Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 15. týždni od 11. apríla – do 17. apríla 2022.

Bohoslužby

Veľkonočná spoveď v N. Medzeve – nedeľa (10.4.) od 14:00-16:00, Rudník 17:00-18:30.

V Poproči pondelok 11.4. popoludní od 15:30-17:30. Po skončení možnosť pristúpiť k sv. prijímaniu.

Spovedanie nahlásených chorých v utorok a stredu popoludní.

Vo štvrtok po sv. omši bude kostol otvorený pre poklonu do 20:00, v piatok do 17:30, v sobotu od 9:00 – 12:00 a do 15:00-19:00 (prosím o zapísanie do zoznamu).

Na Veľkonočnú nedeľu o 6:30 požehnanie jedál o 15:15 vešpery.

Katechéza prvoprijímajúcich bude pokračovať až po Veľkej noci.

Zbierka pre utečencov z Ukrajiny vyniesla 657,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO                    

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Stále staré a súčasne nové učenie a ustanovenia Cirkvi

29.Práve preto, že manželská láska je osobitnou účasťou na tajomstve života a lásky samého Boha, Cirkev si uvedomuje, že dostala zvláštne poslanie strážiť a brániť vznešenú dôstojnosť manželstva a zodpovednú úlohu odovzdávania ľudského života. Preto v duchu živej tradície, ktorú si Cirkev uchováva počas svojich dejín, aj Druhý vatikánsky koncil aj učenie nášho predchodcu Pavla VI. vyjadrené najmä v encyklike Humanae vitae, odovzdávajú našim časom skutočne prorocké posolstvo, ktorá znova potvrdzuje a jasne predkladá vždy staré a súčasne nové učenie a ustanovenia Cirkvi o manželstve a odovzdávaní ľudského života. Preto synodálni Otcovia na svojom poslednom zasadaní výslovne vyhlásili: “Táto posvätná synoda, zhromaždená v jednote viery s Petrovým nástupcom, neochvejne sa pridŕža toho, čo Druhý vatikánsky koncil (porov. Gaudium et spes 50) a po ňom encyklika Humanae vitae podávajú, a najmä to, že manželská láska má byť plne ľudská, výlučná a otvorená novému životu.”

Cirkev stojí na strane života

30. Učenie Cirkvi je dnes zasadené do takej spoločenskej a kultúrnej situácie, ktorá z jednej strany sťažuje jeho pochopenie, no z druhej strany ho robí ešte naliehavejším a potrebným pre povznesenie opravdivého dobra muža a ženy.Vedeckotechnický pokrok, ktorým dnešný človek stále rozširuje svoju nadvládu nad prírodou, nielen živí nádej na vybudovanie nového a lepšieho ľudstva, ale plodí aj stále väčší strach z budúcnosti. Mnohí sa pýtajú, či sa vôbec oplatí žiť alebo či je lepšie nenarodiť sa. Pochybujú o tom, či je dovolené privádzať na svet ďalších ľudí, ktorí možno budú preklínať svoj život v krutom svete, ktorého hrôzy ani nemôžu predvídať. Sú aj takí, čo si myslia, že výhody technického pokroku patria iba im a ostatných z nich vylučujú. Týmto potom vnucujú antikoncepčné prostriedky alebo ešte horšie metódy. Iní zasa, čo sa stali obeťou konzumnej mentality a starajú sa len o hromadenie hmotných majetkov, už nechápu duchovné bohatstvo nového ľudského života, a preto ho aj odmietajú. Hlavnou príčinou takejto mentality je neprítomnosť Boha v srdciach ľudí. Iba jeho láska je silnejšia ako všetky obavy sveta a len ona ich môže premôcť.Takto vznikla istá duchu života nepriateľská mentalita (anti-life mentality), ako sa prejavuje v mnohých súčasných otázkach. Spomeňme napríklad paniku, vyplývajúcu z demografických štúdií ekológov a futurológov. Tí niekedy zveličujú nebezpečenstvo, ktoré hrozí životnej úrovni z preľudnenia. Cirkev je však pevne presvedčená, že ľudský život, aj keď je slabý a bolestný, predsa zostáva veľkolepým darom Božej dobroty. Proti pesimizmu a slepej sebaláske, ktoré zatemňujú svet, Cirkev sa stavia na stranu života a v každom živote odhaľuje jas toho “Amen”, ktorým je sám Kristus.84 Cirkev takto stavia proti onomu “Nie”, ktoré je vo svete a zmieta ním, toto životné “Áno”, a tak bráni človeka i svet pred všetkými, čo ohrozujú život a ničia ho. Cirkev je povolaná znovu dať najavo všetkým, a to ešte jasnejším a pevnejším presvedčením, svoju vôľu všetkými silami napomáhať ľudský život a brániť ho proti všetkým úkladom, nech sa nachádza v akýchkoľvek okolnostiach alebo vývojovom štádiu. Preto Cirkev odsudzuje ako ťažkú urážku ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti všetky podujatia vlád a iných verejných autorít, ktoré majú za cieľ akýmkoľvek spôsobom obmedzovať slobodu manželov pri rozhodovaní o potomstve. Preto treba rozhodne odsúdiť a rázne odmietnuť akékoľvek násilie zo strany týchto autorít v prospech antikoncepcie, ba dokonca sterilizácie a umelého potratu. Rovnako ako veľkú nespravodlivosť treba zavrhnúť to, že v medzinárodných vzťahoch hospodárska pomoc rozvojovým národom je podmienená plánmi, ktorých cieľom je napomáhať antikoncepciu, sterilizáciu a umelé potraty.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 14. týždni od 4. apríla – do 10. apríla 2022.

Bohoslužby

Spoveď pred Veľkou nocou bude v pondelok 11.4. popoludní. Chorých na spoveď (utorok a streda Veľkého týždňa) zahláste v sakristii, alebo telefonicky. V stredu o 17:00 a v nedeľu o 14:30 bude pobožnosť krížovej cesty.

Katechéza pre prvoprojímajúcich pokračuje až po Veľkej noci.

Na kvety k Božiemu hrobu môžete prispieť do označenej pokladničky.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Starí ľudia v rodin

27. Jestvujú kultúry, v ktorých sa preukazuje zvláštna úcta a veľká láska k starým ľuďom. Starý človek v nich nie je vôbec vytláčaný z rodiny alebo azda trpený ako neužitočné bremeno, naopak, zostáva plne začlenený do rodinného života a hrá v ňom aj naďalej aktívnu a zodpovednú úlohu, hoci aj on musí rešpektovať tzv. autonómiu novej rodiny. Predovšetkým má plniť cenné poslanie: svedčiť o minulosti a viesť k múdrosti mladých ľudí a budúce pokolenia.

Naproti tomu v iných kultúrach v dôsledku zmäteného priemyselného rozvoja a urbanizácie vznikli a stále vznikajú neprípustné formy vyhosťovania starých ľudí. To potom spôsobuje starým ľuďom bolestné utrpenie a duchovne ochudobňuje mnohé rodiny.

Je potrebné, aby Cirkev vo svojej pastoračnej činnosti podnecovala všetkých k objaveniu a správnemu hodnoteniu úlohy starých ľudí v občianskom a cirkevnom spoločenstve a najmä v rodine. V skutočnosti totiž “život starých ľudí nám pomáha osvetliť stupnicu ľudských hodnôt. Umožňuje pochopiť plynulú následnosť jednotlivých pokolení a obdivuhodne prejavuje vnútornú spolupatričnosť Božieho ľudu. Starí ľudia okrem toho majú charizmu preklenúť priepasti medzi generáciami ešte skôr, než vznikli. Koľko detí našlo porozumenie a lásku v očiach, slovách a nežnostiach starých ľudí! A koľko ľudí, i starých, radostne súhlasilo s inšpirovanými slovami Písma: Korunou starcov sú deti ich detí (Prís 17,6)”.

Spolupracovníci milujúceho Boha Stvoriteľ

28. Stvorením muža a ženy na svoj obraz a podobu Boh korunuje dielo svojich rúk a privádza ho k dokonalosti. Povoláva ich k osobitnej účasti na svojej láske, ako aj na svojej moci ako Stvoriteľa a Otca, a to ich slobodnou a zodpovednou spoluprácou na odovzdávaní daru ľudského života: “Boh ich požehnal a povedal im: Vzrastajte a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju.”

Hlavnou úlohou rodiny je služba životu, splnenie pôvodného požehnania Stvoriteľa v priebehu dejín tým, že sa plodením prenáša Boží obraz z človeka na človeka.

Plodnosť je ovocím a znakom manželskej lásky, živým svedectvom plného vzájomného darovania sa manželov: “Správne udržovaná manželská láska a celý spôsob rodinného života, ktorý z nej vyplýva bez zanedbávania ostatných cieľov manželstva, smeruje k tomu, aby manželia boli ochotní odvážne spolupracovať s láskou Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorý ich prostredníctvom stále rozširuje a obohacuje svoju rodinu.”

Plodnosť manželskej lásky sa však neobmedzuje len na plodenie detí, i keby bola chápaná v jej vlastnom ľudskom rozmere: rozširuje sa a obohacuje všetkými tými plodmi mravného, duchovného a nadprirodzeného života, ktoré otec a matka na základe svojho povolania majú odovzdávať deťom a skrze ne Cirkvi a svetu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 13. týždni od 28. marca – do 3. apríla 2022.

Bohoslužby

V piatok od 16:00 bude adorácia, o 17:00 bude pobožnosť krížovej cesty, v sobotu o 16:45 fatimská pobožnosť a v nedeľu o 14:30 bolestný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

Spoveď pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.

V nedeľu bude zbierka pre utečencov z Ukrajiny.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Muž ako manžel a otec

25. V rámci tohto manželského a rodinného spoločenstva a jednoty muž je povolaný na to, aby svoj dar a úlohu manžela a otca dokonale spĺňal svojím životom. V manželke vidí, ako sa uskutočňuje Boží plán: “Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.” A berie za svoje vlastné aj zvolanie Adama, prvého manžela: “Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.” Pravá manželská láska predpokladá a vyžaduje, aby muž hlboko rešpektoval rovnakú dôstojnosť ženy. Svätý Ambróz píše: “Nie si pánom, ale manželom; nedostal si otrokyňu, ale manželku… Odplácaj sa jej pozornosťou a buď jej vďačný za lásku.” Muž má žiť so svojou ženou v “celkom osobitnej forme osobného priateľstva”. Kresťan je ďalej povolaný na to, aby pestoval city novej lásky tým, že svojej manželke preukazuje nežnú a súčasne pevnú lásku, akou Kristus miluje Cirkev.

Láska k manželke ako matke, ako aj láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou k pochopeniu a uskutočňovaniu svojho otcovstva. Najmä tam, kde spoločenské a kultúrne podmienky ľahko privádzajú otca k určitému odstupu od rodiny alebo aspoň k jeho menšej účasti na výchove, treba sa usilovať o to, aby v spoločnosti znova zavládlo presvedčenie, že úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam. Sama skúsenosť učí, že otcova neprítomnosť spôsobuje psychologické a mravné poruchy, ako aj vážne ťažkosti v rodinných vzťahoch; podobne aj naopak: deprimujúca prítomnosť otca, najmä tam, kde sa ešte aj dnes vyskytuje prílišné panstvo mužov (po španielsky “machismo”), čiže zneužívanie predností mužských vlastností, čím sa ponižuje žena a prekáža sa rozvoj zdravých rodinných vzťahov. Muž, ktorý tu na zemi znova robí zjavným a prežíva Božie otcovstvo, je povolaný na to, aby zabezpečoval harmonický rozvoj všetkých členov rodiny. Túto úlohu splní, ak si bude veľkodušne uvedomovať zodpovednosť za život počatý pod matkiným srdcom, ak sa bude vo zvýšenej miere usilovať zúčastňovať sa spolu s manželkou na výchove, ak bude vykonávať prácu, ktorá nerozvracia, ale povznáša rodinu v jej súdržnosti a pevnosti, a napokon ak bude vydávať svedectvo zrelého kresťanského života, ktoré účinnejšie privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou.

Práva dieťaťa

26. V rodine ako spoločenstve osôb, treba venovať osobitnú pozornosť dieťaťu, a to tak, že sa prechováva veľká úcta k jeho osobnej dôstojnosti, berie sa ohľad na jeho práva a veľkodušne sa o ne zasadzuje. Vzťahuje sa to na každé dieťa, ale zvlášť je to naliehavé vtedy, keď je dieťa menšie, o mnohé veci ochudobnené, choré, trpiace, alebo postihnuté. Cirkev plní iste svoje poslanie, keď sa nežne a úzkostlivo stará o každé dieťa, ktoré prichádza na svet. Je povolaná na to, aby v priebehu dejín zjavovala a opakovala príklad a príkaz Krista Pána, ktorý postavil dieťa do stredu Božieho kráľovstva: “Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.” Znova opakujeme, čo sme už povedali na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov 2. októbra 1979: “Chcem vyjadriť… radosť, ktorú každému z nás prinášajú deti – jar života a predzvesť budúcich dejín všetkých tu prítomných národov. Nijaká krajina na svete a nijaký politický systém nemôžu pomýšľať na vlastnú budúcnosť inak než tak, že vezmú do úvahy tie nové generácie, ktoré prevezmú od rodičov mnohostranné dedičstvo hodnôt, povinností a túžob toho národa, ku ktorému patria, i celej ľudskej rodiny. Starosť o dieťa ešte pred jeho narodením, už od prvej chvíle počatia a potom v jeho detstve a mladosti je prvým potvrdením úzkych vzťahov medzi ľuďmi. Čo viac možno priať každému národu a celému ľudstvu, ako aj všetkým deťom na svete na prahu tretieho tisícročia, než lepšiu budúcnosť, v ktorej sa rešpektovanie ľudských práv stane skutočnosťou?” Neodmysliteľným rozlišovacím znakom kresťanov, najmä kresťanských rodín je, že vedia každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet, prijať, milovať, mať v úcte, postarať sa o jeho mnohostrannú a jednotnú výchovu hmotnú, citovú, vzdelávaciu a duchovnú. Takto deti tým, že budú môcť rásť “v múdrosti a v obľube u Boha i u ľudí”, budú cenným prínosom pri budovaní rodinného spoločenstva a posväcovaní samých rodičov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 12. týždni od 21. marca – do 27. marca 2022.

Bohoslužby

V piatok o 17:00  krížová cesta žien a matiek. Krížová cesta detí  bude o dva týždne.

V nedeľu po sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich. V nedeľu pobožnosť nebude.

Zo soboty na nedeľu je zmena času. Posúva sa o hodinu dopredu.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Źena a spoločnosť. Ak sa má uznať aj ženám, rovnako ako mužom, právo účasti na rozličných verejných úlohách, potom i spoločnosť sa musí usporiadať tak, aby manželky a matky prakticky neboli nútené pracovať mimo domácnosti a aby ich rodiny mohli žiť dôstojne a vzmáhať sa aj vtedy, keď sa budú celkom venovať vlastnej rodine.

Okrem toho treba prekonať mentalitu, podľa ktorej sa žene pripisuje väčšia úcta za prácu vykonanú mimo domácnosti ako za prácu v domácnosti. To však vyžaduje, aby si muži skutočne vážili a milovali ženu a mali v úcte jej osobnú dôstojnosť a aby spoločnosť vytvárala a rozvíjala podmienky vhodné pre domácu prácu. Cirkev, ktorá berie patričný ohľad na rozdielne povolania muža a ženy, musí, pokiaľ možno, napomáhať vo svojom vlastnom živote ich rovnaké práva a dôstojnosť, a to pre dobro všetkých, to jest rodiny, spoločnosti a Cirkvi. Je zrejmé, že toto všetko vonkoncom neznamená, že by sa žena mala zriekať svojej ženskosti alebo napodobňovať mužskú povahu, ale že sa má prejaviť pravá ľudská plnosť ženy, ktorá sa má ukázať tak v činnosti v domácnosti, ako aj v činnosti mimo domácnosti; pričom sa v tejto veci nesmie zanedbávať rozmanitosť zvyklostí a foriem kultúry.

Krivdy spáchané na dôstojnosti ženy

24. Kresťanskému posolstvu o dôstojnosti ženy, žiaľ, odporuje zakorenený názor, ktorý človeka nepovažuje za osobu, ale za vec, za predmet kúpy a predaja, ktorý slúži sebeckým záujmom a číremu pôžitku; a prvou obeťou, ktorú takýto názor postihuje, je práve žena.

Takýto názor prináša aj trpké plody, ako je: pohŕdanie mužom a ženou, otroctvo, utláčanie slabých, pornografia, prostitúcia – tým viac, ak je organizovaná – a všetky tie rôzne druhy diskriminácie, ktoré badať v oblasti výchovy, zamestnania, vyplácania mzdy za prácu a podobne.

Okrem toho aj v súčasnosti vo veľkej časti našej spoločnosti pretrvávajú rozličné formy ponižujúcej diskriminácie, ktoré ťažko postihujú a urážajú osobitné skupiny žien, ako bezdetné manželky, vdovy, ženy odlúčené od manželov, rozvedené, slobodné matky. Synodálni otcovia sa veľmi postavili proti týmto a ostatným diskrimináciám. Preto žiadame, aby sa všetci podujali na osobitnú primeranú a účinnú pastoračnú činnosť, ktorá by v základoch odstránila spomínané diskriminácie, a tak sa dostalo plnej úcty Božiemu obrazu, ktorý žiari z každého človeka bez výnimky.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 14. marca – do 20. marca 2022.

Bohoslužby

Štvrtok je deň diecéznej poklony Najsvätejšej sviatosti oltárnej (9:00 – 11:00, 15:00 – 17:30).

V piatok o 17:00 krížová cesta otcov, v nedeľu o 14:30 krížová cesta detí.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.

Zbierka na charitu vyniesla 520,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

V piatok o 16:30 stretnutie detí na fare.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na energie.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Práva a povinnosti ženy

22. Rodina, nakoľko je a stále sa má stávať jednotou a spoločenstvom osôb, v láske nachádza zdroj a ustavičný podnet na to, aby prijímala, vážila si a napomáhala rozvoj každého svojho údu v jeho najvyššej hodnosti, v hodnosti osoby, čiže živého Božieho obrazu. Ako správne zdôvodnili synodálni Otcovia, mravné kritérium opravdivosti manželských a rodinných vzťahov spočíva v rozvíjaní dôstojnosti a povolania jednotlivých osôb, ktoré sa plne môžu dosiahnuť iba v úprimnom a vzájomnom odovzdávaní sa….Pokiaľ ide o ženu, treba predovšetkým zdôrazniť, že má takú istú dôstojnosť a je viazaná takou istou zodpovednosťou ako muž. Táto rovnosť sa uskutočňuje osobitným spôsobom v darovaní seba: keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom, pričom obe darovania sú vlastné manželstvu a rodine. To, čo už ľudský rozum tuší a uznáva, plne zjavuje Božie slovo, pretože dejiny spásy sú trvalým a jasným svedectvom o dôstojnosti ženy.

Keď Boh stvoril človeka “ako muža a ženu”, obdaril rovnakou osobnou dôstojnosťou muža i ženu a obohatil ich neodcudziteľnými právami a povinnosťami, ktoré sú ľudskej osobe vlastné. Boh ďalej dal zažiariť dôstojnosti ženy tým, že sám vzal na seba ľudské telo z Panny Márie, ktorú Cirkev uctieva ako Božiu Matku a pod menom novej Evy predkladá ako vzor vykúpenej ženy. Kristova jemnocitná úcta k ženám, ktoré povolal, aby ho nasledovali a požívali jeho priateľstvo, ďalej to, že sa zjavil vo Veľkonočné ráno žene skôr, než by sa bol ako vzkriesený z mŕtvych ukázal ostatným učeníkom, potom poverenie žien, aby zaniesli apoštolom radostnú zvesť Zmŕtvychvstania, to všetko sú znaky, ktoré potvrdzujú, akú vznešenú mienku mal Kristus o žene. A apoštol Pavol hovorí: “Vierou v Ježiša Krista ste všetci Boží synovia… Už niet Źida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo v Kristovi Ježišovi ste všetci jedno.”

Źena a spoločnosť

23. Hoci teraz nerozoberáme v celom jej rozsahu zložitú otázku o vzťahoch medzi ženou a spoločnosťou, ale sa obmedzujeme iba na niekoľko dôležitých vecí, ktoré si zasluhujú pozornosť, predsa si nemožno nevšimnúť, že na čisto rodinnom poli rozsiahla a rozšírená spoločenská a kultúrna tradícia spôsobila, že žene zostala iba úloha manželky a matky, a že sa primerane nepripúšťala k verejným úlohám, ktoré sú zvyčajne vyhradené mužom. Je nepochybné, že rovnaká dôstojnosť a zodpovednosť muža a ženy plne oprávňujú prístup ženy k verejným úlohám. No práve povznesenie ženy vyžaduje aj to, aby sa jasne uznala hodnota jej materskej a rodinnej úlohy vzhľadom na ostatné verejné úlohy a zamestnania. Napokon takéto úlohy a zamestnania sa majú navzájom dopĺňať, ak chceme dosiahnuť, aby spoločenský a kultúrny pokrok bol skutočne a plne ľudský.

Dá sa to ľahko dosiahnuť, ak, podľa želania synody, obnovená “teológia práce” hlbšie osvetlí a prebáda význam práce v kresťanskom živote a vymedzí základnú spojitosť medzi rodinou a prácou, a tak aj pôvodný a nenahraditeľný význam domácej práce a výchovy detí.66 Preto Cirkev môže a má pomáhať súčasnej spoločnosti tým, že bude neúnavne požadovať, aby všetci uznávali domácu prácu ženy, aby sa jej tak – pre jej nenahraditeľnú hodnotu dostalo spravodlivej úcty. Má to zvlášť veľký význam vo výchovnej činnosti. Tak sa totiž odstráni sám koreň a zdroj akejkoľvek diskriminácie medzi rôznymi prácami a povolaniami a súčasne sa stane zrejmým, že všetci, vo všetkých oblastiach, pracujú s rovnakými právami a s rovnakými povinnosťami. Takto aj v mužovi aj v žene ešte jasnejšie zažiari Boží obraz.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 10. týždni od 7. marca – do 13. marca 2022.

Bohoslužby

V nedeľu bude pobožnosť o 13:30. O 14:00  pohrebná za ✟ Boženu Tomašiakovú o 15:00 pohrebné obrady v Dome smútku.

Streda, piatok a sobota sú jarné kántrové dni (príprava na sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu).

V stredu o 17:00 bude pobožnosť krížovej cesty.

V sobotu pri sv. omši bude katechéza pre birmovancov, v nedeľu po druhej sv. omši pre prvoprijímajúcich.

Naďalej pokračuje diecézna zbierka pre Ukrajinu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Nedeliteľná jednota manželského spoločenstva

Dar sviatosti je pre kresťanských manželov súčasne povolaním i prikázaním, aby si navždy boli verní, hoci na nich doliehajú isté skúšky a ťažkosti, a aby veľkodušne poslúchli svätú Pánovu vôľu: “Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!”55

Jednou z najvznešenejších a najnaliehavejších povinností kresťanských manželov v súčasnosti je vydávať svedectvo o neoceniteľnej hodnote manželskej nerozlučiteľnosti a vernosti. Preto spoločne so všetkými bratmi, zídenými na synode, chválime a povzbudzujeme všetky tie početné manželské dvojice, ktoré, hoci narážajú na značné ťažkosti, uchovávajú si a rozvíjajú dar nerozlučiteľnosti. Plnia tak isto pokorne a odvážne im zverenú úlohu, aby boli vo svete “znamením”, malým síce, ale cenným znamením neochvejnej vernosti, ktorou Boh a Ježiš Kristus milujú všetkých ľudí a každého z nás. Treba uznať aj silu svedectva tých manželov, ktorých síce partner opustil, ale vďaka kresťanskej viere a nádeji neuzavreli nové spoločenstvo. Aj títo manželia vydávajú úprimné svedectvo vernosti, ktoré dnešný svet veľmi potrebuje. Preto ich majú duchovní pastieri a veriaci povzbudzovať a pomáhať im.

Širšie spoločenstvo rodiny

21. Spoločenstvo manželov je základom, na ktorom sa buduje širšie domáce spoločenstvo, a to spoločenstvo rodičov a detí, bratov a sestier medzi sebou, príbuzných a iných rodinných príslušníkov. Také spoločenstvo má korene v prirodzených zväzkoch tela a krvi. Rozvíja sa a skutočne ľudsky zdokonaľuje tým, že vytvára a privádza k zrelosti hlbšie a bohatšie duchovné putá. Láska, ktorá pestuje medziosobné vzťahy rôznych členov, je tou vnútornou silou, ktorá vytvára a oživuje domácu jednotu a spoločenstvo. Okrem toho kresťanská rodina je povolaná, aby okúsila nové a jedinečné spoločenstvo, ktoré potvrdzuje a zdokonaľuje prirodzené a ľudské spoločenstvo. V skutočnosti milosť Ježiša Krista, “prvorodeného medzi mnohými bratmi”, je svojou prirodzenosťou a vnútornou dynamikou “milosťou bratstva”, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský. Duch Svätý, ktorý sa vylieva pri slávení sviatostí, je živým prameňom a nevyčerpateľným pokrmom nadprirodzeného spoločenstva, ktoré veriacich zhromažďuje a spája s Kristom a medzi sebou v jednote Božej Cirkvi. Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať “domácou cirkvou”. Všetci členovia rodiny, každý podľa vlastného daru, dostávajú milosť a úlohu, aby deň čo deň budovali spoločenstvo osôb tak, že by sa rodina stala “akousi školou úplnejšej ľudskosti”. Takou sa stáva starostlivosťou a láskou k deťom, chorým a starým, ďalej vzájomnou každodennou službou a účasťou na dobrách, radostiach i bolestiach.

Prvoradú úlohu pri budovaní takéhoto spoločenstva má vzájomný výchovný vzťah medzi rodičmi a deťmi,60 v ktorom každý dáva a dostáva. Deti láskou, úctou a poslušnosťou voči rodičom prispievajú opravdu a úprimne k vytváraniu ľudskej a kresťanskej rodiny svojím zvláštnym a nenahraditeľným prínosom. Ľahšie sa im to darí, ak rodičia vykonávajú svoju autoritu, ktorej sa nemôžu zriecť, ako skutočnú a osobitnú službu, zameranú na ľudské a kresťanské dobro detí, najmä však na to, aby získali slobodu, ktorá v sebe obsahuje aj zodpovednosť a súčasne aby si rodičia ustavične uvedomovali “dar”, ktorý neprestajne dostávajú od detí. Rodinné spoločenstvo možno uchovávať a zdokonaľovať iba za cenu sebazaprenia a sebaobety. Od všetkých a od každého jednotlivo vyžaduje pohotovú a veľkodušnú vôľu, ochotnú odpúšťať, znášať, zľutovať sa, zhodnúť sa a zmieriť. Každá rodina dobre vie, ako slepá sebaláska, nesvár, napätie a zvady násilne napádajú a niekedy aj smrteľne zraňujú jej spoločenstvo. Odtiaľto pochádza mnoho rozličných roztržiek v rodinnom spolužití. Zároveň však Boh, pôvodca pokoja, povoláva každú rodinu “k zmiereniu”, aby sa touto radostnou a obrodnou skúsenosťou znovu vybudovalo, podporilo obnovené spoločenstvo a aby sa znovu nastolila jednota. Najmä účasť na sviatosti zmierenia a hostine Kristovho tela poskytuje kresťanskej rodine milosť a zaväzuje povinnosťou prekonávať všetky roztržky a usilovať sa o plné a pravé spoločenstvo, ktoré si Boh praje. Úsilím o to zadosťučiňuje Kristovmu vrúcnemu prianiu “aby všetci boli jedno”.

Slovenská katolícka charita

Ukrajine pomáha od začiatku konfliktu v roku 2014, teraz vyhlásila celoslovenskú zbierku Pomôžme ľuďom na Ukrajine!.

Prostriedky zo zbierky použije na akútnu pomoc ľuďom v oblasti konfliktu, stravu, ubytovanie a zabezpečenie základných potrieb. Slovenská charita pri realizácii pomoci na mieste spolupracuje aj s ukrajinskou charitou a lokálnou Caritas Donetsk.

Do zbierky môžete prispieť online na stránke charita.darujme.sk/ukrajina alebo prevodom na číslo účtu zbierky SK93 1100 0000 0029 4546 3097, variabilný symbol 380.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Vyhlásila zbierku na okamžitú pomoc Ukrajine. Pápežská nadácia pôsobiaca vo viacerých krajinách prisľúbila Ukrajine okamžitú pomoc vo výške 1 milión eur, do tejto zbierky sa môžu zapojiť aj Slováci.

Finančná pomoc bude využitá výlučne na pomoc priamo v ukrajinských regiónoch. „Kostoly a farnosti sú pripravené na prívaly utečencov. Kňazi, rehoľníci aj laici prešli kurzami prvej pomoci, aby mohli pomáhať zraneným. Cirkev v krajine sa na situáciu pripravovala už týždne, hoci dúfala v mierové riešenie,“ uvádza nadácia.

Z finančnej pomoci sa nakúpi jedlo, voda, zdravotnícky materiál a zabezpečí úkryt pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou.

Svoj príspevok môžete poslať online na darovacej stránke alebo prevodom na číslo účtu zbierky SK09 0900 0000 0051 2133 9396, do poznámky uveďte „Pomoc Ukrajine“.

Depaul Slovensko

Nezisková organizácia Depaul Slovensko, ktorá sa venuje hlavne pomoci ľuďom bez domova, reaguje na prosby svojich ukrajinských kolegov a vyhlásila krízovú zbierku. Depaul Ukrajina pôsobí Depaul Ukrajina v Charkove, Kyjeve, Odese a Ivano-frankovskej oblasti.

„Náš kolega a dobrý priateľ Vitalij (zakladajúci člen Depaul Ukrajina) nás poprosil o finančnú zbierku, ktorá bude smerovať našim susedom na potreby základnej pomoci (potravinových balíčkov, zdravotného materiálu a pod.),“ komentovala vyhlásenie zbierky organizácia.

V prípade zhoršenia situácie a prerušenia kontaktu s kolegami z Ukrajiny použije Depaul Slovensko vyzbierané prostriedky na pomoc ukrajinským utečencom na Slovensku.

Zbierku môžete podporiť na darovacej stránke.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 9. týždni od 28. februára – do 6. marca 2022.

Bohoslužby

V pondelok, utorok a piatok bude od 16:00 do 17:00 adorácia a sv. spoveď. V piatok o 17:00 bude krížová cesta a v sobotu o 16:45 fatimská pobožnosť. V nedeľu o 14:30 bolestný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

Spovedanie chorých a starších veriacich v piatok od 8:00 hod.

Diecézna zbierka na pomoc ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny.

Diecézna charita v Rožňave prosí veriacich o zbierku:

– trvanlivé potraviny (konzervy, paštéty, cestoviny, cukor), keksíky pre deti, trvanlivé mlieko, čaj, káva

– dojčenská výživa, mlieko pre deti: napr. nutrilom, sunar, beba,

– hygienické potreby: mydlo, šampón, hygienické vreckovky, vlhčené antibakteriálne utierky (na hraniciach nie je tečúca voda, kde by si mohli umyť ruky,…), detské plienky, vlhčené obrúsky pre deti, dámske hygienické vložky

– deky, vankúše, respirátory (mnohí prichádzajú s respiračnými ochoreniami – na Ukrajine si respirátor kúpiť nevedia), dezinfekcia na ruky.

Potraviny a materiálne veci prineste na faru. Najlepšie po sv. omšiach, alebo po dohovore.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Nedeliteľná jednota manželského spoločenstva

19. Prvé spoločenstvo je to, ktoré vzniká a rozvíja sa medzi manželmi. Silou zmluvy manželskej lásky muž a žena “nie sú už dvaja, ale jedno telo” a sú pobádaní k neprestajnému rastu vo svojom spoločenstve každodennou vernosťou manželskému sľubu o vzájomnom a plnom darovaní sa. Toto manželské spoločenstvo má korene v prirodzenom dopĺňaní sa muža a ženy a živí ho rozhodnutie samých manželov spolu žiť celý životný údel, totiž, čo majú a čím sú. Takéto spoločenstvo je preto plodom a znakom hlboko ľudskej požiadavky. Boh však v Kristovi, Pánovi, berie túto ľudskú požiadavku, potvrdzuje ju, očisťuje, povznáša a sviatosťou manželstva zdokonaľuje. Duch Svätý, vyliaty pri sviatostnom slávení, poskytuje kresťanským manželom dar nového spoločenstva lásky, ktoré je živým a skutočným obrazom tej jedinečnej jednoty, ktorá robí z Cirkvi nedeliteľné tajomné telo Pána Ježiša. Dar Ducha je pre kresťanských manželov prikázaním života a súčasne povzbudzujúcim podnetom, aby sa každodenne čím dokonalejšie zjednocovali na všetkých rovinách: tiel, pováh, sŕdc, rozumu, vôle a duší, a tak zjavovali Cirkvi a svetu nové spoločenstvo lásky, ktoré je darom Kristovej milosti.

Takémuto spoločenstvu radikálne odporuje mnohoženstvo. Priamo totiž popiera Boží plán, ako bol na samom počiatku zjavený, lebo odporuje rovnakej osobnej dôstojnosti muža i ženy, ktorí sa v manželstve jeden druhému darujú celou, čiže jedinou a výlučnou láskou. Druhý vatikánsky koncil o tom napísal: “Jednota manželstva, Pánom potvrdená, navidomoči vysvitá aj z rovnakej osobnej dôstojnosti ženy a muža, ktorú treba uznávať vo vzájomnej a úplnej láske.”

Nerozlučiteľné spoločenstvo

20. Manželské spoločenstvo sa vyznačuje nielen svojou jednotou, ale aj svojou nerozlučiteľnosťou. “Toto dôverné spojenie – ako vzájomné sebadarovanie dvoch osôb – i dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a nástoja na nerozlučiteľnosti ich jednoty.” Povinnosťou Cirkvi je, ako to urobili synodálni Otcovia, stále zdôrazňovať učenie o nerozlučiteľnosti manželstva tým, čo v týchto časoch pokladajú za ťažké alebo priam za nemožné spojiť sa len s jednou osobou na celý život. A tým, ktorých ovládla taká forma kultúry, ktorá odmieta nerozlučiteľnosť manželstva, a ktorí otvorene zosmiešňujú záväzok manželov k vernosti, treba znova zdôrazňovať radostnú zvesť o definitívnom charaktere manželskej lásky, ktorá má svoj základ a silu v Ježišovi Kristovi, Pánovi. Manželská nerozlučiteľnosť, zakorenená v osobnom a úplnom odovzdaní sa manželov a požadovaná dobrom detí, nachádza svoju najvyššiu pravdu v pláne, ktorý Boh predostrel vo svojom Zjavení: on chce a dáva nerozlučiteľnosť manželstva ako ovocie, znak a požiadavku absolútne vernej lásky, ktorou Boh miluje človeka a ktorú Kristus Pán má k svojej Cirkvi. Kristus obnovuje pôvodný plán, ktorý Stvoriteľ vložil do srdca muža a ženy a v slávení sviatosti manželstva dáva “nové srdce”, takže manželia môžu prekonať “tvrdosť srdca”, ale – a to hlavne – môžu mať účasť na plnej a definitívnej láske Krista, ktorý je stelesnením novej a večnej Zmluvy. Tak ako je Pán Ježiš “verný svedok”, je “áno” Božích prisľúbení, a preto najvyšším prejavom bezvýhradnej vernosti, ktorou Boh miluje svoj ľud, tak aj kresťanskí manželia sú povolaní ku skutočnej účasti na neodvolateľnej nerozlučiteľnosti, ktorá viaže Krista k Cirkvi, jeho Neveste, ktorú miluje až do krajnosti.

Záujemcovia o účasť sa môžu do konca týždňa prihlásiť osobne na fare, telefonicky alebo e – mailom.

Synodalita – budovanie spoločenstva v Rožňavskej diecéze 

(prvé stretnutie farského synodálneho spoločenstva) 

Modlitba za synodu:    Adsumus Sancte Spiritus 

         Každé zasadanie Druhého vatikánskeho koncilu sa začínalo modlitbou Adsumus Sancte Spiritus, čo sú prvé slová latinského originálu, ktoré znamenajú: „Stojíme tu pred tebou, Duchu Svätý“. Je to modlitba, ktorá sa v dejinách používala na konciloch, synodách a iných cirkevných zhromaždeniach stovky rokov a pripisuje sa sv. Izidorovi zo Sevilly (približne rok 560 – 4. apríl 636). Prv ako začneme tento synodálny proces, vzývame  touto modlitbou Ducha Svätého, aby pôsobil v nás, aby sme boli jedno spoločenstvo a jeden ľud milosti. 

Sme tu pred Tebou, Duch Svätý:
zišli sme sa v Tvojom mene.
Ty si náš pravý radca.
Príď k nám,
stoj pri nás,
vstúp do našich sŕdc.
Pouč nás, kam máme ísť,
a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
Nedovoľ, aby sme my, slabí a hriešni,
spôsobili neporiadok.
Nech nás nezvedie nevedomosť.
Daj nám dar rozlišovania,
nech nie sme zaujatí kvôli predsudkom
a falošným ľudským ohľadom.
Veď nás k jednote,
aby sme nezišli z cesty pravdy a spravodlivosti,
ale napredovali na púti do večného života.
O to prosíme Teba,
ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach,
v spoločenstve s Otcom i Synom,
na veky vekov. Amen.

Jn 17,18-23:        „Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“

Mt 13,47:   „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy.“

Podnety na zamyslenie:

V evanjeliách vidíme, ako Ježiš oslovuje všetkých. Neprináša spásu len ľuďom ako jednotlivcom, ale ako ľudu, ktorý zhromažďuje ako jediný Pastier celého stáda (porov. Jn 10, 16). Ježiš nám svojím pôsobením ukazuje, že z Božieho plánu spásy nikto nie je vylúčený. Evanjelizačné dielo a posolstvo spásy nemožno pochopiť bez toho, aby sme brali do úvahy Ježišovu neustálu otvorenosť voči čo najširšiemu publiku. Evanjeliá ho nazývajú zástupom, ktorý tvoria všetci ľudia nasledujúci Ježiša na ceste a všetci tí, ktorých Ježiš volá, aby ho nasledovali. Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že „všetci ľudia sú povolaní do tejto jednoty Božieho ľudu“ (porov. LG 13). Boh skutočne pôsobí vo všetkých ľuďoch, ktorých zhromaždil. Z tohto dôvodu „Spoločenstvo veriacich ako celok, ktorému sa dostalo pomazania od Ducha Svätého (porov. 1Jn 2, 20 a 27), sa nemôže mýliť vo viere a túto svoju osobitnú vlastnosť prejavuje nadprirodzeným zmyslom pre vieru, ktorý je v celom ľude, keď ,od biskupov až po posledného veriaceho laikaʼ vyjadruje svoj všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov“ (LG 12). Koncil tiež zdôrazňuje, že toto rozlišovanie je oživované Duchom Svätým a prebieha prostredníctvom dialógu medzi všetkými národmi, pričom sa znamenia času chápu vo vernosti učeniu Cirkvi. (VM)

Spoločenstvo sa vytvára darovaním svojho života : spoločenstvo nebude existovať pre teba, ak sa nedaruješ, nebude existovať pre mňa, ak sa ja nedarujem. Je to dar, ktorý nás neochudobňuje, neoberá o nič, lebo to čo darujeme, budeme od teraz vlastniť nie ako osobnú vec ale ako spoločné dobro.  Všetko čo máme, máme preto, aby sme sa tým podelili, aby to patrilo všetkým, nie aby to bolo len mojim.

         My môžeme vytvárať spoločenstvo, ale cirkev nie je našim dielom. Ak my tým, že sme súčasťou spoločenstva, chceme vytvárať cirkev, musíme vstúpiť do vzťahu s Kristom. Ten istý, jediný Kristus musí prebývať v každom z nás. Vytvorenie skutočného bratského spoločenstva, skutočnej duchovnej jednoty bude ovocím životnej svätosti každého jedného z nás. (DB- Význam spoločenstva)

Myšlienky ku vykročeniu na spoločnú cestu:

Spoločenstvo: Boh vo svojej milostivej vôli spája naše národy, ktoré sú rôzne, ale majú jednu vieru, prostredníctvom zmluvy, ktorú ponúka svojmu ľudu. Spoločenstvo, ktoré tvoríme, má svoje najhlbšie korene v láske a jednote Trojice. Je to Kristus, ktorý nás zmieruje s Otcom a spája nás navzájom v Duchu Svätom. Spoločne sa inšpirujeme počúvaním Božieho slova a prostredníctvom živej Tradície Cirkvi, zakorenení v sensus fidei, na ktorom máme účasť. Všetci máme svoju úlohu pri rozlišovaní a prežívaní Božieho povolania určeného jeho ľudu. (VM)         „Je to Kristus, ktorý nás zmieruje s Otcom a spája nás navzájom v Duchu Svätom.“ Ak zostaneme v spoločenstve s Ježišom, ak ho opravdivo budeme počúvať, môžu sa udiať nádherné veci. Môže sa napríklad stať, že budeme schopní objaviť v našich spoločenstvách zhromaždených na slávenie Eucharistie obraz zmŕtvychvstalého Krista, že budeme schopní udržiavať v našich farnostiach dobré a konštruktívne vzťahy, ktoré dokážu byť oporou, ochranou, podporou pre život celej farskej rodiny alebo jej jednotlivých členov. A môže sa taktiež udiať, že napriek našej chudobe a krehkosti, dokážeme dať odpoveď – nielen na materiálne potreby, ktoré sa nevyhnutne objavia – ale taktiež na otázky o zmysle života, ktoré sa vynárajú v srdci toľkých osôb, podeliac sa s nimi o nádej, ktorou nás Ježiš obdaril.(CP)

Pre upevnenie sa v synodálnom duchu :

Cieľom tejto synody nie produkovať ďalšie dokumenty. Skôr chce inšpirovať ľudí, aby snívali o Cirkvi, ktorou sa máme stať, nechať rozkvitnúť nádeje, podnietiť dôveru, obviazať rany, nadviazať nové a hlbšie vzťahy, učiť sa jeden od druhého, budovať mosty a osvietiť mysle, zahriať srdcia, navrátiť silu rukám pre naše spoločné poslanie (PD 32).

To značí, že cieľom synodálneho procesu nie je len jednoduchý súbor krokov, ktoré začnú a skončia, ako skôr cesta skutočného rastu k spoločenstvu a misii, ku ktorým Boh povoláva Cirkev v treťom tisícročí. (VM)

Téma synodality nepredstavuje len jednu stať z ekleziológie a už vôbec to nie je len módna novinka, slogan alebo nový termín, ktorý treba používať a využívať na našich stretnutiach. Nie! Synodalita značí samotnú povahu Cirkvi, jej podobu, jej štýl, jej misiu. A preto keď hovoríme o synodálnej Cirkvi, nemáme na mysli len jeden prívlastok spomedzi iných, akýsi spôsob myslenia, ku ktorému existujú alternatívy. (FR)

Ak tam nebude Duch, bude to diecézny parlament, nie synoda. Neorganizujeme diecézny parlament, nerobíme prieskum o tom alebo o onom, nie. Sme na ceste vzájomného počúvania a počúvania Ducha Svätého, diskutovania a aj diskusie s Duchom Svätým, čo je spôsob modlitby. (FR)

Pre „spoločné kráčanie“ je nevyhnutné, aby sme sa nechali vychovávať Duchom ku skutočne synodálnej mentalite a s odvahou a v slobode srdca vstupovali do procesu obrátenia, bez ktorého nebude možná tá „ustavičná reforma, ktorú [Cirkev] ako ľudská a pozemská ustanovizeň neprestajne potrebuje“ (PD)

Vyhýbať sa pokušeniam:

1) Pokušenie chcieť viesť tento proces svojou cestou, namiesto toho, aby nás viedol Boh. Synodalita nie je strategickým firemným cvičením. Je to skôr duchovný proces vedený Duchom Svätým. Môžeme byť v pokušení zabudnúť, že sme pútnikmi a služobníkmi na ceste, ktorú nám vytýčil Boh. Naše skromné organizačné a koordinačné úsilie slúži Bohu, ktorý nás vedie na našej ceste. Sme hlinou v rukách božského hrnčiara (Iz 64, 8).

2) Pokušenie zamerať sa len na štruktúry. Synodálny proces si bude prirodzene vyžadovať obnovu štruktúr na rôznych úrovniach Cirkvi, aby sa podporilo hlbšie spoločenstvo, plnšia účasť a plodnejšia misia. Skúsenosť synodality by sa zároveň nemala zameriavať zvlášť na štruktúry, ale na skúsenosť spoločného kráčania, aby sme pod vplyvom Ducha Svätého rozpoznali cestu, ktorou ísť. K obráteniu a obnove štruktúr dôjde len prostredníctvom neustáleho obrátenia a obnovy všetkých členov Kristovho tela. 

Otázky na reflexiu o spoločenstve Božieho ľudu – Cirkvi, ktorá kráčajúc spolu ohlasuje Evanjelium:

Ako sa realizuje v našej farnosti táto „spoločná cesta“?

K akým krokom nás Duch Svätý pozýva, aby sme rástli v tomto „spolu kráčaní“?

Kto každý sa v našej farnosti zapája do tejto spoločnej cesty?

Keď hovoríme o „našej Cirkvi“, kto každý patrí do nej?

Kto by sa k nám mohol pridať? Ktoré skupiny alebo jednotlivci zostávajú na okraji?

Ssratky na pracovných listoch sú:

CP – porovn. :Mons. Corrado Pizziolo, Fare rete– lettera pastorale, Vittorio Veneto, 8.september 2021), str. 13

DB – porovn. :Divo Barsotti, Il senso communitario – meditazione (15 január 1956), Parva, 2021

FR – pápež František, Príhovor pápeža k veriacim diecézy Ríma na tému synodality, Rím, 18. Septembra 2021

VM – Synoda biskupov, Vademecum pre synodu o synodalite, september 2021

PD – Synoda biskupov, Prípravný dokument – Synoda 2021-2023

LG – Druhý vatikánsky koncil, dogm. konštitúcia Lumen gentium (21. november 1964)

EG – pápež František, apošt. exhortácia Evangelii gaudium (24. november 2013)

CTI – Medzinárodná teologická komisia, Synodalita v živote a misii Cirkvi (2. marec 2018)

Návrh na stretnutie

Hlavná otázka Synody
“Ako sa dnes na rôznych úrovniach uskutočňuje spoločné kráčanie, ktoré umožňuje Cirkvi ohlasovať evanjelium v súlade s misiou a aké kroky nás Duch Svätý pozýva vykonať, aby sme rástli ako synodálna Cirkev?“

Metóda Synody
– synoda má byť duchovným procesom, ktorý sa nesie v modlitbovej atmosfére a kde je medzi nami
prítomný Otec skrze Syna a v Duchu svätom – nejde len o zbieranie odpovedí či informácií, ale o autentické počúvanie jemného hlasu Ducha, ktorý prehovára k svojej Cirkvi
– autentický dialóg počas synodálnych stretnutí sa prejavuje: 1. odvahou hovoriť, lebo Duch môže povedať ďalším členom synody niečo cezo mňa; 2. pokorou počúvať iného, cez ktorého môže tiež Duch hovoriť niečo mne samému
– cieľom je rozlišovanie Božej vôle pre naše spoločenstvo (hnutie, farnosť, diecéza)

Návod na stretnutia
Moderátor – osoba poverená koordináciou synodálneho spoločenstva, animáciou jednotlivých stretnutí
a zapisovaním/odosielaním záverov
Forma stretnutia – osobná alebo online (pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu či vzdialenosť)
1. moderátor začne modlitbou a ponúkne pripravené rozjímanie nad biblickým textom
2. po rozjímaní vyzve členov k diskusii (môže si pomôcť ponúknutými otázkami)
3. spoločenstvo počúva, čo hovorí Duch Cirkvi skrze jednotlivých členov
4. spoločenstvo spoločným aktom rozlišovania analyzuje povedané a hľadá vízie pre miestne spoločenstvo (hnutie, farnosť, diecéza)
5. moderátor zapisuje spoločné výstupy
6. stretnutie sa ukončí modlitbou