Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od 27. decembra 2021 – do 2. januára 2022.

Bohoslužby

Vyhláškou č. 310/2021 ÚVZ SR sa mení vyhláška č. 307/2021 a od 23. 12. sa kapacita pre bohoslužby zvyšuje na 1 osobu na 15 m2, t. j. v našom prípade z 30 na 37 osôb.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Pondelok, utorok, streda, štvrtok: 18:00 – 18:30

Piatok: 17:30 – 18:30

Sobota: 15:00 – 16:00

Nedeľa: 15:00 – 16:00

V pondelok pri sv. omši bude požehnanie vína, v piatok koncoročná pobožnosť, v sobotu pri popoludňajšej sv. omši novoročná pobožnosť.

V piatok od 23:30 do polnoci bude adorácia.

Sv. omše vysielané on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Piatok: 16:00

Sobota, nedeľa: 10:00

DUCHOVNÉ SLOVO

História betlehemov

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, Svätý František z Assisi (* 1182, Assisi, Taliansko – † 3. október 1226)  zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Greccio jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. V prítomnosti svojich priateľov a vidiečanov slúžili svätú omšu v lesnej jaskyni, namiesto oltára v nej František postavil  jednoduché jasličky vystlané slamou, vedľa ktorých boli zvieratá. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Tajomná atmosféra  okamihu na prítomných natoľko zapôsobila, že aj po  jeho smrti  slávnosť pri Betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. O tohto momentu sa tradícia betlehemov v Taliansku silno zakorenila. K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tento betlehem bol zhotovený koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci, ktorý podobne ako sv. František z Assisi si veľmi uctieval kult Narodenia Pána. Preto dal postaviť samostatnú kaplnku venovanú jasličkám a obnovil modlitbu k relikviám svätej kolísky. V 15. storočí sa jasličky so živými hercami alebo so sochami Ježiša, Márie, Jozefa začali objavovať  na námestiach stredovekých miest pri predvádzaní vianočných mystérií. V 16. storočí rozširovali betlehemskú tradíciu po Európe okrem  františkánov už aj jezuiti. Výjavy narodenia Krista  alebo klaňania Troch kráľov sa preniesli z reliéfov gotických oltárov do priestoru. Postupne dosiahli drevené figúrky chrámových Betlehemov  veľkosť človeka.

Jedným z najznámejších novodobých betlehemov na území Ríma je ten, ktorý každoročne obdivujú tisícky veriacich a pútnikov na Námestí svätého Petra. Tento Betlehem v blízkosti obelisku na námestí sv. Petra, obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Svojím architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Okolo nich stoja ďalšie postavy, predstavujúci jednoduchý ľud, ktorý sa s vierou a nádejou prišiel pokloniť Mesiášovi a prináša mu dary. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II.

Zvyk stavať Betlehemy sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.

Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre prílišnú honosnosť a nákladnosť. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.

Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.

Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od 20. decembra – do 26. decembra 2021.

Bohoslužby

Od 10.12. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 30 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Nedeľa 19.12: 14:30 – 16:00

Pondelok, utorok, štvrtok: 18:00 – 19:00

Streda: 17:00 – 19:00 (do 17:45 dvaja kňazi)

Chorí a starší veriaci v utorok od 9:00 (adresy nahláste telefonicky, alebo v sakristii).

Počas adventu prebieha zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

Pre nízky záujem o popoludňajšiu nedeľné sv. omšu na Božie narodenie a Sv. rodinu budú sv. omše o 14.00 prednostne učené pre prvoprijímajúcich: V sobotu pre 3.A, v nedeľu pre 3.B. Pre rodičov platí režim OP, deti do 12 rokov a 2 mesiacov sa pokladajú za plne zaočkované.

Sv. omše vysielané on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Piatok: 22:00

Sobota, nedeľa: 10:00

DUCHOVNÉ SLOVO

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie III. 

Čierna Madona

Pôvodná Čierna Madona z Loreta pochádzala zo 14. storočia (zničil ju požiar v roku 1921). Loretánska Madona je „Čiernou Madonou“. Mnohí ľudia si myslia, že je vyhotovená z ebenového dreva. Nie je to však pravda. Vytesali ju z libanonského cédra. Drevo libanonského cédra má symbolický mariologický význam. Céder nemá čierne drevo. Mária je zvonka čierna, vo vnútri biela.

V stredovekej mystike, zvlášť vo františkánskom prostredí (a loretskú baziliku spravovali minoriti) sa Mária stotožňovala s dokonale krásnou nevestou, ktorú Boh miluje a obdivuje v biblickom spise Veľpieseň. V Božích očiach je Mária celá krásna a niet na nej nijakej škvrny: „Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet“ (Pies 4,7). Figúrka teda dostala svoj odtieň na základe duchovného výkladu biblickej knihy. Milovaná z Piesne nad piesňami hovorí: „Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kedáru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.“ (Pies 1,5)

V komentári súčasného biblistu kardinála Gianfranco Ravassiho je koža dievčaťa, čo túto pieseň spieva, opálená slnkom. Ide o farbu, ktorá je podobná farbe beduínskych stanov. Poeta spomína šiatre beduínskeho kmeňa z Kedáru, kmeňa z Izmaelovho potomstva (Gn 25,13). Farba kože milovanej nie je výsledkom radostného života v prírode stredomorskej slnečnej panorámy. Je prirodzeným dôsledkom namáhavého života v palestínskej stepi, kde musí obyčajná žena dbať o poľnohospodárske práce dokonca aj v páľave slnka. Doslovný význam biblického textu Veľpiesne by teda poukazoval na to, že dievča sa na pohľad nijako nelíši od iných chudobných palestínskych dievčat, čo musia od rána do večera namáhavo pracovať na slnku, jej milý ju však medzi nimi rozpoznáva ako úplne výnimočnú, ako tú, ktorá je celá krásna, tú, čo medzi ostatnými dievčatami vyniká jak ľalia medzi tŕním (Pies 2,2).

Stredovekých teológov doslovný význam biblických textov príliš nezaujímal. Prednosť mal spirituálny výklad, ktorý vnímal biblický text ako alegorickú reč slúžiacu k mravnému poučeniu veriacich a cestu k mystickej kontemplácii tajomstva Boha. Jeden z najvplyvnejších autorít stredoveku, cistercitský mních Bernard z Clairvoix, vo svojom komentári na knihu Veľpieseň rozoznáva v čiernej snúbenici obraz svätcov, ktorí vynikajú poníženým a opovrhnutiahodným zovňajškom, často zanedbaným, vo vnútri ale ukrývajú žiarivú Pánovu tvár, lebo sú v stále väčšej sláve premieňaní na jeho obraz. Svätci sú podľa Bernarda navonok čiernymi, vnútorne ale žiaria bielobou.

„Právom svätci opovrhujú nadbytočnými ozdobami a pestovaním svojho ľudského zovňajšku, ktorý nutne podľahne skaze a so všetkou starostlivosťou sa venujú tomu, aby rozvíjali svoje vnútro, ktoré je Božím obrazom a zo dňa na deň sa obnovuje. Majú totiž istotu, že Bohu nemôže byť milšie nič nad jeho obraz, ak bude obnovený do svojej pôvodnej krásy. Preto je všetka sláva svätcov vnútri, nie na povrchu,“ hovorí Bernard. V podobnom duchu vysvetľuje slová o čiernej snúbenici Anton Paduánsky: „Navonok som čierna pre popol a kajúci pás okolo mojich bedier, pre pôsty a nočné bdenia, ale vnútri som krásna pre čistotu mysle a pravdivosť mojej viery.“

Bernard sa odvažuje povedať aj o Ženíchovi, o Kristovi, že bol čierny. Veď Boží služobník, o ktorom spieva svoju pieseň prorok Izaiáš, nemal podoby ani krásy, aby sme sa mu klaňali, čiže „bol čierny“, no zažiaril v Božskej sláve na hore premenenia. „Sám seba stotožnil s hriechom a ja by som sa mal báť nazvať ho čiernym?“, pýta sa Bernard.

Ľúbezná Kristova služobnica a najmilšie dievča, Panna Mária, bezvýhradne nasleduje svojho Syna, je navonok ako ostatné dcéry matky Evy. Vo vnútri je však celá krásna. Niet v nej žiadnej skazy dedičného hriechu – je zdravá a silná ako libanonský céder. Toto je Nepoškvrnená Panna, Madona z Loreta, ktorej nábožní veriaci dávali pri vzývaní jej príhovoru tie najkrajšie prívlastky, biblické tituly a tak vytvorili tzv. Loretánske litánie. Vždy, keď ich budeme spievať, túžme sa premieňať na Kristovho najvernejšieho učeníka, ktorý vzal Máriu do svojho domu a po zvyšok života s ňou prebýval ako jej vlastný syn.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 13. decembra – do 19. decembra 2021.

Bohoslužby

 Od 10.12. sú bohoslužby povolené pre režim OP v počte 30 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia. V nedeľu o 10:00 bude sv. omša vysielaná aj on- line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti pre ostatných v týždni do štvrtka 18:00 – 18:30, v nedeľu od 14:30 – 15:00.

Počas adventu prebieha zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

Zbierka na charitu vyniesla 277,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie II.

Čo na to veda?

Historické a archeologické výskumy, ktoré boli v posledných desaťročiach vykonané v sanktuáriu Domčeka Panny Márie, potvrdili starú tradíciu. Kaplnka, ktorá je považovaná za dom Svätej rodiny, bola s najvyššou pravdepodobnosťou ozaj privezená z Palestíny. Výskumy v nazaretskom Chráme zvestovania i v Chráme zvestovania v Lorete potvrdili, že pôvodný dom Ježišovej Matky pozostával z dvoch priestorov. Prvý priestor, jaskyňa vytesaná do skaly, je pod bazilikou v Nazarete. Druhým priestorom domu bola neveľká predná izba pozostávajúca z troch murovaných stien pripojených k otvoru spomínanej jaskyne.

Vďaka archívnym výskumom sa podarilo osvetliť i legendu o anjeloch a dnes je všeobecne akceptovaná hypotéza, že steny Máriinho domu boli do Loreta privezené po Stredozemnom mori loďou. Transport však iniciovala šľachtická rodina s menom „Angeli“ (tzn. Anjeli). Dokument zo septembra roku 1294 svedčí, že Niceforo Angeli, panovník z Epíri, pri príležitosti svadby svojej dcéry Ithamar s Filippom z Taranta, štvrtým synom neapolského kráľa Carla II. d´Angio, odovzdal veno, ktorého súčasťou boli „sväté kamene prinesené z Domu našej Panej, Panny, Božej Matky“. Pravdivosť príbehu potvrdzujú aj nálezy v stenách sanktuária. Pri skúmaní muriva Máriinho domčeka sa našlo päť krížov z červenej látky, ktoré boli znakmi križiakov, alebo rytierov niektorého z početných vojenských rádov, úlohou ktorých bolo ochraňovať dôležité pútnické miesta a relikvie v Palestíne. V murive sa našli i zvyšky škrupín pštrosích vajec. Aj to sa považuje za dôkaz palestínskeho pôvodu a znak, ktorý sa v tradičnej symbolike spája s tajomstvom Kristovej inkarnácie, čiže vtelenia Božieho Syna. Múry domčeka sú vybudované so zvláštnou štruktúrou. Dokázateľne ide o murárske umenie, ktoré nepochádza z loretského kultúrneho konceptu. Technické porovnanie Svätého domčeka v Lorete s jaskynkou pod novou Bazilikou v Nazarete ukázalo, že obe časti pôvodného domu vznikli v rovnakom čase. Majú rozmery, ktoré poukazujú na to, že pôvodne tvorili jeden celok a oddelené časti do seba presne zapadajú. Preukázalo sa, že kamene Máriinho domčeka v Lorete boli opracované tzv. nabatejským spôsobom, teda technikou, ktorá bola rozšírená v Galilei v čase Pána Ježiša.

Obrovský záujem odborníkov vzbudili nápisy, grafity na stenách loretského domu. Experti poukazujú na ich židokresťanský obsah a na veľkú podobnosť s nápismi nájdenými na zvyškoch toho istého domu v Nazarete.

Stena loretského domčeka, pri ktorej stojí oltár a figúrka Čiernej Madony, nie je originálna. Východná časť príbytku bola totiž na pôvodnom mieste napojená na vytesanú jaskyňu. Tri originálne steny, ktoré sú vysoké takmer tri metre, naozaj nemajú základy. Postavené boli na antickej ceste. Dnes sú sčasti omurované červenými tehlami, ktoré pochádzajú z okolia Loreta a samozrejme, nie sú pôvodné. Dostali sa tam v roku 1536, keď bolo toto miesto upravené pre potreby kultu. Ďalším zásahom do pôvodnej podoby bolo vyhotovenie freskovej výzdoby, ktorá sa dnes zachovala už iba fragmentárne. Z vonkajšej strany je Máriin domček obložený mramorom. Obloženie inicioval pápež Július II. okolo roku 1507. V roku 1509 nakreslil slávny Donato Bramante jeho návrh. Následne ho realizovali renomovaní talianski renesanční umelci.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 49. týždni od 6. decembra – do 12. decembra 2021.

Bohoslužby

Od piatku 10.12. sú bohoslužby povolené pre režim OP. (Pre očkovaných a tých, čo prekonali Covid – 19 v posledných 180 dňoch  v počte 30 osôb). Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Zmena programu bohoslužieb:

Piatok 10.12. – 17:00 sv. omša – 18:00 – 18:30 čas pre súkromnú modlitbu

Sobota 11.12. – 17:00 sv. omša – 18:00 – 18:30 čas pre súkromnú modlitbu

Nedeľa 12.12:

08:00 sv. omša

10:00 sv. omša

13:30 sv. omša – 14:30 – 15:00 čas pre súkromnú modlitbu

Lektori Božieho Slova:

Sobota 11.12. – 18:00 Z. Morvayová

Nedeľa 12.12. – 08:00 S . Cingeľ, 10:00 – I. Drábik, V. Drábiková

Streda, piatok a sobota sú zimné kántrové dni (príchod Božieho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete).

Počas adventu bude prebiehať aj v tomto roku zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

DUCHOVNÉ SLOVO

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie I.

(K spomienke P.Márie Loretánskej 10. december)

25. marca roku 1969 bola v Nazarete požehnaná nová Bazilika zvestovania Panne Márii, dielo Giovanniho Muzia. Počas prác na stavbe chrámu vykonali dvaja františkáni Bellarmino Bagatti a Emmanuele Testa archeologický výskum v okolí tzv. jaskyne zvestovania, miesta, ktoré bolo podľa tradície dejiskom stretnutia Márie s anjelom Gabrielom. Františkáni odkryli jeden z prvých kresťanských kostolíkov, vlastne ešte synagógu, budovu, v ktorej sa na počiatku 2. storočia schádzali židokresťania a mnohí z nich boli príbuznými Márie a Jozefa. Ide o tých, ktorých evanjelia nazývajú Ježišovi bratia. Na skromnom mieste kultu z antických čias identifikovali archeológovia znaky najstaršej mariánskej úcty. Na jednej zo stien sa nachádza zrejme najstarší známy grafit hovoriaci: „Chaire Maria” (Zdravas Mária).

Toto najstaršie kultové miesto svedčiace o úcte k Panne Márii, bolo vytvorené v bezprostrednom kontakte s miestom, kde Mária skutočne vyrastala, kde bol jej rodný dom, kde prijala návštevu anjela a kde pravdepodobne so sv. Jozefom vychovávala malého Ježiška. Predpokladáme teda, že s istotou vieme, kde stál Máriin dom. Vlastne, vieme, kde stojí, pretože jaskynka, ktorá bola jeho súčasťou, sa nikdy zo svojho miesta nepohla. To sa však nedá povedať o druhej, murovanej časti nazaretského domčeka. Ten sa už takmer 800 rokov uctieva ako výnimočná relikvia v talianskom mestečku Loreto.

Na krídlach anjelov

Loreto je pútnické miesto v strednom Taliansku (provincia Ancona). Tamojší mariánsky pútnický kostol stojí na pahorku pri pobreží Jadranského mora. Pôvodne to bol vrch, na ktorom rástol vavrínový háj, ktorý vlastnila pani s menom Laureta. V latinčine je slovom „laurea” nazývaný vavrín. V bazilike nad morom sa ukrýva kaplnka, ktorú nazývame Domček Božej Matky. Uctieva sa v nej loretánska Madona s Ježiškom v náručí. Figúrka má čiernu farbu.

Stredoveká legenda tvrdí, že v roku 1291, keď sa definitívne ukončili križiacke vojny v Palestíne, murované steny Máriinho domu boli „tajomným anjelským spôsobom“ prenesené najskôr do dnešnej Rijeky v Dalmácii. Nazaretský domček našli údajne drevorubači cestou do práce na kopci Tersato ráno 10. mája roku 1291. Bola to malá kamenná stavba, ktorá tam predtým nestála. Nemala žiadne základy, stála iba na tráve. Vo vnútri sa nachádzal krb, police, stôl, kamenný oltár s krížom a socha Panny Márie s Ježiškom na rukách. Správa o objavení domčeka vyvolala rozruch. Po krátkom čase došlo k náhlemu uzdraveniu ťažko nemocného Alexandra de Giorgi, ktorý sa vraj predtým modlil k tajomstvu zvestovania. Ľuďom odovzdal tento uzdravený muž odkaz Panny Márie, že kamenný domček je vlastne nazaretským domčekom Svätej rodiny. Miestny panovník Mikuláš Franga následne poslal do Nazareta štyroch mužov, aby zistili, čo je na tom pravda. Vrátili sa s tým, že v Nazarete skutočne našli už len základy bez domu a zvyšky odneseného domčeka mali taký istý materiál i rozmery, aký mal domček, ktorý sa u nich objavil. Kostolík na kopci Tersato sa stal okamžite cieľom pútnikov z celej Dalmácie. Dlho tam však nezostal. O pozemok pod Svätým domčekom sa vraj škaredo sporili dvaja muži; iné legendy vravia, že pútnikov prepadávali zbojníci. Anjeli teda dom Svätej rodiny zdvihli a z Dalmácie ho preniesli do Loreta (bolo to v noci z 9. na 10. decembra roku 1294).

Legenda prežila veky a stala sa obľúbeným motívom výtvarníkov. Panna Mária z Loreta bola v roku 1920 vyhlásená pápežom Benediktom XV. za patrónku letcov. Jeden z kardinálov sa vtedy vyjadril, že letci majú byť spojení so Svätým domčekom v Lorete nielen kvôli prastarej tradícii o zázračnom lete anjelov, ale najmä kvôli letu, ktorý podnikol sv. archanjel Gabriel do nazaretského domčeka k Panne Márii. Úlohou letcov je prijať za svoj štýl letu let archanjela Gabriela a z každej svojej misie učiniť posolstvo pokoja, aby sa z každého miesta na svete stále viac šírila radostná zvesť, že Boh si postavil svoj príbytok medzi ľuďmi“.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto