Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 5. marca – do 11. marca 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Vo štvrtok sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

V piatok pobožnosť o 17:30.

DUCHOVNÉ SLOVO

Krížová cesta

v dnešnej podobe pochádza z neskorého stredoveku. Hlavnými šíriteľmi tejto pobožnosti boli sv. Bernard z Clairvaux, svätý František z Assisi a svätý Bonaventúra. No určite svoj pôvod má v sprievodoch pútnikov, ktorí kráčali po stopách Pána Ježiša nesúceho kríž v uliciach Jeruzalema.

Dominikánsky brat Rinaldo vo svojej knihe Liber peregrinationis v roku 1294 píše, že vystúpil k Božiemu hrobu tou cestou, po ktorej kráčal Kristus s krížom. Opisuje aj viaceré zastavenia: napríklad, Herodesov palác, – nádvorie, kde bol Ježiš odsúdený na smrť, – miesto, kde stretol plačúce jeruzalemské ženy, či miesto kde Šimon Cyrenejský vzal na svoje plecia Kristov kríž.

Keď sa už nemohlo putovať do Svätej zeme, začali sa na Západe budovať Kalvárie, aby pripomínali ľuďom túto nesmierne dôležitú udalosť z dejín spásy. Aj v Ríme, neďaleko Lateránskej baziliky sú známe Sväté schody, prenesené z Jeruzalema, po ktorých podľa tradície kráčal Pán Ježiš.

Krížovú cesta, ako ju poznáme dnes, s jej 14 zastaveniami nachádzame v Španielsku, v prvej polovici 17. storočia, najmä vo františkánskom prostredí. Z Iberského polostrova sa dostala na Sardíniu, ktorá vtedy bola pod španielskou kráľovskou korunou, a následne na Apeninský polostrov. Jej presvedčeným šíriteľom bol františkán, svätý Leonard z Porto Mauricio, ktorý zomrel v roku 1751. On sám postavil na rozličných miestach vyše 572 krížových ciest, okrem iných aj v Koloseu, ktorú posvätil 27. decembra, vo Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV.

Koloseum, kde sa na veľký piatok koná krížová cesta, stojí v centre Ríma už skoro dvetisíc rokov. Dokončené bolo v roku 80 po Kristovi. Zahynulo tu mnoho kresťanov, ktorí za svoju vieru obetovali životy. Prvá krížová cesta na pamiatku umučenia Ježiša Krista sa v Koloseu konala v roku 1750. Vtedy ju viedol pápež Benedikt 14., no búrlivé udalosti 18. i 19. storočia zabránili rozvoju tejto tradície. Obnovil ju až pápež Pavol VI. v roku 1964., ktorý ju osobne viedol 14 krát

Matrika

krsty: 0

sobáše:0

úmrtia:

14.2. Valéria Bradová

20.2. Michal Štovčík

25.2. Kveta Slovenkaiová

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 9. týždni od 26. februára – do 4. marca 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

Stretnutie birmovancov v sobotu od 9:30 a 10:15 na fare.

Spovedanie pred prvým piatkom:

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00mhod.

Ostatní veriaci v stredu a piatok od 16:00 hod.

Jarná zbierka na charitu vyniesla 310,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Tábor

alebo Vrch Tábor (hebr. הר תבור‎ (Har Tavor), arab. جبل الطور‎) je vrch v oblasti Galilea, na východnej hranici Jezraelského údolia,17 km západne od Galilejského jazera a dosahuje výšku 575 m n. m.. Tábor je izolovaný vrch, na západnej strane s ním susedí vrch Har Dvora. Južne od vrchu preteká rieka Nachal Tavor, ktorá odvodňuje oblasť do rieky Jordán. Pod vrchom Tábor vedie komunikácia číslo 65, spájajúca Chaderu a Kirjat Šmonu,z ktorej vedú na vrch dve cesty. Prvá cez obec Daburija a Šibli-Umm al-Ganam a druhá cez Iksal. Pre turistov sa využívajú taxíky, ktoré vyvážajú pútnikov na vrchol hory. Vrch Tábor sa prvýkrát spomína v Biblii v knihe Jozue ako hranica medzi tromi kmeňmi – Zebulon, Isachar a Neftali. Spomína sa aj v Knihe sudcov v časti o prorokyni Debore,ktorá prikázala izraelskému vodcovi Barakovi: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov!” a Barak potom z vrchu porazil kanaánske vojsko. Podľa kresťanskej tradície sa na vrchu Tábor udialo Premenenie Pána, ktoré popisuje Nový zákon. pred apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom. Udalosť zachytávajú všetci evanjelisti okrem Jána (Mt 17,1–6; Mk 9,1–8; Lk 9,28–36). Toto premenenie bolo predobrazom Vzkriesenia Ježiša Krista a zároveň zjavením jeho božskej slávy a krásy, bolo predchuťou nášho budúceho videnia Boha, našej účasti na božskej prirodzenosti. Na pamiatku tejto udalosti bol neskôr na hore postavený kostol Premenenia Pána, pravoslávny monastier a rímskokatolícky františkánsky kláštor.

hello world

 Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 8. týždni od 19. februára – do 25. februára 2018.

Bohoslužby

Streda, piatok a sobota sú jarné kántrové dni (príprava na sv. pokánia a činorodá láska k blížnemu).

V stredu v úvode sv. omše bude kajúcna pobožnosť.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

Stretnutie birmovancov v sobotu o 14:00 hod. v kostole.

DUCHOVNÉ SLOVO

Katedra sv. apoštola Petra

(sviatok, 22. február)

je pripomienkou úradu apoštola Petra, ktorý dostal od Ježiša Krista. Ustanovil ho za svojho nástupcu, za viditeľnú hlavu Cirkvi. Evanjelista Matúš to opisuje vo svojom evanjeliu takto: Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 13-19).

Peter účinkoval najprv v Jeruzaleme, potom odišiel do hlavného mesta Sýrie – do Antiochie, kde pôsobil sedem rokov. V roku 42 za vlády cisára Klaudia odišiel do Ríma, hlavného mesta Rímskej ríše. Z tohto miesta viedol Cirkev asi 25 rokov. V roku 67 podstúpil mučenícku smrť – ukrižovali ho dole hlavou. Stalo sa to za prenasledovania počas vlády cisára Nera.

Peter teda dostal za úlohu, aby strážil čistotu viery, ktorá v priebehu dejín prešla nespočetnými útokmi, počínajúc bludmi cez východný rozkol roku 1054, nástup protestantizmu v roku 1517 a ďalšími štiepeniami až po dnešné časy. Napriek všetkým týmto nástrahám a ťažkostiam vytrvala Cirkev pod jednotným vedením pápežského úradu až dodnes. Pápež ako nástupca sv. Petra je na čele celej Cirkvi a cirkevnej hierarchie. Je volený kardinálskym zborom. Voľba pápeža má svoje prísne pravidlá a je úzkostlivo chránená pred zásahmi zvonka. Sviatok Katedry sv. Petra sa slávil v Cirkvi už v 4. storočí takisto 22. februára na pamiatku dňa, kedy sa Peter ujal správy rímskeho biskupstva.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 7. týždni od 12. februára – do 18. februára 2018.

Bohoslužby

V pondelok  a utorok bude od 17:00 odprosujúca adorácia.

Popolcová Streda je deň prísneho pôstu.

V piatok od 17:00 adorácia za o. biskupa  a diecézu, od 17:30 krížová cesta.

V sobotu je Dekanátne stretnutie mládeže pre dekanáty Jasov – Turňa a Spiš.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

DUCHOVNÉ SLOVO

Dni pokánia a pôstna disciplína

Kán. 1250 – Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán. 1251 – Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252 – Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Pôstna disciplína

schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy.

• 1 – Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
• 2 – Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

1)   zdržovanie sa mäsitého pokrmu,

2)   skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec,

3)   čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút,

4)   skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.

5)   zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 6. týždni od 5. februára – do 11. februára 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

Stretnutie birmovancov bude v sobotu o 9:00 a 9:45 na fare.

DUCHOVNÉ SLOVO

Lurdy – príbeh zjavenia.

160.výročie 

Dňa 11. februára 1858 išla štrnásťročná Bernadetta spolu so svojou sestrou Antóniou a priateľkou zo susedstva Joannou nazbierať suché konáre na kúrenie. Keď prišli k jaskyni, nad ktorou sa pnela Massabielska skala, museli prejsť cez potok. Bernadetta si vyzula topánky a stiahla pančuchy. Vtom začula jemný šum vetra a pozrela sa smerom k jaskyni. Uvidela zlatistý oblak a tesne za ním nádhernú Pani. Podľa Bernadettiných slov bola oblečená v bielom, prepásaná modrou stuhou a na nohách mala žlté ruže. Pani sa na ňu usmiala a kývla smerom k Bernadette, aby podišla bližšie. Dievčina mala pocit straty vedomia, ale žiadny strach. Bernadetta si opakovane pretierala oči, no krásna Pani bola stále pri nej, takže napokon uverila, že je skutočná. Spoločne sa pomodlili ruženec, no Pani len posúvala prsty po zrnkách, nahlas sa nemodlila. Po chvíli zmizla. Dievčatá našli Bernadettu kľačiacu na kolenách. Sama sa im zdôverila so svojim zážitkom, no tie jej nechceli veriť. Matka jej dokonca zakázala ku jaskyni chodiť.

Stretnutie s Paňou bol však pre Bernadettu takým silným zážitkom, že bola doslova hnaná túžbou byť s ňou opäť. Matka jej to dovolila až v nedeľu 14. februára po svätej omši, kedy sa spolu s niekoľkými ďalšími dievčatami vybrala k jaskyni. Boli vyzbrojené ružencami a svätenou vodou. Keď sa krásna Pani zjavila, Bernadetta miesto, na ktorom Pani stála, pokropila vodou a povedala: „Ak prichádzate od Boha, tak nám to povedzte… ak od diabla, potom zmiznite!“ Pani sa usmiala a pristúpila bližšie. Ostatné dievčatá medzitým zhodili smerom k Bernadette ťažký kameň, dokonca ju polievali vodou, no ona na nič nereagovala, bola akoby v extáze. Chýr o zjavení sa v Lurdoch šíril veľmi rýchlo.

„Pán vo  Vás pôsobí a Vy nemusíte robiť nič, treba len nechať  dvere vášho srdca dokorán, aby mohol pôsobiť, ako sa mu páči.“

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                               Páter PIO

Nedeľa 14. januára. Vonku začína mrznúť, aby sa nám pripomenula pani zima, ktorú svojimi lúčmi šteklí slnko  chystajúce sa zapadnúť za horizont. Toto všetko vyčarilo krásny pohľad a Poproč vyzeral ako z pohľadnice. Akoby sa nám tým chcelo niečo naznačiť… Chrámový spevácky zbor sv. Barbory  pripravil po dvoch rokoch v našom kostole Všetkých svätých Novoročný benefičný koncert a zorganizoval  akciu, na ktorú sa bude minimálne  dva roky spomínať. Pred pätnástou hodinou  sa začali schádzať ľudia. Roland Grosoš dolaďuje posledné technické veci, a kostol sa postupne zapĺňa. Po prvých tónoch nastáva ticho. Všetko a všetci sa ponorili do magickej atmosféry, ktorá vydržala počas celého koncertu. Farníci, Tí pravidelní, ale aj sviatoční návštevníci neraz potleskom odmenili spevácke  výkony všetkých zúčastnených zborov: speváckej skupiny Fortuna, cirkevného speváckeho zboru z Nižného Medzeva – Cecilky, folklórnej skupiny Makaľky, ktorí predstavili aj svoje vianočné zvyky a samozrejme chrámového zboru sv. Barbory. Ľudia pookriali pri vystúpení Zuzky Grácovej a Jaroslava Mojžiša v duete s Ivanou Sopkovou. Vopred sa šuškalo o pripravovanom prekvapení, ale splnilo sa to až keď moderátori vydareného popoludnia Dominika Hiľovská a Jakub Kurjan privítali Mariána Čekovského. Hoci bol  chorý, ale aspoň na tú chvíľu čo vystúpil so svojimi hudobníkmi pripravil nám krásny umelecký zážitok. Poprosil Najvyššieho a ten mu dovolil prísť. Potešil nás, aby na oplátku pocítil našu vďaku. A keď nakoniec v podaní všetkých účinkujúcich zaznela pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi “ po tele naskakovali zimomriavky a aj to najtvrdšie srdce muselo zmäknúť. Boh vo svojom svätostánku otvoril náruč a naplnilo sa  Ježišovo posolstvo: „Kde sú dvaja, alebo traja  zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi  nimi.“  Pri príchode do  kostola, každý mohol prispieť dobrovoľným finančným darom, ktorý bol odovzdaný Domu charity sv. Vincenta de Paul v Kokave nad Rimavicou. Vďaka patrí Vám „Barborky“, že ste pripravili niečo tak úžasné. Obetovali svoj čas a námahu, aby ste nakoniec v každom z nás zapálili oheň lásky a do bodky naplnili  slová sv. Františka z Assisi a motta celého koncertu „Nie len v sebe žiť, ale aj iným osožiť.“

Fotografie z koncertu si môžete pozrieť v galérii.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 5. týždni od 29. januára – do 4. februára 2018.

Bohoslužby

V piatok o 17:00 adorácia k Božskému Srdcu, v sobotu o 7:30 fatimská pobožnosť, po sv. omši svätoblažejské požehnanie, o 16:30 adorácia za rodiny.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

Spovedanie:

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc

Ostatní veriaci  – streda a  piatok od 16:00 v kostole

DUCHOVNÉ SLOVO

Sviatok Obetovania Pána

– tzv. Hromnice – si v mysli mnohí spájame s hromničnou sviečkou, ktorú nám kňaz v tento deň požehná pri svätej omši. Jej význam si ľudia najčastejšie vysvetľujú ako ochranu pred búrkou alebo inými nebezpečenstvami. Hromničná sviečka však nie je nejakým samostatným nástrojom na ochranu človeka. Jej plameň nám má pripomínať predovšetkým potrebu byť v Božej milosti a dôvere v Božiu lásku k človeku. Potom svetlo viery osvecuje pokojom a radosťou z Božej prítomnosti aj tie najťažšie chvíle v pozemskom putovaní ľudského života a dáva im zmysel vzhľadom na konečné a trvalé dobro človeka. Jedna z modlitieb na požehnanie sviec to vyjadruje takto: Bože, pôvodca a zdroj všetkého svetla, ty si dnes spravodlivému Simeonovi ukázal Ježiša Krista ako pravé svetlo, ktoré prišlo osvietiť všetkých ľudí; vrúcne ťa prosíme, vypočuj prosby svojho ľudu: posväť tieto sviece, ktoré ponesieme v sprievode na tvoju oslavu, a veď nás cestou čnosti, aby sme vošli do svetla večnej slávy. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“ (Rímsky misál, Sviatok Obetovania Pána).

Hneď po Hromniciach môžeme namiesto obvyklého záverečného požehnania na konci svätej omše hromadne alebo jednotlivo prijať tzv. Svätoblažejské požehnanie. Toto požehnanie sa viaže na historicko-legendárne údaje o svätom Blažejovi, biskupovi a mučeníkovi, ktorý zomrel okolo roku 316. Keď bol pre vieru vo väzení, uzdravil a zachránil pred udusením chlapca, ktorému v hrdle uviazla kosť. A tak na Východe už v šiestom storočí vzývali svätého Blažeja o pomoc pri chorobách hrdla. Aj pri svätoblažejskom požehnaní nám skrížené sviece pripomínajú potrebné svetlo viery v Božiu pomoc v krížoch každodenného života.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 4. týždni od 22. januára – do 28. januára 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu pod druhej sv. omši.

V Dobrej novina sa vyzbieralo 570,-€. Výťažok z benefičného koncertu je 991,09,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Katolícka cirkev začína  od 18. januára sláviť týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý každoročne vrcholí 25. januára, sviatkom obrátenia sv. apoštola Pavla. Táto silná tradícia modlitieb za jednotu kresťanov v rámci ekumenického spoločenstva má svoje počiatky za pontifikátu blahoslaveného pápeža Pavla VI. 4. decembra 1965, keď krátko pred uzavretím Druhého vatikánskeho koncilu, pozval ekumenických pozorovateľov na slávenie liturgie v Bazilike svätého Pavla za hradbami, aby sa im poďakoval za ich účasť na koncile. Na Slovensku sa pri tejto príležitosti koná viacero ekumenických bohoslužieb.

Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tieto dni navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam. Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, preto tam cirkvi často slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v období sviatkov Zoslania Ducha Svätého (ako to navrhlo Hnutie pre vieru a poriadok v roku 1926), ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi. Každoročne na tento týždeň pripravujú texty – príručku ako pomoc pre ekumenické liturgické slávenia.
Tohtoročnou témou modlitieb je myšlienka “Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená (Exodus 15, 6)”.

Za zjednotenie kresťanov (Oktáva modlitieb od 18. do 25. januára)

Antifóna: 
Aby všetci boli jedno, ako si Ty, Otče, vo mne a ja v Tebe, aby aj oni v nás boli jedno, aby svet uveril, že si ma Ty poslal (Jn 17,21).

V: A ja ti hovorím, že ty si Peter.

R: A na tejto skale postavím svoju Cirkev.

Modlime sa: Pane Ježišu Kriste, Ty si povedal svojim apoštolom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“. Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi a podľa svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a jednotu, lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 3. týždni od 15. januára – do 21. januára 2018.

Bohoslužby

V utorok 16.1 je deň modlitieb za o. biskupa  a diecézu – od 17:00 bude adorácia Najsvätejšej Sviatosti, od 17:30 ruženec.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

Stretnutie birmovancov v sobotu v kostole o 11:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Liturgický rok

Liturgický rok alebo cirkevný rok (lat. annus ecclesiasticus) je časový sled sviatkov a liturgických období v niektorých kresťanských cirkvách.

V ročnom cykle si Cirkev pripomína celé Kristovo tajomstvo od vtelenia až po zoslanie Ducha Svätého a po očakávanie Pánovho príchodu. Keď takto pripomína tajomstvá vykúpenia, otvára veriacim bohatstvo spasiteľných činov a zásluh svojho Pána, takže sa v každom čase stávajú istým spôsobom prítomnými, aby sa veriaci dostávali s nimi do styku a napĺňala ich milosť spásy.

V rímskokatolíckej cirkvi sa začína adventom, pokračuje vianočným obdobím, nasleduje prvá časť cezročného obdobia, pôstne obdobie, potom veľkonočné obdobie a nasleduje druhá časť cezročného obdobia. Obdobia sa staršie nazývajú aj cykly.

Cezročné obdobie alebo obdobie cez rok je obdobie liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, ktoré nepatrí ani k vianočnému, ani veľkonočnému cyklu.

Pred liturgickou reformou po 2. vatikánskom koncile sa nedele liturgického obdobia rozdeľovali na nedele po Zjavení Pána a nedele po Svätom Duchu. Dnes sa nedele cezročného obdobia počítajú od druhej nedele po tridsiatu.

Cyklus nedelí je prerušený začiatkom pôstu a opäť nadväzuje na Slávnosť najsvätejšej Trojice po Zoslanie Ducha Svätého.

Obdobie cez rok je teda vymedzené nasledovne:

1. od pondelka po Krste Pána do utorku pred pôstnym obdobím
2. od pondelka po Zoslaní Ducha Svätého do posledného dňa pred 1. nedeľou adventu.

Celé obdobie je charakterizované i liturgickou farbou – zelenou, symbolizujúcou nádej na úžitok a plody z nasledovania Krista, v nádeji na cieľ spočívajúci vo večnom spoločenstve s ním.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 2. týždni od 8. januára – do 14. januára 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši. Katechéza pre birmovancov v sobotu o 9:00 a 9:45 hod.

V nedeľu  o 15:00 bude v našom kostole Všetkých svätých koncert chrámových spevokolov.

V tomto týždni úradné hodiny nebudú.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sviatok Krstu Krista Pána

Vianočné obdobie a Zjavenie Pána sa končia sviatkom Krstu Krista Pána v rieke Jordáne. Evanjeliá zhodne dosvedčujú, že len čo Ježiš vyšiel z vody, zniesol sa na neho Duch Svätý v podobe holubice a zhora bolo počuť hlas nebeského Otca: ,Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie’ (Mk 1, 11).

Uprostred zástupu kajúcnikov Ježiš žiadal Jána Krstiteľa, aby mu udelil krst. Predchodca bol tým ohromený. No práve takéto gesto zjavuje osobitosť Ježišovho mesianizmu: spočíva v plnení vôle Otca, ktorý poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy (1 Jn 4, 10). Jeho pokorná solidarita s hriešnikmi ho priviedla až k smrti na kríži.

Ponoriť sa do smrti a zmŕtvychvstania Krista radikálne oslobodzuje človeka od hriechu i od smrti a uskutočňuje nové zrodenie podľa Ducha k životu, ktorý nebude mať konca. To je krst, ktorý Zmŕtvychvstalý zveruje apoštolom, keď ich posiela do celého sveta (porov. Mt 28, 19). Práve tento krst som dnes doobeda podľa tradície udelil niekoľkým novorodencom.
Krst detí, taký drahý kresťanskej tradícii, dáva s neošúchanou výrečnosťou pochopiť pravú povahu spásy. Tá je totiž milosťou, čiže nezaslúženým Pánovým darom. Boh nás vždy miluje prvý a krvou svojho Syna už zaplatil cenu nášho vykúpenia.

pre toto dobro kresťanskí rodičia prinášajú svoje deti ku krstnému prameňu, aby v sile viery Cirkvi dostali veľký dar božského života. Nech sami rodičia sú vlastným príkladom, modlitbou a poučovaním prvými vychovávateľmi viery svojich detí, aby zárodok nového života mohol dozrieť do plnosti.”

Podľa VR

Farská matrika v roku 2017                                                                

Krsty:                                                                                 

Sobáše:

Pohreby: