Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 21. februára – do 27. februára 2022.

Bohoslužby

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Pondelok, streda – sobota: 18:00 – 18:30

Nedeľa: 15:00 – 15:30

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Rodina, staň sa tým, čím si!

17. V pláne Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa rodina spoznáva nielen svoju “totožnosť”, čiže to, čím sama “je”, ale i svoje “povolanie”, čiže to, čo môže a má “robiť”. Úlohy, ktoré má rodina v priebehu dejín plniť, pramenia z jej samej povahy a ukazujú na jej dynamický a existenciálny vývoj. Každá rodina objavuje a nachádza v sebe samej výzvu, ktorú nemožno umlčať a ktorá súčasne určuje jej dôstojnosť i úlohu: Rodina, “staň sa” tým, čím “si”!

Rodina sa teda musí nevyhnutne vrátiť k “počiatku” Božej stvoriteľskej činnosti, ak sa chce spoznať a realizovať podľa vnútornej pravdy nielen svojho bytia, ale aj svojho historického konania. Nakoľko podľa Božieho plánu rodina je “dôverné spoločenstvo života a lásky”, má za úlohu stále viac stávať sa tým, čím je, čiže spoločenstvom života a lásky, a to v takom úsilí, ktoré, ako každá stvorená a vykúpená skutočnosť, nájde svoje zavŕšenie v Božom kráľovstve. Okrem toho z istého hľadiska, ktoré siaha až k samým koreňom skutočnosti, treba povedať, že podstatu a úlohy rodiny určuje koniec koncov láska. Preto rodina dostáva poslanie strážiť, prejavovať a sprostredkúvať lásku ako živú ozvenu a skutočnú účasť na Božej láske k ľudskému pokoleniu a na láske Krista Pána k Cirkvi, jeho neveste.

Každá osobitná úloha rodiny je výrazom a konkrétnym uskutočnením tohoto základného poslania. Treba teda hlbšie vniknúť do jedinečného bohatstva poslania rodiny a preskúmať jeho mnohoraký a pritom jednotný obsah.

V tomto zmysle posledná synoda, ktorá vychádzala z lásky a stále ju mala na zreteli, vyzdvihla tieto štyri hlavné úlohy rodiny:

I. vytváranie osobného spoločenstva,

II. služba životu,

III.účasť na rozvoji spoločnosti,

IV.účasť na živote a poslaní Cirkvi.

Láska ako základ spoločenstva

18. Rodina, založená na láske a ňou oživovaná, je spoločenstvom osôb: muža a ženy spojených manželstvom, rodičov a detí, ako aj príbuzných. Jej prvou úlohou je verne prežívať skutočnosť tohoto spoločenstva v ustavičnom úsilí o rozvoj opravdivého spoločenstva osôb.

Vnútorným princípom, stálou hnacou silou a najvyšším cieľom tejto úlohy je láska: ako rodina bez lásky nie je spoločenstvom osôb, rovnako bez lásky nemôže rodina ani žiť, ani rásť a zdokonaľovať sa ako spoločenstvo osôb. To, čo sme napísali v encyklike Redemptor hominis, prirodzeným a jedinečným spôsobom sa vzťahuje na rodinu ako takú: “Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a určitým spôsobom si ju neosvojí, ak nemá na nej živú účasť.”

Lásku medzi mužom a ženou v manželstve a z nej prameniacu a šíriacu sa lásku medzi členmi rodiny – medzi rodičmi a deťmi, medzi bratmi a sestrami, príbuznými a domácimi – oduševňuje a poháňa ustavične vnútorná dynamická sila, ktorá robí rodinu stále viac pevnejším a prežívanejším spoločenstvom, ktoré je základom a dušou manželského a rodinného spoločenstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 7. týždni od 14. februára – do 20. februára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie

pondelok – štvrtok: 18:00 – 18:30

sobota: 19:00 – 19:30

nedeľa: 15:00 – 15:30

V stredu je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Rodina ako spoločenstvo osôb

15. V manželstve a rodine sa vytvára súhrn medziosobných vzťahov – manželský vzťah, otcovstvo a materstvo, vzťah detí a súrodencov – ktorými sa každý človek vovádza do “ľudskej rodiny” i do “Božej rodiny”, ktorou je Cirkev. Manželstvo a kresťanská rodina budujú Cirkev: ľudská osoba sa totiž v rodine nielen rodí a postupne výchovou uvádza do ľudského spoločenstva, ale znovuzrodením v krste a výchovou vo viere sa uvádza aj do Božej rodiny, ktorou je Cirkev. Ľudská rodina, vo svojej jednote rozbitá hriechom, sa obnovuje výkupnou silou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Kresťanské manželstvo, účastné na spásonosnej účinnosti tejto udalosti, je prirodzeným miestom, kde sa ľudská osoba včleňuje do veľkej rodiny Cirkvi. Príkaz daný na počiatku mužovi a žene, aby rástli a množili sa, nadobúda takto celú svoju pravdu a svoje plné uskutočnenie. Cirkev nachádza takto v rodine, zrodenej zo sviatosti, svoju kolísku a miesto, kde môže uskutočniť svoje začlenenie do ľudských pokolení, a ony zasa do Cirkvi.

Manželstvo a panenstvo

16. Panenstvo a bezženstvo pre Božie kráľovstvo nielenže neodporujú dôstojnosti manželstva, ale skôr ju predpokladajú a potvrdzujú. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby prejavu a prežívania jediného tajomstva zmluvy Boha s jeho ľudom. Ak chýba úcta k manželstvu, nemôže jestvovať ani panenstvo zasvätené Bohu. A ak sa ľudská sexualita nepokladá za veľkú, Stvoriteľom darovanú hodnotu, stráca všetku silu aj zrieknutie sa jej pre Božie kráľovstvo. Veľmi správne podotýka svätý Ján Zlatoústy: “Kto zavrhuje manželstvo, ten aj panenstvo zbavuje jeho slávy; kto ho chváli, ten aj panenstvo robí obdivuhodnejším a vznešenejším. Lebo čo sa zdá dobré len pri porovnaní so zlom, sotva môže byť nejakým dobrom. Ale to, čo je lepšie než všeobecne uznávané dobro, je vynikajúce dobro.”

V panenstve očakáva človek, i telesne, eschatologické zásnuby Krista s Cirkvou tým, že sa úplne darúva Cirkvi v nádeji, že aj Kristus sa Cirkvi daruje v plnej pravde večného života. Osoba, žijúca v panenstve takto vlastne vo svojom tele nosí už predzvesť nového sveta budúceho vzkriesenia. Silou tohto svedectva panenstvo udržuje v Cirkvi živé vedomie tajomstva manželstva a chráni ho pred akýmkoľvek znižovaním a ochudobnením.

Keď sa srdce človeka zvláštnym spôsobom oslobodilo, “aby zahorelo väčšou láskou k Bohu a ku všetkým ľuďom”, panenstvo svedčí o tom, že Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť sú tou prevzácnou perlou, ktorej treba dať prednosť pred každou inou hodnotou, akokoľvek cennou, ba ktorú treba dokonca hľadať ako jedinú, istú a trvalú hodnotu. Práve preto Cirkev v priebehu svojich dejín vždy hájila nadradenosť tohto daru nad manželstvom, a to pre celkom jedinečné puto, ktoré ho viaže k Božiemu kráľovstvu. Panenská osoba, hoci sa vzdala telesnej plodnosti, stáva sa duchovne plodnou osobou, otcom a matkou mnohých, a tak prispieva k budovaniu rodiny podľa Božieho plánu.

Kresťanskí manželia majú preto právo očakávať od osôb, ktoré si zvolili panenstvo, dobrý príklad a svedectvo vernosti svojmu povolaniu až do smrti. Ako pre manželov sa niekedy vernosť stáva ťažkou a úsilie darovať sa vyžaduje umŕtvovanie a sebazaprenie, tak sa to môže stať aj osobám žijúcim v panenstve. Ich vernosť má aj v prípadných pokušeniach napomáhať manželom v ich vernosti.

Tieto úvahy o panenstve môžu poslúžiť ako osvietenie a pomoc tým, ktorí z príčin nezávislých od ich vôle nemohli uzavrieť manželstvo a prijali svoj stav v duchu služby druhým.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 6. týždni od 7. februára – do 13. februára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené pre režim OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie:

Nedeľa: 16:00 – 16:30

Pondelok – streda, piatok – sobota: 18:00 – 18:30

V piatok pri sv. omši a o 18:30 bude požehnanie pomazanie chorých.

DUCHOVNÉ SLOVO                   

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Manželstvo a spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi

Mocou sviatostnej povahy svojho manželstva manželia sú navzájom spojení nerozlučiteľným putom. Tým, že navzájom k sebe patria, vyjadrujú prostredníctvom sviatostného znaku spojenie Krista s Cirkvou. Manželia sú teda pre Cirkev ustavičnou pripomienkou toho, čo sa odohralo na kríži. Sú jeden pre druhého i pre deti svedkami spásy, na ktorej ich sviatosť robí účastnými. Manželstvo, ako každá iná sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto spásy. “Ako spomienka im táto sviatosť dáva milosť a povinnosť pripomínať si veľké Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na budúce stretnutie s Kristom.”

Ako každá zo siedmich sviatostí, aj manželstvo je pravým znakom spásy, pravda, osobitným spôsobom. “Manželia sa na nej zúčastňujú, nakoľko sú manželia, nakoľko sú dvaja, nakoľko sú pár, takže prvý a bezprostredný účinok manželstva (rest et sacramentum) nie je sama nadprirodzená milosť, ale kresťanský manželský zväzok, typické kresťanské spoločenstvo dvoch, pretože predstavuje tajomstvo Kristovho vtelenia a jeho tajomstvo Zmluvy. Aj obsah ich účasti na Kristovom živote je špecifický. Manželská láska predstavuje takú úplnosť, v ktorej dostávajú miesto všetky zložky osobnosti – požiadavky tela i pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorej nejde len o telesné spojenie, ale vytvára jedno srdce a jednu dušu. Vyžaduje však nerozlučnosť a vernosť tohoto vzájomného definitívneho darovania a otvára sa pre plodnosť (porov. Humanae vitae 9). Jedným slovom, ide tu o bežné vlastnosti každej prirodzenej manželskej lásky, ale s novým významom, ktorý ich nielen očisťuje a spevňuje, ale až tak povznáša, že sa stávajú výrazom rýdzo kresťanských hodnôt.”

Deti – drahocenný dar manželstva

14. Podľa Božieho ustanovenia manželstvo je základom širšieho rodinného spoločenstva, pretože sám manželský stav a manželská láska sú určené na plodenie a výchovu potomstva, v čom nachádzajú svoje dovŕšenie. Láska vo svojej najhlbšej skutočnosti je v podstate dar. Manželská láska, ktorá vedie manželov k “poznaniu” a robí z nich “jedno telo”, nijako sa nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi. Takto manželia, keď sa navzájom darujú sebe, darujú zo seba novú skutočnosť, dieťa, živý obraz svojej lásky, trvalý znak manželskej jednoty, ako aj živú a nedeliteľnú syntézu svojho otcovstva a materstva. Keď sa manželia stávajú rodičmi, dostávajú od Boha dar novej úlohy, spojenej so zodpovednosťou. Ich rodičovská láska sa má stať pre deti viditeľným znakom samej Božej lásky, “od ktorého pochádza každé otcovstvo na nebi i na zemi”.

Neslobodno však zabúdať, že manželský život nestráca svoju hodnotu ani vtedy, keď plodenie nie je možné. Telesná neplodnosť môže byť totiž manželom príležitosťou na to, aby preukazovali iné dôležité služby ľudskej osobe, ako je napríklad prijatie dieťaťa za svoje, rôzne výchovné akcie, pomoc iným rodinám alebo chudobným a postihnutým deťom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 5. týždni od 31. januára – do 6. februára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené pre režim OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

nedeľa: 15:00 – 15:30

pondelok – piatok: 18:00 – 18:30

V stredu pri sv. omši bude požehnanie sviec, vo štvrtok po sv. omši svätoblažejské požehnanie.

Sviatosť zmierenia pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00 a po sv. omšiach. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00.

V piatok od 16:00 bude adorácia, v sobotu o 16:15 fatimská pobožnosť, v nedeľu o 14:00 radostný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Manželstvo a spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi

12. Spoločenstvo lásky medzi Bohom a ľuďmi, ktoré je obsahom Zjavenia a skúsenosti viery Izraela, nadobúda významné vyjadrenie v manželskom zväzku, uzavretom medzi mužom a ženou. Preto ústredný výrok Zjavenia, že “Boh miluje svoj ľud”, opakujú aj živé a konkrétne slová, ktorými si muž a žena vyznávajú svoju manželskú lásku. Puto ich lásky stáva sa obrazom a symbolom zmluvy, ktorá spája Boha s jeho ľudom. Naproti tomu hriech, ktorý môže narušiť manželskú zmluvu, stáva sa obrazom nevery ľudu voči svojmu Bohu: modloslužba je prostitúciou, nevera cudzoložstvom, neposlušnosť voči zákonu odmietnutím Pánovej manželskej lásky. Avšak nevernosť izraelského ľudu neničí Pánovu večnú vernosť, a preto vždy verná Božia láska sa predkladá ako vzor úzkeho vzťahu vernej lásky, aký má byť medzi manželmi.

Ježiš Kristus – Źeních Cirkvi a sviatosť manželstva

13. Spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi sa definitívne dovršuje v Ježišovi Kristovi, Źeníchovi, ktorý miluje ľudstvo a dáva sa mu ako Spasiteľ, keď sa spája s ním ako so svojím telom. To on zjavuje pôvodnú pravdu o manželstve, pravdu o “počiatku”, a tým, že oslobodzuje človeka od zatvrdlivosti srdca, uschopňuje ho, aby túto pravdu plne uskutočňoval.

Toto zjavenie dosahuje svoju konečnú plnosť tak v dare lásky, ktorý ľuďom prináša Božie Slovo tým, že berie na seba ľudskú podobu, ako aj v obete seba samého, ktorú Ježiš Kristus koná na kríži za svoju nevestu Cirkev. V tejto obete sa plne odhaľuje plán, ktorý Boh uložil do ľudskej prirodzenosti muža a ženy už pri ich stvorení. Manželstvo pokrstených sa tak stáva skutočným symbolom novej a večnej zmluvy, potvrdenej Kristovou krvou. Duch, ktorého vylieva Pán, darúva nové srdce a robí muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus. Manželská láska dosahuje tú plnosť, ku ktorej je vnútorne určená, totiž nadprirodzenú manželskú lásku (caritas), ktorá je vlastným a špecifickým spôsobom, ktorým sa manželia zúčastňujú na láske samého Krista, obetujúceho sa na kríži, a sú povolaní, aby v nej žili.

Právom svedčí Tertulián krásnymi slovami o veľkosti a kráse tohto manželského života v Kristovi: “Ako by som vedel opísať blaženosť takého manželstva, ktoré Cirkev spája, Eucharistia potvrdzuje, požehnanie spečaťuje, anjeli ohlasujú a Boh Otec schvaľuje? Aké jarmo to majú dvaja veriaci spojení v jedinej nádeji, v jedinej poslušnosti a v jedinej službe! Obaja sú bratia, obidvaja spolusluhovia, medzi ktorými niet ani duchovný ani telesný rozdiel. Skutočne sú dvaja v jednom tele a kde je jedno telo, tam je i jeden duch.”

Cirkev, ktorá verne prijíma Božie slovo a rozjíma o ňom, slávnostne učila a učí, že manželstvo pokrstených je jednou zo siedmych sviatostí Nového zákona.30

Krstom sa muž a žena stávajú raz navždy účastnými na novej a večnej Zmluve, zásnubnej zmluve Krista s Cirkvou. A práve pre toto nezmazateľné zapojenie sa povznáša a zahŕňa dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré ustanovil Stvoriteľ,31 do zásnubnej lásky Krista, podporovanej a obohacovanej jeho výkupnou silou.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 4. týždni od 24. januára – do 30. januára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Nedeľa: 15:00 – 16:00

Pondelok, streda – sobota: 18:00 – 18:30

V sobotu o 15:15 katechéza pre birmovancov (so svätou omšou).

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Včlenenie do kultúr

10. Je v zhode so stálou tradíciou Cirkvi, že prijíma z kultúry národov všetko, čo pomáha lepšie vyjadriť nevystihnuteľné Kristovo bohatstvo. Toto bohatstvo bude môcť jasnejšie zažiariť a Cirkev bude môcť napredovať zo dňa na deň k hlbšiemu a plnšiemu poznávaniu pravdy, ktorú jej už dal celú jej Pán, iba za spolupráce všetkých prejavov ľudskej kultúry. Predovšetkým biskupské konferencie a kompetentné úrady Rímskej kúrie – majúc na zreteli dvojitý princíp zlučiteľnosti rôznych prijímaných kultúr s evanjeliom a spoločenstva s univerzlánou Cirkvou – majú pokračovať v skúmaniach a v pastoračnom úsilí, aby kresťanská viera čím viac prenikla do ľudských kultúr aj do samého prostredia manželstva a rodiny. Práve týmto včlenením do kultúr možno dôjsť k plnému obnoveniu zmluvy s Božou múdrosťou, ktorou je sám Kristus. Takto bude celá Cirkev obohatená i tými kultúrami, ktorým síce chýba technická vyspelosť, no sú bohaté na ľudskú múdrosť a oživované hlbokými mravnými hodnotami. Aby cieľ tohto procesu bol jasný a cesta, ktorá k nemu vedie, spoľahlivá, synoda predovšetkým, a tak je to správne, do hĺbky zvážila pôvodný Boží plán o manželstve a rodine, že sa totiž podľa Kristovho príkazu “treba vrátiť k počiatku”.

Človek, obraz milujúceho Boha, Lásky

11. Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku. Boh je láska a sám v sebe žije z tajomstva osobného spoločenstva lásky. Tým, že ľudskú prirodzenosť muža a ženy stvoril na svoj obraz a stále ju udržuje v bytí, Boh vložil do nej povolanie a tým aj schopnosť a úlohu milovať a žiť v spoločenstve. Preto láska je hlavným a prirodzeným povolaním každého človeka. Človek, nakoľko je vteleným duchom, čiže dušou, ktorá sa prejavuje v tele, a telom, ktoré je preniknuté nesmrteľným duchom, je v tejto svojej celistvosti povolaný k láske. Láska zahŕňa aj ľudské telo a telo má účasť na duchovnej láske. Kresťanské zjavenie poznáva dva vlastné spôsoby na realizovanie povolania ľudskej osoby v jej celistvosti k láske: manželstvo a panenstvo. Obe, každé svojim spôsobom, sú verným prejavom najhlbšej pravdy o človeku, pravdy, že “je na Boží obraz.” Preto sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti. Plné telesné oddanie sa by bolo klamstvom, keby nebolo znamením a ovocím celého osobného darovania sa, v ktorom je prítomná celá osobnosť i so svojím pozemským rozmerom; keby si človek niečo podržal pre seba, hoci len možnosť rozhodnúť sa neskôr inak, už preto by sa plne nedaroval. Táto plnosť, ktorú vyžaduje manželská láska, je v súlade s požiadavkami zodpovednej plodnosti, ktorá, nakoľko smeruje k splodeniu človeka, prevyšuje svojou povahou čisto biologický poriadok a zahŕňa v sebe osobné hodnoty, ktoré pre svoj harmonický rast nevyhnutne potrebujú stály a svorný prínos oboch manželov. Jediným “miestom”, kde sa môže udiať toto darovanie sa v celej svojej pravde, je manželstvo, čiže zmluva manželskej lásky alebo vedomá a slobodná voľba, ktorou muž a žena prijímajú dôverné spoločenstvo života a lásky, ktoré sám Boh ustanovil a ktoré iba v tomto svetle ukazuje svoj pravý význam. Manželská ustanovizeň nie je akýmsi nezákonným zasahovaním spoločnosti alebo autority, ani nanútenie vonkajšej formy, ale vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky, ktorá sa verejne potvrdzuje ako jediná a výlučná, aby sa tak zachovala vernosť voči plánu Boha Stvoriteľa. Táto vernosť nijako nepotláča slobodu osobnosti, naopak, zabezpečuje ju pred akýmkoľvek subjektivizmom a relativizmom, a robí ju účastnou na stvoriteľskej Múdrosti.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 3. týždni od 17. januára – do 23. januára 2022.

Bohoslužby

Od 17.12. sú bohoslužny povolené pre režim OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Nedeľa: 15:00 – 16:00

Pondelok – sobota: 18:00 – 18:30

Od 18.1. začína Týždeň modlitieb za zjednotenie kresťanov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Naše obdobie potrebuje múdrosť

8. Celej Cirkvi sa takto ukladá úloha hlboko uvažovať a usilovať sa o to, aby nová vynárajúca sa kultúra bola do hĺbky preniknutá evanjeliom, aby sa uznávali skutočné hodnoty, aby sa bránili práva muža a ženy a aby sa presadzovala spravodlivosť v samých spoločenských štruktúrach. Potom takzvaný nový humanizmus nebude odvádzať ľudí od ich vzťahu k Bohu, ale naopak, bude ich k nemu ešte plnšie privádzať.

Pri budovaní tohoto humanizmu veda a jej praktické uplatňovanie poskytujú nové a nespočetné možnosti. No veda sa v dôsledku politických zameraní, rozhodujúcich o zameraní bádania a jeho uplatňovaní, často používa proti svojmu pôvodnému cieľu, to je proti povzneseniu ľudskej osobnosti.

Je teda zrejme nevyhnutné, aby si všetci znova uvedomili prvenstvo mravných hodnôt, lebo to sú hodnoty ľudskej osobnosti ako takej. Znovupochopenie základného zmyslu a jeho zásadných hodnôt je veľkou úlohou, ktorá sa nám dnes ukladá pre obnovu spoločnosti. Len vedomie o prvenstve týchto hodnôt umožňuje využiť nesmierne možnosti, ktoré dala človeku veda, a to tak, aby sa ich uplatňovanie zameriavalo na povznesenie ľudskej osobnosti v celej pravde, slobode a dôstojnosti. Veda má povinnosť spojiť sa s múdrosťou.

Preto možno aj na rodinné otázky uplatniť slová Druhého vatikánskeho koncilu, v dokumentoch ktorého čítame: “Naša doba potrebuje túto múdrosť viac než predchádzajúce veky, aby sa všetky nové objavy stali ľudskejšími. Budúcnosť sveta by bola ohrozená, keby sa ľudia nestali múdrejší.”

Výchova mravného svedomia, ktoré uschopňuje človeka posudzovať a rozlišovať vhodné spôsoby, ako plne uskutočniť svoj život podľa rýdzej a pôvodnej pravdy o ňom, sa stáva teda prvoradou a neodvolateľnou požiadavkou.

V dnešnej kultúre sa musí znova a hlbšie uskutočniť spojenie s Božou múdrosťou. Na tejto múdrosti urobil Boh svojím stvoriteľským gestom účastným každého človeka. Dnešné rodiny len potiaľ, pokiaľ zostanú verné tomuto spojeniu, budú schopné kladne ovplyvňovať budovanie spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta.

Postupný rast a obrátenie

9. Proti nespravodlivosti zavinenej hriechom, ktorý hlboko prenikol i do štruktúr dnešného sveta a často bráni rodine naplno rozvinúť jej život a základné práva, musíme sa všetci vzoprieť obrátením mysle a srdca a nasledovať Ježiša Krista v premáhaní vlastného sebectva. Takéto obrátenie bude mať blahodarný a obnovujúci vplyv na spoločenské štruktúry.

Vyžaduje sa stále a nepretržité obrátenie, ktoré síce vyžaduje vnútorný odstup od všetkého zla a prilipnutie k dobru v celej jeho plnosti, v skutočnosti sa však uskutočňuje postupne, čo vedie vždy o kúsok ďalej. Rozvíja sa tak dynamický proces, ktorý pozvoľne napreduje spolu s postupným vnášaním Božích darov a požiadaviek jeho definitívnej a absolútnej lásky do celého osobného a spoločenského života človeka. Je preto nevyhnutná pedagogická cesta, ktorá vedie k postupnému rastu, aby jednotlivých veriacich, rodiny, národy ba dokonca samu ľudskú kultúru trpezlivo viedlo to, čo už prijali z Kristovho tajomstva, postupne ďalej k získaniu bohatšieho poznania a plnšieho včlenenia tohto tajomstva do ich života.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 2- týždni od 10. januára – do 16. januára 2022.

Bohoslužby

Od 10.12. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 37 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie

Nedeľa: 15:00 – 16:00

Pondelok, utorok, streda: 18:00 – 18:30

Štvrtok, sobota: 19:00 – 19:30

Sv. omša v nedeľu o 10:00 bude vysielaná on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588 

DUCHOVNÉ SLOVO

                       Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Položenie rodiny v dnešnom svete

6. Postavenie, v akom sa dnes rodina nachádza, má kladné i záporné stránky. Prvé sú znamením pôsobenia Kristovej spásy vo svete; druhé sú dôkazom, že človek odmieta Božiu lásku. V skutku tu na jednej strane stojí živšie vedomie osobnej slobody a berie sa väčší ohľad na kvalitu medziosobných vzťahov v manželstve, na povznesenie dôstojnosti ženy, na zodpovedné plodenie detí a na ich výchovu. Okrem toho si človek tiež uvedomuje, aké je potrebné rozvíjať styky medzi jednotlivými rodinami pre vzájomnú hmotnú i duchovnú pomoc. A znova objavuje cirkevné poslanie, ktoré je rodine vlastné, a svoju zodpovednosť za budovanie spravodlivejšej spoločnosti. No na druhej strane nechýbajú ani príznaky vážneho úpadku niektorých základných hodnôt. Napríklad je chybou teoretické a praktické chápanie vzájomnej nezávislosti medzi manželmi, dvojakosti v autorite rodičov voči deťom, ďalej sú to konkrétne ťažkosti, s ktorými sa rodina často stretáva pri sprostredkovaní hodnôt, rastúci počet rozvodov, zlo, akým je umelý potret, stále častejšie používanie sterilizácie a prenikanie antikoncepčnej mentality.

Koreňom týchto záporných javov je nezriedka skazené chápanie a uplatňovanie slobody, ktorá sa berie nie ako schopnosť uskutočňovať pravdu Božieho plánu o manželstve a rodine, ale ako nezávislá sila osobne sa uplatňovať, často aj na úkor iných, len pre vlastný, sebecký blahobyt.

Našu pozornosť zasluhuje aj fakt, že v krajinách takzvaného Tretieho sveta často chýbajú rodinám také základné prostriedky pre život, ako je jedlo, práca, príbytok a lieky, ako aj tie najzákladnejšie slobody. Naproti tomu v bohatých krajinách prílišný blahobyt a spotrebná mentalita, spojená napodiv s určitou neistotou a úzkosťou z budúcnosti, zbavuje manželov veľkodušnosti a odvahy plodiť ľudské životy. A tak sa potom život často chápe nie ako požehnanie, ale ako nebezpečenstvo, ktorému sa treba brániť. Historická situácia, v ktorej žije rodina, javí sa teda ako súhrn svetlých i tienistých stránok.

To dokazuje, že dejiny nie sú len nevyhnutným pokrokom k lepšiemu, ale skôr výsledkom slobody, alebo ešte lepšie, bojom medzi rôznymi slobodami, ktoré sú vzájomne protikladné, čiže podľa známeho výroku svätého Augustína, je tu zrážka medzi dvoma láskami, medzi láskou k Bohu, dospievajúcej až k pohŕdaniu sebou samým, a sebaláskou, siahajúcou až k pohŕdaniu Bohom.

Z toho vyplýva, že len výchova k láske, zakorenenej vo viere, môže viesť k nadobudnutiu schopnosti vysvetľovať znamenia čias, ktoré sú historickým výrazom tejto dvojakej lásky.

Vplyv tejto situácie na svedomie veriacich

7. Veriaci – pretože žijú v takomto svete pod tlakom vykonávaným hlavne hromadnými oznamovacími prostriedkami – nie vždy vedeli a vedia sa vyhnúť nákaze, prameniacej z úpadku základných hodnôt, a stať sa akoby kritickým svedomím tejto rodinnej kultúry a aktívnymi činiteľmi pri budovaní ozajstného rodinného humanizmu.

Ako jeden z najpovážlivejších znakov tohto javu synodálni otcovia zdôraznili najmä rast počtu rozvodov a nadväzovania nového spolužitia zo strany samých veriacich a tiež uzatváranie iba občianskeho manželstva, čo je v rozpore s povolaním pokrstených veriacich, ktorí sa majú “sobášiť v Pánovi”. ďalej je to uzatváranie manželstva bez živej viery z iných dôvodov a odmietanie mravných noriem, ktoré riadia a povznášajú z ľudskej i kresťanskej stránky manželský pohlavný život.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 1. týždni od 3. januára – do 9. januára 2022.

Bohoslužby

Od 10.12. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 30 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie:

Štvrtok, nedeľa: 15:00 – 16:00

Pondelok, streda, sobota: 18:00 – 18:30

Piatok: 16:00 – 17:00, 18:00 – 19:00

V stredu pri sv. omši bude požehnanie trojkráľovej vody.

V piatok od 16:00 adorácia, v sobotu od 16:00 fatimská pobožnosť, v nedeľu o 11:00 modlitba ruženca s premienkou a odprosenie Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Potreba poznať situáciu

4. Nakoľko Boží plán o manželstve a rodine sa netýka len muža a ženy v ich konkrétnom, každodennom živote ale aj v určitých spoločenských a kultúrnych pomeroch, Cirkev – ak má dobre plniť svoju službu – musí sa veľmi usilovať poznať situácie, v ktorých sa dnes realizuje manželstvo a rodina…. K tomu treba pripojiť ešte ďalší postreh, ktorý je v súčasnosti zvlášť dôležitý. Dnešným mužom a ženám, úprimne a dôkladne hľadajúcim odpoveď na každodenné, závažné problémy ich manželského a rodinného života, nezriedka sa ponúkajú predstavy a teórie, a to aj vábivé, ktoré urážajú v rôznej miere pravdu a dôstojnosť ľudskej osoby. Takéto ponuky často podporuje mocná a všade prenikajúca organizácia hromadných oznamovacích prostriedkov, ktoré nenápadne, ale nebezpečne ohrozujú slobodu a schopnosť objektívneho posudzovania.

Mnoho ľudí si už uvedomuje toto nebezpečenstvo, ktorým je ohrozená ľudská osoba, a starajú sa o šírenie pravdy. K nim sa pripája Cirkev, obdarená schopnosťou rozlišovať na základe evanjelia, a ponúka svoju službu, ktorou oddane slúži pravde, slobode a dôstojnosti každého muža a ženy.

Evanjeliový dar rozlišovania

5. Tento správny úsudok Cirkvi sa stáva smernicou na udržanie a uplatnenie celej pravdy a plnej dôstojnosti manželstva a rodiny. Uskutočňuje sa to zmyslom pre vieru, ktorý je darom Ducha, udelený všetkým veriacim. Je to teda dielo celej Cirkvi podľa rozdielnosti rôznych darov a chariziem, ktoré všetky spolu a podľa zodpovednosti každému vlastnej spolupracujú na hlbšom pochopení a uskutočňovaní Božieho slova. Cirkev teda nevykonáva vlastné evanjeliové rozlišovanie iba prostredníctvom duchovných pastierov, ktorí učia v Kristovom mene a jeho mocou, ale aj prostredníctvom laikov. “(Kristus) ich preto ustanovil za svojich svedkov a vystrojuje ich zmyslom pre vieru a milosťou slova (porov. Sk 2, 17-18; Zjv 19,10), aby sa sila evanjelia prejavovala v každodennom rodinnom a spoločenskom živote.” Laici majú dokonca – vďaka osobitnému povolaniu – zvláštnu úlohu, aby totiž v Kristovom svetle vysvetľovali dejiny tohto sveta, lebo sú povolaní osvecovať a vytvárať pozemskú skutočnosť a záležitosti podľa úmyslov Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa.

“Nadprirodzený zmysel pre vieru” nespočíva však iba a ani nevyhnutne v súhlase veriacich. Cirkev ako Kristova nasledovníčka hľadá pravdu a tá sa vždy nezhoduje s mienkou väčšiny. Počúva svedomie, nie moc, a práve tým bráni úbohých a opovrhovaných. Cirkev si veľmi cení aj sociologický a štatistický výskum, pokiaľ je užitočný pre určenie historickej skutočnosti, v ktorej má prebiehať pastoračná činnosť, a pre lepšie poznanie pravdy. No takýto výskum sám osebe nemožno hneď považovať za prejav zmyslu pre vieru.

Pretože úlohou apoštolského úradu je starať sa, aby Cirkev vytrvala v Kristovej pravde a stále hlbšie do nej vnikala, duchovní pastieri majú napomáhať vo všetkých veriacich zmysel pre vieru, mocou svojho úradu hodnotiť a posudzovať rýdzosť jeho prejavu a veriacich viesť k stále zrelšiemu chápaniu evanjeliovej pravdy. Kresťanskí manželia a rodičia môžu a majú poskytnúť svoj vlastný a nenahraditeľný prínos na vypracovanie opravdivého evanjeliového rozlišovania v rôznych situáciách a kultúrach, v ktorých muž a žena prežívajú manželstvo a svoj rodinný život. Na plnenie tejto úlohy ich uschopňuje ich charizmatický dar, čiže vlastný dar, t.j. dar sviatosti manželstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od 27. decembra 2021 – do 2. januára 2022.

Bohoslužby

Vyhláškou č. 310/2021 ÚVZ SR sa mení vyhláška č. 307/2021 a od 23. 12. sa kapacita pre bohoslužby zvyšuje na 1 osobu na 15 m2, t. j. v našom prípade z 30 na 37 osôb.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Pondelok, utorok, streda, štvrtok: 18:00 – 18:30

Piatok: 17:30 – 18:30

Sobota: 15:00 – 16:00

Nedeľa: 15:00 – 16:00

V pondelok pri sv. omši bude požehnanie vína, v piatok koncoročná pobožnosť, v sobotu pri popoludňajšej sv. omši novoročná pobožnosť.

V piatok od 23:30 do polnoci bude adorácia.

Sv. omše vysielané on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Piatok: 16:00

Sobota, nedeľa: 10:00

DUCHOVNÉ SLOVO

História betlehemov

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, Svätý František z Assisi (* 1182, Assisi, Taliansko – † 3. október 1226)  zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Greccio jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. V prítomnosti svojich priateľov a vidiečanov slúžili svätú omšu v lesnej jaskyni, namiesto oltára v nej František postavil  jednoduché jasličky vystlané slamou, vedľa ktorých boli zvieratá. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Tajomná atmosféra  okamihu na prítomných natoľko zapôsobila, že aj po  jeho smrti  slávnosť pri Betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. O tohto momentu sa tradícia betlehemov v Taliansku silno zakorenila. K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tento betlehem bol zhotovený koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci, ktorý podobne ako sv. František z Assisi si veľmi uctieval kult Narodenia Pána. Preto dal postaviť samostatnú kaplnku venovanú jasličkám a obnovil modlitbu k relikviám svätej kolísky. V 15. storočí sa jasličky so živými hercami alebo so sochami Ježiša, Márie, Jozefa začali objavovať  na námestiach stredovekých miest pri predvádzaní vianočných mystérií. V 16. storočí rozširovali betlehemskú tradíciu po Európe okrem  františkánov už aj jezuiti. Výjavy narodenia Krista  alebo klaňania Troch kráľov sa preniesli z reliéfov gotických oltárov do priestoru. Postupne dosiahli drevené figúrky chrámových Betlehemov  veľkosť človeka.

Jedným z najznámejších novodobých betlehemov na území Ríma je ten, ktorý každoročne obdivujú tisícky veriacich a pútnikov na Námestí svätého Petra. Tento Betlehem v blízkosti obelisku na námestí sv. Petra, obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Svojím architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Okolo nich stoja ďalšie postavy, predstavujúci jednoduchý ľud, ktorý sa s vierou a nádejou prišiel pokloniť Mesiášovi a prináša mu dary. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II.

Zvyk stavať Betlehemy sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.

Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre prílišnú honosnosť a nákladnosť. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.

Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.

Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od 20. decembra – do 26. decembra 2021.

Bohoslužby

Od 10.12. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 30 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Nedeľa 19.12: 14:30 – 16:00

Pondelok, utorok, štvrtok: 18:00 – 19:00

Streda: 17:00 – 19:00 (do 17:45 dvaja kňazi)

Chorí a starší veriaci v utorok od 9:00 (adresy nahláste telefonicky, alebo v sakristii).

Počas adventu prebieha zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

Pre nízky záujem o popoludňajšiu nedeľné sv. omšu na Božie narodenie a Sv. rodinu budú sv. omše o 14.00 prednostne učené pre prvoprijímajúcich: V sobotu pre 3.A, v nedeľu pre 3.B. Pre rodičov platí režim OP, deti do 12 rokov a 2 mesiacov sa pokladajú za plne zaočkované.

Sv. omše vysielané on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Piatok: 22:00

Sobota, nedeľa: 10:00

DUCHOVNÉ SLOVO

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie III. 

Čierna Madona

Pôvodná Čierna Madona z Loreta pochádzala zo 14. storočia (zničil ju požiar v roku 1921). Loretánska Madona je „Čiernou Madonou“. Mnohí ľudia si myslia, že je vyhotovená z ebenového dreva. Nie je to však pravda. Vytesali ju z libanonského cédra. Drevo libanonského cédra má symbolický mariologický význam. Céder nemá čierne drevo. Mária je zvonka čierna, vo vnútri biela.

V stredovekej mystike, zvlášť vo františkánskom prostredí (a loretskú baziliku spravovali minoriti) sa Mária stotožňovala s dokonale krásnou nevestou, ktorú Boh miluje a obdivuje v biblickom spise Veľpieseň. V Božích očiach je Mária celá krásna a niet na nej nijakej škvrny: „Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet“ (Pies 4,7). Figúrka teda dostala svoj odtieň na základe duchovného výkladu biblickej knihy. Milovaná z Piesne nad piesňami hovorí: „Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kedáru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.“ (Pies 1,5)

V komentári súčasného biblistu kardinála Gianfranco Ravassiho je koža dievčaťa, čo túto pieseň spieva, opálená slnkom. Ide o farbu, ktorá je podobná farbe beduínskych stanov. Poeta spomína šiatre beduínskeho kmeňa z Kedáru, kmeňa z Izmaelovho potomstva (Gn 25,13). Farba kože milovanej nie je výsledkom radostného života v prírode stredomorskej slnečnej panorámy. Je prirodzeným dôsledkom namáhavého života v palestínskej stepi, kde musí obyčajná žena dbať o poľnohospodárske práce dokonca aj v páľave slnka. Doslovný význam biblického textu Veľpiesne by teda poukazoval na to, že dievča sa na pohľad nijako nelíši od iných chudobných palestínskych dievčat, čo musia od rána do večera namáhavo pracovať na slnku, jej milý ju však medzi nimi rozpoznáva ako úplne výnimočnú, ako tú, ktorá je celá krásna, tú, čo medzi ostatnými dievčatami vyniká jak ľalia medzi tŕním (Pies 2,2).

Stredovekých teológov doslovný význam biblických textov príliš nezaujímal. Prednosť mal spirituálny výklad, ktorý vnímal biblický text ako alegorickú reč slúžiacu k mravnému poučeniu veriacich a cestu k mystickej kontemplácii tajomstva Boha. Jeden z najvplyvnejších autorít stredoveku, cistercitský mních Bernard z Clairvoix, vo svojom komentári na knihu Veľpieseň rozoznáva v čiernej snúbenici obraz svätcov, ktorí vynikajú poníženým a opovrhnutiahodným zovňajškom, často zanedbaným, vo vnútri ale ukrývajú žiarivú Pánovu tvár, lebo sú v stále väčšej sláve premieňaní na jeho obraz. Svätci sú podľa Bernarda navonok čiernymi, vnútorne ale žiaria bielobou.

„Právom svätci opovrhujú nadbytočnými ozdobami a pestovaním svojho ľudského zovňajšku, ktorý nutne podľahne skaze a so všetkou starostlivosťou sa venujú tomu, aby rozvíjali svoje vnútro, ktoré je Božím obrazom a zo dňa na deň sa obnovuje. Majú totiž istotu, že Bohu nemôže byť milšie nič nad jeho obraz, ak bude obnovený do svojej pôvodnej krásy. Preto je všetka sláva svätcov vnútri, nie na povrchu,“ hovorí Bernard. V podobnom duchu vysvetľuje slová o čiernej snúbenici Anton Paduánsky: „Navonok som čierna pre popol a kajúci pás okolo mojich bedier, pre pôsty a nočné bdenia, ale vnútri som krásna pre čistotu mysle a pravdivosť mojej viery.“

Bernard sa odvažuje povedať aj o Ženíchovi, o Kristovi, že bol čierny. Veď Boží služobník, o ktorom spieva svoju pieseň prorok Izaiáš, nemal podoby ani krásy, aby sme sa mu klaňali, čiže „bol čierny“, no zažiaril v Božskej sláve na hore premenenia. „Sám seba stotožnil s hriechom a ja by som sa mal báť nazvať ho čiernym?“, pýta sa Bernard.

Ľúbezná Kristova služobnica a najmilšie dievča, Panna Mária, bezvýhradne nasleduje svojho Syna, je navonok ako ostatné dcéry matky Evy. Vo vnútri je však celá krásna. Niet v nej žiadnej skazy dedičného hriechu – je zdravá a silná ako libanonský céder. Toto je Nepoškvrnená Panna, Madona z Loreta, ktorej nábožní veriaci dávali pri vzývaní jej príhovoru tie najkrajšie prívlastky, biblické tituly a tak vytvorili tzv. Loretánske litánie. Vždy, keď ich budeme spievať, túžme sa premieňať na Kristovho najvernejšieho učeníka, ktorý vzal Máriu do svojho domu a po zvyšok života s ňou prebýval ako jej vlastný syn.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto