FARSKÉ OZNAMY

Kostol v zimeRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 5. marca – do 11. marca 2018.

Bohoslužby

 

Pondelok Pondelok po 3. pôstnej nedeli 18:00 Sv. omša za  uzdravenie tela a duše,
5.marca     Božiu pomoc a požehnanie pre
    Silviu Tóthovú
     
Utorok Utorok po 3. pôstnej nedeli 15:30 Pohr. omša za ✟ Annu Harčarikovú
6.marca   16:30 Pohrebné obrady v Dome smútku
     
Streda Streda po 3. pôstnej nedeli 18:00 Sv. omša za rod. Furbalákovú, zdravie,
7.marca     pokoj a požehnanie
     
Štvrtok Štvrtok po 3. pôstnej nedeli  
8.marca    
     
Piatok Piatok po 3. pôstnej nedeli 18:00 Sv. omša za ✟ Cecíliu Holováčovú,
9.marca     r. Baníkovú
     
Sobota Sobota po 3. pôstnej nedeli  
10.marca    
     
Nedeľa ŠTVRTÁ  PÔSTNA NEDEĽA 08:00 Sv. omša za pripravujúcich sa
11.marca     na kňazstvo
  10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  10:00 POBOŽNOSŤ (krížová cesta)
     
Lektori  Božieho Slova    
   
Nedeľa ŠTVRTÁ  PÔSTNA NEDEĽA 08:00 Z. Morvayová
  10:00 deti
     

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Vo štvrtok sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

V piatok pobožnosť o 17:30.

 

DUCHOVNÉ SLOVO

 

Krížová cesta

v dnešnej podobe pochádza z neskorého stredoveku. Hlavnými šíriteľmi tejto pobožnosti boli sv. Bernard z Clairvaux, svätý František z Assisi a svätý Bonaventúra. No určite svoj pôvod má v sprievodoch pútnikov, ktorí kráčali po stopách Pána Ježiša nesúceho kríž v uliciach Jeruzalema.

Dominikánsky brat Rinaldo vo svojej knihe Liber peregrinationis v roku 1294 píše, že vystúpil k Božiemu hrobu tou cestou, po ktorej kráčal Kristus s krížom. Opisuje aj viaceré zastavenia: napríklad, Herodesov palác, – nádvorie, kde bol Ježiš odsúdený na smrť, – miesto, kde stretol plačúce jeruzalemské ženy, či miesto kde Šimon Cyrenejský vzal na svoje plecia Kristov kríž.

Keď sa už nemohlo putovať do Svätej zeme, začali sa na Západe budovať Kalvárie, aby pripomínali ľuďom túto nesmierne dôležitú udalosť z dejín spásy. Aj v Ríme, neďaleko Lateránskej baziliky sú známe Sväté schody, prenesené z Jeruzalema, po ktorých podľa tradície kráčal Pán Ježiš.

Krížovú cesta, ako ju poznáme dnes, s jej 14 zastaveniami nachádzame v Španielsku, v prvej polovici 17. storočia, najmä vo františkánskom prostredí. Z Iberského polostrova sa dostala na Sardíniu, ktorá vtedy bola pod španielskou kráľovskou korunou, a následne na Apeninský polostrov. Jej presvedčeným šíriteľom bol františkán, svätý Leonard z Porto Mauricio, ktorý zomrel v roku 1751. On sám postavil na rozličných miestach vyše 572 krížových ciest, okrem iných aj v Koloseu, ktorú posvätil 27. decembra, vo Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV.

Koloseum, kde sa na veľký piatok koná krížová cesta, stojí v centre Ríma už skoro dvetisíc rokov. Dokončené bolo v roku 80 po Kristovi. Zahynulo tu mnoho kresťanov, ktorí za svoju vieru obetovali životy. Prvá krížová cesta na pamiatku umučenia Ježiša Krista sa v Koloseu konala v roku 1750. Vtedy ju viedol pápež Benedikt 14., no búrlivé udalosti 18. i 19. storočia zabránili rozvoju tejto tradície. Obnovil ju až pápež Pavol VI. v roku 1964., ktorý ju osobne viedol 14 krát

 

Matrika

krsty: 0

sobáše:0

úmrtia:

14.2. Valéria Bradová

20.2. Michal Štovčík

25.2. Kveta Slovenkaiová

Archív