Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 10. septembra – do 16. septembra 2018.

Bohoslužby

V sobotu o 17:00 adorácia za rodiny.

Rímskokatolícka Cirkev biskupstvo Rožňava a miestne farnosti  Vás pri príležitosti 15. Výročia pastoračnej návštevy sv. Jána Pavla II. pozývajú sláviť sv. omšu počas Kňazského dňa 12.9. 2018 o 10:00 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ktorú bude celebrovať J. Ex. Mons. Stanislav Stolárik. Ďakovná sv. omša bude slávená 13. Septembra 2018 pri pamätníku sv. Otca Jána Pavla II. pod Rákošom v Rožňave.

Program slávnosti:

16:15 modlitba sv. Ruženca

17:00 slávnostná sv. omša, celebruje J. Ex. Mons. Stanislav Stolárik

DUCHOVNÉ SLOVO

Povýšenie svätého Kríža

V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác. Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť. Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom. Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 3. septembra – do 9. septembra 2018.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom:

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 o zvyčajnom poradí ulíc.

Ostatní veriaci utorok a piatok od 16:00 hod.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca.

DUCHOVNÉ SLOVO

Blahorečenie – Svätorečenie

Blahorečenie a svätorečenie nejakej osoby najvyššou cirkevnou autoritou Svätým Otcom sa uskutočňuje vyhlásením, že táto osoba bola po svojej smrti spasená. Znamená to, že dosiahla cieľ, ktorý je nádejou pre nás ostatných, čo ešte žijeme na tejto zemi. Blahorečenie vždy predchádza svätorečeniu, čiže tí, ktorých si uctievame ako svätých, boli po svojej smrti najskôr vyhlásení za blahoslavených.

Blahorečiť znamená povoliť verejné uctievanie osoby, ktorá zomrela v povesti svätosti. Pred samým aktom blahorečenia sa vykonáva procedúra riadená normami, ktoré na tento účel vydal Svätý Otec a Kongregácia pre kauzy svätých. Ide v nej o skúmanie života a diela osoby a o dokazovanie jej mučeníckej smrti alebo hrdinského stupňa čností. Dokazovanie sa deje v dvoch fázach:

1. najprv sa zhromaždia všetky dostupné materiály, ktoré pozostávajú zo spisov a svedectiev o živote na území diecézy, kde osoba zomrela. Táto fáza má názov diecézna fáza procesu blahorečenia;
2. potom nasleduje odoslanie zhromaždených materiálov na Kongregáciu pre kauzy svätých, kde prebehne druhá, tzv. rímska fáza skúmania.

Po jej skončení, ak sa dokáže mučenícka smrť osoby alebo veľmi vysoký stupeň čnostného života, tzv. hrdinský stupeň čnosti, Svätý Otec vyhlási osobu za blahoslavenú. Od vydania rozhodnutia Kongregácie pre kauzy svätých, ktorým sa dovoľuje začať diecéznu fázu skúmania života osoby, dostane kandidát na blahorečenie titul „Boží služobník“.

Osobitný proces ďalšieho skúmania života a predovšetkým dokazovania prítomnosti zázraku, ktorý sa stal na príhovor blahoslavného, je cestou k vyhláseniu človeka za svätého.

Rozdiel medzi blahorečením a svätorečením možno vidieť najmä v tom, že blahorečením Svätý Otec povoľuje verejnú úctu k blahoslavenému v konkrétnej diecéze, inštitúte zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života, zatiaľ čo pri svätorečení ide o nariadenie verejného uctievania svätca pre celú Cirkev.

KN 43/2010

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 27. augusta – do 2. septembra 2018.

Bohoslužby

Fatimská pobožnosť bude v sobotu o 16:15 hod.

Organizačné pokyny pre účastníkov blahorečenia Anny Kolesárovej, ktorá sa uskutoční v sobotu 1. septembra 2018 o 10.00 hod. v Košiciach na štadióne TJ Lokomotíva, Čermeľská cesta 1.

Parkovanie

• ak prídete objednaným autobusom a boli ste riadne zaregistrovaní, poslali sme vám parkovaciu kartu pre vstup na záchytné parkovisko (OPTIMA, HYPERTESCO)
• ak ste v registrácii uviedli, že prídete autom, toto parkovisko je určené aj pre vás a to do naplnenia kapacity, bez parkovacej karty – podľa pokynov usporiadateľov
• informácie o parkovaní bude možné počúvať aj cez Rádio Lumen na frekvencii 94,4 MHz, ktoré bude pravidelne informovať o napĺňaní záchytných parkovísk a o dopravnej situácii, keďže niektoré ulice budú uzavreté, prípadne s obmedzenou premávkou.

Kyvadlová doprava

• bude premávať nepretržite v čase od 6:00 hod. počas celého dňa zo záchytných parkovísk ako aj zo železničnej stanice priamo ku štadiónu TJ Lokomotíva Košice  od Hypermarket Tesco –autobusy, od OC Optima a Staničného námestia – električky, ktoré budú riadne označené a bezplatné  kyvadlová doprava bude premávať aj zo štadióna naspäť na záchytne parkoviska a na železničnú stanicu (podľa potreby cca do 17:00).

Otvorenie brán štadióna

• Štadión TJ Lokomotívy bude otvorený od 6:00 hod.  prosíme, aby ste zaujali miesta na štadióne v dostatočnom predstihu, najneskôr do 9:00 hod.
• vstup na štadión je BEZPLATNÝ a VOĽNÝ!

Lístky na sedenie

• vzhľadom na jestvujúcu kapacitu tribún štadióna, lístky na sedenie boli rozdelené podľa kľúča rovnomerným dielom sú určené pre starých a chorých, ostatní nech záujmu miesto na zelenej ploche (odporúčame si doniesť skladacie stoličky, prípadne karimatky alebo podsedák).

Zobrať so sebou

• osobné doklady (občiansky preukaz a kartu poistenca), lieky, fľašu s vodou (bude možnosť zakúpenia si nápojov a občerstvenia aj priamo v areáli štadióna, taktiež bude umiestnená cisterna s pitnou vodou), pokrývku hlavy (hlavne pre deti), v prípade nepriaznivého počasia pršiplášť.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 20. augusta – do 26. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Panna Mária Kráľovná

22. august

Pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii o mariánskej úcte o tomto sviatku hovorí: “Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predlženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej. Vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka.” (Marialis cultus č. 6)

Sviatok Panny Márie Kráľovnej je novšieho dáta. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Pius XII. na konci Mariánskeho roku 1954 (sto rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí P. Márie) encyklikou “Ad caeli Reginam” z 11. októbra 1954. Avšak úcta Panny Márie ako Kráľovnej siaha hlboko do prvého tisícročia. Zreteľne ju takto oslavovali východní teológovia a cirkevní učitelia sv. Andrej z Kréty (660-740), carihradský patriarcha Germán (+733) a sv. Ján Damaský (650-750).

V jednej homílii o Nanebovzatí (“usnutí Bohorodičky”) sv. Andrej Krétsky hovorí: “Kráľovná všetkých veriacich národov (t. j. Cirkev) vedie dnes víťazoslávne s kráľovskou veľkoleposťou Kráľovnú ľudského pokolenia do nebeského kráľovského sídla, ktoré ju prijíma pred tvárou Kráľa všetkého, t. j. Boha.” Sv. Ján Damaský poukazuje na dôvod tejto výsady; je ním Božie materstvo. “So všetkou spravodlivosťou a patričnosťou je Božou Matkou a Kráľovnou všetkého tá, ktorá bola služobníčkou a matkou Stvoriteľa.” A v homílii Nanebovzatia hovorí: “Boh ťa spas, Pani, ktorá si materskou vážnosťou získala moc nad Kráľom všetkého.”

Neskôr sa úcta k Panne Márii ako Kráľovnej ujala aj na Západe. V kňazskom breviári na tento sviatok je ako druhé čítanie úryvok z homílie svätého biskupa Amadea (Amedea) Lausanského, ktorý žil v 11. storočí. Biskup Amadeus hovorí: “Patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom vo svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve. Keď bola v tele, zakusovala prvotiny budúceho kráľovstva, a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti a zostupuje k blížnym v nevýslovnej láske…”

Pápež Pius XII. v r. 1954 stanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája. Pritom nariadil, aby sa v ten deň každoročne konalo zasvätenie ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sám sviatok Nepoškvrneného Srdca P. Márie určil už desať rokov predtým – 4. mája 1944 – na oktávu sviatku Nanebovzatia, t. j. na 22. augusta. Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu však jestvovala už od r. 1648 na podnet sv. Jána Eudesa. Liturgické texty tejto úcty dosiahli cirkevné odobrenie v r. 1668. Osobitný sviatok zaviedol pápež Pius VII. (1800-1823).

Liturgická reforma po Druhom vatikánskom koncile zmenila dátum slávenia obidvoch sviatkov: ľubovoľná liturgická spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie pripadá na sobotu po sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, kým spomienka Panny Márie Kráľovnej sa slávi týždeň po sviatku (liturgickej slávnosti) Nanebovzatia Panny Márie, t. j. 22. augusta.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 13. augusta – do 19. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu bude po druhej sv. omši farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Nanebovzatie Panny Márie

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 32. týždni od 6. augusta – do 12. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Vavrinec

Vavrinec bol v čase Sixtovho pontifikátu sv. Sixta II.hlavným rímskym diakonom a zomrel mučeníckou smrťou štyri dni po svojom biskupovi. Bolo to 10. augusta 258. Pochovali ho pri Tiburtínskej ceste. To je vlastne všetko, čo o ňom môžeme s určitosťou povedať. Zachovali sa síce veľmi staré podrobné správy o jeho mučeníctve, ale sú popretkávané legendárnymi prvkami. Preto historickí kritici sú voči nim zdržanliví. Niektorí z nich sa odvolávajú na dekrét cisára Valeriána, podľa ktorého biskupi, kňazi a diakoni mali byť bez súdu a bez prieťahov sťatí mečom. Staré životopisy však hovoria, že diakona Vavrinca vyšetrovali, mučili a nakoniec upálili na žeravom rošte.

Keby však Vavrinca boli jednoducho sťali ako jeho biskupa Sixta a šiestich spoludiakonov, vtedy by sa nedala vysvetliť súhlasná zmienka najstarších historických prameňov o mučení ohňom a ostala by nevysvetliteľná aj mimoriadna úcta sv. Vavrinca v Ríme a v celej Cirkvi.

O Vavrincovom mučení ohňom hovorí vo 4. storočí a začiatkom 5. storočia pápež sv. Damazus, sv. Ambróz Milánsky, starokresťanský básnik Prudencius, sv. Augustín, sv. Maximus Turínsky a sv. Chryzológ. Po triezvom posúdení údajov, ktoré podávajú najstaršie správy, si možno zrekonštruovať jadro celého príbehu takto:

Vavrinec ako hlavný diakon mal okrem iného zodpovednosť za hmotný majetok a charitatívnu činnosť rímskej Cirkvi. Keď sa Valeriánovo prenasledovanie duchovenstva zostrilo, prípadne keď sa dozvedel o zabití svojho biskupa – pápeža Kalixta a ostatných diakonov, uvedomil si, že aj jeho stihne v krátkom čase ten istý osud a že všetko cirkevné imanie pripadne do rúk prenasledovateľov. Vtedy chytro rozdal všetky cirkevné peniaze a cennosti chudobným. Tým predbehol cisárskych úradníkov, ktorí sa nádejali, že pri jeho uväznení budú môcť obohatiť cisársku pokladnicu. Preto, keď sa ho zmocnili, hneď ho žiadali, aby im vydal cirkevné poklady. Vavrinec vtedy ukázal na zhromaždených chudobných a vyhlásil, že sú to poklady Cirkvi. Rozzúrený cisársky zmocnenec dal statočného diakona mučiť až po pomalé upálenie na kovovom rošte. Vavrinec zniesol túto ukrutnú smrť s obdivuhodne hrdinským pokojom. Životopisci uvádzajú, že pri tom i žartoval a modlil sa za Rím.

Jeho mučeníctvo vyvolalo medzi kresťanmi mimoriadnu ozvenu, takže liturgické slávenie jeho pamiatky bolo v poradí slávnostnosti hneď za sviatkom sv. Petra a Pavla. Pred jeho sviatkom sa slávila vigília a ôsmy deň po jeho sviatku oktáva. Jeho meno bolo zaradené do omšového kánona. Vavrincovo významné miesto v starej liturgii rešpektovala aj nová liturgická reforma, ktorá svätí jeho deň ako liturgický sviatok.

Prvý kostol zasvätený sv. Vavrincovi dal postaviť už cisár Konštantín Veľký (zomr. 337), a to neďaleko svätcovho hrobu. Priamo nad hrobom dal postaviť ďalšiu baziliku pápež Pelagius II. v 6. storočí. Približne na jej mieste stojí terajšia bazilika S. Lorenzo fuori le mura (Sv. Vavrinec za hradbami), ktorú dal postaviť pápež Honorius III. v 13. storočí..

ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

Rímskokatolícka cirkev, farnosť  Smolník Vás pozýva na Diecéznu púť k Snežnej Panne Márii v Úhornej.

PROGRAM:

Sobota 4.8.2018:

15:00 – príchod pútnikov a vysluhovanie sviatosti zmierenia

16:30 – úvodná sv. omša Fatimskej soboty (Mons. Miloš Gazdík, generálny vikár)

18:15 – vyloženie Sviatosti Oltárnej a tichá adorácia

20:00 – katechéza o Desatoro Božích prikázaniach (vdp. Leonard Pawlak)

20:30 – modlitba chvál spojená s Eucharistickým požehnaním (vdp. Jozef Fričovský)

22:00 – svätá omša (vdp. Tomáš Székely)

23:30 – krížová cesta pre zastaveniach (vdp. Martin Pavúk)

01:00 – vyloženie Sviatosti Oltárnej (do 06:00 hod.)

Nedeľa 5.8.2018:

06:30 – svätá omša v nemeckom jazyku (vdp. Peter Tirpák)

07:30 – svätá omša v maďarskom jazyku (Mons. Richard Vojta)

08:30 – modlitba Radostného ruženca (vdp. Rastislav Adamko)

10:00 – SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA (Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup)

Počas celej púte bude možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 31. týždni od 30. júla – do 5. augusta 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza. Zmyslom katechéz je poskytnúť   hlavne birmovancom  niečo viac z histórie viery. Pravda je však taká, že väčšinu poslucháčov tvoria dospelí a starší veriaci. Škoda…

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca. V sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť, o 17:30 adorácia za rodiny.

Spoveď pred prvým piatkom:

Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod. vo zvyčajnom poradí ulíc.

Ostatní veriaci v stredu a piatok od 16:00 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Porciunkula

Sv. František vo svojej mimoriadnej láske k najsvätejšej Panne osobitnú starostlivosť venoval kostolíku, ktorý je známy pod menom „Svätej Márie Anjelskej” alebo „Porciunkula“. Tam položil šťastný základ rádu Menších bratov, tam tiež pripravil počiatok rádu Klarisiek a tam tiež šťastne zakončil svoju pozemskú púť. Ako sa zachovalo ústnym podaním, v tomto kostolíku náš svätý otec František dostal tie preslávne odpustky, ktoré pápeži potvrdili a rozšírili ich na mnohé ďalšie kostoly. Pre taký veľký počet preukázaných dobrodení Cirkev povolila liturgiou sláviť dnešný deň, ktorý je výročným dňom posvätenia tohto kostolíka.

František totiž napriek tomu, že vedel, ako sa po celom svete buduje nebeské kráľovstvo, a veril, že Božím vyvoleným sa Božia milosť udeľuje na každom mieste, predsa len bol presvedčený, že toto miesto – kostolík Panny Márie v Porciunkule – je bohatšie obdarené Božou milosťou a že ho častejšie navštevujú najvyšší duchovia. Preto často hovorieval bratom: „Kto sa tu bude modliť skrúšeným srdcom, dostane to, o čo bude prosiť. Kto sa však tu dopustí urážky, bude tvrdšie potrestaný. Preto, synovia moji, majte toto miesto v najväčšej úcte, lebo ono je Božím príbytkom a z celého srdca s plesaním vyznávajte a zvelebujte Boha.“ (Zo spisov brata Tomáša z Celana).

Keď sa František počas istej júlovej noci modlil v kostole Panny Márie Anjelskej, mal videnie. Zjavil sa mu Kristus so svojou Matkou a zástupom anjelov a vyzval ho, aby si vyprosil milosť, ktorá by oslávila Boha a spasila ľudí. Hneď potom sa mal vrátiť do Perugie, aby predniesol pápežovi svoju, na tú dobu odvážnu prosbu. V sprievode brata Massea predstupuje pred pápeža a prosí o veľmi významné odpustky „aby každý veriaci, ktorý s pravou ľútosťou a po spovedi príde do kostolíka Panny Márie Anjelskej, dosiahol úplné odpustenie svojich vín a trestov”. Prekvapený pápež súhlasí, ale vyslovuje obmedzenie, aby to platilo navždy, každý rok, ale iba jeden deň, od vešpier predchádzajúceho dňa do vešpier nasledujúceho dňa. František viac nepotrebuje, nečaká na písomný súhlas a odchádza. A keď ho pápež zavolá späť, pohotovo mu odpovedá: „Vaše slovo mi stačí. Ak je to Božie dielo, On sám sa postará, aby to dal poznať. Nechcem nijaký dokument. Nech je Panna Mária pergamenom, Kristus notárom a anjeli svedkami” (Traktát o odpustkoch Porciunkuly).

„Notár” Kristus vo sne potvrdil Františkovi pápežovo schválenie odpustkov. Sedem biskupov bolo prítomných na ich slávnostnom vyhlásení v Porciunkule 2. augusta 1216. František plný nadšenia vtedy zvolal: „Všetkých vás pošlem do raja!” Všetkých – svojich súčasníkov i nasledujúce generácie, ktoré nezabudnú na tento duchovný poklad Cirkvi a budú z neho čerpať. Podľa dnešnej cirkevnej praxe možno porciunkulové odpustky získať v každom františkánskom (a teda aj kapucínskom a minoritskom) a farskom kostole od 12.00 hod. 1. augusta do večera 2. augusta za obvyklých podmienok.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 23. júla – do 29. júla 2018.

Bohoslužby

V nedeľu po druhej sv. omši bude farská katechéza.

DUCHOVNÉ SLOVO

Zázračný olej sv. Charbela z Libanonu

Sv. Charbel Makhlouf je známy ako pustovník z Annaya. Tento maronitský kresťan žil v Libanone v rokoch 1828 –1898. Je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.

Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 na juhu Libanonu v chudobnej roľníckej rodine. Ako trojročnému mu zomrel otec, a tak vyrastal pod dohľadom svojho strýka. Keď mal 14 rokov, utiahol sa do jaskyne, dnes nazývanej Jaskyňa svätca, aby sa tam v tichu modlil. V rozjímaní dokázal tráviť celé hodiny.

Cítil povolanie do mníšskeho stavu, no nemohol túto túžbu realizovať, lebo strýko bol proti. Až po dosiahnutí 23 rokov opustil tajne domov a stal sa novicom v kláštore Rádu libanonských maronitov v Annay. Prijal meno Charbel (Sarbel, Jerbello) po jednom z mučeníkov za éry cisára Traiána. Slávnostné sľuby zložil 1. novembra 1853 a predstavení ho poslali do seminára v Kfifane. Charbel Makhluf bol vysvätený za kňaza roku 1859 a nasledujúcich štyridsať rokov prežil v kláštore v Annay. Roku 1859 požiadal o možnosť žiť životom eremitu a usadiť sa v pustovni. Toto povolenie však dlho nedostával. V r. 1875, keď otec Charbel už pridlho čakal na povolenie utiahnuť sa do pustovne, sa udial tento zázrak. Dvaja sluhovia sa rozhodli, že si z neho urobia žart a namiesto oleja naplnili jeho lampu vodou. Otec Charbel ju však zapálil ako obyčajne. Otec predstavený, ktorého na to upozornili vystrašení sluhovia, sa presvedčil, že v lampe naozaj horela voda. Pochopil túto udalosť ako znamenie a na druhý deň prišlo od generálneho predstaveného povolenie pre pustovňu.

Niekoľko mesiacov po smrti sa okolo jeho hrobu začali diať mimoriadne udalosti. Keď otvorili rakvu, našli telo v stave, akoby ho pochovali iba včera. Preniesli ho teda do novopostavenej kaplnky, kde ho pochovali. Roku 1927 sa začal proces jeho blahorečenia, a tak rakvu znovu vyniesli na povrch. Mnísi a veriaci, ktorí sa tam zišli, videli z truhly vytekať tekutinu. Domnievali sa, že do nej prenikla voda, preto ju znovu otvorili. Telo bolo nedotknuté rozkladom a malo teplotu živého človeka. Na čele mŕtveho boli kvapky potu. Keď ich predstavený utrel, na šatke ostal odtlačok tváre. V deň, keď sa v r. 1950 exhumovalo jeho telo, boli na príhovor otca Charbela uzdravení mnohí chorí, hluchí, nemí, slepí, ochrnutí – púhym dotykom jeho hrobu, alebo často jednoduchou modlitbou v jeho mene. K hrobu Charbela Makhlufa začali prichádzať pútnici, katolíci aj veriaci iných vierovyznaní, prinášali chorých a modlili sa za ich uzdravenie. Mnohí z nich sa skutočne vyliečili. Počas II. vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI. vyhlásil Charbela Makhlufa za blahorečeného 5. decembra 1965 a 9. októbra 1977 ho pripísal do zoznamu svätých.

https://saletinirozkvet.webnode.sk/products/zazracny-olej-sv-charbela-z-libanonu/

PROGRAM:

21.7.2018 – Sobota

16:00 –  ruženec

17:00 – večeradlo

18:00 – sv. omša

19:00 – adorácia s eucharistickým požehnaním

22.7.2018 – Nedeľa

8:00 – Maďarská sv. omša

9:00 – Gréckokatolícka sv. liturgia

11:00 – Slávnostná rímskokatolícka sv. omša, celebruje novokňaz P. Mgr. Miroslav Vaľko CM

Počas odpustovej slávnosti nás spevom bude sprevádzať Hanka Servická