Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 3. týždni od 14. januára – do 20. januára 2019.

Bohoslužby

V stredu od 17:00 bude adorácia za o. biskupa, diecézu a diecézne úmysly.

V sobotu o 17:30 a v nedeľu o 15:00 budú katechézy pre birmovancov.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

Milodary pre Dobrú novinu z pokladničky pri betleheme sú 370,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

Cena KN od nového roka sa zvýšila na 0,70,-€.

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý Anton, opát

(* okolo 250 Come, dnes Qiman el Arus, Egypt + asi 356 hora Kolzim pri dnešnom meste Zafarana, Egypt)

Antonov celý život nebol ničím výnimočne zvláštnym, bol celkom obyčajným. Keď mal 18-20 rokov, zomreli mu rodičia. Zdedil po nich tristo akrov pôdy a zodpovednosť za mladšiu sestru. Jedného dňa počul v kostole čítať evanjelium svätého Matúša 19, 21: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Bez toho, aby sa posadil, stále meditujúc nad týmito slovami, vyšiel z kostola. Rozdal všetok svoj majetok okrem toho, čo on a jeho sestra potrebovali nevyhnutne pre svoj život. Po vypočutí Matúša 6, 34: „Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ predal všetko ostatné, zveril svoju sestru do opatery v ženskom kláštore a odišiel do samoty, aby mohol žiť v modlitbe, pôste a tvrdej manuálnej práci. Nestačilo mu iba počúvať slovo, on začal žiť to, čo Ježiš povedal.

Zakaždým, keď počul o niekom, že je to svätec, chcel sa na neho pozrieť. Nehľadal múdrosť slov, hľadal skutky múdrosti. Ak obdivoval u niekoho jeho stálosť, vytrvalosť v modlitbe, láskavosti či trpezlivosti, mal túžbu napodobniť ho. Až potom sa vrátil domov. Takto navštívil napr. sv. Pavla Tébskeho, ktorý žil dlhé roky v púšti ako pustovník. Neskôr ho aj pochoval.

Vo svojom živote zápasil s pokušeniami diabla. Jedným pokušením bolo zanechať asketický život, aby sa mohol starať o sestru. Takisto dostával pokušenia, aby zveľadil svoj majetok, aby sa vrátil k peniazom a podobne. Anton odolal. Potom mu pokušiteľ začal lichotiť, hovoril mu, aký je mocný, keď ho sám premohol, odohnal. Keď ho raz diabol po zápase zbitého opustil, Anton zostal ležať ako mŕtvy. Priatelia ho doniesli do chrámu. Z tohto zápasu sa len ťažko spamätával. S výčitkou sa obrátil na Boha: „Kde si bol, keď som ťa potreboval?“ Boh mu odpovedal: „Bol som pri tebe, pozeral som sa na tvoj boj. Videl som, že sa nevzdávaš. Preto som zostal s tebou a chránil som ťa tak, ako som bol a stále budem s tebou.“

Mnoho ľudí prichádzalo za ním s prosbou o radu. Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Radil ľuďom, aby sa snažili o radosť, akoby každý deň začínali nanovo.

Istý čas (asi dvadsať rokov) žil zamurovaný v jednej miestnosti, priatelia mu nosili chlieb. Množstvo ľudí za ním stále prichádzalo. On sa ich snažil odohnať, pretože chcel byť sám. Nakoniec mu vyvalili aj dvere na miestnosti. Mnohí sa vďaka nemu obrátili, uzdravili na duši a niektorí aj zostali u neho, aby sa učili jeho spôsobu života. Týchto považujeme za prvú rehoľnú komunitu v dejinách, aj keď to nebolo presne ono, čo dnes myslíme pod pojmom rehoľa.

Anton sa však stále bál, aby nespyšnel, keď za ním chodilo toľko ľudí. Uprostred noci odišiel do púšte, kde našiel Saracénov. Tí ho zaviedli veľmi hlboko do púšte, do horskej oázy. Tam začas žil, no jeho ľudia ho aj tam našli. Zomrel ako stopäťročný.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 2. týždni od 7. januára – do 13. januára 2019.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprojímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Bl. Titus Zeman

(* 4. január 1915, Vajnory, Bratislava – † 8. január 1969, Bratislava)

bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať kňazstvo. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení

Prvé rehoľné sľuby v reholi saleziánov zložil Titus Zeman 6. augusta 1932, večné sľuby 7. marca 1938. Po štúdiách teológie v Ríme a v Chieri pri Turíne bol 23. apríla 1940 v Bazilike Márie Pomocnice v Turíne vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal z rúk kardinála Maurilia Fossatiho. V nasledujúcich desiatich rokoch bol kaplánom, katechétom a školským poradcom, vyučoval aj chémiu.

Keď 13. apríla 1950 komunistická moc pozatvárala všetky mužské kláštory vo vtedajšom Československu, Titus Zeman bol zhodou okolností mimo svojho rehoľného domu, a tak ostal na slobode. V auguste 1950 prvýkrát viedol ilegálne skupinu bohoslovcov do talianskeho Turína, druhýkrát sa tak stalo 23. októbra toho istého roku. V apríli 1951 nasledoval tretí pokus, ktorý však skončil neúspechom a zatknutím. Vo vyšetrovacej väzbe však zažil pri výsluchoch mučenie, ktoré spolu s krutými podmienkami ďalšieho väznenia zanechali trvalé následky na jeho zdraví.

Dňa 22. februára 1952 ho v Bratislave odsúdili na 25 rokov väzenia (miestami jeho pobytu boli Ilava, Mírov, Jáchymov, Leopoldov a Valdice). Dňa 10. marca 1964 bol podmienečne prepustený. Roku 1968 dostal opäť štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb.

Zomrel 8. januára 1969 v Bratislave na zlyhanie srdca. Pochovaný bol na cintoríne vo Vajnoroch. Dňa 26. februára 2010 sa v Bratislave začal proces blahorečenia Titusa Zemana. Dňa 27. februára 2017 pápež František schválil dekrét o jeho mučeníctve a tým blahorečenie umožnil. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 1. týždni od 31. decembra – do 6. januára 2018.

Bohoslužby

Na Silvestra po sv. omši poďakovanie na konci občianskeho roka, od 23:45 do polnoci adorácia.

Koledovanie Dobrej noviny bude 2. januára.

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 17:00 hod.

V piatok od 17:00 bude adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

V nedeľu po druhej sv. omši bude požehnanie trojkráľovej vody.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Nový rok

Staroveký rímsky kalendár mal len desať mesiacov a začínal 1. marca, čo sa odráža v anglických názvoch niektorých mesiacov, ktoré pochádzajú z latinčiny: septembra (september – siedmy), október (october – ôsmy), november (november – deviaty), december ( december – desiaty). Okolo roku 713 pr. N. L. Boli, podľa tradície kráľom Numou Pompilio, k mesiacom v roku pridané január (Januarius) a február (Februarius) spoločne s doplnkovým mesiacom Intercalarisom. Rok použitý v datovaní bol konzulárnym rokom, ktorý začínal dňom, kedy konzuli prvýkrát vstupovali do svojho úradu – 15. marcom, ale v roku 191 pr. Kr. bol začiatok roka presunutý na 1. január. V roku 45 pr. Kr. Julius Caesar zaviedol juliánsky kalendár a bol vypustený mesiac Intercalaris; 1. január však bol naďalej prvým dňom nového roka. Tento deň potom ako prvý deň roka uznávali aj raní kresťania. Predstavitelia cirkvi však mali k uvedenému dátumu výhradu, pretože nemalo žiadny vzťah ku kresťanstvu a navyše sa v daný deň konali bujaré slávnosti. Koncil v Tours roku 567 dokonca vyhlásil začiatok roka 1. januára za omyl a hrozil tým, ktorí sa ho budú držať exkomunikáciou. Keďže sa však tento zvyk cez niekoľkoraké zákazy pápežov nepodarilo vykoreniť, snažila sa cirkev tomuto dňu dať náboženský význam. Tým sa stal sviatok Obrezania Pána (Circumcisio Domini). Do stanovenia začiatku roka na 1. január pápežom Inocentom XII. roka 1691 bol však vo veľkej časti Európy za začiatok roka považovaný tiež 6. január. V stredovekej Európe však boli ako začiatok roka používaných aj mnoho iných cirkevných sviatkov rímskokatolíckej cirkvi. Vo vianočnom datovacom systéme nový rok začínal 25. decembra. Tento začiatok roka bol používaný v Nemecku a Anglicku do 13. storočia a v Španielsku v priebehu 14. až 16. storočia. V Holandsku a vo Flámsku bol používaný v 11. a 12. storočí, bol tu však postupne vytláčaný veľkonočným štýlom. Od franského obdobia bol tiež používaný v rímskonemeckej ríši a tiež v Škandinávii. V datovacím systéme od zvestovania bol začiatok roku situovaný na 25. marec, sviatok zvestovanie. Tento systém, zavedený Dionysiom Exiguom roku 525, bol používaný v stredoveku v mnohých častiach Európy. Vo veľkonočnom datovacom systéme začínal nový rok veľkonočnou sobotou (alebo niekedy na Veľký piatok). Tento systém sa používal od 11. do 16. storočia vo Francúzsku. Nevýhodou tohto systému bolo, že veľká noc je pohyblivý sviatok, a tak sa stávalo, že sa rovnaký dátum mohlo vyskytnúť dvakrát v jednom roku; dva výskyty jedného dáta sa od seba odlišovali označením “pred Veľkou nocou” a “po Veľkej noci”. Pri obriezkovom datovacom systéme je nový rok prisúdený 1. januáru, sviatku Obrezania Pána. Tento deň bol už pred rokom 700 v Ríme oslavovaný ako Mariánska spomienková slávnosť: Natale Sanctae Mariae. Prevzatím byzantského sviatku Zvestovania Panny Márie (25. marca) a Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) stratil tento sviatok na význame a do popredia opäť vstúpil koniec vianočnej oktávy. Zhruba od 13. až 14. storočia tak bol 1. január oslavovaný katolíckou cirkvou ako sviatok Obrezania Pána a koniec vianočnej oktávy. Druhý vatikánsky koncil v roku 1962 sviatok Obrezania zrušil a reforma z roku 1969 vrátila na tento deň sviatok Bohorodičky P. Márie.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od 24. decembra – do 30. decembra 2018.

Bohoslužby

Pri vigílnej sv. omši v pondelok bude požehnanie betlehemov.

Na Božie narodenie bude o 15:00 jasličková pobožnosť.

Vo štvrtok pri sv. omši bude požehnanie vína.

V piatok pri sv. omši bude adorácia za ochranu nenarodených.

Záujem o požehnanie domov nahláste v sakristii.

V nedeľu po druhej sv. omši bude katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov a o 14:30 pobožnosť.

DUCHOVNÉ OZNAMY

Narodenie Pána

Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.

Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť – po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili – ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu – v maštali neďaleko Betlehema.

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od 17. decembra – do 23. decembra 2018.

Bohoslužby

V týždni predvianočný deviatnik po večernej sv. omši.

Chorých na spovedanie pred Vianocami  zahláste v sakristii.  Spovedanie chorých v piatok od 8:00 hod.

Vianočná spoveď bude v stredu od 15:00 do 17:30, o 17:45 sv. prijímanie  a predvianočný deviatnik.

V nedeľu stretnutie  prvoprijímajúcich a rodičov nebude (deviatnik), až na nedeľu Sv. rodiny.

V nedeľu pobožnosť nebude.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Kto dá prístrešie Sv. Rodine?

Základné údaje o deviatniku

Lukášovo evanjelium v správe o Ježišovom narodení hovorí o tom, ako Jozef s Pannou Máriou išli z Nazareta na súpis ľudu do Betlehema. Keďže nebolo pre nich miesta v betlehemskej hospode, ktorá slúžila ako prístrešie pre pocestných, museli si hľadať útulok inde. Hoci pohostinstvo patrilo k náboženským povinnostiam Izraelitov, predsa nedostali ubytovanie u ľudí. Uchýlili sa do jaskyne, kde Panna Mária dala svetu Ježiša. Táto udalosť podnietila vznik ľudovej adventnej pobožnosti – hľadanie prístrešia pre Svätú rodinu. Ľudia po deväť večerov pred Vianocami (začína sa 15. decembra a končí sa 23. decembra) putovali s obrazom Svätej rodiny z domu do domu ako hľadajúci prístrešie a spoločnou modlitbou sa pripravovali na dôstojné oslávenie Ježišovho narodenia. Ako adventné obdobie i táto pobožnosť má mariánsky charakter.

Pobožnosť má formu deviatnika. Deväťdňová pobožnosť má tiež základ vo Svätom písme. Skutky apoštolov zachovali správu o tom, že Ježišovi učeníci s Pannou Máriou zotrvávali na modlitbách po deväť dní od Ježišovho nanebovstúpenia až po Turíce a tak vyprosovali dar Ducha Svätého. Deviatnik je aj odpoveďou na výzvy Svätého písma k vytrvalej modlitbe.

Pri tejto pobožnosti sa vytvára spoločenstvo veriacich. A tak pobožnosť je odpoveďou na Ježišovu požiadavku spoločnej modlitby: “Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.”

Vo vydavateľstve Posla Božského Srdca Ježišovho roku 1931 vyšla brožúra pod názvom Kto dá prístrešie preblahoslavenej Panne Márii? Táto pobožnosť sa dodnes koná v niektorých mestách a obciach na Slovensku. Na žiadosť veriacich bol vo Vydavateľstve Dobrá kniha Trnava v roku 2006 vydaný deviatnik v moderne upravenej podobe.

Cieľ pobožnosti

Cieľom tejto pobožnosti je:

1. Dať duchovnú vynáhradu za odmietnutie a urážky Svätej rodiny, ktoré sa jej dostali a dostávajú.
2. Osobitne preukázať lásku a úctu Panne Márii ako Ježišovej Matke a našej duchovnej Matke – prostrednici všetkých milostí.
3. Pripraviť sa na dôstojné slávenie Vianoc – osobitne vyprosiť si milosť pre duchovný zrod Ježiša, jeho lásky a pokoja v rodinách.

Ako si uctiť Svätú rodinu  v deň jej ubytovania v domácnosti?

Rodina (osoba), u ktorej je ubytovaný obraz, má si uctiť Svätú rodinu takto:

1. Očistiť a skrášliť si dom a izbu na prijatie Svätej rodiny ako na prijatie nejakej návštevy.
2. Pristúpiť podľa možností k vianočnej svätej spovedi a svätému prijímaniu.
3. Preukazovať osobitnú úctu Svätej rodine po celý deň.
4. Pozdraviť častejšie cez deň Pannu Máriu a svätého Jozefa nejakou strelnou modlitbou. Napríklad pohľadom na obraz s prosbou: „Ukáž nám Ježiša, požehnaný plod tvojho života“.
5. Znášať trpezlivo a spokojne všetky utrpenia a urážky tak ako Panna Mária na ceste Betlehemom.
6. Obdarovať chudobnú rodinu. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. „ (Mt 25, 40)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 10. decembra – do 16. decembra 2018.

Bohoslužby

Streda, piatok a sobota sú zimné kántrové dni. Ich obsahom je príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete. V stredu bude na úvod sv. omše kajúcna pobožnosť.

V sobotu o 17:30 katechéza pre birmovancov.

V nedeľu po druhej sv. omši stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.

V nedeľu je deň modlitieb za biskupa a diecézu.

Chorých na spovedanie pred Vianocami nahláste v sakristii.

DUCHOVNÉ SLOVO

Betlehemské svetlo

Betlehemské svetlo je plamienok zapaľovaný každoročne pred Vianocami v betlehemskej jaskyni, kde sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Plameň betlehemského svetla roznášajú skauti do miest a obcí po celej Európe a tiež do niekoľkých amerických krajín. Väčšinou býva najskôr letecky dopravený do Viedne, odkiaľ sa ďalej šíri väčšinou po železnici.

Na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali časť Malej Ázie v ktorej sa narodil a zomrel Ježiš Kristus a znemožnili kresťanom navštevovať tieto posvätné miesta. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacke výpravy do Palestíny. Oslobodili v najprv Betlehem, kde sa Ježiš Kristus narodil a taktiež Jeruzalem, kde zomrel. Križiaci uskutočnili celkovo 8 výprav, no len jednej sa podarilo dostať až do Jeruzalemu. Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že ak sa vráti, prinesie do svojho rodného mesta Florencie plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Máloktorí mu však vtedy verili, lebo z križiackych výprav sa vrátil len málokto. V Palestíne na nich okrem mnohých bitiek a vojnových nebezpečenstiev striehli aj cudzie choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami roku 1099 dorazili otrhaní mládenci do Florencie, na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom. Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.

Novodobá história Betlehemského svetla začala v roku 1986. Betlehemské svetlo je projekt rakúskej verejnoprávnej televízie ORF. Akcia vznikla ako podporná aktivita vianočnej zbierky, ktorú televízia organizovala pre postihnuté deti. Táto televízia sa totiž snažila nejakým zaujímavým spôsobom ozvláštniť program týchto akcií. Potom dostali jej členovia tento nápad Betlehemského svetla. Pred Vianocami poslali do Betlehemu lietadlom telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a lietadlom ho prinieslo späť do Linzu. Tam sa ho ujali miestni skauti, ktorí ho začali roznášať do ostatných častí Rakúska. Po roku 1989, keď padli totalitné režimy v Európe, sa tento zvyk rozšíril aj do ostatných krajín susediacich s Rakúskom, vrátane Slovenska, na ktorom roznášajú skauti svetielko už od roku 1990.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 49. týždni od 3. decembra – do 9. decembra 2018.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V piatok od 17:00 bude adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 17:30 bude adorácia za rodiny.

V nedeľu  po druhej sv. omši bude stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.

V nedeľu od 15:00 stretnutie birmovancov.

DUCHOVNÉ SLOVO 

O rorátoch

Pre advent typickým, dnes po dlhých rokoch zabudnutia postupne obnovovaným cirkevným zvykom sú takzvané roráty. Pôvod rorátnych omší môžeme hľadať v dobe vlády Karla IV., ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa pripojila tradícia liturgického spevu.

Roráty sa zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša z proroka Izaiáša: Rorate caeli desuper. Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru onoho času očakávania. Rorátne sv. omše sa slávia každý deň adventu okrem nedele a prikázaného sviatku 8. decembra. Nakoľko to liturgia dovoľuje, slávi sa formulár sv. omše o Panne Márii a kňaz používa biele rúcho. V prvých slovách rorátnej svätej omše týchto dní je tajomstvo Adventu ba celej ľudskej existencie zhrnuté do dvoch veršov. Postačí jediný okamih pozornosti, aby tieto slová prenikli nielen do ucha, ale aj do duše:

Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum:

aperiatur terra, et germinet Salvatorem

Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého;

Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. (Iz 45,8)

Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame, má tri podoby. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Druhý príchod Krista sa deje v našich srdciach najmä prijímaním Eucharistie a cez túto prípravu našich sŕdc sa máme pripraviť aj na našu večnú vlasť a na príchod Krista ako Ženícha a Sudcu po našej smrti a pri Poslednom súde. Advent teda hlása príchod Krista včera, dnes a zajtra. Včera ako Dieťaťa v jasliach, dnes skrytého v chlebe a zajtra v naplnení ako nášho Ženícha a Sudcu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 48. týždni od 26. novembra – do 2. decembra 2018.

Bohoslužby

V sobotu o 17:30 fatimská pobožnosť.

V nedeľu po druhej sv. omši stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.

V nedeľu bude zbierka na katolícku charitu.

Požehnanie adventných vencov bude v sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach.

Zbierka na energie pre kostol vyniesla 1134,50,- €. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

V čase neprítomnosti zastupuje duchovný otec z Nováčan.

Arcidiecézne centrum pre rodinu v Košiciach Vás srdečne pozýva na DUCHOVNÚ OBNOVU PRE ROZVEDENÝCH 30.11 – 2.12. 2018 do Bardejovských kúpeľov. Viac informácii na stránke rodina.rimkat.sk. Prihlasovacie a ďaľšie informácie: Slávka Kolesárová, 0905 288 845, alebo e-mailom: slavka.kolesarova1@gmail.com

DUCHOVNÉ SLOVO

Svätý Ondrej, apoštol

(30. november)

Sv. Ondrej, apoštol, sa narodil v Betsaide, v mestečku na brehu Tiberiadského jazera neďaleko Kafarnauma. Jeho otec sa volal Jonáš (Ján) a jeho mladším bratom bol Šimon Peter. Východní cirkevní spisovatelia nazývajú Ondreja „prvým povolaným“, lebo Ježiš práve jeho povolal ako prvého k apoštolskej práci. Pôvodom bol rybár – ako celá jeho rodina. Detstvo a mladosť prežil v Betsaide a potom, už s manželkou a bratom Šimonom sa usadili v prístavnom meste Kafarnaum. Aj tam sa venoval rybárstvu. Bolo to remeslo namáhavé, ale výnosné. Toto remeslo vykonávali spolu so Zebedejovcami – neskorším apoštolom Jánom a Jakubom a ich otcom.

Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa. Spolu s Jánom, Zebedejovým synom, neskoršie Jánom apoštolom, patrili medzi verných Krstiteľových učeníkov. Keď Ján Krstiteľ raz s nimi stál, videl Pána Ježiša ísť smerom k nim, povedal im: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“. (Jn 1, 29) Na druhý deň im znova povedal: „Hľa, Boží Baránok!“ Oni sa pohli za Ježišom. Vtedy zostali s ním. Ondrej potom vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k nemu. Od toho času Ondrej a Šimon dochádzali k Ježišovi a boli aj svedkami prvého zázraku, ktorý urobil na svadbe v Káne. Z loďky Šimona Petra potom Kristus učil zástupy.

Cirkevní otcovia, najmä sv. Béda Ctihodný, nazývajú Ondreja „privádzačom ku Kristovi“. Okrem toho, že priviedol ku Kristovi svojho brata Šimona Petra, priviedol k nemu aj chlapca s piatimi chlebmi a dvoma rybami pri zázračnom rozmnožení chleba(Jn 6, 1-13) a takisto aj Grékov, ktorí prišli za Filipom s prosbou: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“ (Jn 12, 13-25)

Po zoslaní Ducha Svätého žil Ondrej zhruba dvanásť rokov v Jeruzaleme. Potom odišiel pravdepodobne do Bitýnie (M. Ázia), južného Ruska (kmene Skýtov), odtiaľ do Trákie (dnešné Bulharsko a Rumunsko) a nakoniec do Grécka, kde dosiahol najväčšie apoštolské úspechy. Pohanské chrámy zostali prázdne, spustli, ľudia sa dávali krstiť. Podľa tradície ho v hlavnom meste Achájska (južné Grécko) v Patrase na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X. Nepribili ho klincami, len ho priviazali. Na kríži umieral tri dni.

Okolo roku 356 dal cisár Konštanc preniesť jeho pozostatky do Konštantínopolu. Cisár chcel takto konkurovať Rímu, kde boli ostatky sv. apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu v roku 1206 pozostatky sv. Ondreja preniesli do katedrály v Amalfi (južne od Neapolu). V 15. storočí preniesli apoštolovu hlavu do Ríma, kde ju s veľkou úctou uložili v chráme sv. Petra. V roku 1964 však pápež Pavol VI. preniesol túto relikviu do Patrasu, kde je uložená v chráme sv. Ondreja. Sv. Ondrej je dodnes na popredných miestach úcty k svätým, najmä vo východných cirkvách.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 47. týždni od 19. novembra – do 25. novembra 2018.

Bohoslužby

V nedeľu   po druhej sv. omši bude stretnutie prvoprijímajúcich a rodičov.

DUCHOVNÉ SLOVO

Obetovanie Panny Márie

(21. november)

Sviatok obetovania Panny Márie má svoj základ v Mojžišovom zákone, ktorým sa Izraeliti riadili. V knihe Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) sa píše: „Keď sa pominú dni jej (matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“ (Lv 12,6-8) Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do jeruzalemského chrámu, ktorý nahradil „stánok zjavenia“ na púšti. Mnohí nábožní Židia obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom, ako to urobili aj rodičia Panny Márie Joachim a Anna. Po obetovaní ju nechali na výchovu vo výchovno-vzdelávacom ústave pre dievčatá. Tam ich viedli k čnostnému životu a službe Bohu, vzdelávali sa v Písmach, slúžili v chráme, doprevádzali bohoslužby spevom, vyšívali rúcha. Okrem toho ich však učili aj domácim prácam – varenie, upratovanie a podobne. V ústave mohlo každé dievča pobudnúť niekoľko rokov a potom sa vrátilo domov.

Začiatky slávenia sviatku siahajú do 6. storočia. Slávili ho v Jeruzaleme 21. novembra 543 v kostole Panny Márie. Od roku 730 ho slávili v celej východnej Cirkvi. Na západe ho prvýkrát slávil pápež Gregor XI. v roku 1372 v Avignone v pápežskej kaplnke. V druhej polovici 15. storočia pápeži Pius II. a Pavol II. zaviedli na tento sviatok odpustky. Slávenie sviatku sa šírilo ďalej, až koncom 16. storočia ho pápež Sixtus V. nariadil sláviť v celej Cirkvi.

V obrade nášho krstu sa nachádza časť, ktorá súvisí so starozákonným zvykom obetovania detí Pánu Bohu. Na záver obradu, pred požehnaním, rodičia obetujú svoje dieťa Pánu Bohu slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“