FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 47. týždni od 22. novembra – do 28. novembra 2021.

Bohoslužby

Od 25.11. sú zrušené verejné bohoslužby do odvolania. Ak sa podarí v nedeľu o 10.00 bude sv. omša online. Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatostí ostáva do konca týždňa podľa aktuálneho programu bohoslužieb (18.00-18.30) alebo podľa dohovoru, v nedeľu od 13.30 do 15.00 a potom sa uvidí podľa potreby.

Od pondelka sú bohoslužby prístupné zaočkovaným a veriacim do 180 dní od prekonania COVID – 19 do kapacity 50 osôb.

Po sv. omšiach v týždni do 18:30 a v nedeľu od 14:15 do 15:00 bude kostol otvorený pre súkromnú modlitbu a individuálne prijatie Eucharistie.

Neočkovaní sú z dôvodu nemožnosti naplniť príkaz o účasti na sv. omši v nedeľu a sviatok oslobodení od tejto povinnosti.

V nedeľu o 14:00 bude adventná pobožnosť.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude požehnanie adventných vencov.

V nedeľu bude zbierka na charitu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Adventný veniec 

je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc.

Existuje viacero variant adventného venca:

veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele, pričom prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka, druhú adventnú nedeľu dve sviečky atď., až vo štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky;

veniec so štyrmi sviečkami na venci a jednou sviečkou uprostred, ktorá symbolizuje Ježiša Krista a teda sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Prvý sviatok vianočný,

veniec s jednou sviečkou uprostred, na ktorej je od knôtu dole stupnica 1 do 25, pričom 1. december sa nechá sviečka horieť len tak dlho, dokiaľ sa nezmenší po číslo 1, pričom to sa opakuje každý deň až kým sa na Prvý sviatok vianočný nenechá sviečka dohorieť úplne.

V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista a pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.

Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období. Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, príp. až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Heinrichovi Wichernovi, evanjelickom pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do 20. rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou aj u nemeckých rímskokatolíkov.