FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od 20. decembra – do 26. decembra 2021.

Bohoslužby

Od 10.12. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 30 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Nedeľa 19.12: 14:30 – 16:00

Pondelok, utorok, štvrtok: 18:00 – 19:00

Streda: 17:00 – 19:00 (do 17:45 dvaja kňazi)

Chorí a starší veriaci v utorok od 9:00 (adresy nahláste telefonicky, alebo v sakristii).

Počas adventu prebieha zbierka trvanlivých potravín pre Maják nádeje.

Pre nízky záujem o popoludňajšiu nedeľné sv. omšu na Božie narodenie a Sv. rodinu budú sv. omše o 14.00 prednostne učené pre prvoprijímajúcich: V sobotu pre 3.A, v nedeľu pre 3.B. Pre rodičov platí režim OP, deti do 12 rokov a 2 mesiacov sa pokladajú za plne zaočkované.

Sv. omše vysielané on-line na  https:/www.facebook.com/groups/202025473716588

Piatok: 22:00

Sobota, nedeľa: 10:00

DUCHOVNÉ SLOVO

Loreto, domček Nepoškvrnenej Márie III. 

Čierna Madona

Pôvodná Čierna Madona z Loreta pochádzala zo 14. storočia (zničil ju požiar v roku 1921). Loretánska Madona je „Čiernou Madonou“. Mnohí ľudia si myslia, že je vyhotovená z ebenového dreva. Nie je to však pravda. Vytesali ju z libanonského cédra. Drevo libanonského cédra má symbolický mariologický význam. Céder nemá čierne drevo. Mária je zvonka čierna, vo vnútri biela.

V stredovekej mystike, zvlášť vo františkánskom prostredí (a loretskú baziliku spravovali minoriti) sa Mária stotožňovala s dokonale krásnou nevestou, ktorú Boh miluje a obdivuje v biblickom spise Veľpieseň. V Božích očiach je Mária celá krásna a niet na nej nijakej škvrny: „Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet“ (Pies 4,7). Figúrka teda dostala svoj odtieň na základe duchovného výkladu biblickej knihy. Milovaná z Piesne nad piesňami hovorí: „Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kedáru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.“ (Pies 1,5)

V komentári súčasného biblistu kardinála Gianfranco Ravassiho je koža dievčaťa, čo túto pieseň spieva, opálená slnkom. Ide o farbu, ktorá je podobná farbe beduínskych stanov. Poeta spomína šiatre beduínskeho kmeňa z Kedáru, kmeňa z Izmaelovho potomstva (Gn 25,13). Farba kože milovanej nie je výsledkom radostného života v prírode stredomorskej slnečnej panorámy. Je prirodzeným dôsledkom namáhavého života v palestínskej stepi, kde musí obyčajná žena dbať o poľnohospodárske práce dokonca aj v páľave slnka. Doslovný význam biblického textu Veľpiesne by teda poukazoval na to, že dievča sa na pohľad nijako nelíši od iných chudobných palestínskych dievčat, čo musia od rána do večera namáhavo pracovať na slnku, jej milý ju však medzi nimi rozpoznáva ako úplne výnimočnú, ako tú, ktorá je celá krásna, tú, čo medzi ostatnými dievčatami vyniká jak ľalia medzi tŕním (Pies 2,2).

Stredovekých teológov doslovný význam biblických textov príliš nezaujímal. Prednosť mal spirituálny výklad, ktorý vnímal biblický text ako alegorickú reč slúžiacu k mravnému poučeniu veriacich a cestu k mystickej kontemplácii tajomstva Boha. Jeden z najvplyvnejších autorít stredoveku, cistercitský mních Bernard z Clairvoix, vo svojom komentári na knihu Veľpieseň rozoznáva v čiernej snúbenici obraz svätcov, ktorí vynikajú poníženým a opovrhnutiahodným zovňajškom, často zanedbaným, vo vnútri ale ukrývajú žiarivú Pánovu tvár, lebo sú v stále väčšej sláve premieňaní na jeho obraz. Svätci sú podľa Bernarda navonok čiernymi, vnútorne ale žiaria bielobou.

„Právom svätci opovrhujú nadbytočnými ozdobami a pestovaním svojho ľudského zovňajšku, ktorý nutne podľahne skaze a so všetkou starostlivosťou sa venujú tomu, aby rozvíjali svoje vnútro, ktoré je Božím obrazom a zo dňa na deň sa obnovuje. Majú totiž istotu, že Bohu nemôže byť milšie nič nad jeho obraz, ak bude obnovený do svojej pôvodnej krásy. Preto je všetka sláva svätcov vnútri, nie na povrchu,“ hovorí Bernard. V podobnom duchu vysvetľuje slová o čiernej snúbenici Anton Paduánsky: „Navonok som čierna pre popol a kajúci pás okolo mojich bedier, pre pôsty a nočné bdenia, ale vnútri som krásna pre čistotu mysle a pravdivosť mojej viery.“

Bernard sa odvažuje povedať aj o Ženíchovi, o Kristovi, že bol čierny. Veď Boží služobník, o ktorom spieva svoju pieseň prorok Izaiáš, nemal podoby ani krásy, aby sme sa mu klaňali, čiže „bol čierny“, no zažiaril v Božskej sláve na hore premenenia. „Sám seba stotožnil s hriechom a ja by som sa mal báť nazvať ho čiernym?“, pýta sa Bernard.

Ľúbezná Kristova služobnica a najmilšie dievča, Panna Mária, bezvýhradne nasleduje svojho Syna, je navonok ako ostatné dcéry matky Evy. Vo vnútri je však celá krásna. Niet v nej žiadnej skazy dedičného hriechu – je zdravá a silná ako libanonský céder. Toto je Nepoškvrnená Panna, Madona z Loreta, ktorej nábožní veriaci dávali pri vzývaní jej príhovoru tie najkrajšie prívlastky, biblické tituly a tak vytvorili tzv. Loretánske litánie. Vždy, keď ich budeme spievať, túžme sa premieňať na Kristovho najvernejšieho učeníka, ktorý vzal Máriu do svojho domu a po zvyšok života s ňou prebýval ako jej vlastný syn.

https://www.kolbeweb.sk/single-post/loreto