FARSKÉ OZNAMY

KrakowRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 41. týždni od 11. októbra – do 17. októbra 2021.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 28. týždňa  
11.októbra v Cezročnom období  
   
Utorok Utorok 28. týždňa  
12.októbra v Cezročnom období  
   
Streda Bl. Petra – Adriána Toulorgea,  
13.októbra kňaza a mučeníka pre. rádu  
     
Štvrtok Sv.Kalixta I., pápeža a mučeníka  
14.októbra (ľubovoľná spomienka)  
     
Piatok Sv. Terézie od Ježiša, panny  
15.októbra a učiteľky Cirkvi (spomienka)  
     
Sobota Vigília – 29 nedeľa 18:00  za  ✟ Ľubomíra Petráša a rodičov,
16.októbra v Cezročnom období   polročná
     
Nedeľa 29. nedeľa v Cezročnom období 08:00 za zdravie a Božie požehnanie
17.októbra     kňaza Františka Fudalyho
  10:00 za Boží ľud farnosti
  15:00 za povolania
   
   
Lektori  Božieho Slova    
Sobota Vigília – 29 nedeľa 18:00 I. Sopková
v Cezročnom období    
Nedeľa 29. nedeľa v Cezročnom období 08:00 Z. Morvayová
  10:00 I. Drábik, V. Drábiková
     

 V sobotu o 17:30 pobožnosť (za diecézu, o. biskupa a diecézne úmysly), v nedeľu o 14:15 ružencová pobožnosť.

V neprítomnosti zastupuje farský úrad v Nováčanoch. (0918 754 745)

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých 

Božia služobníčka, matka Cecilia Baijová hovorí: Svätý Jozef nikdy nespôsobil Bohu žiadnu nespokojnosť, nespáchal ani smrteľný ani žiadny úmyselný hriech. Vynaložil všetko úsilie na to, aby sa vyhýbal dokonca i tieňu hriechu. Vždy si vzal k srdcu vnuknutie Ducha Svätého: „Ktokoľvek ignoruje malé chyby, nakoniec padne do väčších.“ V tomto ohľade bol vždy opatrný a veľmi svedomitý i v najmenších veciach.Ako dospieval, učinil veľké kroky v cnostiach, v láske k Bohu a v štúdiu svätého písma, najmä v Dávidových žalmoch. Často ich opakoval, väčšinu vedel naspamäť. Život Jozefa sa takto vyvíjal pätnásť rokov. Stále si v srdci zachovával čistú nevinnosť.

Najpozornejšie sledoval svoje zmysly, hlavne oči, pričom sa inšpiroval Dávidom a mnohými inými, ktorí padli do zvedavého pohľadu, čomu by sa mal človek vyhýbať. Čím viac umŕtvoval svoje zmysly, aby zostal verný Bohu, tým viac milostí prijímal od Boha a intenzívnejšie sa rozvíjala jeho láska k Nemu ako jedinému objektu všetkej lásky a túžby.

Akonáhle ucítil nutkanie pozerať sa na niečo, čo by potešilo oko, ale zároveň by sa stalo príležitosťou na výčitku, vzhľadom na pravdepodobnosť, že zhreší, rýchlo pozdvihol svoje oči k nebu a hľadal uspokojenie v kontemplácii nad nestvorenou krásou Boha. Všetko toto vnímal očami ducha. Prostredníctvom rozjímania o nebeských veciach sa z jeho života postupne vytratil všetok pôžitok vo stvorenstve. Stále viac bol zapálený láskou k Bohu, zažíval radosť z toho, že sa ocital výhradne v Bohu a hľadal v Ňom radosť človeka.

Okrem iného dostal Jozef zvláštny dar poskytovania účinnej pomoci sužovaným ľuďom. Kedykoľvek sa s takýmito ľuďmi rozprával, jeho postoj a zaobchádzanie s nimi zmierňovali ich bolesti. Samozrejme, že v tomto sa vždy obrátil na Boha prosiac o útechu pre tých, ktorým pomáhal. Jeho schopnosť uľahčiť biedu utláčaných sa stala známou v celom kraji a mnohých zaviedla smerom k jeho príbytku, aby ho mohli počúvať a získať od neho pomoc.

Povzbudzoval všetkých, aby znášali vlastné útrapy, a aby sa s istotou oddali Bohu, od ktorého by mali očakávať všetko dobro a útechu a ktorý vo svojej moci štedro obdarúva každého človeka. Zároveň ich prosil o modlitby, aby Boh vo svojej dobrote urýchlil prejav svojho milosrdenstva zoslaním prisľúbeného Mesiáša, pretože všetci sa v Ňom dočkajú tej najväčšej útechy. Nejeden človek strápený chudobou, ktorému chýbali aj tie najmenšie životné potreby, sa nakoniec obrátil na Jozefa a bol presvedčený, že mu pomôže. Jozef potom vždy musel pokorne požiadať svojich rodičov, aby poskytli, čo žiadateľ potreboval. A oni vždy ľahko splnili priania svojho syna.

Ivanka Paúrová

Archív