FARSKÉ OZNAMY

Kostol sv. Anny v RudníkuRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 26. júla – do 1. augusta 2021.

Bohoslužby

Pondelok Sv. Joachima a Anny, rodičov 19:00 za duše v očistci
26.júla Panny Márie (spomienka)  
     
Utorok Sv. Gorazda a spoločníkov 19:00 za ✟ Imricha Jasaňa, mesačná
27.júla (spomienka)  
     
Streda Streda 17. týždňa v Cezročnom 19:00 na poďakovanie za dožitých 80 rokov
28.júla období   a za zdravie a Božie požehnanie
     
Štvrtok Sv. Marty 19:00 za dar viery
29.júla (spomienka)  
   
Piatok Sv. Petra Chryzológa, biskupa 19:00 za chorých
30.júla a učiteľa Cirkvi (ľ.spomienka)  
     
Sobota Sv. Ignáca z Loyoly, kňaza 07:30 za ✟ Helenu Vincovú
31.júla (spomienka)  
     
Nedeľa 18. nedeľa v Cezročnom období 07:30 za ✟ ružencového bratstva
1.augusta    
Lektori  Božieho Slova    
Nedeľa 18. nedeľa v Cezročnom období 07:30 H. Majcherová
     
     

V nedeľu pobožnosť nebude.

Odpust sv. Anny: sv. omše – sobota 31.júla 17:00, nedeľa 1.augusta 10:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.  Posväcovať prácu, posväcovať sa v práci, posväcovať iných svojou prácou

Pri opisovaní ducha inštitúcie, ktorej som zasvätil svoj život — Opus Dei, zvyknem hovorievať, že sa ako dvere o svoje pánty opiera o bežnú prácu, o profesionálnu prácu uskutočňovanú uprostred sveta. Božie povolanie nám dáva poslanie, pozýva nás k spoluúčasti na jedinečnej úlohe Cirkvi a k tomu, aby sme svedčili o Kristovi pred našimi rovesníkmi, ľuďmi ako sme my, a všetky veci pozdvihovali k Bohu.

Povolanie zapaľuje svetlo, ktoré nám umožňuje spoznať zmysel našej existencie. Znamená presviedčať sa vo svetle viery o príčine našej pozemskej skutočnosti. Náš život, terajší, minulý i ten budúci získava nový význam, získava hĺbku, o ktorej sme predtým ani netušili. Všetky veci a udalosti teraz zaujímajú svoje pravé miesto: chápeme, kam nás chce Pán viesť a cítime sa byť akoby unášaní úlohou, ktorá sa nám zveruje.

Boh nás vymaňuje z tmy našej nevedomosti, z nášho neistého tápania v udalostiach dejín a bez ohľadu na to, aké miesto vo svete zaujímame, nás volá silným hlasom, ako voľakedy Petra a Ondreja: Venite post me, et faciam vos fieri piscatores hominum — Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí (Mt 4, 19).

Človek, ktorý žije z viery, sa môže stretnúť s ťažkosťami a zápasmi, s bolesťou a dokonca i so zatrpknutosťou, no nikdy by nemal zmalomyseľnieť ani podľahnúť úzkosti, lebo vie, že jeho život má hodnotu, vie, prečo prišiel na túto zem. Ego sum lux mundi — volal Kristus — qui sequitur me non ambulat in tenebris, sed habebit lumen vitae — Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8, 12).

Aby sme toto Božie svetlo dosiahli, je treba milovať, s pokorou si vedieť priznať našu potrebu byť spasení a spolu s Petrom vyznať: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý (Jn 6, 68-69). Ak budeme naozaj takto konať, ak necháme do nášho srdca vstúpiť Božie slovo, budeme môcť právom zopakovať, že nekráčame v temnotách, pretože nad našimi úbohosťami a osobnými nedostatkami svieti Božie svetlo tak, ako slnko nad búrkou.

Viera a kresťanské povolanie ovplyvňujú celú našu existenciu, a nielen jej časť. Vzťah k Bohu je nevyhnutne vzťahom odovzdanosti, a to odovzdanosti bezo zvyšku. Veriaci človek sa pozerá na život so všetkými jeho stránkami z novej perspektívy: z tej, ktorú nám dáva Boh.

Vy, ktorí dnes so mnou slávite sviatok svätého Jozefa, ste všetci ľudia venujúci sa práci v rôznych profesiách, tvoríte rôzne rodiny, patríte k toľkým odlišným národom, rasám a jazykom. Vzdelávali ste sa v aulách škôl alebo v dielňach či úradoch, roky ste vykonávali svoje zamestnanie, nadväzovali ste pracovné i osobné kontakty so svojimi kolegami, zúčastňovali ste sa na riešení kolektívnych problémov vo vašich podnikoch i v spoločnosti.

Nuž, chcem vám znovu pripomenúť, že nič z toho všetkého nie je vzdialené Božím plánom. Vaše ľudské povolanie je súčasťou — a to súčasťou dôležitou — Božieho povolania pre vás. Toto je dôvod, pre ktorý sa musíte posväcovať, a zároveň prispievať k posväcovaniu ostatných, ľudí ako vy, práve skrze posväcovanie svojej práce a svojho prostredia: toho zamestnania alebo úradu, ktoré vypĺňa vaše dni, ktoré dáva osobitý charakter vašej ľudskej osobnosti, ktoré je vaším spôsobom bytia vo svete; skrze posväcovanie vášho domova a vašej rodiny; a národa, v ktorom ste sa narodili a ktorý milujete.

 

Archív