Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 44. týždni od 31. októbra – do 6. novembra 2022.

Bohoslužby

V pondelok bude pobožnosť o 17:30, v nedeľu o 15:00 (ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka).

Dušičková pobožnosť na cintoríne v utorok o 15:30, v kostole v stredu po sv. omši.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte B. Srdca, v sobotu o 17:15 fatimská pobožnosť.

Sviatosť zmierenia: pondelok, streda, štvrtok, piatok od 17:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu pri popoludňajšej sv. omši.

Od soboty 12. novembra začne nový kurz dvojročnej prípravy na sv. birmovania pre 7. a 8. ročník.

Zbierka na misie vyniesla 324,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Biskupi a kňazi

Kňaz alebo diakon sa musia na tento apoštolát včas a dôkladným štúdiom pripraviť. A majú sa vždy správať k rodinám ako otcovia, bratia, pastieri a učitelia. Majú im pomáhať prostriedkami milosti a osvecovať ich svetlom pravdy. Je teda potrebné, aby náuka a rady, ktoré poskytujú, boli vždy v dokonalom súlade s autentickým učiteľským úradom Cirkvi tak, že budú môcť pomáhať Božiemu ľudu utvárať si správne chápanie viery a potom ho uplatňovať v konkrétnom živote. Z tejto vernosti učiteľskému úradu vyplynie aj to, že kňazi sa budú starostlivo usilovať o jednotu vo svojich názoroch, aby tak vedeli svojich veriacich uchrániť pred úzkosťami svedomia.

Duchovní pastieri a laici majú v Cirkvi účasť na Kristovom prorockom poslaní; laici tým, že vydávajú svedectvo o viere slovami a kresťanským životom, duchovní pastieri zasa tým, že rozlišujú, čo je v takom svedectve rýdzim výrazom viery a čo menej zodpovedá svetlu viery, a napokon rodina ako kresťanské spoločenstvo tým, že má osobitnú účasť na viere a vydáva o nej svedectvo. Tak sa rozvíja dialóg aj medzi duchovnými pastiermi a rodinou. Teológovia a odborníci v rodinných otázkach môžu k tomuto dialógu veľmi prispieť tým, že budú presne vysvetľovať učenie učiteľského úradu Cirkvi, ako aj skúsenosti z rodinného života. Takto sa učenie Učiteľského úradu stane zrozumiteľnejším a súčasne sa otvára cesta pre jeho postupné rozvíjanie. No predsa je dôležité pripomenúť, že najbližšia a záväzná norma v učení viery náleží hierarchickému učiteľskému úradu aj v otázkach týkajúcich sa rodiny. Jasné vzťahy medzi teológmi, odborníkmi v rodinných otázkach a medzi Učiteľským úradom nemálo prispievajú k správnemu chápaniu viery a podporujú – v jej medziach – aj oprávnený pluralizmus.

Rehoľníci a rehoľníčky

74. Pomoc, ktorou rehoľníci, rehoľníčky a Bohu zasvätené osoby môžu prispieť k apoštolátu rodín, nachádza prvý, základný a jedinečný výraz práve v ich zasvätení sa Bohu, ktoré ich robí “pred všetkými veriacimi v Krista” schopnými pripomínať “ono podivuhodné, Bohom ustanovené zasnúbenie, ktoré sa vo svojej plnosti zjaví v budúcom veku a pre ktoré jediným Źeníchom Cirkvi je Kristus”.169 Robí ich aj svedkami tej univerzálnej lásky, ktorá pomocou čistoty zvolenej pre nebeské kráľovstvo ich uschopňuje ochotnejšie sa venovať službe Bohu a apoštolskej činnosti.

Z toho pre rehoľníkov a rehoľníčky, pre členov sekulárnych a iných inštitútov usilujúcich sa o dokonalosť, vyplýva možnosť, aby rozvíjali svoju službu jednotlivo alebo spoločne na prospech rodín, aby sa zvlášť starali o deti, predovšetkým opustené a nechcené, o siroty, o deti chudobné, telesne alebo duševne postihnuté. Nech navštevujú rodiny, starajú sa o chorých, pestujú styky, založené na úcte a láske, s neúplnými rodinami a s takými, čo sa nachádzajú v ťažkostiach, alebo sú rozvrátené. Nech pomáhajú poučovaním a radami pri príprave mladých ľudí na manželstvo a manželským dvojiciam v otázkach zodpovedného rodičovstva. Nech otvárajú svoje domy pre pohostinstvo, jednoduché, no srdečné, kde by rodiny mohli nájsť zmysel pre Boha, duchovnú záľubu v modlitbe a oddanosti ducha Bohu a pravý príklad života, prežívaného v láske a bratskej radosti ako medzi členmi širšej Božej rodiny.

Tu by som rád pripojil nástojčivé povzbudenie pre zodpovedných vedúcich inštitútov Bohu zasväteného života, aby totiž – samozrejme, pri stálom rešpektovaní vlastnej a pôvodnej charizmy – považovali apoštolát rodiny, a to kvôli dnešným okolnostiam, za jednu z najnaliehavejších a najdôležitejších úloh.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 43. týždni od 24. októbra – do 30. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 15:00 ( o 14:00 pohr. obrady v Dome smútku za ✟  Zbyňka Frankoviča), v týždni o 17:30 hod.

V sobotu bude celodenná poklona k Najsv. Sviatosti v našej farnosti. O 15:00 adorácia za rodiny, poklona potom bude pokračovať do 17:30 hod.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodinné združenia v záujme rodín

72. V Cirkvi, ktorá je zodpovedným činiteľom pastoračnej starostlivosti o rodinu, treba spomenúť mnohé združenia veriacich, v ktorých sa prejavuje a v určitej miere prežíva tajomstvo Krista a Cirkvi. Preto si zaslúžia uznanie tie mnohé cirkevné spoločenstvá, skupiny a početné hnutia, ktoré sa rôznym spôsobom, z rozličných pohnútok a na rozličnej úrovni venujú rodinnej pastorácii, a to všetky podľa svojich charakteristických vlastností, cieľov, dosahu a metód. Preto Synoda verejne uznala užitočný prínos takých združení duchovného, výchovného či apoštolského rázu. Ich úlohou bude vzbudzovať živý pocit spolupatričnosti s inými, viesť k životu podľa evanjelia a viery Cirkvi, formovať svedomie v duchu kresťanských čností, a nie podľa názorov verejnej mienky, podnecovať na skutky vzájomnej lásky a voči iným mať otvorené srdce, ktoré robí z kresťanských rodín pravý zdroj svetla a zdravý kvas pre ostatných.

Je tiež vhodné, aby kresťanské rodiny, so živým zmyslom pre spoločné dobro, aktívne pracovali, a to na všetkých úrovniach, aj v iných necirkevných združeniach. Niektoré z nich majú za cieľ zachovávať, podávať a chrániť zdravé etické a kultúrne hodnoty jednotlivých národov, rozvíjať ľudskú osobnosť, starať sa o lekársku, právnu a sociálnu ochranu matiek a detí, usilovať sa o spravodlivé pozdvihnutie ženy a bojovať proti tomu, čo ponižuje jej dôstojnosť, rozširovať vzájomnú pomoc, poznávať problémy spojené so zodpovednou kontrolou pôrodnosti podľa prirodzených metód, zodpovedajúcich ľudskej dôstojnosti a učeniu Cirkvi. Iné združenia sa usilujú o budovanie spravodlivejšieho a ľudskejšieho sveta, o spravodlivé zákony, ktoré by podporovali správny spoločenský poriadok pri plnom rešpektovaní dôstojnosti a každej oprávnenej slobody jednotlivca i rodiny, a to tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, a o spoluprácu so školou a s inými inštitúciami, ktoré dopĺňajú výchovu detí a pod. Okrem rodiny, ktorá je predmetom, ba ešte viac predmetom pastorácie rodín, treba spomenúť aj iných činiteľov, najmä tých, čo na tomto osobitnom poli pracujú.

Biskupi a kňazi

73. Prvou osobou, ktorá sa stará a riadi pastoráciu rodín v diecéze, je biskup. Ako otec a pastier má sa zvlášť starať o tento bezpochyby prednostný úsek pastoračnej služby. On mu má predovšetkým venovať záujem, starostlivosť, čas, pomocníkov a prostriedky; a najmä osobne má poskytovať pomoc rodinám a všetkým, čo mu v rozličných diecéznych štruktúrach pomáhajú v rodinnej pastorácii. Osobitne má byť vecou jeho srdca, aby sa jeho vlastná diecéza čoraz viac stávala ozajstnou “diecéznou rodinou”, vzorom a zdrojom nádeje pre všetky rodiny, čo do nej patria. V tejto spojitosti treba chápať i založenie Pápežskej rady pre rodinu; má byť dôkazom dôležitosti, ktorú prikladáme pastorácii rodín na celom svete, a zároveň účinným nástrojom na jej povznesenie na všetkých rovinách. Biskupovi pomáhajú najmä kňazi, ktorých úloha – ako to Synoda zdôraznila – tvorí základnú časť služby Cirkvi manželstvu a rodine. To isté treba povedať aj o diakonoch, ktorým sa prípadne môže zveriť starostlivosť o túto pastoračnú oblasť.

Ich zodpovednosť sa nevzťahuje len na mravné a liturgické otázky, ale aj na osobné a sociálne problémy. Majú podporovať rodinu v jej ťažkostiach a utrpeniach, majú stáť po boku jej členov a pomáhať im, aby hľadeli na svoj život vo svetle evanjelia. Nie je zbytočné poznamenať, že z tohto poslania, ak sa vykonáva s patričnou schopnosťou rozlišovať a s pravým apoštolským duchom, čerpá služobník Cirkvi nové podnety a duchovnú silu aj pre vlastné povolanie a vykonávanie svojej služby.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 42. týždni od 17. októbra – do 23. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30, v týždni od 17:30.

V utorok sa budú deti v rámci celosvetového modlitebného spoločenstva modliť ruženec za jednotu a mier vo svete.

V nedeľu bude zbierka na misie a po druhej sv. omši  katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Cirkevné spoločenstvo – najmä farnosť

70. Cirkev, ako spoločenstvo, ktoré je už vykúpené a zároveň vedie k spáse, treba tu chápať v jej dvojitom rozmere – všeobecnom a miestnom. V miestnom rozmere sa prejavuje a uskutočňuje v diecéznom spoločenstve, ktoré je pastoračne rozdelené na menšie jednotky, medzi ktorými pre svoju osobitnú dôležitosť vyniká farnosť.

Spoločenstvo s univerzálnou Cirkvou nepotláča miestne cirkvi, naopak, zabezpečuje a napomáha ich súdržnosť a vlastný ráz. Miestne Cirkvi sú stále tým najpôsobivejším, bezprostredným a najúčinnejším nástrojom rodinnej pastorácie. V tomto zmysle každá miestna cirkev a najmä každé farské spoločenstvo si má čím viac uvedomovať milosť a zodpovednosť, ktorú prijíma od Pána na to, aby rozvíjala pastoračnú činnosť. Každé plánovanie riadne organizovanej pastoračnej práce na akejkoľvek úrovni musí brať do úvahy aj pastoráciu rodín.

So zreteľom na túto úlohu treba chápať aj dôležitosť primeranej prípravy pre tých, čo sa zvlášť venujú tomuto druhu apoštolátu. Kňazi, rehoľníci a rehoľníčky už v čase svojej formácie majú sa postupne a primerane viesť a vychovávať na plnenie svojich úloh. Spomedzi iných iniciatívnych akcií by sme radi upozornili na vysokú školu zameranú na štúdium rodinných otázok založenú nedávno v Ríme pri Pápežskej lateránskej univerzite. I v niektorých iných diecézach zriadili podobné školy. Biskupi by mali dbať na to, aby čím viacerí kňazi, prv ako začnú pracovať vo farnostiach, navštevovali tieto školy. Inde nech sa zasa konajú pravidelné kurzy pri vyšších inštitútoch teologických a pastoračných štúdií. Takéto podujatia treba podporovať, udržovať a rozmnožovať a samozrejme sprístupniť aj laikom, ktorí budú rodine pomáhať na základe svojho povolania (ako lekári, právnici, psychológovia, sociológovia, pedagógovia).

Rodina

71. Predovšetkým treba priznať jedinečné miesto, ktoré na tomto poli prináleží poslaniu kresťanských manželov a rodín, a to na základe milosti, ktorú dostali vo sviatosti. Toto poslanie má byť postavené do služieb budovania Cirkvi a Božieho kráľovstva v priebehu dejín ľudstva. Źiada sa to ako prejav ochotnej poslušnosti voči Kristovi, Pánovi. On totiž silou manželstva pokrstených povýšeného na sviatosť ukladá kresťanským manželom zvláštne apoštolské poslanie, ktorým ich posiela ako robotníkov do svojej vinice, najmä na toto rodinné pole.

Túto činnosť rozvíjajú v spoločenstve a v spolupráci s ostatnými členmi Cirkvi, ktorí usilovne pracujú na prospech rodiny, a tak svojimi darmi a službami prinášajú ovocie. Takýto apoštolát sa má rozvinúť predovšetkým vo vlastnej rodine, a to svedectvom vlastného života podľa Božieho zákona vo všetkých jeho zložkách, kresťanskou výchovou detí tým, že sa im pomáha pri dozrievaní vo viere, výchovou k mravnej čistote, prípravou na život, starostlivou ochranou pred ideologickými a mravnými nebezpečenstvami, ktoré ich často ohrozujú, s ich postupným a zodpovedným včlenením do cirkevného i občianskeho spoločenstva, pomocou a radou pri voľbe povolania, vzájomnou pomocou medzi členmi rodiny pre spoločný ľudský a kresťanský rozvoj a inými spôsobmi. Z nej sa potom apoštolát rodiny šíri skutkami duchovného a telesného milosrdenstva na iné rodiny, najmä tie, ktoré viac potrebujú pomoc a oporu, na chudobných, chorých, starcov, telesne a duševne postihnutých, siroty, vdovy, opustené manželky alebo manželov, slobodné matky a na tie ženy, čo sa pre ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú, chcú vyhnúť pôrodu a pod.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 41. týždni od 10. októbra – do 16. októbra 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 bude ružencová pobožnosť s novénou k Rožňavskej Panne Márii (zároveň deň modlitieb za o. biskupa a diecézu).

V nedeľu po druhej sv. omši začne katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Pastorácia zosobášených

69. Pastoračná starostlivosť o riadne založenú rodinu konkrétne znamená, že celé miestne cirkevné spoločenstvo má povinnosť pomáhať manželskej dvojici, aby chápala a prežívala svoje nové povolanie a poslanie. Aby sa rodina čím viac stávala spoločenstvom lásky, treba pomáhať všetkým jej členom a vychovávať ich, aby si plnili úlohy a aby si vzhľadom na nové problémy, ktoré sa vyskytujú, vzájomne pomáhali a mali živú účasť na rodinnom živote.

To platí najmä pre mladé rodiny, ktoré sú v spojitosti s novými hodnotami a úlohami viac vystavené, najmä v prvých rokoch manželstva, prípadným ťažkostiam, napríklad tým, ktoré pochádzajú z prispôsobovania sa spoločnému životu a zrodu detí. Mladí manželia nech úprimne prijímajú a vážia si rozumnú ľudskú a veľkodušnú pomoc iných manželských dvojíc, ktoré majú dlhší čas skúsenosti s manželským a rodinným životom. Tak sa bude vnútri cirkevného spoločenstva – veľkej rodiny utvorenej z kresťanských rodín – realizovať vzájomná podpora a pomoc medzi všetkými rodinami, pričom každá dá do služieb ostatných svoje vlastné ľudské skúsenosti, ako aj dary viery a milosti. Táto pomoc medzi rodinami, oživovaná skutočným apoštolským duchom, bude jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov, prístupným všetkým, ako odovzdávať v širšom kruhu tie význačné kresťanské hodnoty, ktoré sú počiatkom a cieľom každej pastoračnej starostlivosti. Takto nové rodiny nebudú len prijímať, ale naopak, za takejto pomoci samy budú prameňom rastu pre iné rodiny, ktoré boli skôr založené, svedectvom svojho života a horlivou pomocou.

Vo svojej pastoračnej činnosti zameranej na mladé rodiny Cirkev bude musieť venovať zvláštnu pozornosť ich výchove k zodpovednej manželskej láske vzhľadom na požiadavky vzájomného spoločenstva a služby životu, k tomu, aby uvádzali do súladu svoj súkromný domáci život so spoločnou a veľkodušnou prácou na budovaní Cirkvi a ľudskej spoločnosti. Keďže manželská dvojica sa stáva rodinou vlastne až narodením detí, Cirkev bude stáť pri rodičoch v tom zmysle, aby deti prijímali a milovali ako dar od Pána života a aby im s radosťou, bez ohľadu na námahu, pomáhali pri ich ľudskom a kresťanskom raste.

Pastoračná činnosť je vždy dynamickým prejavom povahy Cirkvi, ktorá má poslanie viesť ľudí k spáse. Aj v pastoračnej starostlivosti o rodinu, ktorá je zvláštnou a špecifickou formou pastoračnej služby, je sama Cirkev účinným počiatkom a hlavným činiteľom, a to pomocou svojich štruktúr a pracovníkov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 40. týždni od 3. októbra – do 9. októbra 2022.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: štvrtok a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

Vo štvrtok po sv. omši bude nácvik birmovancov.

V sobotu 8:30 – 10:00 spoveď pre birmovancov  a ich rodiny.

V týždni bude o 17:30 ružencová pobožnosť, v nedeľu o 17:00 s odprosením Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Slávenie manželstva a evanjelizácia pokrstených, čo neveria

Pri slávení sviatosti sa venuje osobitná pozornosť mravným a duchovným dispozíciám snúbencov, najmä ich viere. V tejto súvislosti si treba všimnúť ťažkosť, na ktorú narážajú duchovní pastieri v našej sekularizovanej spoločnosti. Viera toho, ktorý žiada od Cirkvi, aby mohol uzavrieť manželstvo, môže mať rozličné stupne, a preto je prvoradou povinnosťou duchovných pastierov znova ju vzbudiť, živiť a viesť k zrelosti. Majú však pritom chápať aj dôvody, ktoré vedú Cirkev k tomu, aby prijala na slávenie aj tých, čo nie sú dokonale pripravení.

Sviatosť manželstva má vzhľadom na ostatné sviatosti tú špecifickú vlastnosť, že je sviatosťou takej skutočnosti, ktorá jestvuje už v poriadku stvorenia; je to manželský zväzok ustanovený Stvoriteľom “na počiatku”. Teda rozhodnutie muža a ženy, že uzavrú manželstvo podľa tohto Božieho plánu, čiže rozhodnutie, že spoja životy neodvolateľným manželským súhlasom v nerozlučnej láske a bezpodmienečnej vernosti, v skutočnosti vyžaduje, aj keď nie celkom uvedomene, ducha hlbokej poslušnosti voči Božej vôli, čo však nie je možné bez jeho milosti. Takíto teda už nastúpili pravú a vlastnú cestu spásy, ktorú slávenie sviatosti a bezprostredná príprava naň môžu doplniť a priviesť k cieľu, pravda, pokiaľ majú pravý úmysel.

No z druhej strany je tiež pravda, že v niektorých krajoch vedú snúbencov na slávenie sobáša v Cirkvi viac sociálne ako skutočné náboženské dôvody; čomu sa netreba diviť. Manželstvo totiž nie je udalosť, ktorá by sa týkala len tých, čo ho uzatvárajú. Svojou povahou je aj spoločenskou udalosťou, ktorá manželov zaväzuje pred spoločnosťou. Jeho slávenie bolo vždy sviatkom, ktorý spájal navzájom rodiny a priateľov. Je preto zrejmé, že pri žiadosti o sobáš v kostole sa stretávajú spoločenské dôvody s osobnými.

Tu sa nesmie zabúdať na to, že tí, čo takto vstupujú do manželstva, sú už v dôsledku svojho krstu skutočne zapojení do Kristovej zásnubnej zmluvy s Cirkvou a že svojím úprimným úmyslom už prijali Boží plán o manželstve, a teda aspoň zahrnute súhlasia s tým, čo sleduje Cirkev, keď slávi manželstvo. A preto prípadné odmietnutie slávenia zo strany duchovných pastierov len preto, že v ich žiadosti sú aj spoločenské dôvody, nemožno schvaľovať. Ostatne, ako učí Druhý vatikánsky koncil, sviatosti slovami a obradnými prvkami živia a posilňujú vieru, tú vieru, ku ktorej snúbenci už smerujú silou svojho pravého úmyslu a ktorú iste podporuje a posilňuje Kristova milosť…

Ak napriek všetkým námahám snúbenci otvorene a výslovne dávajú najavo, že odmietajú to, čo Cirkev sleduje, keď slávi manželstvo pokrstených, duchovný pastier ich nemôže pripustiť na slávenie manželstva. Hoci nerád, je povinný vyvodiť dôsledky z takej situácie, a tým, ktorých sa to týka, má dať na vedomie, že za takýchto okolností nie Cirkev, ale oni sami zabraňujú slávenie, o ktoré žiadajú.

Preto sa ešte s väčšou naliehavosťou javí potreba predmanželskej a posobášnej evanjelizácie a katechizácie, ktorú má konať celá kresťanská komunita s tým úmyslom, aby každý muž a žena, ktorí uzatvárajú manželstvo, slávili sviatosť manželstva nielen platne, ale aj s úžitkom.