Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 23. týždni od 6. júna – do 12. júna 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 pobožnosť k Božskému Srdcu.

V sobotu a v nedeľu je duchovná obnova pre birmovancov.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši.

Zbierka na masmédia vyniesla  110,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Výchovné poslanie rodičov a sviatosť manželstva

38. Výchovné poslanie kresťanských rodičov, spočívajúce – ako sme už povedali – v ich účasti na Božom stvoriteľskom diele, má svoj nový a osobitný zdroj vo sviatosti manželstva, ktoré ich posväcuje pre skutočne kresťanskú výchovu detí. Povoláva ich k účasti na tej istej autorite a láske, akú má Boh Otec a Kristus, Dobrý Pastier, ako aj na materskej láske Cirkvi. Pritom ich obohacuje múdrosťou, radou, silou a všetkými ostatnými darmi Ducha Svätého, ktoré pomáhajú deťom v ich ľudskom a kresťanskom dozrievaní.Zo sviatosti manželstva výchovná úloha rodičov dostáva dôstojnosť a povolanie na to, aby sa výchova stala pravou a skutočnou “službou” Cirkvi, ktorá slúži formovaniu jej členov. Výchovná služba kresťanských rodičov je taká vznešená a veľkolepá, že svätý Tomáš ju bez váhania prirovnal ku kňazskej službe, keď hovorí: “Sú takí, čo šíria a zachovávajú duchovný život len duchovnou službou, a to sa deje sviatosťou posvätenia kňazstva. Iní zasa telesnou i duchovnou službou, čo sa deje sviatosťou manželstva, v ktorom sa muž a žena spájajú na plodenie a výchovu potomstva na službu Bohu.” Źivé a bdelé vedomie tohoto poslania, ktoré kresťanskí rodičia dostali so sviatosťou manželstva, im pomôže, aby sa službe vychovávať deti venovali pokojne a s dôverou voči Bohu, ktorý ich povoláva a posiela, aby v deťoch budovali Cirkev. Takto sa rodina pokrstených – ako domáca cirkev zhromaždená slovom a sviatosťou – súčasne stáva na spôsob veľkej Cirkvi učiteľkou a matkou.

Prvé skúsenosti o Cirkvi

39. Výchovné poslanie vyžaduje, aby kresťanskí rodičia poskytovali deťom, čo je nevyhnutné pre postupné dozrievanie ich osobnosti tak z kresťanského, ako aj z cirkevného hľadiska. Majú sa teda riadiť vyššie uvedenými výchovnými zásadami a usilovať sa deťom ukázať, k akým výškam ich môže priviesť viera a Kristova láska. Okrem toho vedomie, že Pán im zveril rast Božieho dieťaťa, Kristovho brata, chrámu Ducha Svätého a člena Cirkvi, pomôže kresťanským rodičom v ich úlohe posilňovať v dušiach detí dar Božej milosti.Druhý vatikánsky koncil opisuje obsah kresťanskej výchovy týmito slovami: “Kresťanská výchova sa neusiluje jedine o tú zrelosť ľudskej osobnosti, o ktorej bola práve reč, ale sa usiluje najmä o to, aby si pokrstení, keď sa postupne zasväcujú do tajomstva spásy, boli čím ďalej tým viac vedomí daru viery, ktorého sa im dostalo; aby sa naučili klaňať Bohu Otcovi v duchu a pravde (porov. Jn 4,23), zvlášť liturgickými úkonmi, a priúčali sa správať vo svojom živote spravodlivo a naozaj sväto ako noví ľudia (porov. Ef 4,22-24), a tak dospeli v zrelého muža, k miere plného vzrastu Kristovho (porov. Ef 4,13) a pričinili sa o rast tajomného Tela. Okrem toho, vedomí svojho povolania, majú sa učiť vydávať svedectvo o nádeji, ktorú nosia v sebe (porov. 1Pt 3,15) a napomáhať stvárňovať svet v kresťanskom zmysle.”Aj synoda, ktorá si osvojila a rozvinula koncilové učenie, predkladá výchovné poslanie kresťanskej rodiny ako skutočnú službu, ktorou sa hlása a šíri evanjelium, a tak sa sám rodinný život stáva cestou viery a určitým spôsobom aj úvodom do kresťanského života a školou nasledovania Krista. Ako napísal Pavol VI.: “V rodine, ktorá si je vedomá tejto úlohy, všetky jej zložky ohlasujú evanjelium a súčasne všetkým sa ono ohlasuje.”Na základe výchovnej služby rodičia sú svedectvom svojho vlastného života pre svoje deti prvými hlásateľmi evanjelia. Okrem toho, ako sa s deťmi modlia, čítajú s nimi Božie slovo a postupným zasväcovaním do kresťanstva ich uvádzajú do tajomstva Kristovho tela, eucharistického i cirkevného, stávajú sa v plnom zmysle rodičmi, ktorí plodia nielen telesný život, ale aj ten, ktorý obnovou skrze Ducha pramení z Kristovho kríža a zmŕtvychvstania.Aby kresťanskí rodičia mohli dôstojne plniť svoju výchovnú službu, synodálni Otcovia vyslovili želanie, aby sa zostavil vhodný text katechizmu pre rodiny, ktorý by bol jasný, stručný a každému ľahko zrozumiteľný. Preto naliehavo vyzývame biskupské konferencie, aby sa postarali o vydanie takéhoto katechizmu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 22. týždni od 30. mája – do 5. júna 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 slávnostný ruženec, odprosenie Božského Srdca a premienka.

Do nedele bude novéna k Duchu sv., v júni po sv. omši budú litánie k Božskému Srdcu.

V piatok od 17:00 bude adorácia, v sobotu od 17:15 fatimská pobožnosť.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši.

Spovedanie pred prvým piatkom: streda a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok oo 8:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Výchova k základným hodnotám ľudského života

37. Hoci sa dnes stavia do cesty výchovnej činnosti veľa prekážok, rodičia musia pevne a s dôverou vychovávať deti k základným hodnotám ľudského života. Deti majú vyrásť v správnej slobode voči hmotným hodnotám, aby vedeli prijať aj jednoduchý a striezlivý spôsob života v tom presvedčení, že “človek je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má”.100

V spoločnosti otriasanej a rozkladanej napätiami a konfliktami v dôsledku ostrého zápasu medzi rôznymi individualizmami a egoizmami deti majú získavať nielen väčší zmysel pre spravodlivosť, ktorá jediná vedie ľudí k rešpektovaniu osobnej dôstojnosti každého človeka, ale – a ešte viac – zmysel pre pravú lásku, ktorá je úprimnou starostlivosťou a nezištnou službou iným, najmä chudobným a núdznym. Rodina je prvá a základná škola sociálnych čností. Ako spoločenstvo lásky objavuje v darovaní seba zákon, ktorý ju vedie a napomáha jej rast. Toto darovanie sa, ktoré podnecuje vzájomnú lásku manželov, sa kladie za vzor a normu i pre vzájomné darovanie sa, ktoré má vládnuť vo vzájomných vzťahoch medzi bratmi a sestrami, ako aj medzi rôznymi generáciami v ich rodinnom spolužití. Spoločenstvo a každodenná spoluúčasť na rodinnom živote vo chvíľach radosti i ťažkosti je tou najstabilnejšou a najúčinnejšou výchovnou metódou k aktívnemu, vedomému a úspešnému začleneniu sa detí do širšieho okruhu spoločnosti.

Výchova k láske, ako k sebadarovaniu sa, je tiež nepostrádateľným predpokladom pre rodičov povolaných na to, aby dali deťom jasnú a rozumnú pohlavnú výchovu. Vzhľadom na kultúru, ktorá ľudskú sexualitu z väčšej časti “vulgarizuje”, pretože ju chápe a prežíva obmedzene a ochudobňuje ju tým, že ju spája výlučne so sebeckým telesným pôžitkom, musí sa výchovná služba rodičov pevne opierať o skutočne plnú osobnú sexuálnu kultúru. Sexualita je bohatstvom celej osobnosti – tela, citu i duše – a prejavuje svoj vnútorný význam tým, že vedie človeka k darovaniu sa v láske.

Pohlavná výchova, ktorá je prvotným právom a povinnosťou rodičov, má sa či už doma, alebo vo výchovných strediskách, ktoré si oni zvolia a kontrolujú, vždy diať pod ich starostlivým vedením. V tomto zmysle Cirkev zdôrazňuje zákon vzájomnej výpomoci, ktorým sa má škola riadiť, keď pomáha pri pohlavnej výchove, a to v rovnakom duchu ako rodičia.

V tejto súvislosti nemožno sa zrieknuť výchovy k čistote ako k čnosti, ktorá napomáha opravdivý rozvoj osoby k zrelosti, aby si vážila a rozvíjala “manželský význam” tela. Kresťanskí rodičia, ktorí rozoznávajú znamenia Božieho volania, dokonca majú venovať zvláštnu pozornosť a starostlivosť výchove k panenstvu ako k najvyššej forme toho sebadarovania, ktoré je aj vlastným zmyslom ľudskej sexuality.

Vzhľadom na úzky zväzok medzi sexuálnym rozmerom ľudskej osoby a jej etickými hodnotami výchova má viesť deti k chápaniu a hodnoteniu mravných predpisov ako nevyhnutnej a cennej záruky zodpovedného osobného rastu v tom, čo k ľudskej sexualite patrí.

Preto sa Cirkev rozhodne stavia proti takej forme sexuálnej výchovy, odtrhnutej od mravných zásad a tak často rozširovanej, ktorá v podstate nie je ničím iným ako prípravou na pôžitkárstvo a podnetom – už v rokoch nevinnosti – k strate vyrovnanosti, čím sa otvára cesta nerestiam.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 21. týždni od 23. mája – do 29. mája 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť.

V pondelok pri sv. omši budú modlitby za úrodu – prosebné dni.

Od piatka začína novéna k Duchu svätému, spojená s májovou pobožnosťou.

V nedeľu bude zbierka na katolícke masmédia.

Katechéza pre prvoprijímajúcich bude v nedeľu po druhej sv. omši. 

DUCHOVNÉ SLOVO                     

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Vytvárať pevné presvedčenie a poskytovať konkrétnu pomoc manželom

35. Vzhľadom na problém správnej kontroly pôrodnosti musí sa v súčasnosti cirkevná obec podujať na úlohu vytvárať pevné presvedčenie pre tých, čo chcú prežívať skutočne zodpovedným spôsobom otcovstvo a materstvo a poskytovať im na to konkrétnu pomoc.

Zatiaľ čo Cirkev má radosť z výsledkov dosiahnutých vo vedeckom výskume zameranom na presnejšie poznanie obdobia ženskej plodnosti a podporuje stále viac rozširovanie týchto výskumov, musí s novým oduševnením podnecovať zodpovednosť tých – lekárov, odborníkov, manželských poradcov, vychovávateľov a samých manželov – čo môžu naozaj manželom pomôcť, aby prežívali svoju lásku tak, že by rešpektovali štruktúru a ciele manželského aktu, ktorý ju vyjadruje. To však znamená širšie, rozhodnejšie a systematickejšie úsilie o spoznanie, zhodnotenie a uplatňovanie prirodzených metód kontroly pôrodnosti.

Cenné svedectvo môžu a majú poskytnúť tí manželia, čo sa spoločnou dohodou zaviazali k periodickej zdržanlivosti a dostali sa k zrelšej osobnej zodpovednosti voči láske a životu. O nich Pavol VI. napísal: “Pán im zveril úlohu zviditeľniť pred ľuďmi svätosť a sladkosť zákona, ktorý zjednocuje ich vzájomnú lásku spolupôsobením s láskou Boha, pôvodcu ľudského života.”

Právo a povinnosť rodičov vychovávať deti

36. Úloha vychovávať siaha svojimi koreňmi k počiatočnému povolaniu manželov mať účasť na Božom stvoriteľskom diele. Tým, že v láske a z lásky dávajú život novému človeku, ktorý má v sebe povolanie rásť a vyvíjať sa, rodičia berú na seba úlohu účinne ho napomáhať, aby mohol žiť plným ľudským životom. Preto Druhý vatikánsky koncil pripomína: “Keďže rodičia dali život svojim deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Preto ich treba mať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Táto ich výchovná úloha je taká dôležitá, že ak chýba, len ťažko ju možno nahradiť. Rodičia majú totiž utvoriť rodinné ovzdušie, preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom, ktoré napomáha úplnú osobnú a spoločenskú výchovu detí.

Rodina je teda prvou školou spoločenských čností, ktoré sú potrebné každému spoločenstvu.”

Právo a povinnosť rodičov vychovávať sa považuje za základné, pretože súvisí s odovzdávaním ľudského života; je prirodzené a prvotné, pretože vzhľadom na inú výchovnú činnosť je jediné, čo stojí na vzťahu lásky medzi rodičmi a deťmi; je nenahraditeľné a neodňateľné, a preto nemožno ním poveriť plne iných, ani iní si naň nemôžu robiť nárok.

Popri týchto vlastnostiach nesmie sa zabúdať ani na najhlavnejšieho činiteľa, ktorý určuje výchovnú povinnosť rodičov, na otcovskú a materskú lásku, ktorá vo výchovnej činnosti nachádza svoje zavŕšenie tým, že robí plnou a dokonalou službu životu. Láska rodičov je teda zdrojom, dušou výchovy, a tak aj normou, ktorá hýbe a riadi celú konkrétnu výchovnú činnosť a obohacuje ju o tie hodnoty nežnosti, stálosti, dobroty, ochoty slúžiť, nezištnosti a obetavosti, ktoré sú najcennejšími plodmi lásky.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 20. týždni od 16. mája – do 22. mája 2022.

Bohoslužby

V pondelok je deň modlitieb za diecézu – od 17:00 bude adorácia.

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu o 9:30 hod.

Zbierka na seminár vyniesla 425,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Mravná cesta manželov

34. Je veľmi dôležité mať vždy správny pojem o mravnom poriadku, jeho hodnotách a normách. Táto dôležitosť narastá tým viac, čím početnejšie a ťažšie prekážky sa stavajú do cesty jeho dodržiavaniu. Práve preto, že mravný poriadok obsahuje a predkladá plán Boha Stvoriteľa, nemôže byť pre človeka niečím, čo ho ubíja a jeho osobu znevažuje. Naopak, tým, že mravný poriadok zodpovedá najhlbším požiadavkám človeka stvoreného Bohom, stavia sa do služieb jeho plného človečenstva jemnocitnou a zaväzujúcou láskou, ktorou sám Boh podnecuje a vedie každé stvorenie k jeho šťastiu. Človek povolaný na to, aby žil vedome podľa múdreho a láskyplného Božieho plánu, je dejinnou bytosťou a ako taký sa zo dňa na deň buduje svojimi slobodnými rozhodovaniami. Preto poznáva, miluje a koná mravné dobro primerane jednotlivým stupňom svojho rastu.

Aj manželia v rámci svojho mravného života sú povolaní stále kráčať vpred, pričom je im oporou úprimné a činorodé úsilie stále lepšie poznávať hodnoty, ktoré chráni a rozvíja Boží zákon, ako aj úprimné a veľkodušné úsilie včleniť ich do svojich konkrétnych rozhodnutí. Nemôžu sa dívať na zákon len ako na číry ideál, ktoré sa má dosiahnuť v budúcnosti, ale majú ho považovať za príkaz Krista Pána, aby usilovne prekonávali ťažkosti. “Preto takzvaný ‘zákon postupnosti’- čiže postupné napredovanie – nie je to isté ako ‘postupnosť zákona'; akoby v Božom zákone jestvovali rozličné stupne a formy prikázania platného pre rôznych ľudí a rozličné stavy. Všetci manželia sú v manželstve podľa Božieho zákona povolaní na svätosť. Toto vznešené povolanie sa uskutočňuje natoľko, nakoľko je ľudská osoba schopná s duševnou vyrovnanosťou a s dôverou v Božiu milosť a vo vlastnú vôľu odpovedať na Božie prikázania.” Práve preto si Cirkev vo svojej vychovávateľskej starostlivosti praje, aby manželia predovšetkým jasne poznali učenie encykliky Humanae vitae ako záväzné pre svoj pohlavný život a aby sa úprimne usilovali vytvárať podmienky nevyhnutné pre zachovávanie tejto normy.

Táto vychovávateľská starostlivosť, ako to už zdôraznila synoda, zahrňuje v sebe celý manželský život. Preto úkon odovzdávania života má byť začlenený do celkového poslania celého kresťanského života, ktorý však nemôže prísť ku vzkrieseniu bez kríža. V tejto súvislosti možno pochopiť, prečo nemožno z rodinného života vylúčiť úsilie o sebazaprenie a sebaobetu, ba zo srdca ho treba prijať, aby sa tak prehlbovala manželská láska a stala sa zdrojom vnútornej radosti.

Táto spoločná cesta si vyžaduje rozvážnosť, výmenu názorov a vhodnú výchovu kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí sa zaoberajú pastoráciou rodín. Oni všetci môžu pomáhať manželom na ich ľudskej a duchovnej ceste, ku ktorej patrí vedomie hriechu, úprimné úsilie zachovávať mravný zákon a služba zmierenia. Treba si uvedomiť, že do dôverného manželského života sú vpletené vôle dvoch ľudí povolaných na jednotu v myslení a v mravoch. A to si vyžaduje veľa dôvery, jemnosti a času. Zvlášť dôležité je, aby na tomto poli mali kňazi jednotný morálny a pastoračný postoj. O túto jednotu sa treba snažne usilovať, aby veriaci netrpeli neistotou vo svedomí.96

Cesta manželov bude teda uľahčená, ak si budú vážiť učenie Cirkvi, dôverovať v Kristovu milosť a ak im budú pomáhať a sprevádzať ich duchovní pastieri a celá cirkevná obec. Tak budú môcť objaviť a okúsiť oslobodzujúcu a povznášajúcu silu pravej lásky, ktorú evanjelium ponúka a Pánovo prikázanie ukladá.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 19. týždni od 9. mája – do 15. mája 2022.

Bohoslužby

V piatok je modlitbový deň detí. Od 14:30 ruženec so zasvätením detí Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, sv. omša a krátka adorácia.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu o 9:30 hod.

V nedeľu májová pobožnosť o 14:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Cirkev aj na poli manželskej morálky je prítomná a počína si ako Učiteľka a Matka.

Ako Učiteľka nikdy neprestáva hlásať mravnú zásadu, ktorou sa má riadiť zodpovedné odovzdávanie života. Cirkev nie je ani autorom ani svojvoľným sudcom tejto zásady. Poslušná voči Kristovej pravde, ktorého obraz sa odráža v dôstojnosti a povahe ľudskej osoby, Cirkev vykladá mravnú normu a predkladá ju všetkým ľuďom dobrej vôle bez zamlčovania povinnosti vyhýbať sa polovičatým riešeniam a vyžaduje dokonalosť.

Cirkev ako Matka prichádza na pomoc mnohým manželom, ktorí majú ťažkosti práve v tejto dôležitej otázke mravného života. Pozná dobre ich situáciu, často veľmi tvrdú a niekedy skutočne zmietanú ťažkosťami každého druhu, nielen osobnými, ale i spoločenskými. Vie, že veľa manželov naráža na ťažkosti nielen pri konkrétnom uskutočňovaní, ale aj pri samom chápaní hodnôt, ktoré mravná norma obsahuje.

Ale je to jedna a tá istá Cirkev, ktorá je súčasne Učiteľkou a Matkou. Preto vždy vyzýva a povzbudzuje na to, aby sa prípadné manželské ťažkosti riešili bez falšovania a porušovania pravdy. Cirkev je presvedčená, že nemôže jestvovať skutočný protiklad medzi Božím zákonom o odovzdávaní života a zákonom o pestovaní manželskej lásky.91 Preto konkrétna vychovávateľská starostlivosť Cirkvi musí byť vždy súdržná a nikdy ju neslobodno oddeľovať od jej učenia. S tým istým presvedčením, aké mal náš predchodca, opakujeme jeho slová: “V ničom nezľaviť zo spasiteľného učenia Krista je vynikajúcou formou lásky k dušiam.”

Z druhej strany však prvá vychovávateľská starostlivosť Cirkvi prejavuje svoj realizmus a múdrosť iba vyvíjaním trvalého a neochvejného úsilia vytvárať skutočne ľudské – psychologické, mravné i duchovné – podmienky, ktoré sú nevyhnutné na pochopenie tejto normálnej normy, jej hodnoty, a pre život podľa nej.

Niet pochybnosti, že do týchto podmienok treba započítať vytrvalosť a trpezlivosť, pokoru a duchovnú silu, synovskú dôveru v Boha a jeho milosť, častú modlitbu a pristupovanie k Oltárnej sviatosti a k sviatosti zmierenia.93 Kresťanskí manželia, takto posilňovaní, budú si môcť zachovať živé vedomie jedinečného vplyvu, ktorý má milosť prameniacu zo sviatosti manželstva na všetky oblasti manželského života, a teda aj na ich pohlavný život. Dar Ducha, ktorý manželia prijímajú a naň odpovedajú, im pomáha, aby prežívali svoj pohlavný život podľa Božieho plánu a ako znak zjednocujúcej a plodnej lásky, ktorou Kristus miluje Cirkev.

Medzi nevyhnutné podmienky patria aj poznatky o telesnej prirodzenosti a o obdobiach plodnosti. V tomto smere treba podniknúť všetko, aby sa tieto poznatky sprístupnili všetkým manželom a predovšetkým všetkým mladým ľudom, a to prostredníctvom jasných, včasných a serióznych informácií a výchovou za pomoci manželských dvojíc, lekárov a odborníkov. Tieto poznatky majú potom vyústiť do výchovy k sebaovládaniu. Z toho vyplýva potreba čnosti čistoty a stálej výchovy k nej. Podľa kresťanského názoru čistota neznamená odmietnutie alebo pohŕdanie ľudskou sexualitou. Znamená skôr duchovnú silu, ktorá dokáže brániť lásku pred nebezpečenstvom sebectva a násilia a viesť ju k jej plnému rozvinutiu.

Pavol VI. so svojím hlbokým zmyslom pre múdrosť a lásku iba tlmočil skúsenosť toľkých manželov, keď napísal vo svojej encyklike: “Ovládanie pudov rozumom a slobodnou vôľou nepochybne vyžaduje askézu, aby citové prejavy manželského života boli v súlade s ustanoveným poriadkom a zvlášť aby sa zachovávala periodická zdržanlivosť. Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Hoci takáto disciplína vyžaduje neprestajné úsilie, predsa vďaka jej blahodarnému vplyvu sa manželia plne rozvíjajú a obohacujú duchovnými hodnotami. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí.”

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od 2. mája – do 8. mája 2022.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: V piatok po pohrebe bude adorácia a sviatosť zmierenia , chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu o 9:30 hod. V sobotu o 16:45 fatimská pobožnosť. Počas týždňa na úvod sv. omše a v nedeľu o 14:00 májová pobožnosť (v nedeľu s odprosením Božského Srdca).

V nedeľu o 15:00 bude v kostole koncert ku Dňu matiek.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Plnšie uskutočňovanie Božieho plánu

Vždy, keď manželia používajú antikoncepčné prostriedky, oddeľujú tie dva významy, ktoré Boh Stvoriteľ vložil do samej prirodzenosti muža a ženy a do dynamického priebehu ich pohlavného spojenia, počínajú si ako “sudcovia” nad Božím plánom a “manipulujú” a znevažujú ľudskú sexualitu a s ňou vlastnú osobu, ako aj osobu manželského partnera, a menia tak hodnotu “totálneho” darovania. Takto prirodzenému “slovu”, ktoré vyjadruje pôvodný zmysel vzájomného darovania sa manželov, prekážanie počatia dáva protikladný zmysel, že totiž darovanie ani jedného nie je úplné. Z toho plynie nielen pozitívne a rozhodné odmietnutie otvorenosti voči životu, ale aj falšovanie vnútornej pravdy o manželskej láske, ktorá smeruje k plnému darovaniu celej osoby.

Keď však manželia používaním obdobia neplodnosti zachovávajú neoddeliteľnú súvislosť dvojitého významu spojivého a plodivého, ktoré sú obsiahnuté v ľudskej sexualite, počínajú si ako “služobníci” Božieho plánu a používajú sexualitu v duchu pôvodnej dynamiky “totálneho” darovania sa, bez klamania a pretvarovania.

Vo svetle skúsenosti toľkých manželských dvojíc a vo svetle údajov rôznych ľudských vied, teologická úvaha môže vystihnúť a prehĺbiť – na čo je napokon povolaná – antropologický a zároveň i morálny rozdiel existujúci medzi antikoncepciou a využívaním obdobia neplodnosti. Ide tu o rozdiel omnoho rozsiahlejší a hlbší, ako sa obyčajne myslí, lebo tu stoja oproti sebe dve nerozlučiteľné chápania ľudskej osobnosti a sexuality. Voľba prirodzených cyklov prináša so sebou aj prijatie času samej osoby, čiže ženy, a tým aj prijatie dialógu, vzájomného rešpektu, spoločnej zodpovednosti a ovládania sa. Prijať tento čas a dialóg znamená to isté, ako uznať súčasne duchovný i telesný ráz manželskej jednoty, znamená aj prežívanie osobnej lásky so svojou požiadavkou vernosti. Takto manželia skusujú, že manželská jednota sa obohacuje o tie hodnoty, nežnosti a citov, ktoré tvoria hlbokú dušu ľudskej sexuality a to aj v jej telesnom prejave. Takto sa sexualita rešpektuje a povznáša vo svojom pravom a plnom ľudskom rozmere a “nepoužíva” sa ako “predmet”, ktorý rozrušuje osobnú jednotu duše a tela a tým zasahuje samého Božieho tvora v najvnútornejšej spätosti prírody a osoby.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 17. týždni od 25. apríla – do 1. mája 2022.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 májová pobožnosť so slávnostným ružencom a premienkou.

V sobotu o 16:30 synodálne stretnutie a pri večernej sv. omši katechéza pre birmovancov.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu o 9:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Plnšie uskutočňovanie Božieho plánu

31. Cirkev si iste uvedomuje tie mnohé a zložité problémy, ktoré dnes v mnohých krajinách vplývajú na manželov v ich úlohe zodpovedne odovzdávať život. Uznáva i závažnú otázku demografického rozmachu, ako sa prejavuje v rôznych častiach sveta, aj s morálnymi problémami, ktoré prináša. Cirkev sa však predsa domnieva, že keď sa vec z každej strany dôkladnejšie preskúma, bude sa môcť znova a rozhodnejšie potvrdiť dôležitosť autentického učenia Cirkvi, nedávno predloženého na Druhom vatikánskom koncile a v encyklike Humanae vitae.

Preto spoločne so synodálnymi Otcami považujeme za svoju povinnosť obrátiť sa s naliehavou výzvou na teológov, aby spojili svoje sily a ponúkli pomoc hierarchickému Učiteľskému úradu, aby stále lepšie objasňovali biblické základy, etické zdôvodnenia a personalistické dôvody tohoto učenia. Tak sa na základe takto zostaveného a usporiadaného výkladu umožní skutočne sprístupniť učenie Cirkvi o tejto dôležitej otázke všetkým ľuďom dobrej vôle, tak aby sa jeho chápanie každým dňom stávalo jasnejším a hlbším. Takto sa bude môcť Boží plán stále plnšie uskutočňovať na spásu človeka a slávu Stvoriteľa.

V tomto ohľade svorné úsilie teológov vychádzajúce z vernosti voči Učiteľskému úradu, ktorý ako jediný ukazuje cestu k Božiemu ľudu, je zvlášť naliehavé aj kvôli úzkej súvislosti medzi katolíckym učením v tomto bude a chápaním človeka, ako ho Cirkev hlása. Pochybnosti alebo mylné názory v oblasti manželstva a rodiny, zatemňujú plnú pravdu o človeku, a to v takej kultúrnej situácii, ktorá je už aj tak zmätená a v sebe protirečivá. Práca, ktorá smeruje k objasneniu a k hlbšiemu pochopeniu tejto otázky a ktorú sú teológovia podľa svojho povolania povinní konať, má neporovnateľnú hodnotu a je jedinečnou a veľmi záslužnou službou rodine a ľudstvu.

Celkový pohľad na človeka a jeho povolanie

32. V súvislosti s kultúrou, ktorá ťažko deformuje, ba dokonca stráca so zreteľa pravý význam ľudskej sexuality, nakoľko ju vytrháva z jej podstatného spojenia s človekom ako osobou, Cirkev ešte naliehavejšie cíti, že má nenahraditeľnú úlohu predkladať sexualitu ako hodnotu a dielo celej ľudskej osoby, ktorá je ako muž a žena stvorená na Boží obraz. V súvislosti s tým Druhý vatikánsky koncil jasne vyhlásil: “Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, mravnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale musí sa učiť podľa objektívnych kritérií, ktoré sa odvodzujú z prirodzenosti človeka a jeho úkonov a rešpektujú zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia v ovzduší skutočnej lásky. A to je nemožné, ak sa úprimným srdcom nepestuje čnosť manželskej čistoty.”

Pavol VI., najvyšší Veľkňaz, upozorňujúc, že o tom treba uvažovať “predovšetkým vo svetle celkového pohľadu na človeka a jeho povolanie, nielen prirodzené a pozemské, ale i nadprirodzené a večné”, zdôraznil, že cirkevné učenie “sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý”. A na záver zdôraznil, že ako už svojou povahou nemravný “treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života”.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 16. týždni od 18. apríla – do 24. apríla 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Stále staré a súčasne nové učenie a ustanovenia Cirkvi

Plnšie uskutočňovanie Božieho plánu

31. Cirkev si iste uvedomuje tie mnohé a zložité problémy, ktoré dnes v mnohých krajinách vplývajú na manželov v ich úlohe zodpovedne odovzdávať život. Uznáva i závažnú otázku demografického rozmachu, ako sa prejavuje v rôznych častiach sveta, aj s morálnymi problémami, ktoré prináša.

Cirkev sa však predsa domnieva, že keď sa vec z každej strany dôkladnejšie preskúma, bude sa môcť znova a rozhodnejšie potvrdiť dôležitosť autentického učenia Cirkvi, nedávno predloženého na Druhom vatikánskom koncile a v encyklike Humanae vitae.

Preto spoločne so synodálnymi Otcami považujeme za svoju povinnosť obrátiť sa s naliehavou výzvou na teológov, aby spojili svoje sily a ponúkli pomoc hierarchickému Učiteľskému úradu, aby stále lepšie objasňovali biblické základy, etické zdôvodnenia a personalistické dôvody tohoto učenia. Tak sa na základe takto zostaveného a usporiadaného výkladu umožní skutočne sprístupniť učenie Cirkvi o tejto dôležitej otázke všetkým ľuďom dobrej vôle, tak aby sa jeho chápanie každým dňom stávalo jasnejším a hlbším. Takto sa bude môcť Boží plán stále plnšie uskutočňovať na spásu človeka a slávu Stvoriteľa.

V tomto ohľade svorné úsilie teológov vychádzajúce z vernosti voči Učiteľskému úradu, ktorý ako jediný ukazuje cestu k Božiemu ľudu, je zvlášť naliehavé aj kvôli úzkej súvislosti medzi katolíckym učením v tomto bude a chápaním človeka, ako ho Cirkev hlása. Pochybnosti alebo mylné názory v oblasti manželstva a rodiny, zatemňujú plnú pravdu o človeku, a to v takej kultúrnej situácii, ktorá je už aj tak zmätená a v sebe protirečivá. Práca, ktorá smeruje k objasneniu a k hlbšiemu pochopeniu tejto otázky a ktorú sú teológovia podľa svojho povolania povinní konať, má neporovnateľnú hodnotu a je jedinečnou a veľmi záslužnou službou rodine a ľudstvu.

Celkový pohľad na človeka a jeho povolani

32. V súvislosti s kultúrou, ktorá ťažko deformuje, ba dokonca stráca so zreteľa pravý význam ľudskej sexuality, nakoľko ju vytrháva z jej podstatného spojenia s človekom ako osobou, Cirkev ešte naliehavejšie cíti, že má nenahraditeľnú úlohu predkladať sexualitu ako hodnotu a dielo celej ľudskej osoby, ktorá je ako muž a žena stvorená na Boží obraz.

V súvislosti s tým Druhý vatikánsky koncil jasne vyhlásil: “Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, mravnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale musí sa učiť podľa objektívnych kritérií, ktoré sa odvodzujú z prirodzenosti človeka a jeho úkonov a rešpektujú zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia v ovzduší skutočnej lásky. A to je nemožné, ak sa úprimným srdcom nepestuje čnosť manželskej čistoty.”