FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 12. týždni od 19. marca – do 25. marca 2018.
Bohoslužby
| Pondelok | Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie | 16:00 | Pohrebná omša za ✟ Irenu Timkovú |
| 19.marca | (slávnosť) | 17:00 | Pohrebné obrady v Dome smútku |
| Utorok | Utorok po 5. pôstnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za ✟ Valériu Bradovú, |
| 20.marca | mesačná | ||
| Streda | Streda po 5. pôstnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za rod. Tokárovú, zdravie, |
| 21.marca | pokoj a požehnanie | ||
| Štvrtok | Štvrtok po 5. pôstnej nedeli | ||
| 22.marca | |||
| Piatok | Piatok po 5. pôstnej nedeli | 18:00 | Sv. omša za ✟ Michala Štovčíka, |
| 23.marca | mesačná | ||
| Sobota | Sobota po 5. pôstnej nedeli | 07:30 | Sv. omša za ✟ Kvetu Slovenkaiovú, |
| 24.marca | mesačná | ||
| Nedeľa | KVETNÁ NEDEĽA | 08:00 | Sv. omša za ✟ ružencového bratstva |
| 25.marca | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | |
| 14:30 | POBOŽNOSŤ (krížová cesta) | ||
| Lektori Božieho Slova | |||
| Nedeľa | KVETNÁ NEDEĽA | 08:00 | H. Majcherová |
| 10:00 | J. Kurjan, J. Brada | ||
DUCHOVNÉ SLOVO
Kvetná nedeľa a jej význam
V liturgii sa táto nedeľa po latinsky nazýva Dominica palmarum, čiže Palmová nedeľa. Tento názov súvisí s palmami, ktorými v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša ako kráľa. Apoštol Ján hovorí: “Veľký zástup, čo prišiel na sviatky, sa dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a vovali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” (Jn 12,12-13). Ant. na vstup prisudzuje toto vítanie s palmami deťom: “Keď Ježiš prichádzal do Jeruzalema, išli mu v ústrety deti s palmovými ratolesťami v rukách a nadšene volali: Hosanna na výsostiach.” Palma znamená víťazstvo Krista nad smrťou a hriechom. Znamená aj spravodlivého človeka: “Spravodlivý sťa palma zakvitne” (Ž 92,13).
Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa pochádza z toho, že na niektorých miestach, kde už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, na požehnanie a na procesiu prinášali kvety, ktoré sa pripravili do kytíc a priviazali na vysoké tyče. U nás sa zvyčajne na požehnanie a na procesiu prinášajú bahniatka. Tieto požehnané ratolesti majú byť znakom našej úcty a plesania na počesť Krista, ktorého máme sprevádzať dobrými skutkami, aby sme skrze neho mohli aj my vojsť do nebeského Jeruzalema. Preto si veriaci takéto požehnané ratolesti založia prekrížené na stene, aby pripomínali našu cestu s Kristom. Zvyšné požehnané ratolesti sa odložia, na budúci rok na Popolcovú stredu sa spália a potom požehnaným popolom kňaz posýpa veriacich na hlave v obrade Požehnanie popola a značenie popolom na znak pokánia.
Čím bol krajší Kristov príchod do Jeruzalema za volania na slávu Hosanna, tým bol prekvapivejší jeho odchod z mesta za volania nenávistného Ukrižuj ho. Tento dvojaký sprievod sa odzrkadľuje a sprítomňuje aj v liturgii. Kým prvá časť liturgie ako spomienkou na Pánov vstup do Jeruzalema je oslavou Krista Kráľa, druhá časť – -svätá omša – už nás volá hľadieť na Krista, ktorý sa ponížil až na smrť na kríži. Voľakedy obrady i svätá omša sa slúžila vo fialovom rúchu. Obnovená liturgia však neostáva len v tieni kríža, ale aj v predzvesti zmŕtvychvstania, nášho vykúpenia. A preto sa v liturgii používa rúcho červenej farby, farby Krista, najväčšieho mučeníka.
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký alebo Svätý týždeň. Je to najvýznamnejší týždeň v liturgickom roku. V ňom sa nepripúšťajú nijaké iné slávenia. Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema. Pôstne obdobie pokračuje až do Zeleného štvrtka, večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdie.
zdroj: Nábožné výlevy, SSV 2010, s.465-467
