FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 53. týždni od 28. decembra – do 3. januára 2021.

Bohoslužby

Od piatka 1.1.2021 od 5:00 je zakázané otvoriť kostoly pre verejnosť.

Dekrét

Udeľuje sa dar osobitných odpustkov pri príležitosti Roku svätého Jozefa, vyhláseného pápežom Františkom

v rámci slávenia 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi.

Dnes uplynulo 150 rokov od vydania dekrétu Quemadmodum Deus, ktorým blahoslavený Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi, pohnutý vážnymi a bolestnými okolnosťami, v ktorých sa nachádzala Cirkev, sužovaná nepriateľstvom ľudí.

Pápež František, s úmyslom zachovať zverenie celej Cirkvi pod mocný patronát Ježišovho ochrancu, nariadil, aby sa od dnešného dňa ‒ na ktorý pripadá výročie vydania tohto dekrétu a zároveň sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, nevesty najčistejšieho Jozefa ‒ až do 8. decembra 2021 slávil osobitný Rok svätého Jozefa, počas ktorého každý veriaci môže

podľa jeho vzoru posilňovať svoj život viery dôsledným plnením Božej vôle. Všetci veriaci takto budú mať možnosť usilovať sa modlitbami a dobrými skutkami s pomocou sv. Jozefa, hlavy nebeskej Rodiny z Nazareta, získať útechu a úľavu vo vážnych ľudských a spoločenských trápeniach, ktoré dnes sužujú svet. Úcta k ochrancovi Vykupiteľa sa v dejinách Cirkvi rozvinula až do tej miery, že po Matke Božej, jeho manželke, je jedným z najviac uctievaných svätých, a sú mu tiež zverené rôzne patronáty.

Učiteľský úrad Cirkvi naďalej odhaľuje v tejto pokladnici, ktorou je sv. Jozef, staré i nové poklady, podobne ako hospodár v Matúšovom evanjeliu, ktorý „vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13, 52).

Na dokonalé dosiahnutie zamýšľaného cieľa veľmi dobre poslúži dar odpustkov, ktorý prostredníctvom tohto dekrétu, vydaného v súlade s vôľou pápeža Františka, veľkodušne udeľuje v Roku sv. Jozefa Apoštolská penitenciária.

Udeľujú sa úplné odpustky za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) veriacim, ktorí sa zrieknu akéhokoľvek hriechu a budú sa podieľať na Roku sv. Jozefa skutkami a spôsobmi stanovenými touto Apoštolskou penitenciáriou.

a) Sv. Jozef, opravdivý muž viery, nás pozýva, aby sme znovuobjavili svoj synovský vzťah k Otcovi, obnovili svoju oddanosť modlitbe a skrze počúvanie a hlboké rozlišovanie plnili Božiu vôľu. Udeľujú sa úplné odpustky tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať nad modlitbou Otče náš, alebo sa zúčastnia na aspoň jednodňovej duchovnej obnove, ktorá zahŕňa meditáciu o sv. Jozefovi.

b) Evanjelium prisudzuje sv. Jozefovi prívlastok „spravodlivý človek“ (porov. Mt 1, 19): on,ktorý je strážcom „intímneho tajomstva, ktoré spočíva v hĺbke srdca a duše“,¹ uchovávateľom Božieho tajomstva a teda ideálnym patrónom vnútorného fóra, nás nabáda znovuobjaviť hodnotu ticha, rozvážnosti a vernosti v plnení vlastných povinností. Čnosť spravodlivosti exemplárne žitá sv. Jozefom, je plným stotožnením sa s Božím zákonom, ktorý je zákonom milosrdenstva, „pretože práve Božie milosrdenstvo vedie k uskutočneniu pravej spravodlivosti“.² Preto tí, ktorí po príklade sv. Jozefa vykonajú skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva, rovnako môžu získať dar úplných odpustkov.

c) Hlavnou súčasťou povolania sv. Jozefa bolo to, že bol ochrancom Svätej rodiny z Nazareta, ženíchom preblahoslavenej Panny Márie a Ježišovým otcom pred zákonom. Aby boli všetky kresťanské rodiny povzbudzované vytvárať rovnaké ovzdušie intímneho spoločenstva lásky a modlitby, aké prežívala Svätá rodina, udeľujú sa úplné odpustky tým, čo sa v rodinách alebo spoločne ako snúbenci modlievajú svätý ruženec.

d) Boží služobník Pius XII. zaviedol 1. mája 1955 sviatok sv. Jozefa, robotníka, „s úmyslom, aby všetci uznali dôstojnosť práce, a aby táto inšpirovala spoločenský život a zákony založené na rovnakom rozdelení práv a povinností“.³ Preto bude možné udeliť úplné odpustky tým, ktorí denne zveria svoju prácu pod ochranu sv. Jozefa, a každému veriacemu, ktorý bude v modlitbe prosiť o príhovor tohto robotníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, našiel zamestnanie, a aby práca každého človeka bola dôstojnejšia.

1 PIUS XI.: Discorso in occasione della proclamazione dell’eroicità delle virtù della Serva di Dio Emilia de

Vialar. In: L’Osservatore Romano, roč. LXXV, č. 67, 20. ‒ 21. marca 1935, 1.

2 FRANTIŠEK: Generálna audiencia (3. februára 2016).

3 PIUS XII.: Discorso in occasione della Solennità di San Giuseppe artigiano (1. mája 1955). In: Discorsi e

Radiomessaggi di Sua Santità Pio XII, XVII, 71‒76.

e) Útek Svätej rodiny do Egypta „nám ukazuje, že Boh je tam, kde je človek v nebezpečenstve, kde trpí, uteká, pociťuje odmietnutie a opustenosť“.⁴ Úplné odpustky sa udeľujú veriacim, ktorí sa pomodlia Litánie k sv. Jozefovi (pre latinskú tradíciu), alebo akatist k sv. Jozefovi, celý alebo aspoň nejakú časť (pre byzantskú tradíciu), alebo nejakú inú modlitbu k sv. Jozefovi, vlastnú iným liturgickým tradíciám, modlitbu za prenasledovanú Cirkev ad intra a ad extra a za úľavu pre všetkých kresťanov, ktorí trpia akýmkoľvek prenasledovaním.

Svätá Terézia z Avily spoznala v sv. Jozefovi ochrancu vo všetkých situáciách života: „Zdá sa, že iným svätým Boh udelil schopnosť pomáhať nám v tej alebo onej potrebe, pokým ja som zažívala, že slávny sv. Jozef rozšíril svoj patronát na všetky“.⁵ Nie tak dávno sv. Ján Pavol II. pripomenul, že postava sv. Jozefa sa „pre Cirkev v našej dobe znovu stáva aktuálnou v súvislosti s novým kresťanským tisícročím“. ⁶ Na opätovné potvrdenie patronátu sv. Jozefa nad Cirkvou Apoštolská penitenciária okrem už uvedených okolností udeľuje úplné odpustky aj veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo vykonajú pobožnosť ku cti sv. Jozefa napríklad „K tebe blahoslavený Jozef“, zvlášť pri príležitosti 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa, na nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantského obradu), na 19. deň každého mesiaca a každú stredu, teda v deň venovaný pamiatke na tohto svätca podľa latinskej tradície.

V aktuálnej situácii ohrozenia zdravia sa dar úplných odpustkov zvlášť vzťahuje na starých, chorých, zomierajúcich a všetkých tých, čo z legitímnych dôvodov nemajú možnosť vychádzať z domova, ktorí sa v duchu zrieknu každého hriechu a s úmyslom splniť tri zvyčajné podmienky, len čo to bude možné, pomodlia sa doma alebo tam, kde sa pre prekážku zdržiavajú, pobožnosť ku cti sv. Jozefa, útechy chorých a patróna dobrej smrti, ponúknuc s dôverou Bohu svoje bolesti a strasti svojho života.

Aby sa pastoračne uľahčilo udelenie Božej milosti prostredníctvom moci kľúčov, penitenciária veľmi prosí všetkých kňazov, ktorí sú vybavení potrebnými fakultami, aby veľkodušne vysluhovali sviatosť pokánia a rozdávali chorým sväté prijímanie.

4 FRANTIŠEK: Anjel Pána (29. decembra 2013).

5 TERÉZIA z AVILY: Vita, VI, 6 (tal. preklad in Ead., Tutte le opere, a cura di M. Bettetini, Milano 2018, 67).

6 JÁN PAVOL II.: apošt. exhortácia Redemptoris custos o osobe sv. Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a

Cirkvi (15. augusta 1989), 32.

Tento dekrét platí počas Roku sv. Jozefa bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.

V Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 8. decembra 2020.

Kardinál Mauro Piacenza

vyšší penitenciár

Krzysztof Nykiel

regent

L+ S.

Prot. n. 866/20/I

DUCHOVNÉ SLOVO 

Eucharistia – „závdavok budúcej slávy“

1406 Ježiš hovorí: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky… Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život…, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,51.54.56).

1407 Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi, lebo v nej Kristus pridružuje svoju Cirkev a všetkých jej členov k svojej obete chvály a vzdávania vďaky, ktorú raz navždy priniesol na kríži svojmu Otcovi. Prostredníctvom tejto obety vylieva milosti spásy na svoje telo, ktorým je Cirkev.

1408 Eucharistické slávenie vždy obsahuje: hlásanie Božieho slova; vzdávanie vďaky Bohu Otcovi za všetky jeho dobrodenia, predovšetkým za dar jeho Syna; konsekráciu chleba a vína a účasť na liturgickej hostine prijímaním Pánovho tela a krvi. Tieto prvky tvoria jediný úkon kultu.

1409 Eucharistia je pamiatka Kristovej Veľkej noci, čiže diela spásy uskutočneného Kristovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním, diela, ktoré sa sprítomňuje liturgickým slávením (actio liturgica).

1410 Sám Kristus, večný Veľkňaz Novej zmluvy, prostredníctvom služby kňazov prináša eucharistickú obetu. A ten istý Kristus skutočne prítomný pod spôsobmi chleba a vína je aj obeťou eucharistickej obety.

1411 Len platne vysvätení kňazi môžu predsedať sláveniu Eucharistie a konsekrovať chlieb a víno, aby sa stali Pánovým telom a jeho krvou.

1412 Podstatnými znakmi sviatosti Eucharistie sú pšeničný chlieb a víno z viniča; na ne sa zvoláva požehnanie Ducha Svätého a kňaz nad nimi vyslovuje slová konsekrácie, ktoré Ježiš povedal pri Poslednej večeri: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás… Toto je kalich mojej krvi.“

1413 Konsekráciou sa uskutočňuje prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný sám živý a oslávený Kristus, jeho telo a jeho krv spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.

1414 Eucharistia ako obeta sa prináša aj na zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo časných dobier od Boha.

1415 Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia.
1416 Sväté prijímanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred ťažkými hriechmi. Keďže sa medzi prijímajúcim a Kristom upevňujú putá lásky, prijímanie tejto sviatosti upevňuje jednotu Cirkvi, Kristovho tajomného tela.

1417 Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie; ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka.

1418 Keďže v Oltárnej sviatosti je prítomný sám Kristus, treba ho uctievať kultom adorácie. Návšteva Najsvätejšej sviatosti je „dôkazom vďačnosti, znakom lásky a povinnosťou náležitej adorácie voči Kristovi Pánovi“.

1419 Kristus, ktorý odišiel z tohto sveta k Otcovi, dáva nám v Eucharistii závdavok slávy u neho; účasť na svätej obete nás pripodobňuje jeho srdcu, udržiava naše sily, kým putujeme týmto životom, vzbudzuje v nás túžbu po večnom živote a už teraz nás spája s nebeskou Cirkvou, s preblahoslavenou Pannou Máriou a so všetkými svätými. 

z Katechizmu Katolíckej Cirkvi