Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 19. týždni od 7. mája – do 13. mája 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprojímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

Vo štvrtok o 9:00 sv. omša v Domove sv. Anny.

V nedeľu zbierka na opravu organu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Májové pobožnosti

Mesiac  máj  je  v  našej  katolíckej  tradícii  oddávna  prežívaný  ako  mariánsky  mesiac.  Je považovaný za jeden z najkrajších mesiacov alebo za najkrajší mesiac v roku, lebo v  ňom sa nám  najviac  ukazuje  krása  prírody  a  sila  jej  života schopnosti.  Všade  okolo  nás  sa  vzmáha život,  rastlinstvo  sa  rozvíja,  prichádza  teplo  a  to  všetko  napĺňa  človeka  šťastím  a  upriamuje jeho  vďačný  pohľad  na  Boha,  ktorý  je  darcom  tohto  všetkého.  Práve  tento  mesiac  si uctievame Pannu Máriu, pretože ona v duchovnom zmysle predstavuje krásu Božieho života v človekovi a silu čnostného života s pomocou Božej milosti.

Počiatky  májových  pobožností  siahajú  do  14.  storočia  a v germánskych  oblastiach súvisia  s uctievaním  svätého  Kríža,  s prosbami  za  úrodu  a za  dobré  počasie.  Od  18.  stor. začali  mať  pobožnosti  počas  mesiaca  máj  mariánsky  ráz.  Začiatkom 19.  stor.  sa  na  rôznych miestach Talianska konali verejné mariánske modlitby. Vďaka jezuitom sa májové pobožnosti z Talianska rozšírili do ďalších európskych krajín (Francúzska, Nemecka, Belgicka) a dostali sa i k nám. Významnú  úlohu  zohralo  aj  vyhlásenie  dogmy  o Nepoškvrnenom  počatí  Panny Márie  v roku  1854. V mnohých  diecézach  bola  dogma ohlásená  počas  mariánskeho  mesiaca máj. V čase obidvoch svetových vojen v 20. storočí pápeži Benedikt XV. a Pius XII. výslovne žiadali,  aby  sa  počas  májových  pobožností,  tak  doma  v rodinách  ako  aj v kostoloch,  veriaci modlili za pokoj vo svete. V máji 1917 sa začali zjavenia Panny Márie vo Fatime. Obsahom májových  pobožností sa stala meditácia o Panne Márii,  spievanie  mariánskych litánií, väčšinou Loretánskych a recitovanie mariánskych modlitieb.

Farská matrika – apríl:

krsty: 8.4. Natália Benková

sobáše:0

úmrtia:

5.4. + Margita Vincová

10.4. + Iveta Gácová

23.4. + Anna Prusáková

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od 30. apríla – do 6. mája 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

V stredu o 9:00 sv. omša v Domove sv. Anny.

Spovedanie pred prvým piatkom:

chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc

ostatní veriaci v kostole v stredu a piatok od 16:00.

V piatok od 17:00 adorácia k Božskému Srdcu, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

Zbierka na seminár vyniesla 379,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO

Služobníčka Božia Anna Kolesárová

Anna sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom a rodičia – Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a Anna, rodená Kušnírová – ju hneď na druhý deň dali pokrstiť. Jej otec bol veľmi prísny, ale spravodlivý. Keď v desiatich rokoch stratila mamu, musela prevziať starostlivosť o domácnosť a nahradiť matku aj svojmu staršiemu bratovi Michalovi. Kvôli povinnostiam nemala čas navštevovať svoje kamarátky, preto sa ony schádzali u nej a potom spolu išli na svätú omšu či litánie. Anka žila veľmi jednoducho. Bolo to dievča, ktoré dbalo o svoju povesť a čistotu. Pravidelne chodila do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Každú sobotu sa stretávali u susedov Podhorínovcov, kde sa spoločne modlili ruženec.

Koncom druhej svetovej vojny sa ľudia vo Vysokej nad Uhom počas prechodu frontu skrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár-Hruška bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu.

Hanka, daj mu niečo zajesť, iste je hladný, – obrátil sa otec k svojej šestnásťročnej dcére.

Dievča už niekoľko dní chodilo oblečené v čiernych šatách po matke, aby pôsobilo dojmom dospelej ženy a uchránilo svoju čistotu. Keď ju otec oslovil, vyšla hore do kuchyne. Po chvíli začal vojak na Anku naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla. Vytrhla sa mu z rúk a vbehla nazad do pivnice. Vojak skočil za ňou, namieril automat a zakričal: Rozlúč sa s otcom! Dievča vykríklo: Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!

Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady vykonal tamojší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do poznámok v Matrike zomrelých zapísal: Hostia santae castitatis (obeta svätej čistoty).

Dňa 22. novembra 1944 sa skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam z roku 1944, ktorý urobil miestny farár Anton Lukáč, generálny vikár pre Užhorodský dekanát. Túto skutočnosť dosvedčilo svojím podpisom päť očitých svedkov. Podľa zápisu duchovného otca Annu pri tomto hrdinskom čine posilňoval eucharistický Kristus – krátko predtým totiž pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.

Vývoj politických pomerov na Slovensku neumožnil verejne sa zaoberať procesom blahorečenia Anny Kolesárovej, ale existujú vierohodné záznamy (už z roku 1957) o tom, že nebohý páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedkov jej života a smrti.

Musela zomrieť? Nikto z ľudí nedal človekovi život, a preto mu ho nikto nemôže vziať, ba ani on sám. Keďže život aj dôstojnosť nám dal Boh, sme povinní chrániť jedno aj druhé. Ale ak sa niekto rozhodne chrániť morálne hodnoty aj za cenu smrti, nemá hriech, pretože hodnoty, pre ktoré sa oplatí zomrieť, dávajú ľudskému životu krásu a zmysel.

To, čo vykonala Anna Kolesárová, je heroický skutok hodný obdivu. Nie každý človek by dokázal niečo také – zomrieť pre čistotu. Toto dievča je povzbudením a vzorom pre mládež.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 17. týždni od 23. apríla – do 29. apríla 2018.

Bohoslužby

Stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Katechéza pre birmovancov v sobotu o 9:00 a  9:45 hod.

V pondelok o 9:00 bude sv. omša v Domove sv. Anny, v piatok o 10:00 v Domove  Spása.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Marek, evanjelista

Sv. Marek je autorom druhého evanjelia. Hoci mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec sv. apoštola Petra. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že týmto mladíkom bol práve sv. Marek, keďže ostatní evanjelisti o tejto príhode mlčia. Podľa Nového zákona jeho plné meno bolo Ján Marek. On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení. Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov a potom aj pre kresťanov. V Skutkoch apoštolských sa opisuje vyslobodenie sv. Petra z väzenia. Peter bežal odtiaľ priamo do „domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek“ (Sk 12). Mnohí tam boli vtedy zhromaždení a modlili sa za neho. Exegéti predpokladajú, že v tomto dome prebehla Posledná večera a Zoslanie Ducha Svätého.

Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty sv. Pavla sa však predčasne vrátil do Jeruzalema (Sk 13,13). Potom sprevádzal Barnabáša na ostrov Cyprus (Sk 15,39). Takisto pôsobil v Ríme spolu so sv. Petrom a Pavlom. Euzébius hovorí, že založil Cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tam aj zomrel mučeníckou smrťou. Tieto údaje sú však veľmi nepravdepodobné. Svoje evanjelium napísal Marek pravdepodobne v Ríme pred rokom 60. Písal v gréčtine pre kresťanov, ktorí pochádzali z pohanských národov. Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra. Z toho, ako vystupuje Peter v Markovom evanjeliu, sa zdá byť táto tradícia veľmi pravdepodobná. Jeho evanjelium je najstaršie spomedzi všetkých štyroch evanjelií. Je písané špeciálne pre pohanov v Ríme – Marek nespomína židovské obyčaje, nespomína polemiky Ježiša so Židmi, nehovorí o podobenstvách, ktoré predpokladajú poznanie židovských obyčajov, a mlčí o tom, čo by mohlo navodzovať myšlienky, že Židia sú v Božom kráľovstve uprednostňovaní. Je to teda asi opis toho, čo Peter v Ríme kázal.

Podľa tradície Peter neskôr kázal Marekovi, aby šiel hlásať evanjelium do Egypta. Hovoria o tom mnohé starokresťanské spisy. Marek založil cirkevnú obec v Alexandrii, stal sa tam biskupom. Podľa nezaručených historických správ prvý človek, ktorý sa obrátil na Markovo kázanie, bol Anian, pôvodom obuvník, u ktorého si dal Marek opraviť obuv. Tento človek sa neskôr stal Markovým nástupcom na biskupskom stolci v Alexandrii. Podľa tradície zomrel Marek mučeníckou smrťou – pohania ho raz ráno prekvapili pri bohoslužbách, uviazali mu povraz okolo hrdla a vláčili ho ulicami mesta, kým nezomrel. Veriaci ho pochovali v dedine Bucoli pri Alexandrii. Pri vpáde mohamedánov do Egypta v roku 828 preniesli dvaja benátski kupci jeho pozostatky do Benátok. Toto však nie je zaručene isté. V Benátkach je úcta k nemu veľmi živá. V rokoch 1063-1094 tam postavili známu baziliku, ktorá je zasvätená práve sv. Markovi.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 16. týždni od 16. apríla – do 22. apríla 2018.

Bohoslužby

Stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

V pondelok je deň modlitieb za biskupa a diecézu.

V nedeľu 15.4. začína týždeň modlitieb za duchovné povolania.

V nedeľu zbierka na  seminár.

Počas neprítomnosti  nášho duchovného otca, zastupuje dekan Mgr. Václav Galo z Vyšného Medzeva.

DUCHOVNÉ SLOVO

Nedeľa Dobrého Pastiera

V časoch pápeža Gregora Veľkého sa ukončila výstavba liturgického roka, ustálil sa dátum slávenia Božieho narodenia, vznikol sviatok Najsvätejšej Trojice, zaviedli sa rôzne mariánske sviatky a sviatky mučeníkov. A niekedy v tomto období sa slávila aj štáciová svätá omša, ktorá vyzdvihovala Krista ako Dobrého pas­tiera, pričom sa začínala v Kostole sv. Kozmu a Damiána a odtiaľ sa pápež spolu s veriacimi presunul do Chrámu sv. Petra práve v Nedeľu Dobrého pastiera, čo bola vo vtedajšom liturgickom kalendári druhá nedeľa po Veľkej noci. V Chráme sv. Petra, kde bola nádherná mozaika Dobrého pastiera, mal Gregor Veľký príležitostnú homíliu o Dobrom pastierovi. Musela byť ozaj nádherná, pretože súčasníci sa o Gregorovi vyjadrovali, že sa na ľudí, a to i zblúdených, pozerá očami Dobrého pastiera.
Nedeľa Dobrého pastiera sa slávila v tomto termíne až do reformy liturgického kalendára Pavlom VI., ktorú požadovali otcovia Druhého vatikánskeho koncilu. Vtedy, aby sa zachovala trojica veľkonočných nedieľ, keď sa čítajú evanjeliá o zmŕt­vych­vstaní Pána, bola Nedeľa Dobrého pastiera presunutá v liturgii na Štvrtú veľkonočnú nedeľu.

Aby bol ešte viac vyzdvihnutý význam tejto nedele, Pavol VI. ju v roku 1964 ustanovil za Svetový deň modlitieb za kňazské a rehoľné povolania. V tomto roku sme Štvrtú veľkonočnú nedeľu takto slávili už 53. raz. K tohtoročnému svetovému dňu modlitieb za povolania, ktorý pripadol na 17. apríla, pápež František vydal posolstvo s názvom Cirkev, matka povolaní.
Bl. Pavol VI. poukázal na skutočnosť zaangažovania veriacich na rozvoji kňazských povolaní. Preto nie je najdôležitejšie vedieť presný dátum vzniku Nedele Dobrého pastiera, ale to, že takúto nedeľu máme aj v Misáli Pavla VI. Jej slávením si pripomíname veľkosť Božej lásky k človeku: Boh nás neustále hľadá, zranených berie ako pastier zranenú a nájdenú ovečku na svoje plecia a prostredníctvom svojich služobníkov nám prinavracia milosť ospravodlivenia z hriechov a uvádza nás do plného spoločenstva Cirkvi.

Daniel Dian

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 15. týždni od 9. apríla – do 15. apríla 2018.

Bohoslužby

V piatok  bude sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.
Stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Stretnutie nad evanjeliom sv. Marka bude v sobotu o 17:00.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sviatok Božieho milosrdenstva:

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.

V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.

Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

8. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.
9. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.

Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.

(Andrzej Witko – Úcta k Božiemu milosrdenstvu)

Farská matrika:

Marec

krsty

10.3. Samuel Hanečák

úmrtia

2.3. Anna Harčariková

6.3. Miroslav Štovčík

11.3. Cecília Bradová

12.3. Margita Toporčáková

16.3. Irena Timková

30.3. Michal Sopko

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 14. týždni od 2. apríla – do 8. apríla 2018.

Bohoslužby

Katechéza pre prvoprojímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.

V piatok od 17:00 adorácia k Božskému Srdcu, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť o 17:30 adorácia za rodiny.

Sv. spoveď na prvý piatok:

Chorí v piatok od 8:00 hod. V kostole od 16:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Paškál                                                                        

(z lat. paschalis, lat. a gréckeho pascha a to pôvodne z hebrejského pesah (prechod, prekročiť; pamiatka na odchod Židov z Egypta) je vysoká veľkonočná sviečka.

Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.

Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.

Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.

Pri veľkonočnej vigílii sa veľkonočná sviečka trikrát ponorí do vody počas jej žehnania. Pri každom krste sa od nej rozsvecuje sviečka krsteného. Veľkonočná sviečka býva umiestnená v blízkosti oltára, je žehnaná na Bielu sobotu a v kostole sa rozsvecuje pri každej bohoslužbe počas veľkonočnej doby, ktorá trvá až do Turíc, a pri slávení ďalších sviatostí počas celého roku (krst, sviatosť birmovania, manželstvo, svätenie, pohreb).

Ilustračná kresba možnosti zdobenia sviečky

Niekoľkokilogramová sviečka má pravidlá pre jej zdobenie: je na nej letopočet, kríž a písmená alfa a omega symbolizujúce začiatok a koniec, alebo tam môže byť aj strom života, baranček. Je symbolom kresťanského spoločenstva a Kristovho vzkriesenia.

Práve vloženie kadidlových zŕn do paškálu, jeho požehnanie tvorí spolu so slávnostným sprievodom s paškálom (nesie ho diakon alebo kňaz so spevom: „Svetlo Kristove“) a spevom Exultet bohoslužbu svetla na Veľkonočnú vigíliu.

Sviečka má byť pre pravdivosť znamenia zhotovená z vosku, každý rok nová, len jedna, dostatočne veľká a nikdy nie falzifikát. Neprípustné je teda používanie tzv. olejových paškálov, ktoré skutočnú sviečku len imitujú (podľa inštrukcií Kongregácie pre bohoslužbu z roku 1988).

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 13. týždni od 26. marca – do 1. apríla 2018.

Bohoslužby

V pondelok je veľkonočná spoveď od 15:00 do 17:30. Po skončení spovedania bude sv. prijímanie.

V utorok je sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

V stredu pri večernej sv. omši bude udeľovanie sviatosti pomazania chorých.

Na zelený štvrtok bude kostol otvorený pre poklonu do 20:00 hod., na Veľký Piatok do 19:30, na Bielu Sobotu v čase od 9:00 – 12:00 a 15:00 – 18:45 hod.

Požehnanie jedál v nedeľu o 6:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa                                 

Na Bielu sobotu sa nekonajú žiadne liturgické obrady. Dokonca aj sväté prijímanie sa môže podať len zomierajúcim ako viatikum (pokrm na cestu). Je chybné hovoriť o obradoch Bielej soboty. Lebo hoci časovo sa slávia v sobotu, liturgicky patria už do Veľkonočnej nedele – slávia sa až po západe slnka.

Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína veľkonočnou vigíliou. Počas Veľkonočnej vigílie cirkev bdie a slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočná vigília pôvodne bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova (3 až 7 čítaní zo Starého zákona adve čítania z Nového zákona), ktorej súčasťou je aj slávnostné Aleluja (spieva sa prvý raz od Popolcovej stredy) , liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia sa krstné sľuby) a bohoslužbu obety. V našich krajoch je zvykom sláviť aj obrad vzkriesenia, ktorý sa však odporúča preložiť až na nedeľné popoludnie.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 12. týždni od 19. marca – do 25. marca 2018.

Bohoslužby

DUCHOVNÉ SLOVO

Kvetná nedeľa a jej význam

V liturgii sa táto nedeľa po latinsky nazýva Dominica palmarum, čiže  Palmová nedeľa. Tento názov súvisí s palmami, ktorými v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša ako kráľa. Apoštol Ján hovorí: “Veľký zástup, čo prišiel na sviatky, sa dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a vovali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” (Jn 12,12-13). Ant. na vstup prisudzuje toto vítanie s palmami deťom: “Keď Ježiš prichádzal do Jeruzalema, išli mu v ústrety deti s palmovými ratolesťami v rukách a nadšene volali: Hosanna na výsostiach.” Palma znamená víťazstvo Krista nad smrťou a hriechom.  Znamená aj spravodlivého človeka: “Spravodlivý sťa palma zakvitne” (Ž 92,13).

Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa pochádza z toho, že na niektorých miestach, kde už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, na požehnanie a na procesiu prinášali kvety, ktoré sa pripravili do kytíc a priviazali na vysoké tyče. U nás sa zvyčajne na požehnanie a na procesiu prinášajú bahniatka. Tieto požehnané ratolesti majú byť znakom našej úcty a plesania na počesť Krista, ktorého máme sprevádzať dobrými skutkami, aby sme skrze neho mohli aj my vojsť do nebeského Jeruzalema. Preto si veriaci takéto požehnané ratolesti založia prekrížené na stene, aby pripomínali našu cestu s Kristom. Zvyšné požehnané ratolesti sa odložia, na budúci rok na Popolcovú stredu sa spália a potom požehnaným popolom kňaz posýpa veriacich na hlave v obrade Požehnanie popola a značenie popolom na znak pokánia.

Čím bol krajší Kristov príchod do Jeruzalema za volania na slávu Hosanna, tým bol prekvapivejší jeho odchod z mesta za volania nenávistného Ukrižuj ho. Tento dvojaký sprievod sa odzrkadľuje a sprítomňuje aj v liturgii. Kým prvá časť liturgie ako spomienkou na Pánov vstup do Jeruzalema je oslavou Krista Kráľa, druhá časť – -svätá omša – už nás volá hľadieť na Krista, ktorý sa ponížil až na smrť na kríži. Voľakedy obrady i svätá omša sa slúžila vo fialovom rúchu. Obnovená liturgia však neostáva len v tieni kríža, ale aj v predzvesti zmŕtvychvstania, nášho vykúpenia. A preto sa v liturgii používa rúcho červenej farby, farby Krista, najväčšieho mučeníka.

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký alebo Svätý týždeň. Je to najvýznamnejší týždeň v liturgickom roku. V ňom sa nepripúšťajú nijaké iné slávenia. Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema. Pôstne obdobie pokračuje až do Zeleného štvrtka, večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdie.

zdroj: Nábožné výlevy, SSV 2010, s.465-467

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 12. marca – do 18. marca 2018.

Bohoslužby

Stretnutie pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po  druhej sv. omši.

Vo štvrtok je sv. omša v Domove sv. Anny o 9:00 hod.

Piatok o 17:30 krížová cesta.

V sobotu je deň diecéznej poklony vo farnosti.

Katechéza pre birmovancov bude v sobotu na fare o 9:30 a 10:15 hod.

V nedeľu bude zbierka na energie.

DUCHOVNÉ SLOVO

Zahaľovanie krížov

Na “smrtnú”, “čiernu” nedeľu, ale oficiálne 5. pôstnu nedeľu je zvykom v našich kostoloch     zahaľovať kríž. A nielen v kostoloch. Robí sa to aj v domácnostiach, aj v záhradách domov,   kde takýto kríž majú. Na všetky kríže s umučeným telom nášho Pána Ježiša Krista sa dáva   čierne alebo fialové plátno, aby sa práve toto telo Pána Ježiša prikrylo. Myslím, že tento   zvyk poznáme a berieme ho už automaticky. Ale poznáme jeho význam? Prečo sa tak robí   a   čo   to symbolizuje?  Starobylý zvyk zahaľovať   kríže   a obrazy pochádza asi spred 9. stor. Liturgista Polykarp Radó uvádza vo svojej knihe “Enchiridion liturgicum” tri pravdepodobné dôvody vzniku zahaľovania kríža: prvým je, že v tejto dobe sa sústredí pozornosť na utrpenie a nie na smrť Pána a že zahalení  kríža sa vyzdvihne jeho dôležitosť a tak sa pritiahne pozornosť na kríž, ktorý je vyvrcholením umučenia. Druhým dôvodom môže byť história umenia, že v románskom slohu sa na kríži   predstavoval   Kristus   ako   Kráľ   večnej slávy a v čase umučenia sa takýto obraz nezhodoval s pohľadom na trpiaceho Pánovho služobníka.   Ježiš ako kráľ večnej sláv  bol odetý v kráľovskom rúchu s kráľovskou korunou na hlave ako víťaz.

Tretím dôvodom môže byť súvislosť s niekdajšími„pôstnymi plátnami“, ktorými sa zakrýval   oltár, lebo penitenti sa považovali za nehodných aby hľadeli na slávenie omše. Toto veľké „pôstne plátno“ sa nazýva „velum famis“ a zakrýval sa ním celý oltár. Až neskôr sa zakrýval iba kríž a obrazy a sochy svätých.Vstupujeme do vrcholných týždňov pôstneho obdobia a nech aj upriamenie nášho pohľadu na zahalený a skrz neho vyzdvihnutie významu utrpenia   ako takého je pre nás motiváciou čo najlepšieho zvládnutia finišu prípravy pred Veľkou   nocou a napĺňania myšlienky, ktorá to veľmi dobre vystihuje: “per aspera ad astra” = “cez tŕnie k hviezdam”. Bez utrpenia sa na tomto svete nič naozaj hodnotné dosiahnuť nedá.