FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 24. týždni od 13. júna – do 19. júna 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť k Božskému Srdcu bude o 14:30 hod.

Vo štvrtok po sv. omšiach bude eucharistická pobožnosť, od 17:00 bude adorácia.

Katechéza pre prvoprijímajúcich v nedeľu po druhej sv. omši. 

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácia sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio 

Vzťah k iným výchovným činiteľom

40. Výchovná úloha kresťanskej rodiny zaujíma preto veľmi dôležité miesto v riadnej pastorácii, čo so sebou prináša i novú formu spolupráce medzi rodičmi a kresťanskými komunitami, medzi rôznymi výchovnými skupinami a duchovnými pastiermi. Pri obnove katolíckej školy sa musí zvláštna pozornosť venovať tak rodičom žiakov, ako aj vytvoreniu dokonalého spoločenstva vychovávateľov. Rodičom sa musí zaručiť absolútne právo voliť takú výchovu, ktorá zodpovedá ich náboženskej viere. Štát a Cirkev majú povinnosť poskytovať rodinám všemožnú pomoc, aby mohli primeraným spôsobom plniť svoju výchovnú úlohu. Preto štát a Cirkev spolu majú zakladať a podporovať také inštitúcie a podujatia, aké rodiny právom vyžadujú, a poskytovať pomoc v tom, čo rodinám chýba. Preto všetci, čo v spoločnosti riadia školy, musia pamätať na to, že rodičia sú samým Bohom ustanovení za prvých a hlavných vychovávateľov detí a že toto právo im nemôže nik odňať.

Ako doplnok k tomuto právu pristupuje závažná povinnosť rodičov všemožne sa usilovať o srdečné a účinné styky s učiteľmi a riaditeľmi škôl.Ak sa v školách vyučujú ideológie odporujúce kresťanskej viere, rodina spoločne s inými rodinami, pokiaľ možno vo forme rodičovských združení, má všetkými silami a rozvážne pomáhať mládeži, aby nestratila vieru. V takomto prípade rodina potrebuje osobitnú pomoc duchovných pastierov, ktorí nesmú zabúdať, že rodičia majú neodňateľné právo zverovať svoje deti cirkevnému spoločenstvu.

Mnohostranná služba na prospech života

41. Plodná manželská láska prejavuje rozličnými formami službu životu, z ktorých plodenie a výchova detí sú celkom bezprostredné, najvlastnejšie a ničím nenahraditeľné. V skutočnosti však každý prejav opravdivej lásky voči človeku dokazuje a zdokonaľuje duchovnú plodnosť rodiny, lebo je to prejav poslušnosti voči hlbokej vnútornej dynamike lásky, chápanej ako darovanie sa iným.Z týchto dôvodov, ktoré pre všetkých majú plnú hodnotu a sú povzbudením, budú vychádzať najmä tí manželia, ktorí sú telesne neplodní.

Kresťanské rodiny, ktoré vo viere uznávajú všetkých ľudí za deti spoločného nebeského Otca, budú veľkodušne vychádzať v ústrety deťom iných rodín tým, že ich budú podporovať a milovať nie ako cudzie, ale ako členov jednej rodiny Božích detí. Takto budú môcť kresťanskí rodičia rozšíriť svoju lásku i za hranice telesných a pokrvných zväzkov tým, že budú pestovať zväzky, ktoré majú duchovné korene a rozvíjajú sa konkrétnou službou deťom iných rodín, často zbavených aj tých najpotrebnejších vecí.

Takýmto životom sa kresťanské rodiny stanú ochotnejšími prijímať za vlastné alebo ako zverené na výchovu tie deti, ktoré stratili rodičov alebo ktoré rodičia opustili. Ak takéto deti nájdu láskyplné teplo rodinného kozuba, môžu zakúsiť láskavé a prozreteľné Božie otcovstvo, prejavené kresťanskými rodičmi, a tak rásť vyrovnane a s dôverou k životu. Tak bude potom obohatená celá rodina duchovnými hodnotami širšieho bratstva.

Rodinná plodnosť má mať svoju neprestajnú “tvorivú silu”, čiže onen obdivuhodný plod Božieho Ducha, ktorý otvára vnútorné oči srdca, aby mohli spozorovať nové potreby a utrpenia našej spoločnosti, a ktorý vlieva odvahu ich prijať a na ne odpovedať. Pokiaľ ide o toto, pred rodinami sa otvára rozsiahle pole činnosti, lebo ešte väčšie obavy než opustenosť detí budí dnes iný jav, totiž spoločenské a kultúrne vylúčenie, ktoré tak bolestne dolieha na starých, chorých, telesne alebo duševne postihnutých ľudí, na toxikomanov, bývalých väzňov atď.

Takto sa bezhranične rozširuje obzor otcovstva a materstva kresťanských rodín. Tieto a iné naliehavé potreby našich čias sú výzvou pre ich duchovne plodnú lásku. S rodinami a ich prostredníctvom sa Pán Ježiš aj naďalej zľutúva nad zástupmi.