FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 35. týždni od 30. augusta – do 5. septembra 2021.

Bohoslužby

Spovedanie pred prvým piatkom: v stredu a piatok od 17:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00 hod.

V utorok po sv. omši a v piatok od 18:00 bude adorácia k Nasjv. Sviatosti, v sobotu o 7:00 fatimská pobožnosť.

Od pondelka 30.8.2021 sme podľa Covid automatu v oranžovej farbe. Vraciame sa k vstupu cez bočný vchod, ale stým rozdielom, že na sv. omše sa nebude zapisovať vopred, ale pri príchode do kostola si zoberieme lístok s číslom, a zapíšeme sa do zoznamu. Po naplnení kapacity kostola ostatní zostávajú vonku. Rešpektujme sa navzájom.

Vstup do interiéru kostola s rúškom, alebo iným vhodným prekrytím horných dýchacích ciest.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok sv. Jozefa

Svätý Josemaría Escrivá : Ísť s Kristom.

Jozefov vzťah k Ježišovi

Už oddávna rád opakujem dojemnú invokáciu k svätému Jozefovi, ktorú nám medzi prípravnými modlitbami pred Svätou omšou ponúka samotná Cirkev: Ó šťastlivý muž, blažený Jozef, keď mu bolo dané nielen vidieť a počuť Boha, ktorého chceli vidieť králi, a nevideli, počuť, a nepočuli; ale ho mohol aj pestovať, bozkávať, obliekať a dozerať naňho: oroduj za nás! (Rímsky misál, Preces selecta: O felicem virum, beatum Ioseph, cui datum est, Deum, quem multi reges voluentur videre et non viderunt, audire et non audierunt; non solum videre et audire, sed portare, deosculari, vestire et custodire!). Táto modlitba nám poslúži ako úvod do poslednej témy, ktorej sa dnes chcem venovať: Jozefovmu vrúcnemu vzťahu k Ježišovi.

Pre svätého Jozefa bol Ježišov život postupným objavovaním vlastného povolania. Už predtým sme spomenuli tie prvé roky, plné zdanlivo kontrastujúcich okolností: Ježišovo oslavovanie a útek, vznešenosť mudrcov a biedu maštale, spev anjelov a mlčanie ľudí. Keď prišla chvíľa predstaviť Dieťa v chráme, Jozef, ako skromnú obetu prinášajúci pár hrdličiek vidí, ako Simeon a Anna vyhlasujú, že Ježiš je Mesiáš. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo (Lk 2, 33), píše svätý Lukáš. Neskôr, keď bez vedomia Márie a Jozefa zostáva Ježiš v chráme, tento evanjelista hovorí, že keď ho po troch dňoch hľadania našli, stŕpli od údivu (Lk 2, 48).

Jozef sa diví, Jozef žasne. Boh mu odhaľuje svoje zámery a on sa ich snaží pochopiť. Ako každá duša, ktorá chce nasledovať Ježiša zblízka, ihneď odhalí, že nie je možné kráčať pohodlným krokom, že rutina tu nemá miesto. Pretože Boh sa neuspokojí so zotrvávaním na dosiahnutej úrovni, so žiadnym odpočívaním na vavrínoch v tom, čo už máme. Vyžaduje stále viac a jeho cesty sú iné ako naše ľudské cesty. Svätý Jozef — tak, ako žiaden iný človek pred ním ani po ňom — sa od Ježiša naučil byť pozorným pri rozpoznávaní zázračných Božích diel, a naučil sa mať dušu i srdce otvorené.

No ak sa Jozef naučil od Ježiša žiť božským spôsobom, odvážim sa povedať, že v tom ľudskom zasa on naučil mnohé veci Božieho Syna. Ešte stále sa mi niečo nepáči na titule ,,nevlastný otec,” ktorým Jozefa niekedy nazývajú, pretože by nás to mohlo zvádzať k predstave, že vzťah medzi Jozefom a Ježišom bol chladný a iba navonok. Samozrejme, naša viera nám hovorí, že nebol otcom podľa tela, lenže to však nie je jediným druhom otcovstva.