Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 2. augusta – do 8. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 bude ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.

Vo štvrtok po sv. omši a v piatok od 18:00 adorácia, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť. O 18:30 adorácia za rodiny a večerná sv. omša s katechézou pre birmovancov.

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu, štvrtok, piatok od 18:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00.

Sviatosť manželstva chcú prijať Denis Fox z Medzeva a MUDr. Viktória Petrášová z Poproča.

DUCHOVNÉ SLOVO  

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom. 

 Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, osväcovať iných svojou prácou. 

Práca nevyhnutne sprevádza život človeka na zemi. S ňou sa objaví aj námaha, únava, vyčerpanosť, teda prejavy bolesti a zápasov, ktoré tvoria súčasť našej terajšej ľudskej existencie a ktoré sú znamením prítomnosti hriechu a zároveň potreby vykúpenia. No práca sama osebe nie je ani trápením, ani prekliatím a ešte menej trestom; tí, ktorí to tvrdia, zrejme dobre nečítali Sväté písmo.

Je načase, aby sme my kresťania nahlas povedali, že práca je Božím darom a že je nezmyslom deliť ľudí na rôzne kategórie podľa druhu práce, považujúc niektoré činnosti za ušľachtilejšie než iné. Práca, každá práca, je svedectvom dôstojnosti človeka a jeho postavenia ako koruny tvorstva. Je príležitosťou na rozvíjanie vlastnej osobnosti. Je putom jednoty s ostatnými jedincami, zdrojom príjmov pre zabezpečenie rodiny; prostriedkom ako prispieť k zveľaďovaniu spoločnosti, v ktorej žijeme, a k pokroku celého ľudstva.

Pre kresťana sa tieto perspektívy ešte rozširujú a zväčšujú, pretože práca sa ukazuje ako účasť na stvoriteľskom diele Boha, ktorý, keď stvoril človeka, požehnal ho slovami: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi! (Gn 1, 28). A keďže prácu si osvojil aj Kristus, stáva sa pre nás realitou vykúpenou i vykupiteľskou: nie je to len okruh, v ktorom sa človek pohybuje a žije, ale aj prostriedok a cesta k svätosti, posvätená i posväcujúca skutočnosť.

Netreba ale zabúdať, že táto dôstojnosť práce je založená na láske. Veľkým privilégiom človeka je schopnosť milovať, a tak presahovať všetko prchavé a prechodné. Dokáže milovať iné ľudské tvory, vysloviť ,,ty” a ,,ja” naplnené zmyslom. A môže milovať Boha, ktorý nám otvára brány neba, ktorý z nás robí členov svojej rodiny a ktorý nám dovoľuje hovoriť s ním bezprostredne tvárou v tvár.

Preto by sa človek nemal obmedzovať iba na robenie vecí, na vyrábanie predmetov. Práca sa rodí z lásky, je prejavom lásky a láske sa i podriaďuje. Boha spoznávame nielen pozorovaním divov prírody, ale aj skúsenosťou našej vlastnej práce, nami vynaloženého úsilia. Práca sa takto stáva modlitbou a vzdávaním vďaky, lebo vieme, že nás sem na zem postavil Boh, že nás miluje, a že nás spravil dedičmi svojich prisľúbení. Právom nám Apoštol vraví: Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu (1 Kor 10, 31).

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 26. júla – do 1. augusta 2021.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Odpust sv. Anny: sv. omše – sobota 31.júla 17:00, nedeľa 1.augusta 10:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.  Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, posväcovať iných svojou prácou

Pri opisovaní ducha inštitúcie, ktorej som zasvätil svoj život — Opus Dei, zvyknem hovorievať, že sa ako dvere o svoje pánty opiera o bežnú prácu, o profesionálnu prácu uskutočňovanú uprostred sveta. Božie povolanie nám dáva poslanie, pozýva nás k spoluúčasti na jedinečnej úlohe Cirkvi a k tomu, aby sme svedčili o Kristovi pred našimi rovesníkmi, ľuďmi ako sme my, a všetky veci pozdvihovali k Bohu.

Povolanie zapaľuje svetlo, ktoré nám umožňuje spoznať zmysel našej existencie. Znamená presviedčať sa vo svetle viery o príčine našej pozemskej skutočnosti. Náš život, terajší, minulý i ten budúci získava nový význam, získava hĺbku, o ktorej sme predtým ani netušili. Všetky veci a udalosti teraz zaujímajú svoje pravé miesto: chápeme, kam nás chce Pán viesť a cítime sa byť akoby unášaní úlohou, ktorá sa nám zveruje.

Boh nás vymaňuje z tmy našej nevedomosti, z nášho neistého tápania v udalostiach dejín a bez ohľadu na to, aké miesto vo svete zaujímame, nás volá silným hlasom, ako voľakedy Petra a Ondreja: Venite post me, et faciam vos fieri piscatores hominum — Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí (Mt 4, 19).

Človek, ktorý žije z viery, sa môže stretnúť s ťažkosťami a zápasmi, s bolesťou a dokonca i so zatrpknutosťou, no nikdy by nemal zmalomyseľnieť ani podľahnúť úzkosti, lebo vie, že jeho život má hodnotu, vie, prečo prišiel na túto zem. Ego sum lux mundi — volal Kristus — qui sequitur me non ambulat in tenebris, sed habebit lumen vitae — Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8, 12).

Aby sme toto Božie svetlo dosiahli, je treba milovať, s pokorou si vedieť priznať našu potrebu byť spasení a spolu s Petrom vyznať: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý (Jn 6, 68-69). Ak budeme naozaj takto konať, ak necháme do nášho srdca vstúpiť Božie slovo, budeme môcť právom zopakovať, že nekráčame v temnotách, pretože nad našimi úbohosťami a osobnými nedostatkami svieti Božie svetlo tak, ako slnko nad búrkou.

Viera a kresťanské povolanie ovplyvňujú celú našu existenciu, a nielen jej časť. Vzťah k Bohu je nevyhnutne vzťahom odovzdanosti, a to odovzdanosti bezo zvyšku. Veriaci človek sa pozerá na život so všetkými jeho stránkami z novej perspektívy: z tej, ktorú nám dáva Boh.

Vy, ktorí dnes so mnou slávite sviatok svätého Jozefa, ste všetci ľudia venujúci sa práci v rôznych profesiách, tvoríte rôzne rodiny, patríte k toľkým odlišným národom, rasám a jazykom. Vzdelávali ste sa v aulách škôl alebo v dielňach či úradoch, roky ste vykonávali svoje zamestnanie, nadväzovali ste pracovné i osobné kontakty so svojimi kolegami, zúčastňovali ste sa na riešení kolektívnych problémov vo vašich podnikoch i v spoločnosti.

Nuž, chcem vám znovu pripomenúť, že nič z toho všetkého nie je vzdialené Božím plánom. Vaše ľudské povolanie je súčasťou — a to súčasťou dôležitou — Božieho povolania pre vás. Toto je dôvod, pre ktorý sa musíte posväcovať, a zároveň prispievať k posväcovaniu ostatných, ľudí ako vy, práve skrze posväcovanie svojej práce a svojho prostredia: toho zamestnania alebo úradu, ktoré vypĺňa vaše dni, ktoré dáva osobitý charakter vašej ľudskej osobnosti, ktoré je vaším spôsobom bytia vo svete; skrze posväcovanie vášho domova a vašej rodiny; a národa, v ktorom ste sa narodili a ktorý milujete.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 29. týždni od 19. júla – do 25. júla 2021.

Bohoslužby

V priebehu týždňa vo veciach zaopatrenia a pohrebu je potrebné sa obrátiť na FÚ v Nováčanoch (0918 754 745).

Púť k sv. Anne bude 31. júla a 1. augusta.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá

Ísť s Kristom. Jozefova viera, nádej a láska 

Viera, láska, nádej, — to sú základné piliere života svätého Jozefa, ako aj kresťanského života vôbec. Oddanosť svätého Jozefa je akoby utkaná z vernej lásky, z láskyplnej viery a z dôverujúcej nádeje. Preto je jeho sviatok dobrou príležitosťou na to, aby sme si všetci obnovili svoju oddanosť kresťanskému povolaniu, ktoré Pán každému z nás udelil. Keď človek úprimne túži žiť z viery, lásky a nádeje, potom obnovenie oddanosti neznamená, že by sa vracal k niečomu, čo bolo zanedbané. Ak máme vieru, lásku a nádej, obnovenie znamená — napriek osobným chybám, pádom a slabostiam — zotrvávať v Božích rukách: je potvrdením cesty vernosti. Obnovenie oddanosti, opakujem, je obnovením vernosti tomu, čo od nás chce Pán: milovať skutkami.

Láska má nevyhnutne aj svoje charakteristické prejavy. Niekedy sa o láske hovorí, akoby bola len podnetom na vlastné sebauspokojenie alebo jednoduchým prostriedkom, ako sebecky doplniť vlastnú osobnosť. Nie je to tak: pravá láska znamená vyjsť zo seba samého, odovzdať sa. Láska so sebou prináša radosť, ale je to radosť, ktorá má korene v podobe kríža. Dokiaľ sme na tejto zemi a ešte sme nedosiahli plnosť budúceho života, pravá láska nemôže existovať bez zakúšania obety a bolesti. Bolesť, ktorú si možno vychutnávať, ktorá je príjemná, ktorá je zdrojom vnútornej radosti, no zároveň bolesť skutočná, pretože predpokladá porážku vlastného egoizmu a prijatie lásky ako normy všetkých a každého jedného z našich skutkov.

Skutky lásky sú vždy veľké, hoci by napohľad išlo len o maličkosti. Boh sa priblížil k ľuďom, biednym tvorom, a povedal nám, že nás miluje: Deliciae meae esse cum filiis hominum — moja rozkoš je byť medzi synmi ľudskými (Prís 8, 31). Pán nám dáva poznať, že všetko má svoju hodnotu: tak skutky, ktoré sú v ľudských očiach mimoriadne, ako aj tie, ktoré považujeme za sotva povšimnutiahodné. Nič nevyjde nazmar. Boh nepohŕda žiadnym človekom. My všetci, každý vo svojom vlastnom povolaní — doma vo svojej rodine, v zamestnaní alebo v úrade, pri plnení si svojich stavovských a občianskych povinností a pri využívaní svojich práv —, sme povolaní byť účastní na nebeskom kráľovstve.

Tomu nás učí aj život svätého Jozefa: život prostý, normálny, obyčajný, skladajúci sa z rokov vždy rovnakej práce, z ľudskej stránky jednotvárnych dní, ktoré plynú jeden za druhým. Veľakrát som nad tým rozmýšľal, keď som rozjímal o postave svätého Jozefa, a toto je vlastne jeden z dôvodov, prečo ho mám v takej osobitnej úcte.

Keď Svätý Otec Ján XXIII. vo svojom záverečnom príhovore na Prvom zasadaní Druhého vatikánskeho koncilu 8. decembra 1962 oznámil, že v omšovom kánone bude uvedené meno svätého Jozefa, istý vysoký cirkevný hodnostár mi vzápätí zatelefonoval a povedal: “Rallegramenti — Gratulujem! Keď som tú správu počul, hneď som si pomyslel na Vás a na radosť, akú Vám to iste urobí.” A tak aj bolo: pretože na tomto koncilovom zasadaní, ktoré reprezentovalo celú Cirkev zjednotenú v Duchu Svätom, sa vyhlásila nesmierna nadprirodzená hodnota života svätého Jozefa, a hodnota jednoduchého života práce pred Božou tvárou, pri dokonalom plnení jeho vôle.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 28. týždni od 12. júla – do 18. júla 2021.

Bohoslužby

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Sviatosti oltárnej, v piatok od 18:00 (deň modlitieb za diecézu a o. biskupa). V nedeľu pobožnosť nebude.

Púť k sv. Anne bude 31. júla a 1. augusta.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá

Ísť s Kristom. Jozefova viera, nádej a láska 

Spravodlivosť neznamená jednoduché podriadenie sa nejakému pravidlu: bezúhonnosť musí vychádzať zvnútra, musí byť hlboká a živá, lebo spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť (Hab 2, 4). Žiť pre vernosť, žiť z viery: slová, ktoré boli neskôr často témou meditácií svätého Apoštola Pavla, sa vrchovato splnili na svätom Jozefovi. Jeho plnenie Božej vôle nie je ani rutinné ani formalistické, ale spontánne a hlboké. Zákon, podľa ktorého žil každý praktizujúci Žid, nebol preňho len jednoduchou zbierkou zákonov alebo chladným súborom predpisov, ale vyjadrením vôle živého Boha. Preto dokázal rozpoznať Pánov hlas, keď sa naňho tak neočakávane a prekvapujúcim spôsobom obrátil.

Veď život svätého Patriarchu bol síce prostý, ale nie ľahký. Po prežitých chvíľach úzkosti sa dozvedá, že Máriin Syn sa počal pôsobením Ducha Svätého. A toto Dieťa, Boží Syn, Dávidov potomok podľa tela, sa narodí v jaskyni. Anjeli oslavujú jeho narodenie a významné osobnosti z ďalekých krajín sa mu prichádzajú pokloniť, no judejský kráľ túži po jeho smrti a je potrebné utiecť. Boží Syn je zdanlivo bezbranné dieťa, ktoré bude žiť v Egypte.

Keď svätý Matúš opisuje tieto scény v svojom evanjeliu, neustále zdôrazňuje vernosť Jozefa, ktorý bez váhania plní Božie príkazy, aj keď sa mu ich zmysel niekedy môže zdať nejasný alebo ich súvislosť s ostatnými Božími plánmi skrytá.

Cirkevní Otcovia a duchovní autori pri mnohých príležitostiach vyzdvihujú túto pevnosť Jozefovej viery. Nadväzujúc na slová anjela, ktorý mu prikázal utiecť pred Herodesom a nájsť útočište v Egypte (Porov. Mt 2, 13), svätý Ján Zlatoústy píše: “Keď to Jozef počul, nepohoršil sa a nepovedal: ,To vyzerá ako nejaká záhada. Veď ty sám si nám dal pred časom vedieť, že on má spasiť svoj ľud, a teraz nie je schopný zachrániť ani seba samého, ba dokonca musíme utekať, vydať sa na dlhú cestu, trpieť vyhnanstvo — čo predsa protirečí tvojmu sľubu.’ Jozef neuvažuje takýmto spôsobom, pretože je mužom verným. Ani sa nepýta na čas návratu, napriek tomu, že ho anjel nechal neurčený, iba čo mu povedal: ,Budeš tam — v Egypte — , kým ti nedám vedieť.’ Napriek všetkému nevyslovuje námietky, ale poslúchne a uverí, a s radosťou znáša všetky skúšky (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 8,3 (PG 57, 85))”.

Jozefova viera neochabuje a jeho poslušnosť je vždy dôsledná a rýchla. Aby sme lepšie pochopili ponaučenie, ktoré nám tu svätý Patriarcha dáva, je dobré, keď si uvedomíme, že jeho viera je aktívna a že jeho poddajnosť nie je vyjadrením poslušnosti človeka, ktorý sa len necháva unášať behom udalostí. Kresťanská viera je totiž v úplnom protiklade s konformizmom či nedostatkom vnútornej aktivity a energie.

Jozef sa bezvýhradne odovzdal to Božích rúk, no nikdy neprestal udalosti zvažovať, a tak mohol od Pána získať taký stupeň pochopenia Božích diel, ktorý je onou pravou múdrosťou. Takto sa postupne naučil, že nadprirodzené zámery nesú v sebe Božiu logiku, ktorá je niekedy v úplnom protiklade s ľudskými plánmi.

V rozličných okolnostiach svojho života neprestáva Patriarcha rozmýšľať, ani sa nevzdáva svojej zodpovednosti. Naopak, do služby viery zapája celú svoju ľudskú skúsenosť. Pri návrate z Egypta, keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť (Mt 2, 22). Naučil sa pohybovať v rámci Božieho plánu a ako potvrdenie, že Boh skutočne chce to, čo Jozef tuší, dostáva pokyn odobrať sa do Galiley.

Takáto bola teda viera svätého Jozefa: bezvýhradná, plná dôvery, celistvá, prejavená v účinnom odovzdaní sa do Božej vôle a v inteligentnej poslušnosti. A, spolu s vierou, prichádza láska. Jeho viera sa spája s láskou, a to s láskou k Bohu, ktorý plní sľuby dané Abrahámovi, Jakubovi, Mojžišovi; s nežnou láskou ženícha k Márii a s otcovskou nehou k Ježišovi. Viera a láska v nádeji na veľké poslanie, ktoré Boh práve na svete začínal, pričom si poslúžil aj ním, tesárom z Galiley: poslanie vykúpenia ľudí.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 27. týždni od 5. júla – do 11. júla 2021.

Bohoslužby

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia k Sviatosti oltárnej.

Od 1. júla je zrušený dišpenz od účasti na nedeľných bohoslužbách a prikázaných sláveniach.

Od 7. júla sa zvyšuje kapacita kostola na 75%.

DUCHOVNÉ SLOVO  

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaría Escrivá

Ísť s Kristom. V Jozefovej dielni 2. 

Nestotožňujem sa s klasickým spôsobom zobrazovania svätého Jozefa ako starca, hoci sa to dialo s dobrým úmyslom zdôrazniť Máriino trvalé panenstvo. Predstavujem si ho ako mladého, silného, možno o niekoľko rokov staršieho než Panna Mária, ale v plnom rozkvete veku a životnej energie.

Na to, aby človek žil cnosť čistoty, nemusí čakať na starobu a nedostatok síl. Čistota sa rodí z lásky a čistej láske neprekáža ani fyzická zdatnosť, ani radosť mladosti. Mladé bolo srdce i telo svätého Jozefa, keď uzavrel manželstvo s Máriou; keď sa dozvedel tajomstvo jej Božieho materstva; keď s ňou žil, rešpektujúc jej neporušenosť, ktorú chcel Boh zanechať svetu ako ďalšie znamenie svojho príchodu medzi ľudské tvory. Kto by nebol schopný pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o tom, čo je to pravá láska, a kresťanský zmysel čistoty mu je úplne neznámy.

Jozef bol teda, ako sme povedali, remeselník z Galiley, muž ako mnoho iných. A čo môže očakávať od života obyvateľ jednej zapadnutej dedinky ako bol Nazaret? Len každodennú prácu, vždy s rovnakou námahou. A na sklonku dňa malý, chudobný domček, aby mohol načerpať sily a pustiť sa nasledujúci deň do svojich povinností.

Avšak meno Jozef v hebrejčine znamená Boh pridá. Boh pridáva k svätému životu tých, čo plnia jeho vôľu, netušené rozmery: to dôležité, to, čo dáva všetkému svoju hodnotu, to božské. Boh k pokornému a svätému Jozefovmu životu pridal — ak sa to tak môže povedať — život Panny Márie a život Ježiša, nášho Pána. Boh sa nikdy nenechá prekonať vo veľkodušnosti. Na Jozefa by sa tiež mohli vzťahovať slová, ktoré vyslovila preblahoslavená Panna Mária, jeho manželka: Quia fecit mihi magna qui potens est — lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný (Lk 1, 49), quia respexit humilitatem, lebo zhliadol na moju poníženosť (Porov. Lk 1, 48).

Jozef bol vskutku obyčajný človek, ktorému Boh zveril vykonať veľké veci. Každú jednu z udalostí, z ktorých sa skladal jeho život, dokázal prežívať tak, ako to chcel Pán. Preto Sväté písmo Jozefa chváli tvrdením, že bol spravodlivý. A v hebrejčine slovo spravodlivý znamená nábožný, bezúhonný Boží sluha, plniaci Božiu vôľu (Porov. Gn 7, 1; 18, 23-32; Ez 18, 5; Prís 12, 10). Na inom mieste spravodlivý znamená dobrý a dobročinný voči blížnemu (Porov. Tob 7, 5; 9, 9). Jedným slovom, spravodlivý je ten, kto miluje Boha a túto lásku dáva najavo plnením jeho prikázaní a zameraním celého svojho života na službu svojim bratom, ostatným ľuďom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 26. týždni od 28. júna – do 4. júla 2021.

Bohoslužby

 Vo štvrtok po sv. omši a v piatok od 18:00 bude adorácia k Sviatosti oltárnej, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

V utorok pri večernej sv. omši bude poďakovanie na konci školského roka.

Spovedanie pred prvým piatkom: chorí a starší veriaci v piatok od 8:00  

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok sv. Jozefa 

Svätý Josemaía Escrivá 

Ísť s Kristom. V Jozefovej dielni 1. 

Celá Cirkev uznáva svätého Jozefa za svojho ochrancu a patróna. Po stáročia sa o ňom hovorilo — pri zdôrazňovaní rôznych aspektov jeho života — ako o človeku, ktorý bol neustále verný poslaniu, čo mu Boh zveril. Preto ho už veľa rokov rád vzývam láskavým titulom: Náš Otec a Pán.

Svätý Jozef je naozaj otcom i pánom, ochraňujúcim a sprevádzajúcim na pozemskej púti tých, čo si ho ctia, tak, ako ochraňoval a sprevádzal Ježiša, zatiaľ čo rástol a stával sa z neho muž. Keď ho začneme spoznávať, zistíme, že svätý Patriarcha je aj Učiteľom duchovného života: pretože nás učí spoznávať Ježiša, žiť s ním a cítiť sa súčasťou Božej rodiny. Svätý Jozef nám tieto ponaučenia dáva ako obyčajný človek, ako otec rodiny, ako remeselník, čo si zarába na živobytie prácou vlastných rúk. A táto skutočnosť má pre nás význam, ktorý je podnetom na zamyslenie sa i na radosť.

Dnes, keď slávime jeho sviatok, rád by som si v mysli vybavil jeho postavu a pripomenul, čo nám o ňom hovorí Evanjelium, aby sa takto dalo lepšie odhaliť to, čo nám chce Boh prostredníctvom jednoduchého života Ženícha Panny Márie povedať.

Svätý Matúš nám takisto ako svätý Lukáš o svätom Jozefovi hovorí ako o mužovi pochádzajúcom zo vznešeného rodu: z rodu Dávidovho a Šalamúnovho, kráľov Izraela. Z historického hľadiska sú podrobnosti tohto pôvodu trochu nejasné: nevieme, ktorý z dvoch rodokmeňov uvádzaných evanjelistami patrí Márii, Ježišovej matke podľa tela, a ktorý svätému Jozefovi, Ježišovmu otcovi podľa židovského zákona. Ani nevieme, či rodným mestom svätého Jozefa bol Betlehem, kam sa šiel pri súpise ľudu zapísať, alebo Nazaret, kde žil a pracoval.

Vieme naopak, že Jozef nebol boháč. Bol pracujúci človek, ako milióny iných ľudí na celom svete; vykonával fyzicky náročné a skromné zamestnanie, ktoré si pre seba vybral aj Boh, keď prijal naše telo a rozhodol sa vyše tridsať rokov žiť ako jeden z nás.

Sväté písmo hovorí, že Jozef bol remeselník. Niektorí cirkevní otcovia dodávajú, že bol tesár. Keď sa svätý Justín zmieňuje o Ježišovom živote práce, tvrdí, že vyrábal pluhy a jarmá (Porov. sv. Justín, Dialogus cum Tryphone, 88, 2, 8 (PG 6, 687)). Možno na základe toho svätý Izidor zo Sevilly vyvodzuje, že Jozef bol kováč. V každom prípade to bol robotník, slúžiaci svojim spoluobčanom, s manuálnymi zručnosťami získanými rokmi úsilia a potu.

Z evanjeliových rozprávaní vystupuje Jozef ako veľká osobnosť: ani na chvíľu sa nám nejaví zakríknutý alebo ustráchaný zoči-voči životu. Práve naopak, dokáže čeliť problémom, poradiť si v ťažkých situáciách, a zodpovedne a s iniciatívou vziať na seba zverené úlohy.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 25. týždni od 11. júna – do 27. júna 2021.

Bohoslužby

V nedeľu o 15:00 bude pobožnosť k Božskému Srdcu.

Vo štvrtok po sv. omši adorácia v rámci Roku Eucharistie a kňazstva.

V sobotu od 7:30 spovedanie príbuzných detí, od 8:30 spovedanie prvoprijímajúcich (8:30 – 3.A, 9:00 – 3. B a ostatní).

Sv. omša v nedeľu o 10:00 je z kapacitných dôvodov vyhradená pre rodiny prvoprijímajúcich detí.

Zostávame v prvom stupni ostražitosti – kapacita kostola sa zvyšuje v interiéri na sedenie na 50% (z max. 250), na státie v interiéri na 50 osôb. Rúško v interiéri a na hromadných podujatiach aj v exteriéri.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Zoznámte sa so sv. Jozefom 

„Sv. Jozef bol obyčajný muž, ktorému Boh zveril veľké veci. Urobil presne to, čo od neho Pán chcel, v každom jednom z okamihov, ktoré tvorili jeho život.“ – Sv. Josemaria Escriva

V poslednej dobe vzrastá moja oddanosť sv. Jozefovi, Máriinmu manželovi a Ježišovmu pestúnovi. Sv. Jozef je vzorom pre každého muža. Ale, môžete povedať, vieme o ňom tak málo! Ako môžeme napodobňovať muža, ktorého sotva poznáme? V skutočnosti vieme o sv. Jozefovi viac než by sa mohlo zdať. Tu sú tri vlastnosti sv. Jozefa, ktoré môžeme napodobňovať.

1. Svätý Jozef bol spravodlivým mužom: Písmo hovorí o Jozefovi ako o „spravodlivom“ človeku (Mt 1,19). Inými slovami, bol svätým a zbožným Židom, ktorý napĺňal dve najväčšie prikázania – miloval Pána svojho Boha celým svojim srdcom a silou a miloval blížneho ako seba samého. Bol tiež mužom modlitby, ktorý poznal Žalmy a Mojžišov zákon odpredu i odzadu a modlil sa, ako všetci zbožní Židia, aspoň trikrát za deň. Spĺňal všetko, čo bolo od neho požadované s pokorným srdcom plným uctievania, nie legalizmu. Na rozdiel od farizejov rozumel aj duchu, nie len litere zákona. Ako katolíci môžeme napodobňovať sv. Jozefa tým, že dáme Bohu prvé miesto v našich životoch a budeme nezištne milovať svojich blížnych. Môžeme napĺňať prikázania svätej Matky Cirkvi bez šomrania a sťažovania sa. Koniec koncov, zákon Cirkvi je neuveriteľne ľahké dodržiavať, hlavne v porovnaní s Mojžišovým zákonom. Mali by sme byť mužmi modlitby, čítať Písmo a posväcovať každý deň modlitbou.
2. Svätý Jozef miloval Ježiša: Jozefovi bola zverená starostlivosť o Ježiša, Božieho Syna. Hoci táto myšlienka vzbudzuje bázeň, jeho zážitky s Ježišom boli zážitkami bežného otca. Držal Ježiša s láskou v náručí v Betleheme. Pomáhal mu učiť sa chodiť. Keď sa Ježiš poranil (ako sa to malým chlapcom stáva), utešoval ho. Modlili sa spolu, rozprávali sa spolu, trávili spolu mnoho hodín v dielni pracujúc vlastnými rukami. V skratke, sv. Jozef miloval Ježiša hlbokou otcovskou láskou. Ak ste niekedy mali deti, viete, o akej láske rozprávam. A ‒ hádajte čo. Ježiš miloval sv. Jozefa a miluje teba a mňa s celou planúcou intenzitou Božej lásky. Môžeme napodobňovať sv. Jozefa tým, že budeme Ježiša vrúcne milovať a odovzdáme mu svoje životy.
3. Svätý Jozef miloval Máriu: Predstavte si, že ste zosobášení s dokonalou ženou. Mohli by ste povedať: „Moja manželka je Kráľovná vesmíru“ s úplne vážnou tvárou. V jednom smere to musela byť tá najpokorujúcejšia úloha, akú kedy muž dostal. Avšak z iného uhla, Jozef miloval Máriu oddane ako svoju manželku – pretože to je presne, kým bola. Umrel by, aby uchránil jej česť. Keď bola rozrušená, upokojoval ju. Keď bola unavená, oprela sa oňho. Trpezlivo ju počúval a ťažko pracoval, aby sa o ňu postaral. Bol tým najlepším manželom tej najúžasnejšej ženy, aká kedy žila.

Každý muž by mal mať lásku k Márii. Je našou matkou a kráľovnou. Milujme ju, ochraňujme jej česť a odovzdávajme sa jej tak ako svätý Jozef. Mohol by som pokračovať, ale myslím, že už máte predstavu. Sv. Jozef bol mimoriadnym mužom, svätou hlavou Svätej rodiny. Ježiš a Mária boli bez hriechu, a obaja sa podriaďovali sv. Jozefovi. Mal tú najťažšiu úlohu na zemi a zvládol ju na výbornú. Má v nebi zvláštne miesto a má zvláštne miesto v srdciach Ježiša a Márie…

Je tiež patrónom Všeobecnej Cirkvi a jedným z najmocnejších orodovníkov medzi svätými. Svätému André Bessettovi, nedávno svätorečenému bratovi z Kanady, sa pripisujú uzdravenia tisícok jednotlivcov. Jeho tajomstvo? Modlitba k sv. Jozefovi. Ak máte problémy, ak ste pokúšaní, ak čokoľvek potrebujete, obráťte sa k sv. Jozefovi o pomoc.

Naučte sa o sv. Jozefovi viac. Výborným miestom, kde začať, je encyklika Leva XIII. o úcte k sv. Jozefovi s názvom Quamquam Pluries. Premýšľajte o jeho živote a jeho vzťahoch s Ježišom a Máriou. Proste ho o orodovanie. Spraví to z vás lepšieho muža.

Sam Guzman

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 24. týždni od 14. júna – do 20. júna 2021.

Bohoslužby

V nedeľu o 15:00 bude pobožnosť k Božskému Srdcu.

V stredu  od 18:00 adorácia za o. biskupa, diecézu a diecézne úmysly a vo štvrtok po sv. omši v rámci Roku Eucharistie a kňazstva.

Zostávame v I. stupeň ostražitosti – kapacita kostola sa zvyšuje: v interiéri sedenie na 50%  (z max. 250), na státie v interiéri 50 osôb. Rúško v interiéri a na hromadných podujatiach aj v exteriéri.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Modlitba dňa zo slávnosti sv. Jozefa, ženícha Panny Márie

Všemohúci Bože, ty si svojho Syna a jeho panenskú matku zveril vernej ochrane svätého Jozefa; daj, prosíme, aby tvoja Cirkev, pod ochranou Pánovho pestúna, ustavične pracovala na spáse všetkých ľudí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Modlitba k sv. Jozefovi I.

Svätý Jozef, ochraňuj náš dom a Božie požehnanie vylievaj v ňom. Na všetkých, čo v ňom žijeme, nech v láske a v jednote rastieme. Aby nás pokoj a radosť sprevádzali, aby sme pred Bohom s bázňou vytrvali, aby sme s láskou pracovali, a tak cestou do neba putovali. Z môjho srdca dnes táto prosba planie, ostaň a buď s nami, prosím o zmilovanie. Dávam ti dnes kľúče, ty vieš, čo nás čaká, daj nám domov šťastný, zlo nás nevyľaká. Odstráň všetko zo sŕdc von, čo chce zničiť tento dom. Do Ježišovho Srdca zavri všetkých i mňa tiež, o tvoju ochranu prosím, veď Ty mi rozumieš. Nech žijeme každý deň ako v Nazarete, a svedčíme o láske tu na tomto svete. Amen.

Modlitba k sv. Jozefovi II.

Bože, Stvoriteľ vesmíru, ty si nám dal prácu ako životný údel, prosíme ťa, pomáhaj nám nasledovať príklad svätého Jozefa, a pod jeho ochranou svedomite vykonávať všetky svoje povinnosti, aby sme dosiahli prisľúbenú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Modlitba k sv. Jozefovi III.

Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista, opravdivý ženích Panny Márie. Oroduj za nás, aj za tých, čo tohto dňa (tejto noci) zomierajú. Bez poškvrny dedičného hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás hriešnych, ktorí sa k tebe utiekame, aj za tých, ktorí sa k tebe neutiekajú. Amen.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 23. týždni od 7. júna – do 13. júna 2021.

Bohoslužby

V piatok bude adorácia od 18:00 hod. Od pondelka sme v I. stupni ostražitosti – kapacita kostola sa zvyšuje na 50% ( z max.  250), na státie v interiéri 50 osôb.

Rúško v interiéri a na hromadných podujatiach aj v exteriéri.

V prípade pohrebu a zaopatrovania sa do piatku obráťte na farský úrad v Nováčanoch.

DUCHOVNÉ SLOVO

        Rok sv. Jozefa 

        Bude sv. Jozef naďalej vzorom?  V čom môžeme nasledovať sv. Jozefa.

         3. časť

Evanjelium nespomína Jozefovu smrť, rovnako nehovorí nič o smrti Panny Márie. Smrť Jozefa bola aspoň tak tichá, ako jeho život. V evanjeliu nie je jediné slovo, veta, ktorú povedal Jozef. Jozef zomrel skôr, ako Nazaretčania nazývajú Ježiša „tesár, syn Márie“ (Mk 6,3), čo hovorí, že Ježiš je synom vdovy a že Ježiš vykonával remeslo tesára. Jozef sa nespomína ani pri zoslaní Ducha Svätého, hoci Mária sa spomína, čo sa dá predpokladať, že keby žil, bol by prítomný. Jozefova smrť mala svoje miesto skôr, ako Ježiš verejne vystúpil ako Učiteľ, Mesiáš. Ježiš by nemohol zdôrazňovať, že jeho Otcom je Boh. Jozef zomrel skôr, a tak mohol Nebeský Otec pri krste Ježiša jasne ukázať, že je jediný Otec Ježiša. Smrť je nový život. Jozef po smrti pokračuje vo svojom poslaní. Preto Jozefovi pripisujeme ochranu pri hodine smrti. Je orodovníkom, vyprosuje milosť šťastnej hodiny smrti. Ježiš rád vypočuje prosby svojho pestúna. Jozef je teda privilegovaným orodovníkom po Panne Márii. Ako žil na zemi v tichu, skromne, utiahnuto, ale verne si plniac svoju úlohu, poslanie, tak dnes je správne pozerať na Jozefa ako veľký vzor života na zemi vo všetkých stavoch a orodovníka v Božom kráľovstve. Jeho spôsob života je výzvou k nasledovaniu. Pobáda nás k vernosti a oddanosti Bohu, aby sme raz aj my prijali odmenu ako dar.

Keď Cirkev vyhlásila sv. Jozefa za ochrancu celej Cirkvi, urobila to z viacerých hľadísk. Podstatné sú tituly, ktoré dávame sv. Jozefovi. Je správne, že na jeho príhovor očakávame posilu v živote na zemi vo všetkých udalostiach, stavoch, potrebách či smrti. Aj napriek tomu, že evanjelium nespomína iné, zaiste boli osvietenia, ktorých sa dostalo sv. Jozefovi, či vonkajšie udalosti z jeho života, ale sv. Jozef je blízo svojho Syna a jeho mocný príhovor má pre nás opodstatnenie. Je potrebné pripomenúť význam úcty sv. Jozefa aj na poli ekumenizmu. Jozef bol ochrancom a dnes si uvedomujeme význam a potrebu zjednotenia a ochrany. Táto skutočnosť sa výrazne prejavila na Druhom vatikánskom koncile osobnosťou pápeža Jána XXIII. a celou históriou Cirkvi vzťahu k sv. Jozefovi.

Preto pokračujme v úcte k sv. Jozefovi a nachádzajme v ňom svojho orodovníka. Zdanlivo nejde o veľké veci, ale len zdanlivo. Pretože náš život je vystavený skúškam, kde je potrebné citlivo, včas, rázne sa rozhodovať, zaujať postoj, stanovisko, tak v súkromnom živote, rodine, spoločnosti, duchovnom živote, Boh nám dáva sv. Jozefa nielen ako vzor, ale aj ako orodovníka. Boh miluje človeka a sv. Jozef ako jeden z nás, nám podobný, chce pomôcť.

P. Ľubomír Stanček CM