Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 41. týždni od 14. októbra– do 20.októbra 2019.

Bohoslužby

V týždni bude ružencová pobožnosť pol hodinu pred sv. omšou, v sobotu o 13:15, v nedeľu o 14:30.

V nedeľu bude zbierka na misie.

Katechéza pre prvoprijímajúcich bude v nedeľu po druhej sv. omši.

Katechéza pre birmovancov bude v sobotu o 17:00 (zraz pred Kultúrnym domom) a v nedeľu po pobožnosti.

Streda je deň modlitieb za o. biskupa a diecézu.

DUCHOVNÉ SLOVO

6 vecí, ktoré sa deti naučia, keď v nedeľu vynecháme svätú omšu.

1. Boh je dôležitý, ale nie až taký dôležitý. Tráviť čas s Bohom je určite skvelé, ale iba vtedy, keď je to pre mňa výhodné. Futbalové zápasy, spánok a _____ (vložte aktivitu podľa výberu) sú dôležitejšie ako snaha byť s Bohom jednu hodinu týždenne aspoň v nedeľnú sv. omšu.
2. Boh v skutočnosti nevie čo hovorí. Áno, je to prikázanie, aby bol Pánov deň zasvätený, ale Boh nechápe, ako sme z celého pracovného týždňa uťahaní, znechutení, takže sa môžeme na základe okolností nášho života rozhodnúť, čo vlastne znamená toto prikázanie o nedeli a všetky Jeho ďalšie prikázania. Je na nás, aby sme si vybrali, ktoré z Božích prikázaní chceme dodržiavať.
3. Cirkev v skutočnosti neočakáva, že sa budeme držať jej učenia. Áno, Cirkev nám káže navštevovať omšu v nedeľu, ale Cirkev nechápe, ako sme zaneprázdnení, koľko máme detí alebo ako sme unavení, takže sa môžeme na základe okolností nášho života rozhodnúť, čo Cirkev tým naozaj rozumie.
4. Svätá omša je o mne a o tom, čo sám ponúknem/neponúknem iným. Keď chodíme na omšu, ako sa nám páči, akoby sme zabudli, že ísť na omšu buduje cirkevnú komunitu. Vaša farnosť môže vyžadovať, aby ste boli lektorom, spievali v zbore alebo sa rozdelili či niesli obetné dary. Vidieť svoju rodinu v kostole môže byť práve to, čo starší človek potrebuje, aby mu to prinieslo radosť do osamelej nedele. Existuje mnoho dôvodov, prečo sme spoločenstvom viery a prečo sa stretávame pri bohoslužbách.
5. Ak sú veci ťažké – nudné, nemusím ich robiť. Ak nechodíme na omšu a našim deťom hovoríme, že je to preto, že omša je „nudná“ alebo „z toho nič nemáme“, naše deti sa dozvedia, že musíme robiť iba veci, ktoré sú zábavné a vzrušujúce. Toto jednoducho neplatí, pokiaľ ide o našu vieru a každodenný život. Väčšine ľudí sa nezdá byť zábavné a vzrušujúce platiť dane, ale stále to musíme robiť.
6. Pochybovať o pravej prítomnosti Ježiša v Eucharistii a milostiach, ktoré pochádzajú z omše. Ak skutočne veríte, že Ježiš je prítomný v Eucharistii a že k nám prichádza každú nedeľu pri sv. omši, čo by Vás od neho odradilo? Prečo by ste nechceli dostávať milosti, ktoré udeľuje prostredníctvom tohto neuveriteľného daru. Náš katechizmus nás učí: „Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi, pretože v nej Kristus spája svoju Cirkev a všetkých jej členov so svojou obetou chvály a vďakyvzdania a ponúka ju raz navždy na kríži svojmu Otcovi; touto obetou vylieva milosti spásy na svoje telo, ktoré je Cirkvou.“

Nie je lepšie miesto kam priviesť naše deti, ako k Ježišovým nohám. Nie je lepšia lekcia, ako ich naučiť, ako dať Boha na prvé miesto VŽDY, bez ohľadu na to, čo sa deje v našich životoch alebo aké ťažké je byť na omši. Hádajte, čo sa stane, ak budete čakať na to, aby ste deti priviedli na omšu, kým sa nebudú vedieť správať lepšie alebo Váš život nebude tak zaneprázdnený? Budete čakať zbytočne, toto sa nestane. Satan nám vždy poskytne výhovorku, aby sme vynechali oslavu najvyššej formy modlitby, ktorú tu na Zemi máme, ale Boh nám vždy dá milosti, aby sme odpovedali „áno“, keď ho požiadame o pomoc.

Urobte z nedeľnej omše jednu stabilnú vec, ktorú Vaša rodina bude neustále robiť spolu. Verte mi, že požehnania a milosti, ktoré vychádzajú z tohto spoločného zvyku, zmenia Váš rodinný život mocným a zázračným spôsobom.

Zdroj: catholic-link.org,

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 40. týždni od 7. októbra– do 13.októbra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu o 14:30 ružencová pobožnosť a premienka.

V týždni bude ružencová pobožnosť pol hodinu pred sv. omšou.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 39. týždni od 30. septembra– do 6.októbra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Po popoludňajšej sv. omši bude odprosenie Božského Srdca.

Premienka bude 13. októbra.

Od utorka bude ružencová pobožnosť pol hodinu pred sv. omšou, v nedeľu o 14:30 hod.

Spovedanie pred prvým piatkom: pondelok a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 vo zvyčajnom poradí ulíc.

V piatok od 17:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť a o 17:30 adorácia za rodiny.

DUCHOVNÉ SLOVO

Ak Cirkev neplače, zomiera

Byť rodičom malých detí na svätej omši vyzerá ako nezvládnuteľná úloha. Ako možno od nich chcieť, aby sedeli bez pohnutia a bez rozprávania hodinu alebo dokonca viac? Mal by som sa na omšiach striedať s manželkou? Bude ostatným farníkom prekážať, že moje dieťa robí taký hluk?

Nechajme na chvíľu všetky tieto otázky a pozrime sa na fakty. Deti sú pre rodičov krásnym požehnaním, no rovnakým požehnaním sú aj pre Cirkev. Niektorí ľudia tvrdia, že deti a bábätká na svätú omšu nepatria. Je to vraj čas stíšenia sa pred Bohom, určený dospelým ľuďom. Tento pohľad však nie je správny.

Thomas Olmsted, biskup Phoenixu, vo svojej najnovšej liste Doplň moju radosť napísal toto: „Vy rodičia máte od Boha daný dar a zodpovednosť využívať svoju autoritu v službe deťom.“ Pokračuje silnými a krásnymi slovami: „Vaša domáca cirkev, ako sa rozrastáte, s mocou vzdeláva vaše deti. Toto vzdelávanie sa začína, keď rodiny predstavia svoje malé deti Ježišovi v Eucharistii. Predovšetkým vás chcem povzbudiť – voďte svoje deti na svätú omšu. Potrebujeme a chceme vašu prítomnosť medzi nami, v rodine našej Cirkvi. Hoci vrtenie sa či plač vašich detí môže na pohľad vzbudiť nevôľu, iste nie je prekážkou toho, aby ste prijali Božiu milosť. Prítomnosťou na omši počas týchto raných rokov sa vaše deti učia rytmu vzťahu s Pánom a jeho Cirkvou.“ Deti patria – spolu s vami, ako rodina – na svätú omšu.

Takže poznáme ideál. A vieme, že deti patria na omšu. Ale ako to zvládnuť? Zoznam rád, ktoré ponúkam, je vytvorený z tých najlepších rád z rôznych zdrojov, ktoré sa venovali tejto téme. Modlím sa, aby bol pre vás užitočný.

1. Nakŕmte deti pred svätou omšou. Malé deti sa nemusia trápiť eucharistickým pôstom. Preto je najlepšie ich nakŕmiť pred príchodom na omšu. Urobte všetko preto, aby omšu nemuseli zvládnuť s vyhrávajúcim bruškom.
2. Výnimočné oblečenie a predmety. Deti potrebujú pravidelnosť a režim. Rovnako majú určité predmety, ktoré si spájajú s istými aktivitami. Je dobrý nápad obliekať deti do oblečenia určeného iba na omše. Malo by byť krajšie než bežné oblečenie, ale uistite sa, že je tiež pohodlné. Je rovnako dobrým nápadom mať pripravenú taštičku, ktorú bude dieťa nosiť iba na svätú omšu. Môžete mu do nej vložiť malú hračku určenú len na nedeľnú omšu a vyrobenú z tichého a mäkkého materiálu.
3. Byť stále čistí. Ak vaše deti ešte nosia plienky, prebaľte ich tesne pred odchodom z domu alebo hneď, ako prídete do kostola. Ak už vaše deti chodia na nočník, choďte s nimi pred začiatkom svätej omše na toaletu – alebo sa o to aspoň pokúste.
4. Stanovte očakávania. Pripomeňte dieťaťu, že sa chystáte na svätú omšu a že je dôležité pekne sedieť a nevyrušovať. Toto je očakávanie, ktoré sa občas nepodarí naplniť. Napriek tomu trpezlivo a vytrvalo trvajte na svojom. Očakávania by mali byť jednoduché. Napríklad ostať v lavici, rozprávať potichu, nebúchať. Pripomeňte im svoje očakávania deň vopred, noc vopred, ráno, v aute a keď si sadnete do kostolnej lavice. Ostať v lavici znamená, že môžu stáť, kľačať alebo sedieť. Pred dosiahnutím dvoch rokov by dieťa mohlo tichým hlasom klásť otázky. Po dosiahnutí dvoch rokov je cieľom výchovy, aby vydržalo počas svätej omše nerozprávať. Nebúchať znamená netrieskať do lavice, do knihy a podobne.

Will Wright 

(pokračovanie na budúce)

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 38. týždni od 23. septembra– do 29.septembra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (korunka k Božiemu milosrdenstvu a adorácia).

DUCHOVNÉ SLOVO

                                                    Úcta k sedembolestnej v dátumoch.

4.storočie – začína sa teologicky uvažovať o bolestiach Panny Márie. Píšu o nich sv. Ambróz, sv. Pavlin z Noly, sv. Augustín a sv. Efrém.

6.storočie – zachovala sa nám dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná sv. Gregovi Naziánskemu, v ktorej  sú tiež dojímavé verše o bolestiach Jeho Matky, Panny Márie.

Po roku 1000 – veľké rozšírenie úcty  Máriiných bolestí  vplyvom rytierskeho zmýšľania. Množili sa maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol tiež počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Vítaným námetom pre majstrov slova bol „nárek Panny Márie.“  Medzi týmito básňami vyniká doteraz neprekonaná Stabat Mater dolorosa, ktorej autorom je pravdepodobne Jacopone da Todi.

1423 – prvý doteraz známy záznam z Kolína, kde miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke. Odtiaľ sa tento sviatok rozšíril do celej Európy pod rôznymi menami a rozličnými dátumami.

1482 – flámsky farár Ján Coundenberghe šíri úctu k siedmim bolestiam. Súčasne sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi  (Alexander VI. roku 1495).

1727 – Benedikt XII.  situáciu vyriešil, keď tomuto sviatku určil meno – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil aj dátum – piatok pred Kvetnou nedeľou. Popri tomuto sviatku  v stredoveku vznikol aj druhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Sluhov Panny Márie. Povolil ho Inocent III.

1814 – Pius VII. predpísal tento sviatok pre celú katolícku  Cirkev.

1913 – Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý deň sviatku na 15.september.

1927 – slovenskí  veriaci na čele s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla.  O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo  pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba: „Oroduj za nás, Matka Sedembolestná“, s odpoveďou: „Aby sme sa stali hodní prisľúbení  Kristových.“

1964 – Pavol VI.  z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej  vyhlásil  dekrétom   „Quam pulchra“ našu svätyňu v Šaštíne za „basilica minor“ – menšiu baziliku.

1976 – Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako:  Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 37. týždni od 16. septembra– do 22.septembra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (loretánske litánie a adorácia).

V pondelok je deň modlitieb za diecézu, o.biskupa  a jeho úmysly.

Streda, piatok a sobota sú jesenné kántrové dni, ich obsahom je poďakovanie za úrodu. U nás bude v sobotu pri večernej sv. omši.

Katechéza pre birmovancov v sobotu o 17:30 a v nedeľu po pobožnosti.

Odpust pri kaplnke Ružencovej Panny Márie bude v nedeľu 6. októbra.

Katechézy pre prvoprijímajúcich a rodičov začnú 11. okróbra.

V nedeľu je III. Celoslovenský pochod za rodinu.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sedembolestná II.

Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na kalvárii naberá univerzálne rozmery. Táto slávnosť bola vsunutá do rímskeho kalendára pápežom  Piusom VII. (1814). Obraz Sedembolestnej – Mária drží na kolenách mŕtveho Syna, práve zloženého z kríža. Je to chvíľa, ktorá zahŕňa nevýslovnú bolesť utrpenia a duchovnú jednotu. „ Fiat mihi secundum verbum tuum – Nech sa stane podľa tvojho slova!“ Ako matka – Mária prijíma a znáša Kristovo utrpenie v každom okamihu jej života. Aj Michelangova pieta, typická pre umenie neskorej gotiky a renesancie, vyjadruje iba moment z tohto utrpenia Panny Márie. Zbožnosť, ktorá predchádza liturgické slávenie, určila symbolicky sedem bolesti Panny Márie prislúchajúce k rovnakým príbehom z evanjelia: proroctvo starého Simeona, útek do Egypta, stratenie dvanásťročného Ježiša pri ceste do Svätého mesta, krížová cesta  na Golgotu, ukrižovanie, skladanie z kríža, pochovanie. Titulom  „Sedembolestná“ uctievame obzvlášť prijatú Máriinu bolesť cez kríž. Pod krížom sa matka ukrižovaného Krista stala matkou mystického tela narodeného z kríža, tzn. sme zrodení ako kresťania zo vzájomnej obetujúcej sa trpiacej lásky Ježiša a Márie.  Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí – sedem v biblickej reči znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem. Tým sa nechce  obmedziť  utrpenie na sedem historicky presne určených udalostí, ale sa chce naznačiť plnosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítali sa historické momenty. Najprv sa počítali len tie, ktoré znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia: keď Ježiša zajali a bičovali, keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili, keď vyriekli ortieľ smrti, keď Ježiša pribili na kríž, keď Ježiš vypustil ducha na kríži, keď Ježiša sňali z kríža, keď Ježiša uložili do hrobu. Neskôr sa rozšíril obraz bolestí aj z Kristovho detstva – Svätá Matka trpela: keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka, keď hľadala strateného  Ježiša v Jeruzaleme, keď Ježiša zajali a odsúdili, keď Ježiš zomieral na kríži, keď Ježiša zložili z kríža, keď Ježišovo telo kládli do hrobu.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 9. septembra– do 15.septembra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (sedembolestný ruženec a adorácia).

V nedeľu bude hlasovanie o obnove vstupu do farského kostola, alebo obnovy kaplnky.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sedembolestná  I.

Sedembolestná Panna Mária je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná patrónkou Slovenska. Medzi sedem bolestí Panny Márie patrí:  proroctvo Simeona v chráme,  útek do Egypta,   strata dvanásťročného Ježiša v chráme,  stretnutie s Ježišom na krížovej ceste,   Ježišovo ukrižovanie a smrť, Ježišovo snímanie z kríža, pohreb Ježiša.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pius XI. vyhlásil v roku 1927 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Rímskokatolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Rímskokatolícku cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska. Jej národnou svätyňou sa stal šaštínsky chrám s dlhým zoznamom zázrakov uskutočnených na príhovor Panny Márie. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že “jej vlastnú dušu prenikne meč”. Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že “ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na území Slovenska najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov. Necelé tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servitov (uznaná pápežom Alexandrom IV. roku 1253), ktorí sa venovali úcte Sedembolestnej Panny Márie. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek a v druhej polovici 16. storočia sa s jej uctievaním začalo aj v Šaštíne, kde sa nachádza národná bazilika, ktorá je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 2. septembra– do 8.septembra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (adorácia a odprosenie Božského Srdca).

Spovedanie pred prvým piatkom: streda a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V piatok od 17:00 bude adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť a o 17:30 adorácia za rodiny.

Rozpočty pre plánované opravy nehnuteľného majetku farnosti

1. Obnova vstupu do farského kostola

(vytvorenie nového menej strmého schodiska hlavného vchodu, vybudovanie rampy pre vozíčkarov a kočíky, zastrešenie schodiska a rampy, zábradlia a úprava okolia)

1. Hlavná stavebná výroba (zemné práca a zakladanie, búranie, presuny hmôt, zvislé a vodorovné konštrukcie, komunikácie, úpravy povrchov, podlahy)
2. Pomocná stavebná výroba (izolácie proti vode a vlhkosti , doplnkové kovové konštrukcie)

Náklady spolu… 15 570,430  (s DPH 18 684,52)

2. Obnova kaplnky Ružencovej P. Márie

(odizolovanie objektu, vybodovanie novej predsiene vrátanie podlahy a drevenej konštrukcie, pokrytie objektu a úprava okolia)

1. Hlavná stavebná výroba (zemné práce, zakladanie, komunikácie, úpravy povrchov, podlahy, osadenie, ostatné konštrukcie, búranie, presun hmôt
2. Pomocná stavebná výroba (izolácie striech, povlakové krytiny, konštrukcie – drevostavby, konštrukcie klampiarske, konštrukcie kovové doplnkové)

Náklady spolu… 21 272,12  (s DPH 25 526,54)

Hlasovanie v nedeľu 15. septembra 2019 – otázky:

1. Pustíme sa do obnovy vstupu farského kostola?
2. Pustíme sa do obnovy kaplnky?
3. Začneme vstupom alebo kaplnkou?

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 34. týždni od 26. augusta– do 1.septembra 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 (bolestný ruženec a premienka)

V piatok bude sv. omša v Domove Spása o 9:00 hod.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude vzývanie Ducha sv. na začiatku školského roka.

DUCHOVNÉ SLOVO

Sv. Monika

(27.augusta)

Monika bola matka sv. Augustína a ďalších dvoch detí. Rodičia ju vydali za pohanského úradníka Patrícia. Svojho syna Augustína zachránila svojimi modlitbami (modlila sa zaňho 17 rokov) a slzami od manichejského bludu a od nemravnosti, takže sa obrátil a stal sa slávnym biskupom v Hippo a cirkevným učiteľom. ,,Syn, pre ktorého matka vyplakala toľko sĺz sa nemôže stratiť, ” povedal raz sv. Ambróz – milánsky biskup Monike, keď bola opäť zúfala nad výstredným a bezúčelným životom svojho syna Augustína. So slzami ho prosila, aby sa obrátil a prijal krst. Ona mala rozhodujúci podiel na tom, že Augustín našiel cestu. Je znázorňovaná ako matróna alebo s vdovským závojom a má pri sebe kríž alebo knihu. Je patrónkou kresťanských žien a matiek a je vzývaná na záchranu duší detí. Pozostatky sv. Moniky sa nachádzajú v rímskom Kostole sv. Augustína, ktorý sa nachádza neďaleko Panteónu. Zomrela a bola pochovaná v Ostii. Na kvetnú nedeľu v roku 1430 dal jej pozostatky pápež Martin V. previesť do Ríma, do chrámu svätého Tryfonia. Neskôr boli prenesené a uložené v kostole sv. Augustína.

Monikina pamiatka bola do rímskeho kalendára vložená okolo roku 1550 a určená na 4. máj, deň, keď si ju pripomínal sv. Augustín. Od 5. mája sa potom oslavovalo obrátenia svätého Augustína. Presný deň jej smrti je neznámy. Pri revízii kalendára v 1969 v rímskokatolíckej cirkvi bol jej sviatok v presunutý ako pamiatka na 27. august, deň pred spomienkou na sv. Augustína.

Mesto v Kalifornii Santa Monica bolo pomenované po nej, pretože misionári na miesto dorazili po prvýkrát práve v deň jej sviatku.

Býva zobrazovaná s vdovským závojom, knihou, krížom, s ružencom v ruke, alebo aj v augustiniánskom hábite – na počesť sv. Augustína. Často je zobrazená, ako sa zhovára sa so svojím synom Augustínom.

Aj keď nebola umučená, občas býva zobrazená s palmou – znakom mučeníkov. Má sa tým naznačiť jej utrpenie, ktoré prežívala nad svojím synom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 33. týždni od 19. augusta– do 25. augusta 2019.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť o 14:30 hod.

DUCHOVNÉ SLOVO

Legenda o nájdení Sv. Kríža

Keď praotec Adam zomieral, jeho syn Seth bol taký vyľakaný, že bežal cez hory a údolia a kričal k Bohu o pomoc. Vtedy poslal Najmilosrdnejší k bezmocnému anjela, ktorý priniesol Sethovi ratolesť z rajského stromu poznania. Anjel povedal Sethovi: “Zasaď túto ratolesť, a ak dá plody, bude z človeka sňaté prekliatie hriechu a smrti.” Seth sa vrátil s touto ratolesťou (výhonkom) k otcovi Adamovi, ale našiel Adama už mŕtveho. Seth dôveroval Pravde všemohúceho Boha a zasadil výhonok na vrchole hory Libanon a svojho otca Adama pochoval na rovnakom mieste. Z výhonku vyrástol strom, väčší a mocnejší ako všetky stromy na vrchu.

V tom roku, ako kráľ Šalamún poslal svojich ľudí, aby Bohu postavili v Jeruzaleme nádherný chrám, prišli aj na vrch Libanon a našli strom, zoťali ho spolu s inými stromami a jeho kmeň dopravili do Jeruzalema. Ukázalo sa však, že kmeň, ktorý zoťali, nepasuje celkom k ostatným stromom; tesári ho teda dali stranou a keď ho videl kráľ Šalamún, rozkázal, aby z neho urobili lávku cez potok v údolí Cedron. Potom prišla bohatá a nadovšetko múdra kráľovná zo Sáby, aby súťažila so Šalamúnom v múdrosti. Našla u Šalamúna všetko tak, ako to zodpovedalo jeho chýru. Ukázal jej mesto Jeruzalem, zaviedol ju aj do údolia Cedron a ukázal jej lávku, ktorá bola zo zvláštneho rajského stromu. Vtedy zostala kráľovná zo Sáby preľaknutá na lávke stáť, kľakla si a začala sa modliť. Keď sa neskôr vrátila do svojej krajiny, napísala Šalamúnovi, aby ten kmeň dobre opatroval, lebo príde čas, keď ľudia z neho urobia kríž a zavesia naň úbohého Syna človeka, smrťou tohto človeka bude prekliaty celý židovský národ a Šalamúnova ríša bude zničená. Vtedy sa kráľ tak veľmi naľakal, že nechal v noci kmeň stromu odniesť a schovať v jednej opustenej jaskyni v meste. Potom zariadil, aby sa v jaskyni nazhromaždila voda a vzniklo jazero, a každé ráno zostúpil z neba anjel a pohýnal vodou. A okolo jazera ležali mnohí chorí, lebo prvý chorý, ktorý zostúpil do vody, keď sa vody pohýňali, sa uzdravil.

Prišli roky, keď bol na Zemi Kristus a padol do rúk svojim nepriateľom. Tej noci sa zem zatriasla, takže kmeň stromu, ktorý schoval kráľ Šalamún, sa uvoľnil z hĺbky a objavil sa plávajúci na hladine jazera. Tesári, ktorých veľrada poslala hľadať drevo a urobiť z neho kríž pre Krista, išli tej noci okolo jazera a videli v mesačnom svite plávajúci strom. Vytiahli ho na breh a urobili z neho kríž, na ktorom trpel a zomrel Syn človeka. Keď Kristus víťazne vstal z mŕtvych, poslala veľrada sluhov, aby tri kríže, na ktorých visel Kristus a obaja lotri, zakopali spolu s mučiacimi nástrojmi v jednej jaskyni na Kalvárii.

Keď po niekoľkých sto rokoch cisárovná Helena prišla do Jeruzalema, pozvala si židovských mudrcov k sebe. Židia sa ale veľmi preľakli, keď počuli, že cisárovná chce vedieť, kde leží drevo kríža, na ktorom trpel Kristus. Iba jeden z nich poznal to miesto, volal sa Júda. Nchcel prezradiť svoje tajomstvo, lebo jeho starý otec mu povedal, že “keď raz budú hľadať Kristov kríž, bude to koniec židovskej ríše a odvtedy budú vládnuť tí, ktorí uctievajú Ukrižovaného…” Cisárovnú zaviedli k Júdovi, lebo žiadny zo Židov nechcel mať s vecou nič spoločné. Keď cisárovná položila Judášovi otázku, odpovedal: “Ó, Pani, akoby som mohol poznať to miesto, veď odvtedy uplynulo viac ako 200 rokov!” Helena poslala všetkých, ktorí tam boli, preč a povedala Júdovi: “Prisahám ti pri Ukrižovanom, že ťa nechám zahynúť od hladu, ak mi nepovieš pravdu.” A nechala ho hodiť do vyschnutej studne. Na koniec zaviedol cisárovnú a jej sprievod na miesto a cisárovná sa horlivo modlila. Pod zemou našli tri kríže, ale nevedeli rozpoznať Kristov kríž od krížov lotrov. Preto položili kríže uprostred mesta a čakali, či Pán ukáže svoju moc. Tu niesli okolo mŕtveho mládenca. Vtedy Júda zastavil sprievod a položil prvý a druhý kríž nad mŕtveho, ale ten sa nepohol. Keď položil naňho tretí kríž, mládenec ožil, vstal a chválil Boha. Helena však plná radosti zobrala kríž do Konštantínopolu. Pred smrťou drevo rozdelila a dala ho trom synom Konštantína, lebo verila, že drevo pokropené krvou Pána bude jasnou zárukou jednoty ríše. Tieto kusy Svätého kríža boli uchovávané v kostole S. Croce in Gerusalemme v Ríme. Mnohé ďalšie kostoly časom získali časti z týchto kusov kríža a všade požívajú veľkú úctu veriacich.