FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 19. týždni od  8. mája – do 14. mája 2023.

Bohoslužby

Májové pobožnosti budú pred večernou sv. omšou, v nedeľu po sv. omši o 10:30.

V sobotu  katechéza pre birmovancov nebude, v nedeľu pri sv. omši o 14:00 katechéza pre prvoprijímajúcich, po skončení preskúšanie.

V nedeľu o 16:00 pohr. obrady v Dome smútku za ✟ Matildu Vincovú.

Zbierka na seminár vyniesla 377,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok krstu a birmovania

Pane, obnov v nás oheň krstného a birmovného povolania I.

(homília Mons. Stanislava Stolárika)

V Katolíckych novinách pred Vianocami som čítal, ako istý kňaz na záver Polnočnej sv. omše zvykol ľuďom takto vysloviť prianie: „Všetkým prajem šťastný nový rok i veľkonočné sviatky a uvidíme sa opäť o rok!“ Myslel to iste tak, ako to povedal. Mnohých možno uvidí znova – keď – až o rok, na Polnočnej. „Keď!“ Rozmýšľal som, aké by boli reakcie v kostole, keby som spomínané slová nepovedal dnes, ale na Polnočnej svätej omši… Aká atmosféra by zavládla v kostole a kto by bol označený za vinníka dusnej atmosféry na Polnočnej? Ďalšie otázky v tejto súvislosti už nekladiem.

Keďže sme v našej diecéze 1. januárom 2023 začali Rok sviatostí krstu, sviatosti birmovania a modlíme sa zvlášť aj za hľadajúcich Boha, vedie nás to k zamýšľaniu sa, ako všetkým – pokrsteným, pobirmovaným, hľadajúcim Boha – ako predstaviť a vysvetliť nanovo veľkosť, krásu a dôležitosť sviatostí krstu a birmovania. Teda nechceme riešiť, len či niekto bol alebo nebol na Polnočnej, hoci aj to nie je zanedbateľné, ale zamýšľajme sa nad tým, ako prebudiť nových Ondrejov, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu (porov. Jn 1, 35 – 42). Ako prebudiť nových Ondrejov, ktorí sami naplnení vzťahom k Ježišovi, priam musia k nemu privádzať aj iných! A pritom si zvážme a pripomeňme, že Ondrej v tom čase ešte nebol ani pokrstený, ani pobirmovaný, nebol ešte ani apoštol, ale aký už bol zapálený pre Ježiša Krista! Teda, aby sme sa aj my – ktorí už sme pokrstení, pobirmovaní, aby sme sa zapálili pre Krista a iných ťahali ku nemu – k Ježišovi Kristovi! Aby sme sa zapálili! To som odporúčal aj kňazom našej diecézy na Kňazský deň 7. decembra v minulom roku, keď sme konštatovali, že po pandémii sa mnohí ľudia doposiaľ nevrátili do chrámov. Čo robiť, aby sa vrátili? V určitej, možno aj v značnej miere bude ich návrat závisieť – aj od zápalu každého jedného kňaza, aby Boh cez neho mohol konať! Ale tento zápal, to musí byť Boží oheň aj v nás kňazoch, biskupoch, aby Boh mohol cez nás konať.

Ale to sa netýka len kňazov, to treba povedať aj všetkým pokrsteným a pobirmovaným. Zapáľme sa pre Ježiša Krista! Dovoľme Bohu, aby mohol cez nás konať, aby mohol konať cez nás svoje veľké skutky a priťahovať k sebe našich najbližších a cez svedectvo života i tých vzdialenejších. Veď o každom z nás, na „našu adresu“, boli pri našom krste vyrieknuté nádherné slová: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra.“ A pri birmovke sme dostali množstvo darov Ducha Svätého. Boli sme „pasovaní“ za apoštolov, aby sme tieto dary, využívali v našom birmovnom poslaní. Ako som spomenul na Nový rok v pastierskom liste, so silou Ducha Svätého, s jeho darmi nerátal, napr. známy francúzsky neverec – Voltaire, keď sa posmešne vyjadril o diele dvanástich apoštolov a plný pýchy povedal: „To čo dokázali dvanásti apoštoli, to ja zničím sám – svojím rozumom!“ Vieme, že sa mu to nepodarilo, že Cirkev je tu stále, aj keď v pôvodných kresťanských krajinách je život viery oslabený. Ale treba sa nám pozrieť na plné kostoly v Afrike, v Ázii, v ktorých počuť radostný spev a modlitby. A pritom v niektorých krajinách týchto svetadielov ľudia veľmi dobre vedia, že ak sa v nedeľu ráno vyberú do kostola na sv. omšu, ešte sa z nej nemusia vrátiť. Teroristi už pripravili o život veľký počet kresťanov. O týchto kresťanoch nikto nepovie, že sú kresťanmi len na papieri alebo len zo zvyku.