FARSKÉ OZNAMY

Kostol Všetkých svätých

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 10. septembra – do 16. septembra 2018.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 23. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Dávida Benka,
10.septembra v Cezročnom období   Annu r. Jarinovú a syna Jozefa
     
Utorok Utorok 23. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Cecíliu Bradovú,
11.septembra v Cezročnom období   polročná
     
Streda Najsv. mena Panny Márie 19:00 Sv. omša za  ✟ Annu Harčarikovú,
12.septembra (ľubovoľná spomienka)   polročná
     
Štvrtok Sv. Jána Zlatoústeho, biskupa 07:00 Sv. omša za ✟ Elenu
13.septembra a učiteľa Cirkvi (spomienka)  
     
Piatok Povýšenie sv. Kríža 18:00 Sv. omša za ✟ Juraja Juhára (10)
14.septembra    
     
Sobota Sedembolestnej Panny Márie, 08:00 Sv. omša za zdravie rod. Jasminskej
15.septembra Patrónky Slovenska (sviatok)   a Nagyovej
  10:00 pro def. Josepho a Victoria
     
Nedeľa 24. NEDEĽA 08:00 Sv. omša na poďakovanie za 50 rokov
16.septembra v CEZROČNOM OBDOBÍ   života a Božie požehnanie pre rodinu
  10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  14:30 POBOŽNOSŤ  (ruženec za biskupa
  a diecézu)
   
Lektori  Božieho Slova    
Piatok Povýšenie sv. Kríža 18:00 Z. Bradová
Sobota Sedembolestnej Panny Márie, 08:00 H. Majcherová, Z. Podprocká
Patrónky Slovenska (sviatok) 10:00 L. Grácová, D. Morvayová
Nedeľa 24. NEDEĽA 08:00 Z. Morvayová, D. Vincová
v CEZROČNOM OBDOBÍ 10:00 M. Schmotzerová, S. Schmotzerová
     

 

V sobotu o 17:00 adorácia za rodiny.

Rímskokatolícka Cirkev biskupstvo Rožňava a miestne farnosti  Vás pri príležitosti 15. Výročia pastoračnej návštevy sv. Jána Pavla II. pozývajú sláviť sv. omšu počas Kňazského dňa 12.9. 2018 o 10:00 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ktorú bude celebrovať J. Ex. Mons. Stanislav Stolárik. Ďakovná sv. omša bude slávená 13. Septembra 2018 pri pamätníku sv. Otca Jána Pavla II. pod Rákošom v Rožňave.

Program slávnosti:

16:15 modlitba sv. Ruženca

17:00 slávnostná sv. omša, celebruje J. Ex. Mons. Stanislav Stolárik

 

DUCHOVNÉ SLOVO

Povýšenie svätého Kríža

 

V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác. Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť. Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom. Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza.

Archív