FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 38. týždni od 23. septembra– do 29.septembra 2019.
Bohoslužby
| Pondelok | Sv. Pia z Pietrelčiny, kňaza | 18:00 | Sv. omša za ✟ Alžbetu Sabovú |
| 23.septembra | (spomienka) | a Jána Saba, výročná | |
| Utorok | Utorok 25. týždňa | 07:00 | Sv. omša za ✟ Jána, Agnesu, |
| 24.septembra | v Cezročnom období | Štefana | |
| Streda | Streda 25. týždňa | 18:00 | Sv. omša za ✟ Františka Baníka |
| 25.septembra | v Cezročnom období | a Annu r. Sopkovú | |
| Štvrtok | Štvrtok 25. týždňa | 16:00 | Pohr. sv. omša za ✟ Máriu Spišákovú |
| 26.septembra | v Cezročnom období | 17:00 | Pohrebné obrady v Dome smútku |
| 18:00 | Sv. omša za ✟ Annu Veselú, výročná | ||
| a manžela Viktora | |||
| Piatok | Sv. Vincenta de Paul, kňaza | 07:00 | Sv. omša za B. pomoc a silu v utrpení |
| 27.septembra | (spomienka) | pre onkologických pacientov | |
| Sobota | Panny Márie v sobotu | ||
| 28.septembra | |||
| Nedeľa | 26. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | Sv. omša za ✟ ružencového bratstva |
| 29.septembra | 10:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti | |
| Lektori Božieho Slova | |||
| Nedeľa | 26. nedeľa v Cezročnom období | 08:00 | D. Vincová |
| 10:00 | M. Schmotzerová, S. Schmotzerová | ||
V nedeľu pobožnosť o 14:30 (korunka k Božiemu milosrdenstvu a adorácia).
DUCHOVNÉ SLOVO
Úcta k sedembolestnej v dátumoch.
4.storočie – začína sa teologicky uvažovať o bolestiach Panny Márie. Píšu o nich sv. Ambróz, sv. Pavlin z Noly, sv. Augustín a sv. Efrém.
6.storočie – zachovala sa nám dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná sv. Gregovi Naziánskemu, v ktorej sú tiež dojímavé verše o bolestiach Jeho Matky, Panny Márie.
Po roku 1000 – veľké rozšírenie úcty Máriiných bolestí vplyvom rytierskeho zmýšľania. Množili sa maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol tiež počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Vítaným námetom pre majstrov slova bol „nárek Panny Márie.“ Medzi týmito básňami vyniká doteraz neprekonaná Stabat Mater dolorosa, ktorej autorom je pravdepodobne Jacopone da Todi.
1423 – prvý doteraz známy záznam z Kolína, kde miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke. Odtiaľ sa tento sviatok rozšíril do celej Európy pod rôznymi menami a rozličnými dátumami.
1482 – flámsky farár Ján Coundenberghe šíri úctu k siedmim bolestiam. Súčasne sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi (Alexander VI. roku 1495).
1727 – Benedikt XII. situáciu vyriešil, keď tomuto sviatku určil meno – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil aj dátum – piatok pred Kvetnou nedeľou. Popri tomuto sviatku v stredoveku vznikol aj druhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Sluhov Panny Márie. Povolil ho Inocent III.
1814 – Pius VII. predpísal tento sviatok pre celú katolícku Cirkev.
1913 – Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý deň sviatku na 15.september.
1927 – slovenskí veriaci na čele s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla. O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba: „Oroduj za nás, Matka Sedembolestná“, s odpoveďou: „Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.“
1964 – Pavol VI. z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej vyhlásil dekrétom „Quam pulchra“ našu svätyňu v Šaštíne za „basilica minor“ – menšiu baziliku.
1976 – Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.
