FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 21. týždni od  22. mája – do 28. mája 2023.

Bohoslužby

Májové pobožnosti s novénou k Duchu sv. budú pred večernou sv. omšou, v nedeľu popoludní o 15:00 hod.

V sobotu o 17:30 adorácia za rodiny.

V nedeľu o 14:00 sv. omša  s katechézou pre prvoprijímajúcich.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok krstu a birmovania

Pane, obnov v nás oheň krstného a birmovného povolania III.

(homília Mons. Stanislava Stolárika)

Keďže v týchto dňoch prežívame čas odchodu Svätého Otca Benedikta XVI. k nebeskému Otcovi († 31. 12. 2022), pripomeniem, čo som hovoril pri Polnočnej sv. omši (25. 12. 2022) a zopakoval som to aj na Silvestra, keď svet už vedel o jeho smrti. Pripomenul som krásnu udalosť z jeho detstva, keď ako malý Jozef Ratzinger písal list Ježiškovi. Keďže papier bol ešte vzácnosťou, na ten istý list papiera, ktorý bol adresovaný Ježiškovi, napísali svoje prosby, aj jeho starší súrodenci – brat Georg a sestra Mária. Jozef Ratzinger nežiadal ani hračky ani cukríky, ani nič podobné, čo je v detských hlavičkách a srdiečkach  celkom prirodzené ako prejav túžby, hoci dnes je to už iste oveľa rozmanitejšie. Malý Jozef si žiadal, aby mu Ježiško priniesol ornát a Ľudový misál – aby mohol „slúžiť“ svätú omšu. Takúto žiadosť napísal aj jeho brat Georg, aby aj on mohol „slúžiť“ sv. omšu. Takto sa hrávali títo dvaja bratia – na sv. omšu. Neskôr im Pán Boh dal milosť, že sa stali kňazmi a Jozef aj pápežom. Aká živá musela byť viera v ich rodine, keď si tieto deti priali takýto dar od Ježiška! Mnohí by isto reagovali – a možno aj pri rádiách reagujete – konštatovaním: dnes by sa už také niečo nestalo! Ale stalo! A môžem svedčiť, že sú také rodiny, kde si deti žiadali buď niečo podobné alebo chlapci aspoň miništrantské šaty. Potom, keď ich našli pod stromčekom, obliekli si ich a celý štedrý večer boli v nich oblečení. Vďaka rodičom, ktorí do sŕdc nevinných detí zasiali hlbokú úctu ku kňazskému stavu a ku kňazskej službe, aj vo vízii budúceho života viery svojich detí – s vedomím ich životného povolania, ktoré treba objaviť a neklásť mu prekážky.

Môžeme spomenúť skúsenosť rodiča z trošku inej oblasti, ale predsa ako dôležité praktizovanie, ktoré možno uplatniť aj pri odovzdávaní viery. Otec brával na kolená svojho syna a rozprával mu rozprávky. Raz priniesol počítač s nahratými rozprávkami. O niekoľko dní sa synka spýtal, či sa mu páčia rozprávky z počítača. Syn pohotovo odpovedal: „Vôbec sa mi nepáčia! Počítaču si totiž nemôžem sadnúť na kolená.“

Milí bratia a sestry, viem, že všetko sa nedá zvládať úplne ideálne, ale osobná blízkosť, kontakt sa nahradiť nedá. Ak, tak len nakrátko, ale je to znova o tom, čo máme uložené vo svojom srdci – možno z domu alebo po obrátení, po konverzii. Prejavme dobrú vôľu a to dobré, čo máme vložené vo svojich srdciach ako poklad viery, obnovme. Možno znova vložme do svojho srdca i sŕdc detí túžbu po živej viere, nebojme sa opakovať a volať s apoštolmi: „Pane posilni našu vieru!“ (porov. Lk 17, 5) Posilni! Znova opakujem, že ponúkame i katechézy i spôsob ako realizovať spomenutú výzvu v Pastierskom liste. Zistime si deň svojho krstu, svojej birmovky a spoločne tieto dni slávme v rodinách tak, ako slávime narodeniny alebo meniny, veď Boh nás cez krst oslobodil od hriechu a pri birmovke poslal ho ohlasovať. Možno pri návšteve kostola, vyhľadajme, kde sa nachádza krstiteľnica. Ak sa dá, navštívme kostol, v ktorom sme boli pokrstení. Poznáte známu udalosť zo života svätého Jána Pavla II., ktorý svojho času pri návšteve Wadowíc si kľakol pred krstiteľnicou a povedal známe slová: „Tu sa to všetko začalo!“ Keď Pán Boh nasmeroval moje kroky sem, do Rožňavy, po šesťdesiatich rokoch od môjho narodenia, možno si niektorí ešte pamätáte, že som si v inauguračnom príhovore vypožičal tieto slová sv. Jána Pavla II., lebo som bol s nimi hlboko stotožnený, a tiež som povedal to isté: „Tu sa to všetko začalo. Áno, tu som sa narodil, tu som bol pokrstený.“ Aj keď nie tu – v katedrále – ale vo vtedajšej nemocničnej kaplnke. Ale tu sa to všetko začalo…