Farnosť Poproč

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 3. týždni od 18. januára – do 24. januára 2021.

Od 1. januára do 24. januára sú pozastavené verejné bohoslužby.
Sv. omše on – line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Apoštolská exhortácia sv. Jána Pavla II. Redemptoris custos

(Ochranca Vykupiteľa) 

  II.SPRÁVCA BOŹIEHO TAJOMSTVA

4. Keď Mária krátko po zvestovaní odišla do Zachariášovho domu, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu, hneď ako ju pozdravila, počula slová Alžbety, ktorú „naplnil Duch Svätý“ (Lk 1, 41). Popri pozdrave, ktorý nadväzuje na anjelov pozdrav pri zvestovaní, Alžbeta povedala i toto: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Tieto slová boli ústrednou myšlienkou encykliky Redemptoris mater, v ktorej som sa usiloval prehĺbiť učenie Druhého vatikánskeho koncilu, predstavujúceho Preblahoslavenú Pannu, ako „napredovala na ceste viery a verne zotrvala v jednote so svojím Synom až po kríž,“ pričom predišla všetkých, ktorí vo viere nasledujú Krista. Hneď na začiatku tohto putovania sa Máriina viera stretla s vierou Jozefa. Ak Alžbeta povedala o Vykupiteľovej matke, „blahoslavená je tá, ktorá uverila“, v určitom zmysle možno toto blahoslavenstvo vzťahovať i na Jozefa, pretože pozitívne odpovedal na Božie slovo, keď mu bolo odovzdané v rozhodujúcom momente. Hoci je pravda, že Jozef neodpovedal na anjelovo zvestovanie rovnakým spôsobom ako Mária, „urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“. To, čo urobil, je najčistejšou poslušnosťou viery (porov. Rim 1, 5; 16, 26;

2 Kor 10, 5 – 6). Možno povedať, že to, čo Jozef urobil, ho výnimočným spôsobom zjednotilo s Máriinou vierou. Ako pravdu prichádzajúcu od Boha prijal presne to isté, čo Mária prijala už predtým pri zvestovaní. Koncil učí: „Bohu, ktorý dáva zjavenie, treba preukazovať ‚poslušnosť viery‘. Ňou sa celý človek slobodne oddáva Bohu tým, že sa ‚svojím rozumom a vôľou plne podriaďuje Bohu‘ a dobrovoľne prijíma jeho zjavenie.“ Toto vyhlásenie, ktoré sa dotýka samej podstaty viery, možno dokonale vzťahovať na Jozefa z Nazareta.
5. Preto sa Jozef – rovnako ako Mária – stal výnimočným ochrancom tajomstva „od vekov skrytého v Bohu“ (Ef 3, 9) práve v tom rozhodujúcom momente, ktorý Pavol nazýva „plnosťou času“, keď „Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4, 4 – 5). Vyjadrené slovami koncilu: „Páčilo sa Bohu vo svojej dobrote a múdrosti zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle (porov. Ef 1, 9), pomocou ktorého ľudia majú skrze Krista – Slovo, ktoré sa stalo telom – prístup k Otcovi v Duchu Svätom a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov. Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4).“

Spolu s Máriou je Jozef prvým ochrancom Božieho tajomstva. Spolu s Máriou a vo vzťahu k nej má účasť na tejto poslednej fáze zjavenia sa Boha v Kristovi a hneď od počiatku sa na ňom podieľa.Keď hľadíme na texty Matúšovho i Lukášovho evanjelia, môžeme povedať, že Jozef je prvým, kto má účasť na viere Božej Matky a že svojím konaním podporuje svoju manželku vo viere v Božie zvestovanie. Je tiež prvým, koho Boh umiestňuje na Máriinu cestu viery. Je to cesta, ktorou bude Mária, najmä v čase Kalvárie a Turíc, kráčať dokonalým spôsobom.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 2. týždni od 11. januára – do 17. januára 2021.

Od 1. januára do 24. januára sú pozastavené verejné bohoslužby.
Sv. omše on – line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588.

                 Rok sv. Jozefa

                 Apoštolská exhortácia sv. Jána Pavla II. Redemptoris custos

                 (Ochranca Vykupiteľa)

Trochu skôr evanjelista poznamenal, že vo chvíli zvestovania bola Mária „zasnúbená mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi“. Povaha tohto manželstva je nepriamo vysvetlená vtedy, keď sa Mária po vypočutí poslovej zvesti o narodení dieťaťa pýta: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34). Anjel odpovedá: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 35). Hoci Mária je už vydatá za Jozefa, zostane pannou, lebo dieťa počaté v nej pri zvestovaní bolo počaté mocou Ducha Svätého.

V tomto bode sa Lukášov text prelína s Matúšom 1, 18 a slúži na vysvetlenie toho, čo sa tam píše. Ak sa po Máriinom sobáši s Jozefom o nej zistí, že má dieťa od Ducha Svätého, tento fakt zodpovedá s celým významom zvestovania, najmä s Máriinými záverečnými slovami: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). V súlade s jasným Božím plánom sa s plynúcimi dňami a týždňami Máriino tehotenstvo zviditeľňuje pred ľuďmi i pred Jozefom. Vystupuje pred nimi ako tá, ktorá musí porodiť a pritom v sebe niesť tajomstvo svojho materstva.

Za týchto okolností „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe a.za týchto okolností ju zamýšľal potajomky prepustiť“ (Mt 1, 19). Nevedel, ako sa správať voči Máriinmu podivuhodnému tehotenstvu. Určite hľadal odpoveď na túto znepokojujúcu otázku, no predovšetkým hľadal východisko z preňho ťažkej situácie. „Ako o.tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ,Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov‘“ (Mt 1, 20 – 21).

Medzi zvestovaním zachyteným v Matúšovom texte a opisom u Lukáša existuje blízka analógia. Boží posol vovádza Jozefa do tajomstva Máriinho materstva. Tá, ktorá je podľa zákona jeho manželkou, sa mocou Ducha Svätého stala matkou, pričom zostala pannou. A keď Syn, ktorého Mária nosí vo svojom lone; príde na svet, má dostať meno Ježiš. Toto meno bolo medzi Izraelitmi známe a niekedy ho dávali svojim synom. V tomto prípade však ide o syna, ktorý v súlade s Božím prisľúbením prináša úplné naplnenie významu mena Ježiš – Yehošua, čo znamená „Boh spasí“.

Posol sa obracia na Jozefa ako manžela Márie, ako toho, kto má v určenom čase dať meno synovi, ktorý sa narodí z nazaretskej panny, jeho manželky. Jozef je teda tým, na koho sa posol obracia, aby mu zveril úlohy pozemského otca vo vzťahu k Máriinmu synovi.

„Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel a prijal svoju manželku“ (Mt 1, 24). Prijal Máriu s celým tajomstvom jej materstva. Prijal ju spolu so Synom, ktorý prišiel na svet mocou Ducha Svätého. Vzhľadom na to, čo od neho Boh prostredníctvom anjela žiadal, preukázal týmto spôsobom podobnú ochotu vôle ako Mária.

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 1. týždni od 4. januára – do 10. januára 2021.

Bohoslužby

Sv. omše on – line https:/www.facebook.com/groups/202025473716588.

V utorok večer požehnanie trojkráľovej vody.

V stredu po sv. omši požehnanie rodín a bytov.

Kňazi môžu sláviť v chrámoch súkromné bohoslužby bez účasti veriacich. Slávenie bohoslužby vyplýva aj vzhľadom na nariadenia z povahy ich zamestnania. Takéto súkromné bohoslužby je možné streamovať. Kňazovi pri tom však smie pomáhať  len nevyhnutná asistencia. Počet osôb pre streamovanie súkromnej  bohoslužby je na základe platného zákazu stretávania obmedzený na kňaza plus max. 5 osôb.

Krsty, sobáše a pohreby je možné sláviť, sú však obmedzené maximálnym počtom 6 účastníkov a podmienené dodržaním hygienických opatrení. V nebezpečenstve smrti, je samozrejme možné individuálne vyslúžiť potrebné sviatosti zomierajúcemu. (TK KBS)

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Apoštolská exhortácia sv. Jána Pavla II. Redemptoris custos

(Ochranca Vykupiteľa)

biskupom, kňazom a diakonom, rehoľníkom a rehoľníčkam a všetkým veriacim o osobe svätého Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a Cirkvi

Povolaný byť ochrancom Vykupiteľa, „Jozef urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijalsvoju manželku“ (Mt 1, 24). Cirkevní otcovia, inšpirovaní evanjeliom, už od prvých storočí zdôrazňovali, že Jozef rovnako ako prijal láskavú starostlivosť o Máriu a ochotne sa venoval Ježišovej výchove,1 tak isto stráži a ochraňuje i Kristovo mystické telo, ktorým je Cirkev a ktorého je Panna Mária vzorom i stvárnením.

Pri príležitosti stého výročia encykliky Quamquam pluries pápeža Leva XIII.2 a v línii úcty, ktorá je sv. Jozefovi vzdávaná už po stáročia, by som vám chcel, drahí bratia a sestry, predložiť na zamyslenie niekoľko úvah o tom, „do ktorého opatery Boh zveril svoje najvzácnejšie poklady“.3 S potešením si plním túto pastoračnú povinnosť, aby všetci mohli rásť v úcte k patrónovi všeobecnej Cirkvi a v láske k Spasiteľovi, ktorému slúžil skutočne príkladným spôsobom.

Takto sa všetci kresťania budú nielenže obracať k sv. Jozefovi s väčšou horlivosťou a dôverne ho vzývať ako svojho patróna, ale budú mať vždy pred svojimi očami i jeho pokorný, zrelý spôsob služby a prijímania účasti na diele spásy.4

Som presvedčený, že keď sa Cirkev – ktorá spolu s celým ľudstvom kráča k budúcnosti – zamyslí nad spôsobom, akým mal Máriin ženích účasť na Božom tajomstve, bude schopná vždy nanovo objavovať svoju vlastnú identitu v pláne vykúpenia, založenom na tajomstve vtelenia.

Práve na tomto tajomstve sa Jozef z Nazareta podieľal ako žiaden iný človek, s výnimkou Márie, matky vteleného Slova. Podieľal sa na ňom s ňou, zapojený do tej istej spásnej udalosti. On bol ochrancom tej istej lásky, mocou ktorej nás večný Otec „predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi“ (Ef 1, 5).

2.Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 20 – 21). V uvedených slovách nachádzame jadro biblickej pravdy o svätom Jozefovi. Vzťahujú sa k tomu momentu jeho života, ktorému cirkevní otcovia venujú zvláštnu pozornosť.

Evanjelista Matúš vysvetľuje význam tejto okolnosti a súčasne opisuje, ako ju Jozef prežíval. Pokiaľ však chceme úplne pochopiť obsah i kontext danej state, treba mať na pamäti paralelnú pasáž v Evanjeliu podľa Lukáša. V Matúšovi čítame: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého“ (Mt 1, 18). Pôvod Máriinho počatia „z Ducha Svätého“ je však úplnejšie a výslovne opísaný v stati, v ktorej nám Lukáš rozpráva o zvestovaní Ježišovho narodenia. „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária“ (Lk 1, 26 – 27). Anjelov pozdrav: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28) spôsobil v Márii vnútorný nepokoj a zároveň ju podnietil do uvažovania. Potom posol Pannu upokojil, pričom jej odhalil zvláštny Boží plán s ňou. „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida…“ (Lk 1, 30 – 32).

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 53. týždni od 28. decembra – do 3. januára 2021.

Bohoslužby

Od piatka 1.1.2021 od 5:00 je zakázané otvoriť kostoly pre verejnosť.

Dekrét

Udeľuje sa dar osobitných odpustkov pri príležitosti Roku svätého Jozefa, vyhláseného pápežom Františkom

v rámci slávenia 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi.

Dnes uplynulo 150 rokov od vydania dekrétu Quemadmodum Deus, ktorým blahoslavený Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi, pohnutý vážnymi a bolestnými okolnosťami, v ktorých sa nachádzala Cirkev, sužovaná nepriateľstvom ľudí.

Pápež František, s úmyslom zachovať zverenie celej Cirkvi pod mocný patronát Ježišovho ochrancu, nariadil, aby sa od dnešného dňa ‒ na ktorý pripadá výročie vydania tohto dekrétu a zároveň sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, nevesty najčistejšieho Jozefa ‒ až do 8. decembra 2021 slávil osobitný Rok svätého Jozefa, počas ktorého každý veriaci môže

podľa jeho vzoru posilňovať svoj život viery dôsledným plnením Božej vôle. Všetci veriaci takto budú mať možnosť usilovať sa modlitbami a dobrými skutkami s pomocou sv. Jozefa, hlavy nebeskej Rodiny z Nazareta, získať útechu a úľavu vo vážnych ľudských a spoločenských trápeniach, ktoré dnes sužujú svet. Úcta k ochrancovi Vykupiteľa sa v dejinách Cirkvi rozvinula až do tej miery, že po Matke Božej, jeho manželke, je jedným z najviac uctievaných svätých, a sú mu tiež zverené rôzne patronáty.

Učiteľský úrad Cirkvi naďalej odhaľuje v tejto pokladnici, ktorou je sv. Jozef, staré i nové poklady, podobne ako hospodár v Matúšovom evanjeliu, ktorý „vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13, 52).

Na dokonalé dosiahnutie zamýšľaného cieľa veľmi dobre poslúži dar odpustkov, ktorý prostredníctvom tohto dekrétu, vydaného v súlade s vôľou pápeža Františka, veľkodušne udeľuje v Roku sv. Jozefa Apoštolská penitenciária.

Udeľujú sa úplné odpustky za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) veriacim, ktorí sa zrieknu akéhokoľvek hriechu a budú sa podieľať na Roku sv. Jozefa skutkami a spôsobmi stanovenými touto Apoštolskou penitenciáriou.

a) Sv. Jozef, opravdivý muž viery, nás pozýva, aby sme znovuobjavili svoj synovský vzťah k Otcovi, obnovili svoju oddanosť modlitbe a skrze počúvanie a hlboké rozlišovanie plnili Božiu vôľu. Udeľujú sa úplné odpustky tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať nad modlitbou Otče náš, alebo sa zúčastnia na aspoň jednodňovej duchovnej obnove, ktorá zahŕňa meditáciu o sv. Jozefovi.

b) Evanjelium prisudzuje sv. Jozefovi prívlastok „spravodlivý človek“ (porov. Mt 1, 19): on,ktorý je strážcom „intímneho tajomstva, ktoré spočíva v hĺbke srdca a duše“,¹ uchovávateľom Božieho tajomstva a teda ideálnym patrónom vnútorného fóra, nás nabáda znovuobjaviť hodnotu ticha, rozvážnosti a vernosti v plnení vlastných povinností. Čnosť spravodlivosti exemplárne žitá sv. Jozefom, je plným stotožnením sa s Božím zákonom, ktorý je zákonom milosrdenstva, „pretože práve Božie milosrdenstvo vedie k uskutočneniu pravej spravodlivosti“.² Preto tí, ktorí po príklade sv. Jozefa vykonajú skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva, rovnako môžu získať dar úplných odpustkov.

c) Hlavnou súčasťou povolania sv. Jozefa bolo to, že bol ochrancom Svätej rodiny z Nazareta, ženíchom preblahoslavenej Panny Márie a Ježišovým otcom pred zákonom. Aby boli všetky kresťanské rodiny povzbudzované vytvárať rovnaké ovzdušie intímneho spoločenstva lásky a modlitby, aké prežívala Svätá rodina, udeľujú sa úplné odpustky tým, čo sa v rodinách alebo spoločne ako snúbenci modlievajú svätý ruženec.

d) Boží služobník Pius XII. zaviedol 1. mája 1955 sviatok sv. Jozefa, robotníka, „s úmyslom, aby všetci uznali dôstojnosť práce, a aby táto inšpirovala spoločenský život a zákony založené na rovnakom rozdelení práv a povinností“.³ Preto bude možné udeliť úplné odpustky tým, ktorí denne zveria svoju prácu pod ochranu sv. Jozefa, a každému veriacemu, ktorý bude v modlitbe prosiť o príhovor tohto robotníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, našiel zamestnanie, a aby práca každého človeka bola dôstojnejšia.

1 PIUS XI.: Discorso in occasione della proclamazione dell’eroicità delle virtù della Serva di Dio Emilia de

Vialar. In: L’Osservatore Romano, roč. LXXV, č. 67, 20. ‒ 21. marca 1935, 1.

2 FRANTIŠEK: Generálna audiencia (3. februára 2016).

3 PIUS XII.: Discorso in occasione della Solennità di San Giuseppe artigiano (1. mája 1955). In: Discorsi e

Radiomessaggi di Sua Santità Pio XII, XVII, 71‒76.

e) Útek Svätej rodiny do Egypta „nám ukazuje, že Boh je tam, kde je človek v nebezpečenstve, kde trpí, uteká, pociťuje odmietnutie a opustenosť“.⁴ Úplné odpustky sa udeľujú veriacim, ktorí sa pomodlia Litánie k sv. Jozefovi (pre latinskú tradíciu), alebo akatist k sv. Jozefovi, celý alebo aspoň nejakú časť (pre byzantskú tradíciu), alebo nejakú inú modlitbu k sv. Jozefovi, vlastnú iným liturgickým tradíciám, modlitbu za prenasledovanú Cirkev ad intra a ad extra a za úľavu pre všetkých kresťanov, ktorí trpia akýmkoľvek prenasledovaním.

Svätá Terézia z Avily spoznala v sv. Jozefovi ochrancu vo všetkých situáciách života: „Zdá sa, že iným svätým Boh udelil schopnosť pomáhať nám v tej alebo onej potrebe, pokým ja som zažívala, že slávny sv. Jozef rozšíril svoj patronát na všetky“.⁵ Nie tak dávno sv. Ján Pavol II. pripomenul, že postava sv. Jozefa sa „pre Cirkev v našej dobe znovu stáva aktuálnou v súvislosti s novým kresťanským tisícročím“. ⁶ Na opätovné potvrdenie patronátu sv. Jozefa nad Cirkvou Apoštolská penitenciária okrem už uvedených okolností udeľuje úplné odpustky aj veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo vykonajú pobožnosť ku cti sv. Jozefa napríklad „K tebe blahoslavený Jozef“, zvlášť pri príležitosti 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa, na nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantského obradu), na 19. deň každého mesiaca a každú stredu, teda v deň venovaný pamiatke na tohto svätca podľa latinskej tradície.

V aktuálnej situácii ohrozenia zdravia sa dar úplných odpustkov zvlášť vzťahuje na starých, chorých, zomierajúcich a všetkých tých, čo z legitímnych dôvodov nemajú možnosť vychádzať z domova, ktorí sa v duchu zrieknu každého hriechu a s úmyslom splniť tri zvyčajné podmienky, len čo to bude možné, pomodlia sa doma alebo tam, kde sa pre prekážku zdržiavajú, pobožnosť ku cti sv. Jozefa, útechy chorých a patróna dobrej smrti, ponúknuc s dôverou Bohu svoje bolesti a strasti svojho života.

Aby sa pastoračne uľahčilo udelenie Božej milosti prostredníctvom moci kľúčov, penitenciária veľmi prosí všetkých kňazov, ktorí sú vybavení potrebnými fakultami, aby veľkodušne vysluhovali sviatosť pokánia a rozdávali chorým sväté prijímanie.

4 FRANTIŠEK: Anjel Pána (29. decembra 2013).

5 TERÉZIA z AVILY: Vita, VI, 6 (tal. preklad in Ead., Tutte le opere, a cura di M. Bettetini, Milano 2018, 67).

6 JÁN PAVOL II.: apošt. exhortácia Redemptoris custos o osobe sv. Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a

Cirkvi (15. augusta 1989), 32.

Tento dekrét platí počas Roku sv. Jozefa bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.

V Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 8. decembra 2020.

Kardinál Mauro Piacenza

vyšší penitenciár

Krzysztof Nykiel

regent

L+ S.

Prot. n. 866/20/I

DUCHOVNÉ SLOVO 

Eucharistia – „závdavok budúcej slávy“

1406 Ježiš hovorí: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky… Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život…, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,51.54.56).

1407 Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi, lebo v nej Kristus pridružuje svoju Cirkev a všetkých jej členov k svojej obete chvály a vzdávania vďaky, ktorú raz navždy priniesol na kríži svojmu Otcovi. Prostredníctvom tejto obety vylieva milosti spásy na svoje telo, ktorým je Cirkev.

1408 Eucharistické slávenie vždy obsahuje: hlásanie Božieho slova; vzdávanie vďaky Bohu Otcovi za všetky jeho dobrodenia, predovšetkým za dar jeho Syna; konsekráciu chleba a vína a účasť na liturgickej hostine prijímaním Pánovho tela a krvi. Tieto prvky tvoria jediný úkon kultu.

1409 Eucharistia je pamiatka Kristovej Veľkej noci, čiže diela spásy uskutočneného Kristovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním, diela, ktoré sa sprítomňuje liturgickým slávením (actio liturgica).

1410 Sám Kristus, večný Veľkňaz Novej zmluvy, prostredníctvom služby kňazov prináša eucharistickú obetu. A ten istý Kristus skutočne prítomný pod spôsobmi chleba a vína je aj obeťou eucharistickej obety.

1411 Len platne vysvätení kňazi môžu predsedať sláveniu Eucharistie a konsekrovať chlieb a víno, aby sa stali Pánovým telom a jeho krvou.

1412 Podstatnými znakmi sviatosti Eucharistie sú pšeničný chlieb a víno z viniča; na ne sa zvoláva požehnanie Ducha Svätého a kňaz nad nimi vyslovuje slová konsekrácie, ktoré Ježiš povedal pri Poslednej večeri: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás… Toto je kalich mojej krvi.“

1413 Konsekráciou sa uskutočňuje prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný sám živý a oslávený Kristus, jeho telo a jeho krv spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.

1414 Eucharistia ako obeta sa prináša aj na zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo časných dobier od Boha.

1415 Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia.
1416 Sväté prijímanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred ťažkými hriechmi. Keďže sa medzi prijímajúcim a Kristom upevňujú putá lásky, prijímanie tejto sviatosti upevňuje jednotu Cirkvi, Kristovho tajomného tela.

1417 Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie; ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka.

1418 Keďže v Oltárnej sviatosti je prítomný sám Kristus, treba ho uctievať kultom adorácie. Návšteva Najsvätejšej sviatosti je „dôkazom vďačnosti, znakom lásky a povinnosťou náležitej adorácie voči Kristovi Pánovi“.

1419 Kristus, ktorý odišiel z tohto sveta k Otcovi, dáva nám v Eucharistii závdavok slávy u neho; účasť na svätej obete nás pripodobňuje jeho srdcu, udržiava naše sily, kým putujeme týmto životom, vzbudzuje v nás túžbu po večnom živote a už teraz nás spája s nebeskou Cirkvou, s preblahoslavenou Pannou Máriou a so všetkými svätými. 

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 52. týždni od  21. decembra – do 27. decembra 2020.

Bohoslužby

 
V sakristii si možno prevziať podielové knihy SSV a zakúpiť diecézny kalendár.Od 19.12. je dovolené konať verejné bohoslužby s 25% účasťou veriacich (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2m. Na sv. omše  24.12. – 27.12.  je potrebné sa zapísať na zoznam v kostole na stolíku.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Eucharistia – „závdavok budúcej slávy“

1402 V jednej starodávnej modlitbe Cirkev s jasotom pozdravuje eucharistické tajomstvo: „O sacrum convivium in quo Christus sumitur: recolitur memoria passionis eius, mens impletur gratia et futurae gloriae nobis pignus datur – Ó svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“ Keďže Eucharistia je pamiatkou Pánovej Veľkej noci a našou účasťou na oltárnej obete sme naplnení všetkým nebeským požehnaním a milosťou, Eucharistia je aj anticipovaním nebeskej slávy.

1403 Sám Pán pri Poslednej večeri upriamil pohľad svojich učeníkov na zavŕšenie Veľkej noci v Božom kráľovstve: „Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca“ (Mt 26,29). Vždy, keď Cirkev slávi Eucharistiu, pripomína si tento prísľub a jej pohľad sa obracia na toho, „ktorý príde“ (Zjvl ,4). Vo svojej modlitbe vyprosuje jeho príchod: „Marana tha“ (1Kor 16,22), „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22,20), „Nech príde [tvoja] milosť a nech sa pominie tento svet.“

1404 Cirkev vie, že Pán už teraz prichádza vo svojej Eucharistii a že je v nej prítomný medzi nami. Táto prítomnosť je však zahalená. Preto keď slávime Eucharistiu, „očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ a modlíme sa: „Pevne dúfame, že aj my sa tam [v tvojom Kráľovstve]… budeme naveky radovať z tvojej slávy. Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre; budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť.“

1405 Nemáme istejší závdavok ani zjavnejší znak tejto veľkej nádeje, čiže nádeje na „nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť“ (2Pt 3,13), ako Eucharistiu. Lebo vždy, keď sa slávi toto tajomstvo, „uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia“ a my lámeme „jeden chlieb, ktorý je liekom nesmrteľnosti a protijedom, aby sme nezomreli, ale navždy žili v Ježišovi Kristovi“.

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 51. týždni od  14. decembra – do 20. decembra 2020.

Bohoslužby

Od 16.11. je dovolené konať verejné bohoslužby s 50% účasťou (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2 m.

Vo štvrtok po sv. omši bude adorácia v Roku Eucharistie.

V nedeľu o 15:00 sv. omša s katechézou pre prvoprijímajúcich.

V sakristii si možno prevziať podielové knihy a kalendáre SSV a zakúpiť diecézny kalendár.

Spovedanie:

Pondelok:  11:00 – 12:00, 15:00 – 17:00

Utorok:     15:00 – 17:00

Streda:      11:00 – 12:00, 15:00 – 17:00

Štvrtok:     15:00 – 17:00

Nedeľa:     16:00 – 18:00

Kapacita kostola pre spovedanie je 17 osôb – 1 osoba na 15m²

DUCHOVNÉ SLOVO 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

 VI. Veľkonočná hostina

1396 Jednota tajomného tela: Eucharistia utvára Cirkev. Tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom. Preto ich Kristus spája so všetkými veriacimi do jedného tela – Cirkvi. Prijímanie Eucharistie obnovuje, posilňuje a prehlbuje toto včlenenie do Cirkvi, ktoré sa uskutočnilo už krstom. V krste sme boli povolaní, aby sme tvorili jedno telo. Eucharistia uskutočňuje toto povolanie: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1Kor 10,16-17).
„Ak ste Kristovým telom a jeho údmi, vaša sviatosť je položená na Pánovom stole: prijímate svoju sviatosť. Na to, čím ste, odpovedáte Amen [Áno, je to pravda] a svojou odpoveďou to podpisujete. Počuješ totiž ,Telo Kristovo‘ a odpovedáš Amen‘. Buď teda údom Kristovho tela, aby [tvoje] Amen bolo pravdivé.“
1397 Eucharistia zaväzuje voči chudobným. Aby sme v pravde prijímali Kristovo telo a jeho krv obetované za nás, musíme spoznať Krista v tých najchudobnejších, jeho bratoch.  „Ochutnal si Pánovu krv, a ani tak nepoznáš brata;… teraz však zneucťuješ aj sám stôl, keď nepokladáš za hodného ani tvojho pokrmu toho, ktorý bol uznaný za hodného mať účasť na tomto stole… Boh ťa oslobodil od všetkých tvojich [hriechov] a uznal ťa za hodného takého stola: a ty si sa ani tak nestal štedrejším.“

1398 Eucharistia a jednota kresťanov. Pred veľkosťou tohto tajomstva svätý Augustín zvolá: „Ó sviatosť milosrdenstva! Ó znak jednoty! Ó puto lásky!“ Čím bolestnejšie sa pociťujú rozdelenia Cirkvi, ktoré prerušujú spoločnú účasť na Pánovom stole, tým naliehavejšie sú modlitby k Pánovi, aby sa vrátili dni úplnej jednoty všetkých, ktorí veria v neho.

1399 Východné cirkvi, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, slávia Eucharistiu s veľkou láskou: „Tie cirkvi, i keď sú oddelené, [majú] pravé sviatosti a najmä – na základe apoštolského nástupníctva – kňazstvo a Eucharistiu, ktorými sú s nami ešte stále spojení veľmi tesnými zväzkami.“ Preto „je istá účasť in sacris [na svätých veciach] nielen možná ale za vhodných okolností a so schválením cirkevnej vrchnosti sa aj odporúča“.

1400 Cirkevné spoločenstvá, ktoré vznikli z reformácie a sú oddelené od Katolíckej cirkvi, si nezachovali „pravú a neporušenú podstatu eucharistického tajomstv a najmä preto, že im chýba sviatosť posvätného stavu“. Z tohto dôvodu pre Katolícku cirkev nie je možná vzájomná účasť na Eucharistii (intercommunio) s týmito spoločenstvami. Keď si však tieto cirkevné spoločenstvá „pri Svätej večeri pripomínajú pamiatku Pánovej smrti a jeho zmŕtvychvstania, vyznávajú, že naznačuje život v spoločenstve s Kristom, a očakávajú jeho slávny príchod.“

1401 Keď sa podľa úsudku ordinára vyskytne naliehavá potreba, katolícki vysvätení služobníci môžu udeliť sviatosti (Eucharistiu, sviatosť pokánia a pomazanie chorých) aj iným kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, ak o ne dobrovoľne požiadajú; v takom prípade je potrebné, aby vyznávali katolícku vieru, čo sa týka týchto sviatostí, a aby mali potrebné dispozície.

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 7. decembra – do 13. decembra 2020.

Bohoslužby

Od 16.11. je dovolené konať verejné bohoslužby s 50% účasťou (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2 m.

Vo štvrtok po sv. omši adorácia v Roku Eucharistie.

V nedeľu o 15:00 sv. omša s katechézou pre birmovancov.

V sakristii si možno prevziať podielové knihy a kalendáre SSV a zakúpiť diecézny kalendár.

Spovedanie piatok a sobota od 16:00.

Podľa pandemickej situácie predvianočné spovedanie môže a nemusí byť. Preto je dobré neodkladať si spoveď na poslednú chvíľu, ale priebežne využiť možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.

Zbierka na charitu vyniesla 431,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

Od 1.12 – 15.12. prebieha v kostole zbierka trvanlivých potravín pre neziskovú organizáciu  DORKA – Centrum pre obnovu rodiny Košice. 

DUCHOVNÉ SLOVO 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE

VI.Veľkonočná hostina

1391 Prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Prijímanie Eucharistie prináša ako hlavné ovocie dôverné zjednotenie s Ježišom Kristom. Veď Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56). Život v Kristovi má svoj základ v eucharistickej hostine: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6,57). „Keď veriaci prijímajú na [Pánove] sviatky Synovo telo, ohlasujú si navzájom dobrú zvesť, že je daný závdavok života, ako keď anjel povedal Márii [Magdaléne]: ,Kristus vstal z mŕtvych!‘ Hľa, aj teraz sa udeľuje život a vzkriesenie tomu, kto prijíma Krista.“

1392 Čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote, to obdivuhodným spôsobom uskutočňuje sväté prijímanie v našom duchovnom živote. Účasť na tele vzkrieseného Krista, tele „oživenom Duchom Svätým a oživujúcom“, zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste. Tento rast kresťanského života sa potrebuje živiť eucharistickým prijímaním, chlebom nášho putovania, až do chvíle smrti, keď ho dostaneme ako viatikum („pokrm na cestu“).
1393 Prijímanie nás odlučuje od hriechu. Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“. Preto nás Eucharistia nemôže zjednotiť s Kristom bez toho, aby nás zároveň neočistila od hriechov, ktoré sme spáchali, a neuchránila pred budúcimi hriechmi.
„Vždy, keď [ho] prijímame, zvestujeme Pánovu smrť. Ak zvestujeme [jeho] smrť, zvestujeme odpustenie hriechov. Ak vždy, keď sa vylieva [jeho] krv, vylieva sa na odpustenie hriechov, musím ju stále prijímať, aby mi stále odpúšťala hriechy. Ja, ktorý stále pácham hriechy, musím mať stále liek.“

1394 Podobne ako telesný pokrm slúži na obnovenie stratených síl, tak Eucharistia posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť. A táto oživená láska zotiera všedné hriechy. Keď sa nám Kristus dáva, oživuje našu lásku a robí nás schopnými pretrhnúť nezriadené lipnutia na stvoreniach a zakoreniť sa v ňom:
„Keďže teda Kristus zomrel za nás z lásky, keď si počas obety pripomíname jeho smrť, prosíme, aby prišiel Svätý Duch a udelil nám lásku. Úpenlivo prosíme, aby sme skrze tú lásku, z ktorej sa Kristus dal ukrižovať za nás, aj my mohli po prijatí milosti Svätého Ducha považovať svet za ukrižovaný pre nás a mohli byť ukrižovaní pre svet… Keďže sme dostali dar lásky, zomrime hriechu a žime Bohu!“

1395 Eucharistia nás tou istou láskou, ktorú v nás zapaľuje, chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. Čím väčšiu účasť máme na Kristovom živote a čím väčšie pokroky robíme v priateľstve s ním, tým ťažšie sa od neho odlúčime smrteľným hriechom. Eucharistia nie je zameraná na odpúšťanie smrteľných hriechov. To je vlastné sviatosti zmierenia. Eucharistii je vlastné, že je sviatosťou tých, ktorí sú v plnom spoločenstve s Cirkvou. 

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 49. týždni od 30. novembra – do 6. decembra 2020.

Bohoslužby

Od 16.11. je dovolené konať verejné bohoslužby s 50% účasťou (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2 m.

Vo štvrtok po sv. omši adorácia v Roku Eucharistie, v piatok od 16:00 adorácia k úcte Božského Srdca, v sobotu o 16:15 fatimská pobožnosť.

V nedeľu o 14:15 radostný ruženec, odprosenie Božského Srdca, premienka.

V nedeľu o 15:00 sv. omša s katechézou pre prvoprijímajúcich.

V sakristii si možno prevziať podielové knihy a kalendáre SSV a kúpiť diecézny kalendár.

V sobotu a v nedeľu pri sv. omšiach bude zbierka na energie.

Spovedanie pred prvým piatkom: utorok, štvrtok a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00.

DUCHOVNÉ SLOVO 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE

VI.Veľkonočná hostina

1382 Omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi. Ale slávenie eucharistickej obety je celé zamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristom prostredníctvom svätého prijímania (communio). Prijímať znamená prijať samého Krista, ktorý sa obetoval za nás.

1383 Oltár, okolo ktorého je zhromaždená Cirkev pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva: obetný oltár a Pánov stôl, a to tým viac, že kresťanský oltár je symbolom samého Krista, ktorý je prítomný uprostred zhromaždenia svojich veriacich ako obeť prinášaná na naše zmierenie a zároveň ako nebeský pokrm, ktorý sa nám dáva. „Veď čo je Kristov oltár, ak nie obraz Kristovho tela?“ – pýta sa svätý Ambróz. A inde hovorí: „Oltár je obrazom [Kristovho] tela a Kristovo telo je na oltári.“ Liturgia vyjadruje túto jednotu obety a prijímania v mnohých modlitbách. Rímska cirkev sa napríklad vo svojej anafore modlí: „Pokorne ťa prosíme, všemohúci Bože, prikáž svojmu svätému anjelovi preniesť tieto dary na tvoj nebeský oltár, pred tvár tvojej božskej velebnosti, aby nás všetkých, ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete a prijmeme presväté telo a krv tvojho Syna, naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť.“

1384 Pán sa na nás obracia s naliehavou výzvou, aby sme ho prijímali vo sviatosti Eucharistie: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6,53).

1385 Aby sme mohli odpovedať na túto výzvu, musíme sa na túto veľkú a svätú chvíľu pripraviť. Svätý Pavol povzbudzuje spytovať si svedomie: „Kto by jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“ (1Kor 11,27-29). Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia.

1386 Pred nesmiernou veľkosťou tejto sviatosti môže veriaci iba pokorne a s vrúcnou vierou opakovať stotníkove slová: „Domine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum, sed tantum dic verbo et sanabitur anima mea – Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ V božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa veriaci modlia v tom istom duchu:  „Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

1387 Aby sa veriaci náležite pripravili na prijatie tejto sviatosti, majú zachovať pôst predpísaný v ich Cirkvi. Vonkajší postoj (pohyby, odev) má vyjadrovať úctu, slávnostný ráz a radosť tejto chvíle, keď sa Kristus stáva naším hosťom.

1388 Zodpovedá samému zmyslu Eucharistie, aby veriaci, ak majú potrebné dispozície, pristúpili k prijímaniu, keď sa zúčastnia na omši: „Veľmi sa odporúča tá dokonalejšia účasť na omši, ktorá spočíva v tom, že po kňazovom prijímaní veriaci prijímajú Pánovo telo z tej istej obety.“

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 48. týždni od 23. novembra – do 29. novembra 2020.

Bohoslužby

Od 16.11. je dovolené konať verejné bohoslužby s 50% účasťou (len sediacich), mimo kostola s odstupmi 2 m.

Vo štvrtok po sv. omši adorácia v Roku Eucharistie.

V nedeľu o 15:00 sv. omša s katechézou pre birmovancov.

Na stolíku s tlačou sú prihlášky na prípravu ku sv. birmovania v roku 2022 (terajší 7., 8. ročník a starší).

V nedeľu bude zbierka na charitu, o dva týždne na energie.

Po 1. adventnej nedeli budú sv. omše v týždni o 17:00.

Požehnanie adventných vencov bude pri sv. omšiach v sobotu večer a v nedeľu.

DUCHOVNÉ SLOVO 

SVIATOSŤ EUCHARISTIE

V. Sviatostná obeta: vzdávanie vďaky, pamiatka, prítomnosť

1376 Tridentský koncil zhŕňa katolícku vieru, keď vyhlasuje: „Keďže… Kristus, náš Vykupiteľ, povedal, že to, čo [v tej chvíli] obetuje pod spôsobom chleba, je skutočne jeho telo, v Božej Cirkvi vždy vládlo presvedčenie, ktoré tento svätý koncil teraz znovu vyhlasuje: Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia [prepodstatnenie].“

1377 Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti, takže lámanie chleba Krista nedelí.

1378 Kult Eucharistie. V omšovej liturgii vyjadrujeme svoju vieru v skutočnú Kristovu prítomnosť pod spôsobmi chleba a vína okrem iného aj pokľaknutím alebo hlbokým úklonom na znak adorácie Pána: „Katolícka Cirkev vzdávala a vzdáva tento kult adorácie, ktorý patrí sviatosti Eucharistie, nielen počas slávenia omše, ale aj mimo neho tak, že s najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované hostie, vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali, a nosí ich v procesii na radosť ľudu zhromaždeného vo veľkom počte.“

1379 Svätá „úschovňa“ (svätostánok) bola pôvodne určená na dôstojné uchovávanie Eucharistie, aby ju bolo možno mimo omše zaniesť chorým a neprítomným. Prehĺbením viery v Kristovu skutočnú prítomnosť v Eucharistii si Cirkev uvedomila význam tichej adorácie Pána prítomného pod eucharistickými spôsobmi. Preto svätostánok má byť umiestnený na zvlášť dôstojnom mieste kostola a má byť vyhotovený tak, aby zdôrazňoval a znázorňoval pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný.

1380 Je veľmi vhodné, že Kristus chcel zostať prítomný vo svojej Cirkvi takýmto jedinečným spôsobom. Keďže čoskoro mal opustiť svojich vo svojej viditeľnej podobe, chcel nám darovať svoju sviatostnú prítomnosť. Keďže sa šiel obetovať na kríži pre našu spásu, chcel, aby sme mali pamiatku jeho lásky, ktorou nás miloval až „do krajnosti“ (Jn 13,1), až po darovanie svojho života. A skutočne, vo svojej eucharistickej prítomnosti zostáva tajomne medzi nami ako ten, ktorý nás miloval a vydal seba samého za nás, a to pod znakmi, ktoré túto lásku vyjadrujú a dávajú na nej účasť:
„Cirkev a svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto sviatosti lásky. Nešetrime svoj čas a stretajme sa s ním v adorácii, v kontemplácii plnej viery a ochotnej odčiňovať ťažké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia naozaj nikdy neprestane.“

1381 „Že v tejto sviatosti je pravé Kristovo telo a pravá Kristova krv, ako hovorí svätý Tomáš, ,nemožno poznať zmyslami, ale iba vierou, ktorá sa opiera o Božiu autoritu. Preto keď Cyril komentuje text Lukáša 22, 19: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás, hovorí: Nepochybuj, či je to pravda, ale radšej prijmi s vierou Spasiteľove slová, lebo ten, ktorý je Pravda, neklame.‘“

(z Katechizmu Katolíckej Cirkvi)