FARSKÉ OZNAMY

DSC05739Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 11. týždni od 14. marca – do 20. marca 2022.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok po 2. pôstnej nedeli  
14.marca  
     
Utorok Utorok po 2. pôstnej nedeli 17:30  za ✟ Filipinu
15.marca  
     
Streda Streda po 2. pôstnej nedeli 17:30  za ✟ Mikuláša a Annu Pastorovcov
16.marca  
     
Štvrtok Štvrtok po 2. pôstnej nedeli 17:30  za ✟ Imricha Hužvára, výročná
17.marca  
     
Piatok Vigília – Sv. Jozefa, ženícha 17:30  za ✟ Edmunda
18.marca Preblahoslavenej Panny Márie  
     
Sobota Vigília – 3. pôstna nedeľa 17:30  za Božie požehnanie pre Kristiána
19.marca    
     
Nedeľa Tretia pôstna nedeľa 08:00 za zdravie a Božie požehnanie
20.marca     pre Helenu K.
  10:00 za Boží ľud farnosti
Lektori  Božieho Slova    
Sobota Vigília – 3. pôstna nedeľa 17:30 Z. Morvayová
Nedeľa Tretia  pôstna nedeľa 08:00 D. Petrášová
    10:00 M. Grega
   

Štvrtok je deň diecéznej poklony Najsvätejšej sviatosti oltárnej (9:00 – 11:00, 15:00 – 17:30).

V piatok o 17:00 krížová cesta otcov, v nedeľu o 14:30 krížová cesta detí.

V nedeľu po druhej sv. omši katechéza pre prvoprijímajúcich.

Zbierka na charitu vyniesla 520,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

V piatok o 16:30 stretnutie detí na fare.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na energie.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Práva a povinnosti ženy

22. Rodina, nakoľko je a stále sa má stávať jednotou a spoločenstvom osôb, v láske nachádza zdroj a ustavičný podnet na to, aby prijímala, vážila si a napomáhala rozvoj každého svojho údu v jeho najvyššej hodnosti, v hodnosti osoby, čiže živého Božieho obrazu. Ako správne zdôvodnili synodálni Otcovia, mravné kritérium opravdivosti manželských a rodinných vzťahov spočíva v rozvíjaní dôstojnosti a povolania jednotlivých osôb, ktoré sa plne môžu dosiahnuť iba v úprimnom a vzájomnom odovzdávaní sa….Pokiaľ ide o ženu, treba predovšetkým zdôrazniť, že má takú istú dôstojnosť a je viazaná takou istou zodpovednosťou ako muž. Táto rovnosť sa uskutočňuje osobitným spôsobom v darovaní seba: keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom, pričom obe darovania sú vlastné manželstvu a rodine. To, čo už ľudský rozum tuší a uznáva, plne zjavuje Božie slovo, pretože dejiny spásy sú trvalým a jasným svedectvom o dôstojnosti ženy.

Keď Boh stvoril človeka “ako muža a ženu”, obdaril rovnakou osobnou dôstojnosťou muža i ženu a obohatil ich neodcudziteľnými právami a povinnosťami, ktoré sú ľudskej osobe vlastné. Boh ďalej dal zažiariť dôstojnosti ženy tým, že sám vzal na seba ľudské telo z Panny Márie, ktorú Cirkev uctieva ako Božiu Matku a pod menom novej Evy predkladá ako vzor vykúpenej ženy. Kristova jemnocitná úcta k ženám, ktoré povolal, aby ho nasledovali a požívali jeho priateľstvo, ďalej to, že sa zjavil vo Veľkonočné ráno žene skôr, než by sa bol ako vzkriesený z mŕtvych ukázal ostatným učeníkom, potom poverenie žien, aby zaniesli apoštolom radostnú zvesť Zmŕtvychvstania, to všetko sú znaky, ktoré potvrdzujú, akú vznešenú mienku mal Kristus o žene. A apoštol Pavol hovorí: “Vierou v Ježiša Krista ste všetci Boží synovia… Už niet Źida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo v Kristovi Ježišovi ste všetci jedno.”

Źena a spoločnosť

23. Hoci teraz nerozoberáme v celom jej rozsahu zložitú otázku o vzťahoch medzi ženou a spoločnosťou, ale sa obmedzujeme iba na niekoľko dôležitých vecí, ktoré si zasluhujú pozornosť, predsa si nemožno nevšimnúť, že na čisto rodinnom poli rozsiahla a rozšírená spoločenská a kultúrna tradícia spôsobila, že žene zostala iba úloha manželky a matky, a že sa primerane nepripúšťala k verejným úlohám, ktoré sú zvyčajne vyhradené mužom. Je nepochybné, že rovnaká dôstojnosť a zodpovednosť muža a ženy plne oprávňujú prístup ženy k verejným úlohám. No práve povznesenie ženy vyžaduje aj to, aby sa jasne uznala hodnota jej materskej a rodinnej úlohy vzhľadom na ostatné verejné úlohy a zamestnania. Napokon takéto úlohy a zamestnania sa majú navzájom dopĺňať, ak chceme dosiahnuť, aby spoločenský a kultúrny pokrok bol skutočne a plne ľudský.

Dá sa to ľahko dosiahnuť, ak, podľa želania synody, obnovená “teológia práce” hlbšie osvetlí a prebáda význam práce v kresťanskom živote a vymedzí základnú spojitosť medzi rodinou a prácou, a tak aj pôvodný a nenahraditeľný význam domácej práce a výchovy detí.66 Preto Cirkev môže a má pomáhať súčasnej spoločnosti tým, že bude neúnavne požadovať, aby všetci uznávali domácu prácu ženy, aby sa jej tak – pre jej nenahraditeľnú hodnotu dostalo spravodlivej úcty. Má to zvlášť veľký význam vo výchovnej činnosti. Tak sa totiž odstráni sám koreň a zdroj akejkoľvek diskriminácie medzi rôznymi prácami a povolaniami a súčasne sa stane zrejmým, že všetci, vo všetkých oblastiach, pracujú s rovnakými právami a s rovnakými povinnosťami. Takto aj v mužovi aj v žene ešte jasnejšie zažiari Boží obraz.

Archív