Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 13. decembra – do 19. decembra 2021.

Bohoslužby

 Od 10.12. sú bohoslužby povolené pre režim OP v počte 30 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia. V nedeľu o 10:00 bude sv. omša vysielaná aj on- line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti pre ostatných v týždni do štvrtka 18:00 – 18:30, v nedeľu od 14:30 – 15:00.

Počas adventu prebieha zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

Zbierka na charitu vyniesla 277,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie II.

Čo na to veda?

Historické a archeologické výskumy, ktoré boli v posledných desaťročiach vykonané v sanktuáriu Domčeka Panny Márie, potvrdili starú tradíciu. Kaplnka, ktorá je považovaná za dom Svätej rodiny, bola s najvyššou pravdepodobnosťou ozaj privezená z Palestíny. Výskumy v nazaretskom Chráme zvestovania i v Chráme zvestovania v Lorete potvrdili, že pôvodný dom Ježišovej Matky pozostával z dvoch priestorov. Prvý priestor, jaskyňa vytesaná do skaly, je pod bazilikou v Nazarete. Druhým priestorom domu bola neveľká predná izba pozostávajúca z troch murovaných stien pripojených k otvoru spomínanej jaskyne.

Vďaka archívnym výskumom sa podarilo osvetliť i legendu o anjeloch a dnes je všeobecne akceptovaná hypotéza, že steny Máriinho domu boli do Loreta privezené po Stredozemnom mori loďou. Transport však iniciovala šľachtická rodina s menom „Angeli“ (tzn. Anjeli). Dokument zo septembra roku 1294 svedčí, že Niceforo Angeli, panovník z Epíri, pri príležitosti svadby svojej dcéry Ithamar s Filippom z Taranta, štvrtým synom neapolského kráľa Carla II. d´Angio, odovzdal veno, ktorého súčasťou boli „sväté kamene prinesené z Domu našej Panej, Panny, Božej Matky“. Pravdivosť príbehu potvrdzujú aj nálezy v stenách sanktuária. Pri skúmaní muriva Máriinho domčeka sa našlo päť krížov z červenej látky, ktoré boli znakmi križiakov, alebo rytierov niektorého z početných vojenských rádov, úlohou ktorých bolo ochraňovať dôležité pútnické miesta a relikvie v Palestíne. V murive sa našli i zvyšky škrupín pštrosích vajec. Aj to sa považuje za dôkaz palestínskeho pôvodu a znak, ktorý sa v tradičnej symbolike spája s tajomstvom Kristovej inkarnácie, čiže vtelenia Božieho Syna. Múry domčeka sú vybudované so zvláštnou štruktúrou. Dokázateľne ide o murárske umenie, ktoré nepochádza z loretského kultúrneho konceptu. Technické porovnanie Svätého domčeka v Lorete s jaskynkou pod novou Bazilikou v Nazarete ukázalo, že obe časti pôvodného domu vznikli v rovnakom čase. Majú rozmery, ktoré poukazujú na to, že pôvodne tvorili jeden celok a oddelené časti do seba presne zapadajú. Preukázalo sa, že kamene Máriinho domčeka v Lorete boli opracované tzv. nabatejským spôsobom, teda technikou, ktorá bola rozšírená v Galilei v čase Pána Ježiša.

Obrovský záujem odborníkov vzbudili nápisy, grafity na stenách loretského domu. Experti poukazujú na ich židokresťanský obsah a na veľkú podobnosť s nápismi nájdenými na zvyškoch toho istého domu v Nazarete.

Stena loretského domčeka, pri ktorej stojí oltár a figúrka Čiernej Madony, nie je originálna. Východná časť príbytku bola totiž na pôvodnom mieste napojená na vytesanú jaskyňu. Tri originálne steny, ktoré sú vysoké takmer tri metre, naozaj nemajú základy. Postavené boli na antickej ceste. Dnes sú sčasti omurované červenými tehlami, ktoré pochádzajú z okolia Loreta a samozrejme, nie sú pôvodné. Dostali sa tam v roku 1536, keď bolo toto miesto upravené pre potreby kultu. Ďalším zásahom do pôvodnej podoby bolo vyhotovenie freskovej výzdoby, ktorá sa dnes zachovala už iba fragmentárne. Z vonkajšej strany je Máriin domček obložený mramorom. Obloženie inicioval pápež Július II. okolo roku 1507. V roku 1509 nakreslil slávny Donato Bramante jeho návrh. Následne ho realizovali renomovaní talianski renesanční umelci.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 49. týždni od 6. decembra – do 12. decembra 2021.

Bohoslužby

Od piatku 10.12. sú bohoslužby povolené pre režim OP. (Pre očkovaných a tých, čo prekonali Covid – 19 v posledných 180 dňoch  v počte 30 osôb). Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Zmena programu bohoslužieb:

Piatok 10.12. – 17:00 sv. omša – 18:00 – 18:30 čas pre súkromnú modlitbu

Sobota 11.12. – 17:00 sv. omša – 18:00 – 18:30 čas pre súkromnú modlitbu

Nedeľa 12.12:

08:00 sv. omša

10:00 sv. omša

13:30 sv. omša – 14:30 – 15:00 čas pre súkromnú modlitbu

Lektori Božieho Slova:

Sobota 11.12. – 18:00 Z. Morvayová

Nedeľa 12.12. – 08:00 S . Cingeľ, 10:00 – I. Drábik, V. Drábiková

Streda, piatok a sobota sú zimné kántrové dni (príchod Božieho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete).

Počas adventu bude prebiehať aj v tomto roku zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

DUCHOVNÉ SLOVO

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie I.

(K spomienke P.Márie Loretánskej 10. december)

25. marca roku 1969 bola v Nazarete požehnaná nová Bazilika zvestovania Panne Márii, dielo Giovanniho Muzia. Počas prác na stavbe chrámu vykonali dvaja františkáni Bellarmino Bagatti a Emmanuele Testa archeologický výskum v okolí tzv. jaskyne zvestovania, miesta, ktoré bolo podľa tradície dejiskom stretnutia Márie s anjelom Gabrielom. Františkáni odkryli jeden z prvých kresťanských kostolíkov, vlastne ešte synagógu, budovu, v ktorej sa na počiatku 2. storočia schádzali židokresťania a mnohí z nich boli príbuznými Márie a Jozefa. Ide o tých, ktorých evanjelia nazývajú Ježišovi bratia. Na skromnom mieste kultu z antických čias identifikovali archeológovia znaky najstaršej mariánskej úcty. Na jednej zo stien sa nachádza zrejme najstarší známy grafit hovoriaci: „Chaire Maria” (Zdravas Mária).

Toto najstaršie kultové miesto svedčiace o úcte k Panne Márii, bolo vytvorené v bezprostrednom kontakte s miestom, kde Mária skutočne vyrastala, kde bol jej rodný dom, kde prijala návštevu anjela a kde pravdepodobne so sv. Jozefom vychovávala malého Ježiška. Predpokladáme teda, že s istotou vieme, kde stál Máriin dom. Vlastne, vieme, kde stojí, pretože jaskynka, ktorá bola jeho súčasťou, sa nikdy zo svojho miesta nepohla. To sa však nedá povedať o druhej, murovanej časti nazaretského domčeka. Ten sa už takmer 800 rokov uctieva ako výnimočná relikvia v talianskom mestečku Loreto.

Na krídlach anjelov

Loreto je pútnické miesto v strednom Taliansku (provincia Ancona). Tamojší mariánsky pútnický kostol stojí na pahorku pri pobreží Jadranského mora. Pôvodne to bol vrch, na ktorom rástol vavrínový háj, ktorý vlastnila pani s menom Laureta. V latinčine je slovom „laurea” nazývaný vavrín. V bazilike nad morom sa ukrýva kaplnka, ktorú nazývame Domček Božej Matky. Uctieva sa v nej loretánska Madona s Ježiškom v náručí. Figúrka má čiernu farbu.

Stredoveká legenda tvrdí, že v roku 1291, keď sa definitívne ukončili križiacke vojny v Palestíne, murované steny Máriinho domu boli „tajomným anjelským spôsobom“ prenesené najskôr do dnešnej Rijeky v Dalmácii. Nazaretský domček našli údajne drevorubači cestou do práce na kopci Tersato ráno 10. mája roku 1291. Bola to malá kamenná stavba, ktorá tam predtým nestála. Nemala žiadne základy, stála iba na tráve. Vo vnútri sa nachádzal krb, police, stôl, kamenný oltár s krížom a socha Panny Márie s Ježiškom na rukách. Správa o objavení domčeka vyvolala rozruch. Po krátkom čase došlo k náhlemu uzdraveniu ťažko nemocného Alexandra de Giorgi, ktorý sa vraj predtým modlil k tajomstvu zvestovania. Ľuďom odovzdal tento uzdravený muž odkaz Panny Márie, že kamenný domček je vlastne nazaretským domčekom Svätej rodiny. Miestny panovník Mikuláš Franga následne poslal do Nazareta štyroch mužov, aby zistili, čo je na tom pravda. Vrátili sa s tým, že v Nazarete skutočne našli už len základy bez domu a zvyšky odneseného domčeka mali taký istý materiál i rozmery, aký mal domček, ktorý sa u nich objavil. Kostolík na kopci Tersato sa stal okamžite cieľom pútnikov z celej Dalmácie. Dlho tam však nezostal. O pozemok pod Svätým domčekom sa vraj škaredo sporili dvaja muži; iné legendy vravia, že pútnikov prepadávali zbojníci. Anjeli teda dom Svätej rodiny zdvihli a z Dalmácie ho preniesli do Loreta (bolo to v noci z 9. na 10. decembra roku 1294).

Legenda prežila veky a stala sa obľúbeným motívom výtvarníkov. Panna Mária z Loreta bola v roku 1920 vyhlásená pápežom Benediktom XV. za patrónku letcov. Jeden z kardinálov sa vtedy vyjadril, že letci majú byť spojení so Svätým domčekom v Lorete nielen kvôli prastarej tradícii o zázračnom lete anjelov, ale najmä kvôli letu, ktorý podnikol sv. archanjel Gabriel do nazaretského domčeka k Panne Márii. Úlohou letcov je prijať za svoj štýl letu let archanjela Gabriela a z každej svojej misie učiniť posolstvo pokoja, aby sa z každého miesta na svete stále viac šírila radostná zvesť, že Boh si postavil svoj príbytok medzi ľuďmi“.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 48. týždni od 29. novembra – do 5. decembra 2021.

Bohoslužby

Od 25.11.bohoslužby len on- line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti v týždni do stredy 18:00 – 18:30, vo štvrtok 18:00 – 19:00 a piatok 15:00 – 16:00 a 18:00 – 19:00, alebo podľa dohovoru, v nedele od 13:30 – 15:00.

Spovedanie chorých v piatok od 8:00 po telefonickom nahlásení.

Celý týždeň do piatku bude zbierka na charitu.

Počas adventu bude prebiehať aj v tomto roku zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Svätý Ján Damascénsky, kňaz a učiteľ Cirkvi

( 4. december)

O živote sv. Jána Damascénskeho nevieme toho veľa. Narodil sa okolo roku 650 v Damasku, ktorý bol vtedy centrom politickej, svetskej aj duchovnej sféry. Jeho rodičia boli bohatí kresťania. Otec bol veľmi dobročinný. Pomáhal chudobným a vykupoval zajatých. Hoci bol kresťan, zaujímal významné miesto na dvore mohamedánskeho kalifa. Raz sa medzi zajatýmiobjavil mních zo Sicílie. Jánov otec sa o tom dozvedel a hneď si ho od kalifa vypýtal. Sicílčan dostal slobodu a stal sa Jánovým učiteľom. Ján sa učil veľmi rýchlo. Po čase sa sicílsky mních utiahol na púšť a Ján začal pomáhať svojmu otcovi v jeho práci. Po čase prevzal po ňom úrad. Koncom 7. storočia však došlo k zmene kalifov. Nový panovník už nebol naklonený kresťanom. Ján sa teda aj so svojím bratom utiahol do Jeruzalema a tam vstúpili do kláštora. Ján už mal vtedy povesť učenca a básnika. V Jeruzaleme bol vysvätený za kňaza. Odvtedy sa musel viac venovať záležitostiam cirkevného života ako poradca jeruzalemského patriarchu a teologický spisovateľ. Radšej by sa bol venoval rozjímaniu a utiahnutému životu, no nebolo mu to dopriate. Stal sa veľmi známym, hlavne vo veľkom spore o úcte obrazov (tzv. obrazoborectvo). Keď na podnet moslimov carihradský cisár sa pokúšal zasahovať do Cirkvi zákazom uctievať obrazy, ba usiloval sa aj násilne izolovať niektoré územia od vplyvu pápeža, Ján neohrozene vystúpil so správnymi argumentami. Vysvetľoval, že Cirkev sa neklania obrazom, klania sa len Bohu, no obrazy pomáhajú k správnemu pochopeniu učenia Cirkvi – zvlášť to bolo aktuálne v tej dobe, keď mnohí ešte nevedeli čítať.

Ján Damascénsky bol teológom, rečníkom, filozofom, historikom, exegétom i básnikom. Jeho najdôležitejším dielom je Prameň poznania, v ktorom podáva prehľad gréckej filozofie, prehľad bludov a takisto hovorí o Bohu, jeho diele a vlastnostiach, o Vtelení a o sviatostiach. Týmto položil vlastne základy dogmatiky na východe. Okrem toho vytvoril aj ďalšie spisy ako O pravej viere, Hudobný kánon (o hudbe) a iné. Žil veľmi skromným a pokorným životom. Bol príkladne verný Cirkvi a jej náuke. Zomrel asi roku 749 v kláštore Mār Saba pri Jeruzaleme. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Lev XIII. roku 1890.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 47. týždni od 22. novembra – do 28. novembra 2021.

Bohoslužby

Od 25.11. sú zrušené verejné bohoslužby do odvolania. Ak sa podarí v nedeľu o 10.00 bude sv. omša online. Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatostí ostáva do konca týždňa podľa aktuálneho programu bohoslužieb (18.00-18.30) alebo podľa dohovoru, v nedeľu od 13.30 do 15.00 a potom sa uvidí podľa potreby.

Od pondelka sú bohoslužby prístupné zaočkovaným a veriacim do 180 dní od prekonania COVID – 19 do kapacity 50 osôb.

Po sv. omšiach v týždni do 18:30 a v nedeľu od 14:15 do 15:00 bude kostol otvorený pre súkromnú modlitbu a individuálne prijatie Eucharistie.

Neočkovaní sú z dôvodu nemožnosti naplniť príkaz o účasti na sv. omši v nedeľu a sviatok oslobodení od tejto povinnosti.

V nedeľu o 14:00 bude adventná pobožnosť.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude požehnanie adventných vencov.

V nedeľu bude zbierka na charitu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Adventný veniec 

je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc.

Existuje viacero variant adventného venca:

veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele, pričom prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka, druhú adventnú nedeľu dve sviečky atď., až vo štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky;

veniec so štyrmi sviečkami na venci a jednou sviečkou uprostred, ktorá symbolizuje Ježiša Krista a teda sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Prvý sviatok vianočný,

veniec s jednou sviečkou uprostred, na ktorej je od knôtu dole stupnica 1 do 25, pričom 1. december sa nechá sviečka horieť len tak dlho, dokiaľ sa nezmenší po číslo 1, pričom to sa opakuje každý deň až kým sa na Prvý sviatok vianočný nenechá sviečka dohorieť úplne.

V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista a pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.

Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období. Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, príp. až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Heinrichovi Wichernovi, evanjelickom pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do 20. rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou aj u nemeckých rímskokatolíkov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 46. týždni od 15. novembra – do 21. novembra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:15.

V utorok je deň modlitieb za diecézu, od 17:00 bude adorácia. Vo štvrtok po sv. omši adorácia k Najsv. sviatosti.

Zbierka na energie vyniesla 1070,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Sviatok Krista Kráľa

Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí slávnosťou Krista Kráľa. Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius Xl. a stanovil preň poslednú októbrovú nedeľu.

Prvýkrát sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roku 1925 ako svedectvo lásky Cirkvi voči svojmu božskému Ženíchovi – preto bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali vzbudzovať v srdciach veriacich túžby a predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho Pána a Kráľa. A modlitba zasvätenia ľudstva Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu pred vystavenou Oltárnou sviatosťou od začiatku bola a je obdarená úplnými odpustkami.

Liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile bol tento sviatok povýšený na slávnosť – najvyšší stupeň slávenia a veľmi vhodne bol preložený na poslednú, tridsiatu štvrtú cezročnú nedeľu v liturgickom roku. Veď takto lepšie vystihuje vôľu večného Otca “zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi” (Ef l, 10), a kresťanom každoročne priamo pripomína, že Kristus je “Alfa a Omega, Počiatok i Koniec” (Zjv 21, 6). Liturgický rok začína adventom – prípravou na slávnosť Narodenia Pána – a končí oslavou Krista Kráľa, na ktorého sa Otec rozhodol všetko zamerať a v ňom zjednotiť.

Biblický základ slávnosti Krista Kráľa je v ModItibe Pána – príď kráľovstvo Tvoje…

Navyše hlavným dôvodom Ježišovho ukrižovania bol titul „židovský kráľ’.

A v štvrtom evanjeliu Ježiš priznáva, že je kráľ, ale jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, a že sa na to narodil a na to prišiel na svet, aby vydal svedectvo pravde (porov. In 18, 33 – 37).

V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo, vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron, pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha. Druhý význam termínu skeptron je palica pútnika alebo pastiera.

Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier predpovedaný prorokom Ezechielom hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje. Ježiš ako pútnik neustále kráča k tým, čo ho potrebujú.

Stanislav Stohl/ TK KBS

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 45. týždni od 8. novembra – do 14. novembra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:15.

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Najsv. sviatosti.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých

Prví svätí v cirkvi, ktorí mali kontakt s pôvodnými dvanástimi apoštolmi, boli všetci jednotného názoru, že Ježišova matka bola panna pred i po narodení Krista. Taktiež cirkevné tradície plne podporujú to, že Jozef, vedený Duchom Svätým, sa rozhodol ponúknuť všetko zo seba samého Bohu a odovzdal sľub panenstva vo svojom ranom veku. Vzhľadom k tomu, že bol posvätený Bohom a dostal veľa zvláštnych milostí, nezdá sa to byť tak zvláštne. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Vo svojich dvanástich rokoch Jozef odovzdal a dodržiaval sľub cudnosti … a bol známy maximálnou čistotou svojho života, svätosťou v očiach Boha a ľudí.

Svätý František Saleský hovorí: Aký vznešený musel byť vo svojej cnosti sv. Jozef, ktorý bol určený večným Otcom ako spoločník Panny Márie! Obaja sa zaviazali zachovať panenstvo po celý svoj život a bola to Božia vôľa, ktorá ich dala dohromady – do spojenia svätého manželstva …

Toto nebola bežná prax. Ježiš však nebol bežným človekom, tak prečo by sme mali pochybovať o neobvyklých sľuboch jeho rodičov? Jozef a Mária boli Židia, a áno, bolo neobvyklé, že v ich kultúre si snúbenci dávali sľuby panenstva, ale aj dnes je to v našej kultúre rovnaké! Ak vám niekto povie, že zložil sľub panenstva, pochybujeme o nich? Môžete pochybovať o nich, možno aj nie, ale mali by ste sa ich spýtať, prečo to hovoria. Prečo by niekto chcel žiť bez sexu? Pretože sex, vo svojom správnom kontexte „milovať“, je jedným z najkrajších pokladov v živote a niektorí ľudia, ktorí sú vyzvaní slúžiť Bohu jedinečným spôsobom, sa rozhodnú ponúknuť tento dar Pánovi namiesto seba. Jozef dal jeden z najkrajších darov, ktoré mohol ponúknuť Bohu. Panenstvo v našej kultúre je vnímané ako prudérnosť alebo „stará škola“!

Pápež sv. Ján Pavol II. hovorí: V liturgii sa Mária oslavuje ako „spojená s Jozefom, spravodlivým mužom, vo zväzku manželskej a panenskej lásky“. Existujú tu dva druhy lásky, ktoré spolu predstavujú tajomstvo Cirkvi – panna a manželka – symbolizované v manželstve Márie a Jozefa.“ Panenstvo alebo celibát v záujme Božieho kráľovstva nielenže nie je v rozpore s dôstojnosťou manželstva, ale predpokladá a potvrdzuje ho. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby, ako vyjadriť a žiť jedno tajomstvo spojenia Boha s človekom, spojenia, ktoré je spoločenstvom lásky medzi Bohom a ľudskými bytosťami.

Biblia nám dáva príklady ľudí, ktorí odovzdali svoj dar panenstva Bohu a nehanbili sa za to. Boli vnímaní ako svätí, nie preto, že sex je zlý a zdržiavajú sa ho, ale preto, že videli tento dar od Boha ako úžasný a chceli ho úplne ponúknuť Bohu. Je to nesebecký akt lásky! Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsatštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca. (Zjv 14,1) To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. (Zjv 14,4)

Veľký sv. Gregor Naziánsky (329-389) vyhlásil, že prvé panenstvo bola vždy Najsvätejšia Trojica. Boh Otec je panenstvom, ktorý stvoril Syna vo všetkej jeho dobrote. Boh, Syn, je panenstvom, ktorý existoval v nebi bez matky; Boh Duch Svätý je panenstvom, ktorý vychádza v sláve od Otca a Syna. Keďže Nebeská Trojica je prvým a úplným panenstvom, tak existuje aj druhá Trojica na zemi. Pozemská Trojica – Ježiš, Mária a Jozef, ktorí sú odrazom Nebeskej Trojice Otca, Syna a Ducha Svätého. A Ježiš (Boh Syn) spája tieto dve trojice. Ak je Ježiš a Mária panna, prečo by Jozef, ktorý dopĺňa túto panenskú Trojicu, nebol takým, ako Oni?

Sv. Josemaria Escrivá hovorí: Nemusíte čakať na to, kým zostarnete a stratíte svoj život, aby ste sa začali cvičiť v cnosti cudnosti. Čistota pochádza z lásky a sila a veselosť mladíka nie je prekážkou ušľachtilej lásky. Jozef mal mladé srdce a mladé telo, keď sa oženil s Máriou, keď sa dozvedel o tajomstve jej božského materstva, keď žil v jej spoločnosti rešpektujúc celistvosť, ktorú Boh chcel dať svetu ako ďalší znak, že prišiel zdieľať život svojho stvorenia. Každý, kto nedokáže pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o skutočnej láske a je úplne mimo chápania kresťanského významu cudnosti.

Ivanka Paurová

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 44. týždni od 1. novembra – do 7. novembra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:00 (ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka).

Vo štvrtok po sv. omši a v piatok od 17:00 adorácia k Najsv. sviatosti.

V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

Spovedanie pred prvým piatkom: utorok a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na energie.

Sv. omše v pondelok 9:00 základ – pre všetkých, 11:00 pre zaočkovaných o 16:00 dušičková pobožnosť na cintoríne.

Zbierka na misie vyniesla 516,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok sv. Jozefa

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých

Sv. Jozef – starý vdovec?

Vzhľadom na zvyky Jozefových čias sa traduje, že Mária nemala viac ako šestnásť, keď sa vydala. Ctihodná Mária de Agredou, matka Mária Cecilia Baijová a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová tvrdia, že Jozef bol mladým mužom v čase svojho sľubu Márii. V priebehu vekov ho umelci zobrazovali ako staršieho človeka hrbiaceho sa s palicou, sotva schopného stáť. Jozef ale nebol starým človekom. Boh si ho vybral ako silného, ​​energického muža, ktorý bol schopný podporovať svoju rodinu. Prečo bol teda Jozef v priebehu stáročí zobrazovaný ako starý človek na toľkých dielach? Existujú dva dôvody:

Prvým dôvodom bolo vysvetliť „bratov a sestry“ Pána, uvedených v Biblii. Apokryfná kniha s názvom „História tesára Jozefa“ hovorí, že kedysi bol kňazom ako aj tesárom, ktorý bol zároveň vdovcom so štyrmi synmi a dvoma dcérami, čo by znamenalo, že Máriine nevlastné deti by boli oveľa staršie než ona. Je omyl domnievať sa, že Jozef bol tak starý, že by mohol byť jej starým otcom. No niektorí kresťania si veci nechcú nechať vysvetliť a pochopiť tieto súvislosti.

Druhým dôvodom, prečo sa Jozef zobrazuje ako starší muž je, že mal ochraňovať Pannu Máriu. Myšlienka, že by Mária žila s pekným a robustným mužom, nebola prijateľná, pretože ľudia by si hneď pomysleli, že by mohol mať záujem mať s ňou sexuálny vzťah, ktorý by ju okradol o jej panenský titul. Takýto prístup uráža Jozefa i jeho nevestu. Biblia nám hovorí, že Mesiáš sa narodí z panny (Iz 7, 14). Mária nám o tom hovorí sama, keď odpovedá anjelovi Gabrielovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34)

Sv. Hieronym (347-420), učiteľ cirkvi, vysvetľuje panenský vzťah medzi Jozefom a Máriou: Veríme, že Boh sa narodil z panny, pretože o tom čítame. Neveríme, že Mária po pôrode ukončila manželstvo, pretože o tom nečítame. Ani to nehovoríme preto, aby sme odsúdili manželstvo, lebo panenstvo je samo o sebe manželstvom, ale preto, že neexistuje žiadne oprávnenie, ktorým by sme mohli vyvodiť neuvážené závery o svätých. Lebo ak chceme brať do úvahy iba túto možnosť, môžeme tvrdiť, že Jozef mal niekoľko manželiek, pretože Abrahám i Jakub mali tiež niekoľko manželiek a že z týchto manželiek sa narodili „bratia Pána” – fikcia, ktorú väčšina ľudí vymýšľa v bezbožnosti a v ohavnej odvahe. Hovoríte, že Mária nebola panna. Ja však ešte s väčším dôrazom tvrdím, že Jozef bol panicom skrze Máriu, aby sa z panenského manželstva narodil syn panny. Lebo ak neexistuje o tomto svätom človeku obvinenie zo smilstva a ak nie je napísané, že mal inú ženu a ak bol viac ochrancom než manželom Márie, ktorá bola považovaná za jeho manželku, zostáva tvrdiť, že ten, kto si zaslúžil, aby sa stal otcom Pána, si zachoval panenstvo s ňou. Toľko slová Svätého Hieronyma.

Ivanka Paurová

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 43. týždni od 25. októbra – do 31. októbra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu o 15:15 ružencová pobožnosť.

V týždni pobožnosť o 17:30, vo štvrtok po sv. omši bude adorácia  k Najsv. sviatosti.

V sobotu od 14:30 možnosť pristúpiť k sv. spovedi.

DUCHOVNÉ SLOVO

      Rok sv. Jozefa

  Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých

Svätý Jozef, trpiaci a oslabený stratou svojej matky, mal len málo času na trápenie, keďže po smrti jeho matky ochorel aj jeho otec. Pokračoval vo svojej úlohe oddaného syna a slúžil svojmu otcovi tak ako pomáhal aj svojej matke a slúžil mu v posledných chvíľach. Jozef sa cítil oslabený z obdobia bolestivej choroby svojej matky. Teraz sa k jeho bolesti pridalo toto vážne utrpenie. Horlivo prosil Boha o Jeho milosti a za silu pomôcť svojmu otcovi počas jeho poslednej choroby. Slúžil svojmu otcovi s láskou dňom i nocou a povzbudzoval ho v trpezlivosti a vytrvalosti v jeho utrpení a úzkosti. Ako prichádzali posledné hodiny jeho otca, s láskou ho povzbudzoval k stále väčšej dôvere v Božiu dobrotu a milosrdenstvo a utešoval ho presvedčením, že čoskoro vstúpi do pokoja a radosti. V pevnej nádeji na získanie večného života zomiera aj Jozefov otec. Akonáhle vydýchol, Jozef sa utiahol a vo svojej zarmútenosti našiel úľavu v slzách. V skutočnosti mal dôvod byť zarmútený, keďže stratil veľkorysého a milujúceho otca. Po jeho smrti máme obraz 18-ročného Jozefa, ktorý padá pod váhou svojich slz na kolená, pretože cíti zármutok a strach zo straty svojich rodičov, ktorých tak veľmi miloval, ale tiež sa v dôvere odporúča do starostlivosti Nebeského Otca.

Potom, čo sa mu podarilo ovládnuť smútok, padol na kolená a so slzami prosil Boží Majestát o pomoc týmito slovami: „Bože Abraháma, Izáka a Jakuba – a môj Boh! Pozri na mňa, ktorému si vzal otca aj matku. Milostivo si ich odviedol od starostí o tento smrteľný život. Teraz ťa prosím, aby si ma vo svojej dobrote úplne vzal pod svoju ochranu. Dávam a znovu sa odovzdávam úplne Tebe. Vždy som bol Tvoj a Ty si ma ochraňoval a obhajoval. Chcem sa ti nanovo oddať a túžim, aby si nado mnou úplne vládol, pretože už nie som poddaný nikomu okrem Teba, môj Bože. Daj mi prosím milosť, aby som aj ja mohol povedať s kráľovským prorokom: „Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.“ (Ž 27, 10). Odteraz si môj otec, môj ochranca, moja matka, moje útočisko, moja opora. Urob so mnou, čo uznáš za najlešie. Nech vo mne dokončí všetko tvoja svätosť. Dovoľ, aby som vždy rozpoznal Tvoju vôľu, lebo ju túžim plne a dokonale nasledovať iba teba.“

Ivanka Paúrová

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 42. týždni od 18. októbra – do 24. októbra 2021.

Bohoslužby

 V nedeľu o 14:15 ružencová pobožnosť.

V týždni pobožnosť o 17:30. Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Najsv. sviatosti.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na misie.

DUCHOVNÉ SLOVO  

Rok sv. Jozefa 

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých

Keď rozdeľoval pomoc chudobným, vždy povedal: „Pozrite sa, aké veľké veci dostávate od dobrého Boha! On mi to všetko daroval skrze ruky môjho pozemského otca iba preto, aby vám pomohol. Je viac než správne, ak mu za tieto veci ďakujete, ako aj ja ďakujem.“ Týmto spôsobom dúfal, že sa vyhne chvále za akékoľvek dobročinné skutky, lebo sám sa tiež považoval za chudobného, biedneho a veľmi požehnaného nebeskými darmi. No s jediným cieľom – aby ich zdieľal s ostatnými.

Nie je teda prekvapením, že Jozef naliehal, že všetko by malo byť prijaté ako dar zo štedrej ruky Boha, ktorému chcel vzdať všetku česť a vďakyvzdanie. Tí, ktorí k nemu prišli po almužnu, si ho vážili a chválili ho po celej obci.

To všetko vyvolávalo určité zlomyseľné pohľady plné závisti a prenasledovania. Niektorí hovorili zle o Jozefovi a vyhlasovali, že robil všetko len preto, aby bol chválený a poctený. Diabol dobre využil tieto zle zmýšľajúce stvorenia, aby poškvrnil povesť a cnosť tohto svätého mladíka. Keď sa Jozef o tom všetkom dozvedel, odporučil všetkých svojich ohováračov Bohu, a keď sa musel konfrontovať s týmito kritikmi, bol k nim vždy zdvorilý a priateľský. Ak sa niekedy s nimi pustil do reči, vždy poznamenal: „Len málo záleží na tom, čo urobíte mne, ale mali by ste sa viac báť, aby ste neurazili Boha.“ Niektorí z týchto ľudí začali mať Jozefa postupne radi kvôli jeho jemnému a láskavému postoju. Bol vždy pokorný a slušný voči každému. Bol skutočne presvedčený, že iní majú viac cností ako on. Niet divu, že mnohé tvrdé srdcia sa pod vplyvom jeho milých a milujúcich slov obmäkčili. Bolo zrejmé, že svätý žil v modlitbe s Bohom a že jeho duša bola naplnená Duchom Svätým.

Čo sa týka smrti rodičov Jozefa, úplne sa spoliehame na zjavenia matky Cecilie Baijovej, pretože neexistuje žiadny iný ctihodný alebo svätý s takýmto zjavením. Podľa nich vieme, že svätý Jozef mal 18 rokov, keď jeho rodičia odišli z tejto zeme. Jeho matka zomrela na chorobu. Bol to Jozef, ktorý sa jedného dňa stane patrónom šťastnej smrti. On jej v posledných dňoch slúžil. Takéto šťastie a útechu zažila jeho matka vo svojich posledných chvíľach. Svojej matke Ráchel poskytol chvályhodnú pomoc a službu, posilňoval ju a utešoval v jej bolesti, neustále prosil Boha, aby jej daroval trpezlivosť v bolestnej chorobe. Svätý mládenec strávil veľa večerov, pozoroval svoju matku na smrteľnom lôžku a pomáhal jej. Alebo sa za ňu modlil. Rovnako, ako predtým preukázal svoju vďačnosť za jej dobrotu, tak aj v posledných chvíľach jej života bolo jeho správanie príkladné. Nechcel ju opustiť a nikdy nebol unavený v službe pre ňu. Jozef zostal s ňou až do jej smrti. Bol veľkou pomocou nielen pre ňu, ale aj pre svojho otca, ktorý bol veľmi zarmútený nad stratou takého ctihodného životného spoločníka.

Ivanka Paúrová

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 41. týždni od 11. októbra – do 17. októbra 2021.

Bohoslužby

 V sobotu o 17:30 pobožnosť (za diecézu, o. biskupa a diecézne úmysly), v nedeľu o 14:15 ružencová pobožnosť.

V neprítomnosti zastupuje farský úrad v Nováčanoch. (0918 754 745)

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých 

Božia služobníčka, matka Cecilia Baijová hovorí: Svätý Jozef nikdy nespôsobil Bohu žiadnu nespokojnosť, nespáchal ani smrteľný ani žiadny úmyselný hriech. Vynaložil všetko úsilie na to, aby sa vyhýbal dokonca i tieňu hriechu. Vždy si vzal k srdcu vnuknutie Ducha Svätého: „Ktokoľvek ignoruje malé chyby, nakoniec padne do väčších.“ V tomto ohľade bol vždy opatrný a veľmi svedomitý i v najmenších veciach.Ako dospieval, učinil veľké kroky v cnostiach, v láske k Bohu a v štúdiu svätého písma, najmä v Dávidových žalmoch. Často ich opakoval, väčšinu vedel naspamäť. Život Jozefa sa takto vyvíjal pätnásť rokov. Stále si v srdci zachovával čistú nevinnosť.

Najpozornejšie sledoval svoje zmysly, hlavne oči, pričom sa inšpiroval Dávidom a mnohými inými, ktorí padli do zvedavého pohľadu, čomu by sa mal človek vyhýbať. Čím viac umŕtvoval svoje zmysly, aby zostal verný Bohu, tým viac milostí prijímal od Boha a intenzívnejšie sa rozvíjala jeho láska k Nemu ako jedinému objektu všetkej lásky a túžby.

Akonáhle ucítil nutkanie pozerať sa na niečo, čo by potešilo oko, ale zároveň by sa stalo príležitosťou na výčitku, vzhľadom na pravdepodobnosť, že zhreší, rýchlo pozdvihol svoje oči k nebu a hľadal uspokojenie v kontemplácii nad nestvorenou krásou Boha. Všetko toto vnímal očami ducha. Prostredníctvom rozjímania o nebeských veciach sa z jeho života postupne vytratil všetok pôžitok vo stvorenstve. Stále viac bol zapálený láskou k Bohu, zažíval radosť z toho, že sa ocital výhradne v Bohu a hľadal v Ňom radosť človeka.

Okrem iného dostal Jozef zvláštny dar poskytovania účinnej pomoci sužovaným ľuďom. Kedykoľvek sa s takýmito ľuďmi rozprával, jeho postoj a zaobchádzanie s nimi zmierňovali ich bolesti. Samozrejme, že v tomto sa vždy obrátil na Boha prosiac o útechu pre tých, ktorým pomáhal. Jeho schopnosť uľahčiť biedu utláčaných sa stala známou v celom kraji a mnohých zaviedla smerom k jeho príbytku, aby ho mohli počúvať a získať od neho pomoc.

Povzbudzoval všetkých, aby znášali vlastné útrapy, a aby sa s istotou oddali Bohu, od ktorého by mali očakávať všetko dobro a útechu a ktorý vo svojej moci štedro obdarúva každého človeka. Zároveň ich prosil o modlitby, aby Boh vo svojej dobrote urýchlil prejav svojho milosrdenstva zoslaním prisľúbeného Mesiáša, pretože všetci sa v Ňom dočkajú tej najväčšej útechy. Nejeden človek strápený chudobou, ktorému chýbali aj tie najmenšie životné potreby, sa nakoniec obrátil na Jozefa a bol presvedčený, že mu pomôže. Jozef potom vždy musel pokorne požiadať svojich rodičov, aby poskytli, čo žiadateľ potreboval. A oni vždy ľahko splnili priania svojho syna.

Ivanka Paúrová