FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 4. týždni od 24. januára – do 30. januára 2022.

Bohoslužby

Od 17.1. sú bohoslužby povolené v režime OP v počte 100 osôb. Pre prípad kontroly noste so sebou príslušné potvrdenia.

Čas na súkromnú modlitbu a individuálne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Nedeľa: 15:00 – 16:00

Pondelok, streda – sobota: 18:00 – 18:30

V sobotu o 15:15 katechéza pre birmovancov (so svätou omšou).

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Včlenenie do kultúr

10. Je v zhode so stálou tradíciou Cirkvi, že prijíma z kultúry národov všetko, čo pomáha lepšie vyjadriť nevystihnuteľné Kristovo bohatstvo. Toto bohatstvo bude môcť jasnejšie zažiariť a Cirkev bude môcť napredovať zo dňa na deň k hlbšiemu a plnšiemu poznávaniu pravdy, ktorú jej už dal celú jej Pán, iba za spolupráce všetkých prejavov ľudskej kultúry. Predovšetkým biskupské konferencie a kompetentné úrady Rímskej kúrie – majúc na zreteli dvojitý princíp zlučiteľnosti rôznych prijímaných kultúr s evanjeliom a spoločenstva s univerzlánou Cirkvou – majú pokračovať v skúmaniach a v pastoračnom úsilí, aby kresťanská viera čím viac prenikla do ľudských kultúr aj do samého prostredia manželstva a rodiny. Práve týmto včlenením do kultúr možno dôjsť k plnému obnoveniu zmluvy s Božou múdrosťou, ktorou je sám Kristus. Takto bude celá Cirkev obohatená i tými kultúrami, ktorým síce chýba technická vyspelosť, no sú bohaté na ľudskú múdrosť a oživované hlbokými mravnými hodnotami. Aby cieľ tohto procesu bol jasný a cesta, ktorá k nemu vedie, spoľahlivá, synoda predovšetkým, a tak je to správne, do hĺbky zvážila pôvodný Boží plán o manželstve a rodine, že sa totiž podľa Kristovho príkazu “treba vrátiť k počiatku”.

Človek, obraz milujúceho Boha, Lásky

11. Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku. Boh je láska a sám v sebe žije z tajomstva osobného spoločenstva lásky. Tým, že ľudskú prirodzenosť muža a ženy stvoril na svoj obraz a stále ju udržuje v bytí, Boh vložil do nej povolanie a tým aj schopnosť a úlohu milovať a žiť v spoločenstve. Preto láska je hlavným a prirodzeným povolaním každého človeka. Človek, nakoľko je vteleným duchom, čiže dušou, ktorá sa prejavuje v tele, a telom, ktoré je preniknuté nesmrteľným duchom, je v tejto svojej celistvosti povolaný k láske. Láska zahŕňa aj ľudské telo a telo má účasť na duchovnej láske. Kresťanské zjavenie poznáva dva vlastné spôsoby na realizovanie povolania ľudskej osoby v jej celistvosti k láske: manželstvo a panenstvo. Obe, každé svojim spôsobom, sú verným prejavom najhlbšej pravdy o človeku, pravdy, že “je na Boží obraz.” Preto sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti. Plné telesné oddanie sa by bolo klamstvom, keby nebolo znamením a ovocím celého osobného darovania sa, v ktorom je prítomná celá osobnosť i so svojím pozemským rozmerom; keby si človek niečo podržal pre seba, hoci len možnosť rozhodnúť sa neskôr inak, už preto by sa plne nedaroval. Táto plnosť, ktorú vyžaduje manželská láska, je v súlade s požiadavkami zodpovednej plodnosti, ktorá, nakoľko smeruje k splodeniu človeka, prevyšuje svojou povahou čisto biologický poriadok a zahŕňa v sebe osobné hodnoty, ktoré pre svoj harmonický rast nevyhnutne potrebujú stály a svorný prínos oboch manželov. Jediným “miestom”, kde sa môže udiať toto darovanie sa v celej svojej pravde, je manželstvo, čiže zmluva manželskej lásky alebo vedomá a slobodná voľba, ktorou muž a žena prijímajú dôverné spoločenstvo života a lásky, ktoré sám Boh ustanovil a ktoré iba v tomto svetle ukazuje svoj pravý význam. Manželská ustanovizeň nie je akýmsi nezákonným zasahovaním spoločnosti alebo autority, ani nanútenie vonkajšej formy, ale vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky, ktorá sa verejne potvrdzuje ako jediná a výlučná, aby sa tak zachovala vernosť voči plánu Boha Stvoriteľa. Táto vernosť nijako nepotláča slobodu osobnosti, naopak, zabezpečuje ju pred akýmkoľvek subjektivizmom a relativizmom, a robí ju účastnou na stvoriteľskej Múdrosti.