úlohu. Preto štát a Cirkev spolu majú zakladať a podporovať také inštitúcie a podujatia, aké rodiny právom vyžadujú, a poskytovať pomoc v tom, čo rodinám chýba. Preto všetci, čo v spoločnosti riadia školy, musia pamätať na to, že rodičia sú samým Bohom ustanovení za prvých a hlavných vychovávateľov detí a že toto právo im nemôže nik odňať.

Ako doplnok k tomuto právu pristupuje závažná povinnosť rodičov všemožne sa usilovať o srdečné a účinné styky s učiteľmi a riaditeľmi škôl.Ak sa v školách vyučujú ideológie odporujúce kresťanskej viere, rodina spoločne s inými rodinami, pokiaľ možno vo forme rodičovských združení, má všetkými silami a rozvážne pomáhať mládeži, aby nestratila vieru. V takomto prípade rodina potrebuje osobitnú pomoc duchovných pastierov, ktorí nesmú zabúdať, že rodičia majú neodňateľné právo zverovať svoje deti cirkevnému spoločenstvu.

Mnohostranná služba na prospech života

41. Plodná manželská láska prejavuje rozličnými formami službu životu, z ktorých plodenie a výchova detí sú celkom bezprostredné, najvlastnejšie a ničím nenahraditeľné. V skutočnosti však každý prejav opravdivej lásky voči človeku dokazuje a zdokonaľuje duchovnú plodnosť rodiny, lebo je to prejav poslušnosti voči hlbokej vnútornej dynamike lásky, chápanej ako darovanie sa iným.Z týchto dôvodov, ktoré pre všetkých majú plnú hodnotu a sú povzbudením, budú vychádzať najmä tí manželia, ktorí sú telesne neplodní.

Kresťanské rodiny, ktoré vo viere uznávajú všetkých ľudí za deti spoločného nebeského Otca, budú veľkodušne vychádzať v ústrety deťom iných rodín tým, že ich budú podporovať a milovať nie ako cudzie, ale ako členov jednej rodiny Božích detí. Takto budú môcť kresťanskí rodičia rozšíriť svoju lásku i za hranice telesných a pokrvných zväzkov tým, že budú pestovať zväzky, ktoré majú duchovné korene a rozvíjajú sa konkrétnou službou deťom iných rodín, často zbavených aj tých najpotrebnejších vecí.

Takýmto životom sa kresťanské rodiny stanú ochotnejšími prijímať za vlastné alebo ako zverené na výchovu tie deti, ktoré stratili rodičov alebo ktoré rodičia opustili. Ak takéto deti nájdu láskyplné teplo rodinného kozuba, môžu zakúsiť láskavé a prozreteľné Božie otcovstvo, prejavené kresťanskými rodičmi, a tak rásť vyrovnane a s dôverou k životu. Tak bude potom obohatená celá rodina duchovnými hodnotami širšieho bratstva.

Rodinná plodnosť má mať svoju neprestajnú “tvorivú silu”, čiže onen obdivuhodný plod Božieho Ducha, ktorý otvára vnútorné oči srdca, aby mohli spozorovať nové potreby a utrpenia našej spoločnosti, a ktorý vlieva odvahu ich prijať a na ne odpovedať. Pokiaľ ide o toto, pred rodinami sa otvára rozsiahle pole činnosti, lebo ešte väčšie obavy než opustenosť detí budí dnes iný jav, totiž spoločenské a kultúrne vylúčenie, ktoré tak bolestne dolieha na starých, chorých, telesne alebo duševne postihnutých ľudí, na toxikomanov, bývalých väzňov atď.

Takto sa bezhranične rozširuje obzor otcovstva a materstva kresťanských rodín. Tieto a iné naliehavé potreby našich čias sú výzvou pre ich duchovne plodnú lásku. S rodinami a ich prostredníctvom sa Pán Ježiš aj naďalej zľutúva nad zástupmi.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 23. týždni od 6. júna – do 12. júna 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k Božskému Srdcu.

V sobotu a v nedeľu je duchovná obnova pre birmovancov.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši.

Zbierka na masmédia vyniesla  110,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Výchovné poslanie rodičov a sviatosť manželstva

38. Výchovné poslanie kresťanských rodičov, spočívajúce – ako sme už povedali – v ich účasti na Božom stvoriteľskom diele, má svoj nový a osobitný zdroj vo sviatosti manželstva, ktoré ich posväcuje pre skutočne kresťanskú výchovu detí. Povoláva ich k účasti na tej istej autorite a láske, akú má Boh Otec a Kristus, Dobrý Pastier, ako aj na materskej láske Cirkvi. Pritom ich obohacuje múdrosťou, radou, silou a všetkými ostatnými darmi Ducha Svätého, ktoré pomáhajú deťom v ich ľudskom a kresťanskom dozrievaní.Zo sviatosti manželstva výchovná úloha rodičov dostáva dôstojnosť a povolanie na to, aby sa výchova stala pravou a skutočnou “službou” Cirkvi, ktorá slúži formovaniu jej členov. Výchovná služba kresťanských rodičov je taká vznešená a veľkolepá, že svätý Tomáš ju bez váhania prirovnal ku kňazskej službe, keď hovorí: “Sú takí, čo šíria a zachovávajú duchovný život len duchovnou službou, a to sa deje sviatosťou posvätenia kňazstva. Iní zasa telesnou i duchovnou službou, čo sa deje sviatosťou manželstva, v ktorom sa muž a žena spájajú na plodenie a výchovu potomstva na službu Bohu.” Źivé a bdelé vedomie tohoto poslania, ktoré kresťanskí rodičia dostali so sviatosťou manželstva, im pomôže, aby sa službe vychovávať deti venovali pokojne a s dôverou voči Bohu, ktorý ich povoláva a posiela, aby v deťoch budovali Cirkev. Takto sa rodina pokrstených – ako domáca cirkev zhromaždená slovom a sviatosťou – súčasne stáva na spôsob veľkej Cirkvi učiteľkou a matkou.

Prvé skúsenosti o Cirkvi

39. Výchovné poslanie vyžaduje, aby kresťanskí rodičia poskytovali deťom, čo je nevyhnutné pre postupné dozrievanie ich osobnosti tak z kresťanského, ako aj z cirkevného hľadiska. Majú sa teda riadiť vyššie uvedenými výchovnými zásadami a usilovať sa deťom ukázať, k akým výškam ich môže priviesť viera a Kristova láska. Okrem toho vedomie, že Pán im zveril rast Božieho dieťaťa, Kristovho brata, chrámu Ducha Svätého a člena Cirkvi, pomôže kresťanským rodičom v ich úlohe posilňovať v dušiach detí dar Božej milosti.Druhý vatikánsky koncil opisuje obsah kresťanskej výchovy týmito slovami: “Kresťanská výchova sa neusiluje jedine o tú zrelosť ľudskej osobnosti, o ktorej bola práve reč, ale sa usiluje najmä o to, aby si pokrstení, keď sa postupne zasväcujú do tajomstva spásy, boli čím ďalej tým viac vedomí daru viery, ktorého sa im dostalo; aby sa naučili klaňať Bohu Otcovi v duchu a pravde (porov. Jn 4,23), zvlášť liturgickými úkonmi, a priúčali sa správať vo svojom živote spravodlivo a naozaj sväto ako noví ľudia (porov. Ef 4,22-24), a tak dospeli v zrelého muža, k miere plného vzrastu Kristovho (porov. Ef 4,13) a pričinili sa o rast tajomného Tela. Okrem toho, vedomí svojho povolania, majú sa učiť vydávať svedectvo o nádeji, ktorú nosia v sebe (porov. 1Pt 3,15) a napomáhať stvárňovať svet v kresťanskom zmysle.”Aj synoda, ktorá si osvojila a rozvinula koncilové učenie, predkladá výchovné poslanie kresťanskej rodiny ako skutočnú službu, ktorou sa hlása a šíri evanjelium, a tak sa sám rodinný život stáva cestou viery a určitým spôsobom aj úvodom do kresťanského života a školou nasledovania Krista. Ako napísal Pavol VI.: “V rodine, ktorá si je vedomá tejto úlohy, všetky jej zložky ohlasujú evanjelium a súčasne všetkým sa ono ohlasuje.”Na základe výchovnej služby rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti prvými hlásateľmi evanjelia. Okrem toho, ako sa s deťmi modlia, čítajú s nimi Božie slovo a postupným zasväcovaním do kresťanstva ich uvádzajú do tajomstva Kristovho tela, eucharistického i cirkevného, stávajú sa v plnom zmysle rodičmi, ktorí plodia nielen telesný život, ale aj ten, ktorý obnovou skrze Ducha pramení z Kristovho kríža a zmŕtvychvstania.Aby kresťanskí rodičia mohli dôstojne plniť svoju výchovnú službu, synodálni Otcovia vyslovili želanie, aby sa zostavil vhodný text katechizmu pre rodiny, ktorý by bol jasný, stručný a každému ľahko zrozumiteľný. Preto naliehavo vyzývame biskupské konferencie, aby sa postarali o vydanie takéhoto katechizmu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 22. týždni od 30. mája – do 5. júna 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

Do nedele bude novéna k Duchu sv., v júni po sv. omši budú litánie k Božskému Srdcu.

V piatok od 17:00 bude adorácia, v sobotu od 17:15 fatimská pobožnosť.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši.

Spovedanie pred prvým piatkom: streda a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok oo 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Výchova k základným hodnotám ľudského života

37. Hoci sa dnes stavia do cesty výchovnej činnosti veľa prekážok, rodičia musia pevne a s dôverou vychovávať deti k základným hodnotám ľudského života. Deti majú vyrásť v správnej slobode voči hmotným hodnotám, aby vedeli prijať aj jednoduchý a striezlivý spôsob života v tom presvedčení, že “človek je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má”.100

V spoločnosti otriasanej a rozkladanej napätiami a konfliktami v dôsledku ostrého zápasu medzi rôznymi individualizmami a egoizmami deti majú získavať nielen väčší zmysel pre spravodlivosť, ktorá jediná vedie ľudí k rešpektovaniu osobnej dôstojnosti každého človeka, ale – a ešte viac – zmysel pre pravú lásku, ktorá je úprimnou starostlivosťou a nezištnou službou iným, najmä chudobným a núdznym. Rodina je prvá a základná škola sociálnych čností. Ako spoločenstvo lásky objavuje v darovaní seba zákon, ktorý ju vedie a napomáha jej rast. Toto darovanie sa, ktoré podnecuje vzájomnú lásku manželov, sa kladie za vzor a normu i pre vzájomné darovanie sa, ktoré má vládnuť vo vzájomných vzťahoch medzi bratmi a sestrami, ako aj medzi rôznymi generáciami v ich rodinnom spolužití. Spoločenstvo a každodenná spoluúčasť na rodinnom živote vo chvíľach radosti i ťažkosti je tou najstabilnejšou a najúčinnejšou výchovnou metódou k aktívnemu, vedomému a úspešnému začleneniu sa detí do širšieho okruhu spoločnosti.

Výchova k láske, ako k sebadarovaniu sa, je tiež nepostrádateľným predpokladom pre rodičov povolaných na to, aby dali deťom jasnú a rozumnú pohlavnú výchovu. Vzhľadom na kultúru, ktorá ľudskú sexualitu z väčšej časti “vulgarizuje”, pretože ju chápe a prežíva obmedzene a ochudobňuje ju tým, že ju spája výlučne so sebeckým telesným pôžitkom, musí sa výchovná služba rodičov pevne opierať o skutočne plnú osobnú sexuálnu kultúru. Sexualita je bohatstvom celej osobnosti – tela, citu i duše – a prejavuje svoj vnútorný význam tým, že vedie človeka k darovaniu sa v láske.

Pohlavná výchova, ktorá je prvotným právom a povinnosťou rodičov, má sa či už doma, alebo vo výchovných strediskách, ktoré si oni zvolia a kontrolujú, vždy diať pod ich starostlivým vedením. V tomto zmysle Cirkev zdôrazňuje zákon vzájomnej výpomoci, ktorým sa má škola riadiť, keď pomáha pri pohlavnej výchove, a to v rovnakom duchu ako rodičia.

V tejto súvislosti nemožno sa zrieknuť výchovy k čistote ako k čnosti, ktorá napomáha opravdivý rozvoj osoby k zrelosti, aby si vážila a rozvíjala “manželský význam” tela. Kresťanskí rodičia, ktorí rozoznávajú znamenia Božieho volania, dokonca majú venovať zvláštnu pozornosť a starostlivosť výchove k panenstvu ako k najvyššej forme toho sebadarovania, ktoré je aj vlastným zmyslom ľudskej sexuality.

Vzhľadom na úzky zväzok medzi sexuálnym rozmerom ľudskej osoby a jej etickými hodnotami výchova má viesť deti k chápaniu a hodnoteniu mravných predpisov ako nevyhnutnej a cennej záruky zodpovedného osobného rastu v tom, čo k ľudskej sexualite patrí.

Preto sa Cirkev rozhodne stavia proti takej forme sexuálnej výchovy, odtrhnutej od mravných zásad a tak často rozširovanej, ktorá v podstate nie je ničím iným ako prípravou na pôžitkárstvo a podnetom – už v rokoch nevinnosti – k strate vyrovnanosti, čím sa otvára cesta nerestiam.