Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 40. týždni od 4. októbra – do 10. októbra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:00 (ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka)

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Najsvätejšej sviatosti.

Sviatosť manželstva chcú prijať Ivo Petráš a Dominika Vincová (III.).

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Detstvo a mladosť sv. Jozefa vo videniach svätých                

V svätom písme nenájdeme žiadne detaily o detstve svätého Jozefa ani o jeho dospievaní. Takisto tu nie sú žiadne informácie o jeho počatí a narodení. V tomto zmysle sa teda musíme pozrieť na iné Bohom inšpirované zdroje. Čo sa týka malého Jozefa, isté odhalenie nám poskytuje ctihodná Mária de Agredy, blahoslavená Anna Katarína Emmerichová a božia služobníčka Matka Cecilia Baijová. Všetky nám vykresľujú Jozefa ako pokorného a svätého chlapca, ktorý mal v mladom veku veľké vnímanie Boha a vedomie o Ňom. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová hovorí: Jozef, ktorého som videla vo svojej vízii, mal okolo osem rokov. Bol veľmi nadaný a veľmi šikovný žiak, pritom bol jednoduchý, tichý, zbožný a vôbec nie ambiciózny. Často som ho videla, ako kľačí tvárou k stene a modlí sa s natiahnutými rukami. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Sväté dieťa Jozef sa narodilo v krásnom a dokonalom tele. Bol mimoriadnou potechou svojim rodičom a dokonalý vo všetkých svojich vzťahoch s okolím… Pán ho obdaroval rozumom už v skorom veku, napĺňal ho intelektom a jeho dušu neustále potešoval novými a novými milosťami a cnosťami. … Dieťa začalo poznávať Boha ako príčinu a pôvodcu všetkých vecí. Dychtivo načúval a hlboko chápal všetko, čo ho naučili vo vzťahu k Bohu a jeho skutkom.

Božia služobníčka Matka Cecilia Baijová hovorí: … Jozef mal tie najlepšie dispozície … Jeho život bol charakteristický veľmi vyspelým spôsobom fyzického i duchovného vyzrievania … Boh ho utvoril podľa vzoru vlastného srdca a ducha, aby ho nakoniec urobil za hodného ženícha Matky Božieho Slova. Dieťa Jozef vďačne prijímalo dary, ktoré dostalo od Boha. …

Jozef mal dar užívania rozumu spolu s darom posväcujúcej milosti a v dôsledku toho oplýval väčším chápaním Boha a dôsledkov priestupkov spáchaných ľudstvom proti nemu. V tomto ohľade obetoval veľa sĺz a ponúkal ich Bohu s prosbou, aby sa zmiloval nad úbohými hriešnikmi, a aby ich osvietil a umožnil im vidieť ich ťažké pochybenia …

Ctihodná Mária de Agreda hovorí: Mladý sv. Jozef bol milý, láskavý, prívetivý, úprimný, s prejavmi svätca, ale aj anjela. Oplýval čoraz väčšími cnosťami a dokonalosťami. Svoj bezúhonný život tak nasmeroval k snúbenici, Panne Márii.

Ivanka Paúrová

zdroj: Mi avete ingannata, mio Dio

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 39. týždni od 27. septembra – do 3. októbra 2021.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: streda od 13:00 – 15:00,  piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

Vo štvrtok po sv. omši  a v piatok od 17:00 bude adorácia k Najsvätejšej Sviatosti, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 10:00 sv. omša v kostole o 12:00 pri kaplnke pre zaočkovaných.  V prípade nepriaznivého počasia bude sv. omša o 17:00 v kostole.

Od pondelka 20.9.2021 sú bohoslužby prístupné všetkým veriacim do naplnenia kapacity 1 osoba na 15 m² t. j. 33 osôb (bez asistencie) okrem sv. omše v nedeľu o 10:00, ktorá je vyhradená pre zaočkovaných bez obmedzenia počtu.

Deti do 12 rokov sa nezapočítavajú.

Vstup je možný len s respirátorom a dezinfekciou rúk.

Pri vstupe si vezmite kartičku z košíka a vhoďte ju do drevenej schránky (okrem nedele o 10:00). Ak v košíku nijaká nie je, kapacita miest je naplnená.

Zapíšte sa na zoznam účastníkov (meno, priezvisko, telefonický alebo mailový kontakt), alebo lístok s týmito údajmi vhoďte do označenej krabice.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Muž na svojom mieste – budovať svätú rodinu s Jozefom              

Formuje ho milosť Boh nám kladie tie isté otázky, aké kládol Jozefovi: „Si ochotný zohrať svoju úlohu pri budovaní svojej rodiny pre dobro Cirkvi? Nemusíš byť dokonalý. Ale musíš sa naučiť, ako máš žiť.“Boh nás požehnal darmi a talentmi tak, ako požehnal Jozefa. A tak ako v Jozefovom prípade, aj od nás chce, aby sme používali tieto talenty, keď vykročíme vo viere a budeme k nemu viesť svoje rodiny. Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, rodičia sú „prví ohlasovatelia“ viery svojim deťom a rodina je „domáca cirkev, spoločenstvo milosti a modlitby“ (2225, 1666).

Jozef nemal plán alebo príručku, ako má chrániť Pannu Máriu, starať sa o Svätú rodinu alebo vychovávať Božieho Syna. Všetko, čo mal, boli jeho dobré úmysly, jeho ochota učiť sa a dôvera Božej milosti a riadeniu. To bolo všetko, čo potreboval. To isté platí pre nás.

Svätý Ignác z Loyoly napísal: „Je veľmi málo ľudí, ktorí si uvedomujú, čo by z nich Boh urobil, keby sa úplne vložili do jeho rúk a nechali sa formovať jeho milosťou.“ Jozef to urobil a chce, aby sme to urobili aj my.

Kráčať vpred

Nech je Jozef vaším vzorom. Venujte sa službe Bohu a svojej rodine. Nasledujte Jozefov príklad a vyberte si jednu alebo dve malé oblasti, na ktorých chcete pracovať, a sústreďte sa na ne. Neusilujte sa robiť všetko; urobte len jeden krok a zistíte, že Boh vám otvára stále nové a nové dvere.

Keď sa prejavia vaše slabosti alebo keď zistíte, že padáte do hriechu, spomeňte si na Abraháma, Mojžiša a Dávida. Spomeňte si, že ste len ľudia a Boh od vás neočakáva, že budete dokonalí. Očakáva od vás len to, aby ste mu boli verní a kráčali vpred. Musíte len povedať: „Otče, dávam ti dovolenie, aby si ma formoval a tvaroval. Nech ma ovláda tvoja milosť, aby som sa podobal tvojmu služobníkovi Jozefovi.“ Boh sa postará o všetko ostatné – tak ako sa postaral o každého hrdinu viery.

Slovo medzi nami 10/2015

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 38. týždni od 20. septembra – do 26. septembra 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30.

Od pondelka sme v červenej farbe v 1. stupni ohrozenia a s tým súvisiacimi opatreniami.

Od utorka do soboty zastupuje FÚ v Nováčanoch (0918 754 745)

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Muž na svojom mieste – budovať svätú rodinu s Jozefom               

Muž vieryBoh si vybral Jozefa, aby chránil, staral sa a viedol Svätú rodinu, pretože bol mužom viery, a nie preto, lebo bol dokonalý. Keď mu Panna Mária povedala, že je tehotná, Jozefa to veľmi zranilo, ale namiesto toho, aby ju vystavil potupe, rozhodol sa ju potajomky prepustiť. Predstavte si to! Hoci bol zranený, zmätený a nahnevaný, vedel, že by ju mal chrániť pred ohováraním a krutosťou.Keď mu však anjel povedal, že Panna Mária počala dieťa z Ducha Svätého, Jozef zmenil názor. Vykročil vo viere a prijal novú úlohu, ktorú mal pre neho Boh. Nevedel si predstaviť, čo mu prinesie budúcnosť, ale na tom nezáležalo. Boh mu zjavil svoju vôľu a Jozef ju prijal.Keď sa Ježiš narodil, anjel varoval Jozefa, že jeho rodina je v nebezpečenstve a musí utiecť z Izraela. Jozef sa vzdal celého svojho sveta – svojich plánov, priateľov, domova a práce a okamžite svoju rodinu presťahoval do Egypta. Nemal tam prácu; pravdepodobne tam nikoho nepoznal a ani nemal veľa peňazí. Ale Jozef poslúchol.

Môžeme povedať, že Jozefova viera rástla vďaka všetkému, čo sa stalo: Máriino nečakané a zvláštne tehotenstvo, anjelovo posolstvo, Ježišovo narodenie a návšteva mudrcov. Všetci vieme, ako ľahko môžeme stratiť zo zreteľa požehnania z minulosti, keď prídu problémy. Jozef sa možno bál, ale nedovolil, aby ho strach ovládal. Vykročil vo viere a veril, že Boh sa postará o neho i o jeho rodinu. Nikdy sa neobzeral späť a neoľutoval rozhodnutie, pretože nikdy nezabudol, kto je v pozadí všetkých týchto udalostí.

Prijať nový plán

Boh má úžasný plán pre každého z nás. Niekedy sa tento plán veľmi odlišuje od toho, čo máme na mysli. Vieme si predstaviť Jozefa, ako pred anjelovou návštevou plánoval pokojný, šťastný život v Nazarete. Ale nič z toho sa nestalo. Jozef si určite nikdy nemyslel, že bude musieť vytrhnúť svoju rodinu z koreňov a utiecť do Egypta. Nikdy si nepredstavoval, že bude musieť chrániť nevinné dieťa, ktoré mu zverili, pred krutým a mocným kráľom Herodesom!

Jozef nemal školenie o tom, ako má vychovávať Božieho Syna. Koľkokrát asi o sebe pochyboval a pýtal sa, či je schopný na túto úlohu. Koľkokrát sa modlil: „Bože, prosím, pomôž mi; nechcem urobiť žiadne chyby.“ Predstavte si Jozefa, keď uvidel Ježiša, ako učí starších v chráme. Asi si pomyslel: „Ako ja môžem učiť svojho syna, keď on by mal učiť mňa?“ Jozef mal pochybnosti i obavy. Ale šiel vpred. A pozrite sa, čo všetko dokázal!

Slovo medzi nami 10/2015

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 13. septembra – do 19. septembra 2021.

Bohoslužby

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia na diecézne úmysly.

Podľa COVID – automatu ostávame v oranžovej farbe s príslušnými opatreniami. Vstup do kostola  cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Muž na svojom mieste – budovať svätú rodinu s Jozefom                

Hádanka: Je to jeden z najvýznamnejších mužov v Biblii, ale nemáme zaznamenané ani jedno jeho slovo. Viete, kto to je? Ak ste odpovedali Jozef, manžel Panny Márie, máte pravdu! Samozrejme, uctievame si svätého Jozefa na jeho sviatok 19. marca. Aj veľa škôl, kostolov a nemocníc je po ňom pomenovaných. Avšak na Vianoce svoju najväčšiu pozornosť venujeme po Ježišovi Panne Márii. Niekedy aj pastieri, mudrci alebo anjel Gabriel môžu našu predstavivosť zaujať viac než Jozef.

Jozef však v evanjeliách zohral veľmi dôležitú úlohu. Môžeme sa od neho veľa naučiť. Vidíme ho ako človeka, ktorý je poslušný, pokorný a veľkodušný. Vidíme muža, ktorý je ochotný priniesť pre rodinu i pre Pána veľké obety. Vidíme ho ako človeka pokorného, ale odvážneho. Boh sa môže na neho spoľahnúť. Pozrime sa teda na tohto tichého Pánovho služobníka. Správny človek pre zverenú úlohu

Väčšina zamestnávateľov vie, aké je dôležité nájsť toho správneho človeka, ktorý bude zastávať vo firme kľúčovú pozíciu. Hľadajú ľudí s najlepšou kvalifikáciou, dobrou pracovnou morálkou a schopnosťou spolupracovať s ostatnými zamestnancami. Skúsme si predstaviť popis práce pre človeka, ktorý má vychovávať Božieho Syna. Akého by Boh hľadal?

Ak sa pozrieme na kritériá, ktoré Boh používal na ľudí v minulosti, lepšie pochopíme, kto by sa mohol stať „pozemským otcom“ jeho Syna. Boh si v minulosti vybral ľudí ako Abrahám, Jakub, Mojžiš a Dávid. Na týchto ľudí sa pozeráme ako na veľkých hrdinov viery, ale každý z nich mal svoje nedostatky. Abrahám klamal o svojej manželke Sáre a nechal, aby ju egyptský kráľ vzal do svojho háremu (Gn 12, 10 – 20). Jakub bol majstrovský manipulátor (31, 1 – 21). Mojžiš zabil človeka a potom utiekol z krajiny, aby sa vyhol trestu (Ex 2, 11 – 15). Dávid scudzoložil a vraždil (2 Sam 11, 1 – 27).

Ak mali takéto nedostatky, prečo si ich Boh vybral? Pretože napriek svojim nedostatkom a chybám sa usilovali žiť podľa viery. Milovali Boha a usilovali sa ho poslúchať. Boha nezaujímali ich talenty a dary, ale ich otvorené, dôveryplné srdcia. Biblia nazýva Abraháma „Božím priateľom“ (Iz 41, 8). Hovorí, že Boh sa rozprával s Mojžišom „z tváre do tváre, ako sa človek rozpráva s človekom“ (Ex 33, 11). A hovorí, že Dávid bol „muž podľa Božieho srdca“ (1 Sam 13, 14).

Inými slovami, Boh vedel, akí sú to ľudia. Vedel, že napriek svojim slabostiam a nedostatkom budú s ním a budú mu verní. A práve takto Boh videl Jozefa. Vedel, že Jozef je „spravodlivý muž“ a jeho srdce bude vždy na správnom mieste (Mt 1, 19). Vybral si ho na túto šľachetnú, ale náročnú úlohu.

Slovo medzi nami 10/2015

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 6. septembra – do 12. septembra 2021.

Bohoslužby

Štvrtok po sv. omši bude adorácia.

V sobotu o 17:30 adorácia za rodiny.

Podľa COVID – automatu ostávame v oranžovej farbe s príslušnými opatreniami. Vstup do kostola  cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.                      

Jozefov vzťah k Ježišovi

,,Jozefovi, čítame v jednej kázni svätého Augustína, nielenže náleží meno otec, ale náleží mu viac ako komukoľvek inému.” A dodáva: ,,Akým spôsobom bol otcom? Bol otcom tým skutočnejšie, čím bolo jeho otcovstvo čistejšie. Niektorí si mysleli, že bol otcom nášho Pána Ježiša v takom zmysle, v akom sú tí, ktorí splodia deti telesne, a neberú ich len ako plod svojej duchovnej lásky. Preto svätý Lukáš hovorí: a mysleli si, že bol otcom Ježiša. Prečo hovorí len ,,mysleli si”? Pretože ľudské myslenie a úsudok sa vzťahujú na to, čo sa zvykne diať medzi ľuďmi. Lenže Pán sa nenarodil z Jozefovho semena. Predsa však, vďaka jeho zbožnosti a láske, narodil sa Jozefovi syn z Panny Márie, ktorý bol Božím Synom (Sv. Augustín, Sermo 51, 20 (PL 38, 351))”. Jozef miloval Ježiša tak, ako otec miluje svojho syna a snažil sa mu dať všetko to najlepšie, čo len mohol. Staral sa o toto Dieťa, ako mu bolo prikázané, a vychoval z neho tesára: prenechal mu svoje remeslo. Preto keď susedia z Nazareta hovorili o Ježišovi, nazývali ho faber alebo fabri filius — tesár a tesárov syn (Porov. Mk 6, 3; Mt 13, 55). Ježiš pracoval v Jozefovej dielni a po jeho boku. A aký bol Jozef, ako v ňom účinkovala milosť, ktorá ho robila schopným zastať si úlohu po ľudskej stránke vychovať Božieho Syna?

Ježiš sa musel Jozefovi iste podobať: spôsobom práce, črtami charakteru, rečou. V Ježišovom realizme, v jeho pozorovacej schopnosti, v spôsobe, ako si sadal za stôl a lámal chlieb, v jeho záľube prednášať svoje učenie vecne a brať si pritom príklady z každodenného života — v tom všetkom sa odráža jeho detstvo a mladosť, a tým aj jeho styk s Jozefom.

Nie je možné prehliadnuť vznešenosť tohto tajomstva. Ten Ježiš, ktorý je človekom, ktorý hovorí prízvukom konkrétnej oblasti Izraela, ktorý sa podobá remeselníkovi menom Jozef, je Boží Syn. A kto môže niečo učiť Boha? No Ježiš je však aj skutočným človekom a žije normálny život: najskôr ako dieťa, potom ako chlapec, ktorý pomáha Jozefovi v dielni, a napokon ako zrelý muž, v plnosti svojho veku. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí (Lk 2, 52).

Jozef bol po ľudskej stránke Ježišovým učiteľom; správal sa k nemu každý deň s ohľaduplnou láskou a staral sa oňho s radostnou obetavosťou. Nie je to vari dobrý dôvod na to, aby sme tohto spravodlivého muža, tohto svätého Patriarchu, v ktorom vrcholí viera Starého zákona, považovali za Učiteľa vnútorného života? Duchovný život nie je predsa nič iné než vytrvalý a dôverný styk s Kristom, aby sme sa s ním jedného dňa stotožnili. A Jozef nám bude vedieť o Ježišovi povedať mnoho vecí. Preto ho nikdy neprestávajte uctievať, ite ad Ioseph — choďte k Jozefovi (Gn 41, 55), ako nám to hovorí kresťanská tradícia slovami Starého zákona.

Učiteľ duchovného života, robotník oddaný svojej práci, verný Boží služobník, neustále po Ježišovom boku — to je Jozef. Ite ad Ioseph. Od svätého Jozefa sa kresťan naučí, čo to znamená patriť Bohu a zároveň byť plne medzi ľuďmi, posväcujúc svet. Choďte za Jozefom a nájdete Ježiša. Choďte za Jozefom a nájdete Máriu, ktorá útulnú nazaretskú dielňu vždy napĺňala pokojom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 30. augusta – do 5. septembra 2021.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 17:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V utorok po sv. omši a v piatok od 18:00 bude adorácia k Nasjv. Sviatosti, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

Od pondelka 30.8.2021 sme podľa Covid automatu v oranžovej farbe. Vraciame sa k vstupu cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Jozefov vzťah k Ježišovi

Už oddávna rád opakujem dojemnú invokáciu k svätému Jozefovi, ktorú nám medzi prípravnými modlitbami pred Svätou omšou ponúka samotná Cirkev: Ó šťastlivý muž, blažený Jozef, keď mu bolo dané nielen vidieť a počuť Boha, ktorého chceli vidieť králi, a nevideli, počuť, a nepočuli; ale ho mohol aj pestovať, bozkávať, obliekať a dozerať naňho: oroduj za nás! (Rímsky misál, Preces selecta: O felicem virum, beatum Ioseph, cui datum est, Deum, quem multi reges voluentur videre et non viderunt, audire et non audierunt; non solum videre et audire, sed portare, deosculari, vestire et custodire!). Táto modlitba nám poslúži ako úvod do poslednej témy, ktorej sa dnes chcem venovať: Jozefovmu vrúcnemu vzťahu k Ježišovi.

Pre svätého Jozefa bol Ježišov život postupným objavovaním vlastného povolania. Už predtým sme spomenuli tie prvé roky, plné zdanlivo kontrastujúcich okolností: Ježišovo oslavovanie a útek, vznešenosť mudrcov a biedu maštale, spev anjelov a mlčanie ľudí. Keď prišla chvíľa predstaviť Dieťa v chráme, Jozef, ako skromnú obetu prinášajúci pár hrdličiek vidí, ako Simeon a Anna vyhlasujú, že Ježiš je Mesiáš. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo (Lk 2, 33), píše svätý Lukáš. Neskôr, keď bez vedomia Márie a Jozefa zostáva Ježiš v chráme, tento evanjelista hovorí, že keď ho po troch dňoch hľadania našli, stŕpli od údivu (Lk 2, 48).

Jozef sa diví, Jozef žasne. Boh mu odhaľuje svoje zámery a on sa ich snaží pochopiť. Ako každá duša, ktorá chce nasledovať Ježiša zblízka, ihneď odhalí, že nie je možné kráčať pohodlným krokom, že rutina tu nemá miesto. Pretože Boh sa neuspokojí so zotrvávaním na dosiahnutej úrovni, so žiadnym odpočívaním na vavrínoch v tom, čo už máme. Vyžaduje stále viac a jeho cesty sú iné ako naše ľudské cesty. Svätý Jozef — tak, ako žiaden iný človek pred ním ani po ňom — sa od Ježiša naučil byť pozorným pri rozpoznávaní zázračných Božích diel, a naučil sa mať dušu i srdce otvorené.

No ak sa Jozef naučil od Ježiša žiť božským spôsobom, odvážim sa povedať, že v tom ľudskom zasa on naučil mnohé veci Božieho Syna. Ešte stále sa mi niečo nepáči na titule ,,nevlastný otec,” ktorým Jozefa niekedy nazývajú, pretože by nás to mohlo zvádzať k predstave, že vzťah medzi Jozefom a Ježišom bol chladný a iba navonok. Samozrejme, naša viera nám hovorí, že nebol otcom podľa tela, lenže to však nie je jediným druhom otcovstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 23. augusta – do 29. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (litánie a adorácia).

V sobotu popoludní (v prípade priaznivého počasia) bude pri sv. Anne – Rozlúčka s prázdninami pre rodiny s deťmi (sv. omša o 16:00).

Od pondelka do piatka prebiehajú duchovné cvičenia.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Aby sme slúžili, slúžiť

Niekedy, keď Jozef pracoval pre človeka chudobnejšieho než bol on sám, prijal na výmenu za svoju prácu i niečo nižšej hodnoty a dotyčného človeka zanechal s dobrým pocitom, že riadne zaplatil. Bežne si však za svoju prácu pýtal primeranú sumu, ani viac, ani menej. Vedel vyžadovať toľko, koľko mu podľa spravodlivosti prináležalo, pretože vernosť Bohu nepredpokladá zrieknutie sa práv, ktoré sú v skutočnosti povinnosťami: svätý Jozef žiadal, čo bolo spravodlivé, lebo z odmeny za prácu mal živiť Rodinu, ktorú mu Boh zveril.

Dožadovanie sa svojich práv nemá byť ovocím individualistického egoizmu. Nemiluje spravodlivosť ten, kto ju nerád vidí prejavovanú voči svojim blížnym. Rovnako nie je možné uzavrieť sa do pohodlnej nábožnosti a zabúdať pritom na potreby ostatných. Kto túži byť spravodlivým v Božích očiach, musí sa usilovať, aby sa spravodlivosť medzi ľuďmi aj skutočne uplatňovala. A to nielen s dobrým úmyslom neurážať Božie meno, ale aj preto, lebo byť kresťanom znamená osvojiť si všetky šľachetné skutočnosti nachádzajúce sa v tom ľudskom. Pri parafrázovaní známeho textu apoštola sv. Jána (Porov. 1 Jn 4, 20) môžeme povedať, že kto tvrdí, že je spravodlivý pred Bohom, ale nie je spravodlivý voči ostatným, klame; a niet v ňom pravdy.

Spolu so všetkými kresťanmi, ktorí sme vtedy prežívali tie chvíle, som so vzrušením a radosťou prijal rozhodnutie o slávení liturgického sviatku svätého Jozefa Robotníka, sviatku, ktorý je akoby svätorečením božskej hodnoty práce. Tento sviatok len ukazuje, že Cirkev v živote spoločenstva i na verejnosti necháva zaznievať ústredné pravdy Evanjelia, ktoré Boh chce, aby sa o nich zvlášť v dnešnej dobe rozjímalo.

Už sme o tejto téme hovorili dosť pri iných príležitostiach, no dovoľte mi znovu nástojiť na prirodzenosti a jednoduchosti života svätého Jozefa, ktorý sa nijako neodďaľoval od svojich krajanov a ani vo vzťahu k nim nestaval nijaké zbytočné bariéry.

Preto — hoci by to snáď bolo v niektorých momentoch alebo situáciách vhodné — obvykle nerád hovorím o katolíckych robotníkoch, katolíckych inžinieroch, katolíckych lekároch atď., ako keby šlo o nejakú triedu v rámci daného rodu, a ako keby katolíci tvorili akúsi skupinku oddelenú od ostatných, vytvárajúcu dojem, že medzi kresťanmi a zvyškom ľudstva existuje nejaká priepasť. Hoci rešpektujem opačný názor, aj tak si myslím, že je oveľa vhodnejšie hovoriť o robotníkoch, ktorí sú katolíkmi, alebo o katolíkoch, ktorí sú robotníkmi; o inžinieroch, ktorí sú katolíkmi, alebo o katolíkoch, ktorí sú inžiniermi. Pretože veriaci človek, ktorý vykonáva duševnú, odbornú alebo manuálnu prácu, je a cíti sa byť spojený s ostatnými, je rovnaký ako oni, s tými istými právami a povinnosťami, s tou istou túžbou zlepšovať sa, s tou istou snahou čeliť spoločným problémom a nachádzať ich riešenia.

Katolík s týmito predpokladmi bude vedieť premieňať svoj každodenný život na svedectvo viery, nádeje a lásky, svedectvo prosté a normálne, bez potreby okázalých prejavov, poukazujúc tak jednotou svojho života na dôležitosť stálej prítomnosti Cirkvi vo svete, keďže všetci katolíci sú sami Cirkvou, a plnoprávnymi členmi jediného Božieho ľudu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 16. augusta – do 22. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu bude pobožnosť o 14:30 (litánie a adorácia).

V pondelok je deň modlitieb za diecézu a o. biskupa – od 18:00 adorácia.

Od pondelka 16.8.2021 sme podľa Covid automatu v oranžovej farbe. Vraciame sa k vstupu cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

Pri sv. omšiach v sobotu a v nedeľu bude zbierka na stavebné práce pri úprave schodiska.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.                      

Aby sme slúžili, slúžiť 

Jozef by určite neďakoval Bohu z takýchto pohnútok: jeho práca nemohla byť takého druhu. Svätý Jozef nebol človekom jednoduchých a zázračných riešení, ale človekom vytrvalosti, úsilia a — keď bolo treba — dômyslu. Kresťan vie, že Boh robí zázraky: konal ich pred mnohými storočiami, pokračoval v tom i neskôr a koná ich aj dnes, pretože non est abbreviata manus Domini — Pánova ruka nie je prikrátka; a Božia moc sa nezmenšila (Iz 59, 1).

Zázraky sú prejavom spasiteľnej všemohúcnosti Boha, a nie prostriedkom na riešenie následkov našej vlastnej neschopnosti či na uľahčenie našej pohodlnosti. Zázrak, ktorý od vás Pán žiada, je vytrvalosť vo vašom kresťanskom a Božom povolaní, posväcovanie každodennej práce: zázrak premieňania každodennej prózy na poéziu, na hrdinský epos prostredníctvom lásky, ktorú do svojich bežných povinností vkladáte. Tam vás Boh očakáva a čaká, že budete ľuďmi so zmyslom pre zodpovednosť, s apoštolskou horlivosťou a odbornou zdatnosťou.

Preto vám ako heslo pre vašu prácu môžem odkázať toto: para servir, servir (Para servir, servir: Kto chce žiť zmysluplne, musí vedieť slúžiť druhým; respektíve i prevrátené chápanie tejto slovnej hry: ak má mať služba človeka nejakú hodnotu, človek musí za niečo stáť, niečo vedieť, byť v živote schopný niečoho hodnotného. V španielčine má tento slovný obrat celkom asi štyri významy. (pozn. prekl.)). Pretože na prvom mieste, ak chceme niečo urobiť, musíme to vedieť aj dotiahnuť do konca. Neverím v správnosť úmyslu človeka, ktorý sa neusiluje dosiahnuť potrebnú zdatnosť, aby dokázal adekvátne splniť úlohy, ktoré mu boli zverené. Nestačí iba chcieť konať dobro, treba aj vedieť ako na to. A ak naozaj budeme chcieť, táto túžba sa premení na snahu uplatniť primerané prostriedky a nechať veci s ľudskou dokonalosťou dotiahnuté do konca.

Avšak aj tá služba po ľudskej stránke, tá schopnosť, ktorú by sme mohli nazvať technickou, to zvládanie vlastnej profesie, by mala byť ešte doplnená črtou, ktorá bola základom pre prácu svätého Jozefa a ktorá by mala byť základom aj pre každého kresťana: je to duch služby, túžba pracovať, aby sme prispievali k dobru ostatných ľudí. Jozefova práca nebola činnosťou, ktorá by sledovala len vlastnú sebarealizáciu; hoci jeho činorodý život práce z neho iste vyformoval zrelú a výraznú osobnosť. Patriarcha pracoval s vedomím, že plní Božiu vôľu, a myslel pritom na dobro svojich drahých, Ježiša a Márie, ako aj dobro všetkých obyvateľov malého Nazareta.

Jozef bol pravdepodobne jedným z mála remeselníkov v Nazarete, ak nie jediným. Tesárom, podľa všetkého. No ako to zvykne chodiť v malých dedinkách, určite bol schopný robiť aj iné veci: dať do poriadku pokazený mlyn alebo opraviť škáry v streche pred príchodom zimy. Vďaka dobre vykonanej práci Jozef nepochybne pomohol mnohým ľuďom dostať sa z ťažkostí. Jeho profesionálne povolanie bolo prácou zameranou na službu a na to, ako spríjemniť život ostatným rodinám v dedine; službu, ktorú sprevádzal úsmev, láskavé slovo, poznámka vyslovená len tak mimochodom, no prinavracajúca vieru a radosť tým, čo o ne takmer prišli.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 9. augusta – do 15. augusta 2021.

Bohoslužby

Na budúcu nedeľu pobožnosť nebude.

Pri sv. omšiach v sobotu a nedeľu bude požehnanie kvetov a bylín.

Sviatosť manželstva chcú prijať Denis Fox z Medzeva a MUDr. Viktória Petrášová z Poproča (3.)

V priebehu týždňa zastupuje FÚ v Nováčanoch (0918 754 745)

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, posväcovať iných svojou prácou

Naša profesionálna práca je takisto apoštolátom, príležitosťou odovzdať sa ostatným ľuďom, aby sme im zjavili Krista a viedli ich k Bohu Otcovi skrze lásku, ktorú v dušiach roznecuje Duch Svätý. Medzi príznaky, ktoré Svätý Pavol vymenováva v Liste Efezanom a ktorými sa má prejaviť zmena spôsobená ich obrátením, ich povolaním ku kresťanstvu, nachádzame aj tento: Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu (Ef 4, 28). Ľudia potrebujú nielen pozemský chlieb, ktorý im zabezpečí živobytie, ale tiež chlieb z neba, ktorý osvieti a rozohreje ich srdcia. A práve prostredníctvom vašej práce a všetkých iniciatív s ňou súvisiacich, prostredníctvom vašich rozhovorov a vášho styku s ľuďmi, môžete a mali by ste onen apoštolský príkaz uskutočňovať.

Ak budeme pracovať s týmto duchom, náš život — hoci uprostred obmedzení vlastných podmienkam na zemi — sa stane predchuťou nebeskej slávy, oného spoločenstva s Bohom a svätými, kde bude kraľovať iba láska, odovzdanosť, vernosť, priateľstvo a radosť. Vo svojom každodennom zamestnaní nájdete skutočný, trvalý a drahocenný základ na uskutočňovanie plného kresťanského života a na sprítomňovanie milosti pochádzajúcej od Krista.

Pri vašom pracovnom nasadení, vykonávanom v Božej prítomnosti, pôjde o príležitosť praktizovať vieru, nádej a lásku. Jednotlivé dopady, vzťahy a problémy, ktoré vaša práca so sebou prinesie, sa stanú námetom vašej modlitby. Úsilie popasovať sa s vlastným zamestnaním bude príležitosťou niesť kríž, ktorý je pre kresťana základom. Skúsenosť z vlastných slabostí a neúspechov, ktoré sa vyskytnú vždy a v každom ľudskom úsilí, vám dá viac realizmu, väčšiu pokoru, viac pochopenia pre iných. Úspechy a radosti budú pre vás výzvou vzdávať vďaku a myslieť na to, že nežijete iba pre seba, ale pre službu ostatným a Bohu.

Aby sme slúžili, slúžiť

Aby sme sa takto správali, a aby sme mohli posväcovať svoju prácu, je treba predovšetkým pracovať dobre, s ľudskou a nadprirodzenou poctivosťou. Chcel by som teraz ako protiklad pripomenúť jeden starý príbeh z apokryfných evanjelií: “Ježišov otec, ktorý bol tesárom, vyrábal jarmá a pluhy. Raz — pokračuje rozprávanie — si uňho objednal posteľ istý dobre situovaný človek. Ukázalo sa však, že jedna z bočných latiek bola kratšia než tá druhá, a Jozef nevedel, ako si s tým poradiť. Vtedy Dieťa Ježiš povedalo svojmu otcovi: ,Polož obe latky na zem a na jednom konci ich vyrovnaj!’ Jozef tak urobil. Vtedy sa Ježiš postavil z druhej strany, chytil kratšiu latku a natiahol ju tak, aby sa vyrovnala tej dlhšej. Jozef, jeho otec, s obdivom pozeral na tento zázrak a zasypal Dieťa objatiami a bozkami so slovami: ,Ó, aký som len šťastný, že mi Boh dal toto Dieťa’ (Evanjelium detstva (nesprávne pripisované sv. Tomášovi), z Apokryfných evanjelií)”.